Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Ek-1364-2018.pdf
PDF · 88.19 KB
No categories available
25Ek/1364/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci A.: D.. D. Š., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. J. M. XX, P. - J., Ž.M. A., S., V.. V. D.: A. N. J., P.. XX.XX.XXXX, J. M. XX, P. - J., Ž. A., S., právne zastúpený: Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, so sídlom Špitálska 8, 814 99 Bratislava proti povinnému: E. Š., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. I. XXX, XXX XX I., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 29 700 Eur a bežného výživného vo výške 300 Eur, exekúcia vedená u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Varga, súdny exekútor, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 20, sp. zn. 303EX/318/19 Košice o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto,
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol konajúcemu súdu doručený dňa 25.09.2018 prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže domáhala od povinného zameškaného výživného vo výške 29 700,- Eur a bežného výživného vo výške 300,- Eur na základe predloženého exekučného titulu, ktorým je rozsudok Mestského súdu Novohrad - Volynský a Okresného súdu v Žitomyrskej oblasti, zo dňa 06.05.2011, č.k. 2-834/11. Oprávnený k návrhu na vykonanie priložila aj opravné rozhodnutie Mestského súdu Novohrad - Volynský a Okresného súdu v Žitomyrskej oblasti zo dňa 06.05.2011, č.k. 2-834-11.
2. Dňa 04.02.2019 súd doručil povinnému cudzí exekučný titul a poučil ho možnosti namietať dôvody neuznania podľa osobitného predpisu v lehote 15 dní od doručenia tohto poučenia. Dňa 06.03.2019 povinný uviedol, že nesúhlasí s exekučným titulom, nakoľko dňa 13.07.2017 OS KE - okolie, sp. zn. 13 Ecud/1/2013-68 rozhodol o vykonateľnosti rozhodnutia Mestského súdu Novohrad - Volynský a Okresného súdu v Žitomyrskej oblasti zo dňa 06.05.2011, č.k. 2-834/11 v zmysle oprávneného rozhodnutia Mestského súdu Novohrad a Okresného súdu v Žitomyrskej oblasti zo dňa 28.05.2013- ts tak, že ho na území Slovenskej republiky zamieta. Ako dôkaz predložil fotokópiu Uznesenia Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 13Ecud/1/2013-68 zo dňa 13.11.2017 (bez vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia). Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že: „v danom prípade návrh na uznanie Ukrajinských súdov nespadá pod ods. 1 a 2 § 67 ZMPS, a preto súd aplikoval ods. § 67 ods. 3 ZMPS. Aplikovanie ods. 3 vyplýva aj z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonu, ktoré hovorí, že v prípade rozhodnutí uvedených v písm c. ide o všetky ostatné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia neuvedené v písm. a/ a v písm.b/. Z pravidla tu ide o klasické exekučné tituly, t.j. rohodnutia, ktoré priznávajú právo, zaväzujú k povinnosti alebo postihujú majetok. Rozhodnutie sa z pravidla bude uznávať nariadením jeho výkonu alebo vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Príslušným pritom bude súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu alebo vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§68b, písm. c) ZMPS), a preto súd považoval návrh na vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutí o výživnom za nadbytočný. Ďalej uviedol, že k tejto veci sa už niekoľkokrát vyjadril pre Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, pre Krajský súd v KE, pre OS KE - okolie, ale aj Bratislavskému súdu. Tiež uviedol, že: „tú ženu nepozná a
nemá nijaké decko na Ukrajine, a že boli zmanipulované jeho osobné údaje. Táto vec zo strany Ukrajiny je založená na obyčajnom na klamstve.“
3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.06.2019 sp. zn. 25Ek/1364/2018 rozhodol, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti zameškaného výživného vo výške 222, 48 Eur zamieta. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2019.
4. Konajúci súd následne vo veci 25Ek/1364/2018, IČS.:6118338195, vydal dňa 22.07.2019, Poverenie č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118338195.3, ktorým poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivan Varga, súdny exekútor, so sídlom Exekútorského úradu Štúrova 20, Košice, (ďalej len „súdny exekútor“).
5. V priebehu exekúcie bolo súdu doručené dňa 22.08.2019 doručené podanie označené ako „Žiadosť o zastavenie exekúcie zo dňa 19.08.2019, ktoré bolo určené na poštovú prepravu dňa 20.08.2019. Dňa 05.09.2019 postúpil súd poverenému súdnemu exekútorovi podanie povinného na postup podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Dňa 29.09.2019 doručil poverený súdny vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Dňa 22.11.2019 povinný opätovne požiadal o zastavenie exekúcie. Dňa 27.03.2019 a dňa 01.04.2019 súd vyzval povereného súdneho exekútora, aby predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie aj s doručenkou o prevzatí vzťahujúcu sa na doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko súd bude rozhodovať o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a súdny exekútor má postupovať podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.
6. Povinný vo svojom podaní žiadal zastavenie exekúcie. Dôvodom jeho žiadosti je ten, že už skoro osem rokov vyjadruje nesúhlas, odvoláva sa a odpovedá na každú korešpondenciu, ktorá mu je zaslaná ohľadne tejto veci a vyjadruje nesúhlas voči rozhodnutiu ukrajinského súdu, ktorý mu určil výživné na maloletú, ktorej ani nie je otcom. Poukázal na to, že ukrajinský súd mu určil výšku výživného 300,- Eur mesačne v čase, keď zarábal 415,- Eur. Niekoľko krát sa odvolal voči tomuto rozhodnutiu ukrajinského súdu, nesúhlasil s otcovstvom a s výživným. Ukrajina však na jeho listy neodpovedala a ignorovala jeho odvolania. Tiež sa odvolával voči rozsudkom, ktoré boli vydané slovenskými súdmi a tiež reagoval na listy zaslané z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ďalej uviedol, že bol prinútený uznať otcovstvo, nakoľko mu nikto nedokázal pomôcť. Na Ukrajinu vycestovať nemohol a nechcel, pretože sa mu telefonicky v mene matky vyhrážali. Ďalej uviedol, že je občanom Slovenskej republiky a namiesto pomoci mu bola vymeraná exekúcia vo výške 33 000,- Eur a výživné vo výške 300,- Eur. Teraz nemá z čoho žiť, má povinnosť prispievať na jeho školopovinnú dcéru, je zamestnaný a riadne platí dane. Súdu predložil aj kópiu pracovnej zmluvy z roku 2011, kde jeho mzda bola 415,- Eur a tiež list zaslaný na ukrajinský súd o zastavenie exekúcie a zníženie výšky výživného na základe jeho reálneho príjmu. Dňa 05.11.2019 požiadal súd opätovne o zastavenie exekúcie, pokiaľ sa nepotvrdí jeho otcovstvo voči maloletej. Ďalej uviedol, že súdny exekútor od neho žiada 7000 Eur, na výživnom podľa ukrajinského súdu a podľa našich súdov je dlžný skoro 40 000 Eur. Ďalej uviedol, že súd z Ukrajiny mu odpovedal na jeho list s požiadavkami, že má poslať všetky osobné údaje o sebe a to kedy a kde sa narodil, presnú adresu bydliska, číslo pasu, majetkové pomery atď. Dokonca si pani sudkyňa dovolila takú nehoráznu vec napísať, že koľko je jej ochotný zaplatiť. Ukrajinskému súdu odpísal, že oni už vedia o ňom vedia všetko, nakoľko už o ňom rozhodovali a že pani sudkyni odmieta akúkoľvek čiastku zaplatiť. Ďalej žiadal ukrajinský súd o vykonanie určenia otcovstva na Slovensku, nakoľko po telefonických vyhrážkach zo strany matky maloletej odmieta na Ukrajinu vycestovať. Po jeho liste a žiadosti o určenie otcovstva mu boli vrátené všetky písomnosti, listy, ktoré tam poslal. Ukrajinský súd s ním prestal komunikovať a ich súdom ide o to, aby sa ten test na určenie otcovstva nevykonal.
7. K podaniu povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nie je daný žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že povinný sa vo svojom podaní opakovane zmieňuje o vyjadrenom nesúhlase s rozhodnutím ukrajinského súdu (rozsudok Mestského súdu Novohrad - Volynský a Okresného súdu v Žitomyrskej oblasti, zo dňa 06.05.2011, č.k. 2-834/11) a podaných odvolaniach voči rozsudkom slovenských súdov. K povinným označeným dôvodom uvádza, že naradením exekúcie súd v súlade s ustanovením § 67 ods. 3 ZMPS uznal rozhodnutie ukrajinského súdu tým, že naň prihliadol. Súd sa teda v konaní vysporiadal s existenciou dôvodov neuznania ukrajinského rozhodnutia v zmysle § 64 ZMPS ako aj s dôvodmi odmietnutia uznania a výkonu v zmysle článku 22 Dohovoru. Tiež má za to, že vyživovacia povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu
nemôže byť na úkor oprávnenej a ako vyplýva z vyhlásenia matky oprávnenej si povinný voči maloletej oprávnenej neplní.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podaťdo 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetkyskutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzveoprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 67 ods. 3 97/1963 Zb. z. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPs), cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v § 65 možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu. Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie vrátane jeho príloh. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie označený ako „Žiadosť o zastavenie exekúcie zo dňa 19.08.2019“, bol určený na poštovú prepravu dňa 20.08.2019. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný si splnil lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
15. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
17. Exekučný súd tiež nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
18. V danom prípade exekučným titulom je rozsudok D. H. P. - J. N. A. H. J. Ž. A., V. I. XX.XX.XXXX, Č..U.. X-XXX/XX E. U. Y. E. V. E. J.É. J. E. D. J. H. XXX,- T.. Návrh na vykonanie exekúcie podalo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z pozície ústredného orgánu v zmysle Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine zo dňa 20. júna 1956, vyhláška ministra zahraničných vecí z 5.mája 1959 č. 33/1959 Zb., ako zástupca oprávnenej osoby, ktorá podala návrh na vykonanie ako aj budúcej pohľadávky na bežnom výživnom pre maloleté dieťa. Vo vzťahu s Ukrajinou je výkon rozhodnutí vo veciach občianskych, rodinných a trestných upravený dvojstranou zmluvou medzi ČSSR a ZSSR - vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb. (zmluvný vzťah potvrdený oznámením MZV SR č. 382/2002 Z.z.). Zároveň sú oba štáty viazané tiež Dohovorom o uznávaní a výkone rozhodnutí o vyživovacej povinnosti zo dňa 02.10.1973 - vyhláška ministra zahraničných vecí - vyhláška ministra zahraničných vecí č. 132/1976 Zb. ako aj Dohovorom o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny zo dňa 23.novembra 2007, avšak uvedené predpisy upravujú len procesné postavenie strán za účelom uľahčenia procesu určovania vyživovacej povinnosti a vykonávania rozhodnutí vo veciach vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na uvedené je vo vzťahu k uznávaniu a výkonu predmetného súdneho rozhodnutia potrebné aplikovať ustanovenie § 67 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov v zmysle, ktorého iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie, ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne, ako keby išlo o rozhodnutie slovenského súdu.
19. V súvislosti tvrdením povinného, že má vyživovaciu povinnosť aj voči ďalšiemu povinného súd dodáva, že sa stotožňuje s vyjadrením oprávneného, že táto vyživovacia povinnosť nemôže byť plnené na úkor oprávnenej, nakoľko povinný je zaviazaný prispievať na výživu oboch detí tak, aby ich živobytie bolo riadne zabezpečené. Všetky deti povinného majú právo podielať sa na životnej úrovni rodičov a povinný je zákonom a súdnym rozhodnutím zaviazaný prispievať na ich výživu.
20. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že tento neobsahuje žiadne skutočnosti ktoré by mohli mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu, resp. ktoré by mohli spôsobiť zastavenie exekúcie súdom. Tvrdenie povinného, že vyjadruje už niekoľko rokov nesúhlas s predmetným exekučným titulom, odvoláva sa voči rozhodnutiu ukrajinského súdu, ktorý mu určil výživné na maloletú, ktorej ani nie je otcom, rovnako ako skutočnosť, že nemá dostatočný príjem, ako aj skutočnosť, že musí ešte prispievať aj na druhú dcéru , nie je možné považovať za dôvody, resp. za skutočnosti v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko povinný nepredložil exekučnému súdu žiadne dôkazy, ktorými by boli preukázané jeho subjektívne tvrdenia.
21. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje zákonný dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.