Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8C-313-2015.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Subarea
8C/313/2015
Uznesenie
Okresný súd v Rožňave, v právnej veci žalobcu Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. so sídlom Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 054 666, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou BOĽOŠ s. r. o. so sídlom Horná 25, Banská Bystrica proti žalovanému J. Š., nar. X. X. XXXX, bytom N., X. Y. XXX/XX zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 346,50 Eur s prísl., o trovách tohto konania takto
rozhodol:
I. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 346,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27. 6. 2015 do zaplatenia žalovaným. Súd rozsudkom sp. zn. 8 C 313/2015 - 129 zo dňa 5. 1. 2017 uložil žalovanému pod výrokom I povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 346,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27. 6. 2015 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10,- Eur, počnúc mesiacom február 2017, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia jednej splátky. Zároveň súd žalobcovi vo výroku II. priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči obom jeho výrokom. Uviedol, že rozhodnutie súdu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože do takejto situácie ho dostal zamestnanec žalobcu (vodič autobusu), ktorý zobral od neho peniaze na cestovný lístok, ale mu ho nevydal. Zároveň v odôvodnení vyjadril nesúhlas s výrokom o náhrade trov konania, pri ktorých poukázal na to, že súd mal vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa to, že cestovné zaplatil a zároveň za takýto dôvod mal vyhodnotiť aj jeho sociálnu situáciu, keďže nepracuje, má vyživovaciu povinnosť voči viacerým maloletým deťom. Uvedené skutočnosti mal súd skúmať aj z úradnej moci o to viac, že v tomto konaní bol aj oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky, čiže jeho zlá situácia bola už preukázaná. Až preskúmanie takýchto pomerov môže zásadným spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, podľa § 257 CSP, avšak súd uvedené neskúmal, resp. z rozhodnutia nevyplýva, či tieto dôvody skúmal alebo nie, a preto žalovaný navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania, vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej nie je dôvodné ,preto rozsudok vo veci samej ( v I. výroku ) potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Odvolanie žalobcu voči II. výroku (o trovách konania) však považoval za dôvodné, v dôsledku
čoho rozsudok v II. výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.
5. Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej (I. výrok) nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ustanovenia § 191 odsek 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Zároveň súd prvej inštancie skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
6. Odvolací súd sa stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej, na ktoré v celom rozsahu poukázal a doplnil, že ani v odvolaní žalovaný neuviedol námietky, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver o vecnej nesprávnosti rozhodnutia.
7. Odvolanie žalobcu voči II. výroku (o trovách konania) odvolací súd považoval za dôvodné, v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia.
8. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
9. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a vysvetliť svoj myšlienkový postup dostatočne s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, a zároveň musí vysvetliť svoje úvahy, ktorými sa riadil.
10. Ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, vyššie popísané odôvodnenie v plnom rozsahu sa vzťahuje aj k odôvodneniu výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania.
11. V danom prípade žalovaný poukázal na ustanovenia § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).
13. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania, podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno ustanovenie § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
14. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
15. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
17. V danej veci však z odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k výroku o trovách konania vyplýva iba to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní použil ustanovenie § 255 ods.1 CSP, ktoré ustanovenie prvoinštančný súd citoval. Nie je však zrejmé ako súd toto ustanovenie aplikoval na daný prípad a z akých úvah vychádzal pri svojom rozhodnutí o trovách konania. Rovnako z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, či súd skúmal aj skutočnosti relevantné pre prípadné použitie ustanovenia § 257 CSP, t.j. nemožno zistiť, či súd zvažoval použitie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a k akým záverom dospel. Uvedené posúdenie sa javí o to nevyhnutnejšie, že súd žalovanému umožnil splácať žalovanú istinu v splátkach s poukazom na sociálne pomery žalovaného a jeho nepriaznivú finančnú situáciu (je nezamestnaný, je poberateľom sociálnych dávok a má vyživovaciu povinnosť voči 2 maloletým deťom).
18. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného voči II. výroku boli naplnené. Preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenej časti vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či v tomto prípade neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 257 CSP, t.j. či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a opätovne rozhodnúť o trovách konania.
19. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pokračoval v konaní a zároveň vyzval žalovaného, aby zdokladoval svoje majetkové pomery, vyjadril sa k svojmu mesačnému príjmu, hnuteľnému a nehnuteľnému majetku. Žalovaný, reagujúc na výzvu súdu opätovne uviedol, že jeho majetkové pomery sú na nízkej úrovni, je nezamestnaný, pričom nežiadúci stav sa snaží riešiť vyhľadávaním možnosti zaradiť sa do pracovnoprávneho vzťahu. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok a je bez príjmu.
20. Podľa § 255 ods. 1/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní.
22. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov trov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V zmysle vyššie citovaného § 255 CSP súd rozhodne v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná.
23. Súd vychádzajúc z vyššie citovaného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 135/2017 zo dňa 15. 3. 2018, ktorým je prvostupňový súd viazaný, ako aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 257 CSP, o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.
24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody, hodné osobitného zreteľa. Súd v predmetnom konaní rozhodol v zmysle predmetného ustanovenia § 257 CSP, keď výnimočne stranám sporu nepriznal náhradu trov konania, keďže má za to, že v predmetnom konaní existujú dôvody, hodné osobitného zreteľa.
25. Ustanovenie § 257 CSP teda znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane, toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane, vždy musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy.
26. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie určité podmienky; musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že aj v prípade rozhodnutia o trovách konania je potrebné v predmetnej veci hľadieť ako na výnimočnú a rozhodnutie modifikovať tak, aby neslúžilo žiadnej zo strán sporu ako prostriedok prejavu negatívneho vzťahu k protistrane. Teda aj v tomto smere je potrebné vziať do úvahy korektív dobrých mravov a náhradu trov konania inak úspešnému žalobcovi nepriznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí hlavne v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalovaného, ktorý je nezamestnaný, nemajetný a je bez príjmu. Nepriaznivá finančná situácia u žalovaného pretrváva, je poberateľom sociálnych dávok a má naviac aj vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom. Predmetnú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného zohľadnil súd už v pôvodnom rozsudku, keď mu umožnil splácať žalovanú sumu v mesačných splátkach po 10,- Eur. Súd má za to, že žalovaného by zaťažilo znášať trovy tohto konania hlavne pre jeho nepriaznivé sociálne pomery, čo je hlavným dôvodom, prečo súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP. Súd hlavne v jeho sociálnych pomeroch vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach na strane žalovaného a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Súd je tiež toho názoru, že nepriznaním trov konania nebude úspešný žalobca výrazne škodný, kým žalovanému, pokiaľ by bol zaviazaný zaplatením trov konania, by sa výrazne zasiahlo do jeho majetkovej sféry.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).