Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Cb-35-2020.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Subarea
58Cb/35/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: WINKLER STAVEBNINY s.r.o., IČO: 45 305 331, so sídlom Ulica Svornosti 11 514, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, IČO: 421 55 088 proti žalovanému: A. L., U.. XX.XX.XXXX, L. XXXX/ XX, R. - D. R., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím podaním doručeným súdu dňa 02.04.2020 domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X, o výmere 210 m2, zastavené plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 4 m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 147 m2 záhrada, p. č. XXX/X o výmere 15 m2, záhrada, p. č. XXX/X o výmere 136 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku a k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., katastrálne územie D. R., katastrálne územie D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu R., a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v podiele 2/3 k celku. Zriadenie záložného práva má byť v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávok vzniknutej neuhradením daňových dokladov L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX, L. XXXXXX v celkovej výške 27 570,23 eur.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca má voči spoločnosti E. E..A..O.., B.: XX XXX XXX, L. XXXX/XX, R. - D. R. pohľadávku vo výške 27.570,23 Eur s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla z nezaplatených daňových dokladov vystavených žalobcom pre spoločnosť E. s.r.o. ako odberateľa za žalobcom dodaný stavebný materiál na stavby, ktoré spoločnosť E. E..A..O.. realizuje na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti E. E..A..O.. K úhrade uvedených pohľadávok sa žalovaný zaviazal v písomnej dohode o ručení zo dňa 13.12.2018, ktorú spolu uzavreli žalobca ako veriteľ, spoločnosť E. E..A..O.. ako dlžník a žalovaný ako ručiteľ na začiatku obchodnoprávneho vzťahu spočívajúceho v odberaní rôzneho stavebného materiálu od žalobcu. Žalovaný sa zaviazal k ručeniu za záväzky spoločnosti SEKOR s.r.o., ktoré vzniknú žalobcovi voči žalovanému. Spoločnosť E. E..A..O.. ani žalovaný neplnili svoje povinnosti a to ani čiastočne. Pokusy o mimosúdne vyrovnanie sa nepodarili. Žalovaný len sľuboval dodatočnú úhradu, avšak pohľadávku ničím nespochybnil. Dňa 21.03.2020 žalobca podal návrh na Okresný súd
Banská Bystrica na vydanie platobného rozkazu. Konanie je vedené pod sp. zn. 13Up/603/2020. Ku dňu podania návrhu nebol platobný rozkaz vydaný. Žalobca v uvedenom konaná žaluje spoločnosť E. E..A..O.. ako žalovaného v 1.rade a žalovaného ako žalovaného v 2.rade. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu R., a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X, o výmere 210 m2, zastavené plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 120 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 4 m2 zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 147 m2 záhrada, p. č. XXX/X o výmere 15 m2, záhrada, p. č. XXX/X o výmere 136 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku a k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., katastrálne územie D. R., katastrálne územie D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu R., a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v podiele 2/3 k celku. Exekúcia môže byť ohrozená tým, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Spoločnosť E. E..A..O.. podľa vedomostí žalobcu nevlastní žiaden nehnuteľný majetok alebo iný majetok v adekvátnej hodnote k výške pohľadávky žalobcu s príslušenstvom. Žalovaný taktiež nemá vedomosť, žeby žalovaný vlastnil iné finančné prostriedky, cennosti, pravidelný príjem vo výške ekvivalentnej k výške pohľadávky a príslušenstva. V opačnom prípade by prišlo k plneniu. Žalobca má vedomosť, že žalobca sa zbavuje svojho majetku. Žalovaný kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele 1/ k celku nachádzajúcej sa v O. R. B., mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na LV č. XXXX a to k rozostavanému domu bez súpisného čísla postaveného na parcele č. 369/8. Táto stavba bola prevedená na R. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, R., ktorá má byť starým rodičom žalovaného. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13.01.2020. Žalovaný ďalej previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo v podiele 1/3 na G.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXXX/XX, R., a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., katastrálne územie D. R., katastrálne územie D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného úradu R., a to konkrétne k parcelám registra „C" evidované na katastrálnej mape: p. č. XXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria, p. č. XXX/X o výmere 96 m2, zastavané plochy a nádvoria. Tretí prevod bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v O. R. B., obec R., mestská časť D. R., k. ú. D. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely registra „C" p. č. XXX/X o výmere 385 m2, záhrada a p. č. XXX/X o výmere 156 m2, zastavaná plocha a nádvorie a k stavbe rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na parcele číslo XXX/X. Uvedené nehnuteľnosti boli prevedené na v podiele 1/1 k celku na G.. A. M.. Žalovaný ani po jednom zo scudzovacích úkonov neuhradil žalobcovi dlžnú sumu. Žalobca je názoru, že žalovaný sa zbavuje majetku čo môže mať za následok sťaženie vymoženia pohľadávky žalobcu. Uvedené nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný ani iný majetok nevlastní. Zabezpečenie pohľadávky je možné dosiahnuť práve zriadením záložného práva. Nariadené záložné právo nijako neobmedzí žalovaného. Na uvedených nehnuteľnostiach sú opakovane zriaďované záložné práva v prospech spoločnosti FREEPARK s.r.o., IČO: 35 902 752. Posledné záložné právo je zo dňa 13.01.2020.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.
13. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
14. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená (ako
je uvedené vyššie), pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
15. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená.
16. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
17. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tu reálne existovala obava zo zmarenia exekúcie. V prvom rade súd uvádza, že primárny obchodnoprávny vzťah žalobcu bol uzatvorený so spoločnosťou E. E..A..O.. Žalobca uvedenej spoločnosti dodával stavebný materiál, za ktorý uvedená spoločnosť podľa tvrdenia žalobcu neuhrádzala faktúry. K uvedenej spoločnosti súd uvádza, že voči nej nebol podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalobca ani nijakým spôsobom nepreukázal nemajetnosť tejto spoločnosti. Súdu len oznámil, že nevie o žiadnom majetku, z ktorého by sa dala uhradiť dlžná suma. Žalobca sa nesnažil osvedčiť finančnú kondíciu uvedenej spoločnosti, t. j. nedoložil súdu podklady z dostupných zdrojov, ktoré by preukázali aké zisky dosahuje alebo v akej strate sa uvedená spoločnosť nachádza. Taktiež neosvedčil, že by uvedená spoločnosť podnikala kroky smerujúce k zbaveniu sa majetku. Žalobca súdu ďalej ani neosvedčil, že by spoločnosti E. E..A..O.. boli predmetné faktúry doručené, ako ani neosvedčil, že by vyzval spoločnosť E. E..A..O.. na úhradu dlžnej sumy (s poskytnutím dodatočnej lehoty na plnenie), tak ako vyzval žalovaného ako ručiteľa spoločnosti E. E..A..O.. Pokiaľ ide o žalovaného, tak tu vznikol sekundárny obchodnoprávny vzťah, kde žalovaný ručí za záväzky spoločnosti E. E..A..O.. Žalobca síce preukázal, že došlo k prevodom určitých nehnuteľností, to však samo o sebe nestačí na osvedčenie skutočnosti, že by mohla byť prípadná exekúcia zmarená. Žalovaný nehnuteľnosti previedol na základe kúpnej zmluvy. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný uvedené prevody vykonal tak, že by došlo k predaju nehnuteľností za nevýhodnú cenu. Taktiež nedošlo k darovaniu nehnuteľností. Žalobca neosvedčil, že by mal žalovaný úmysel predať aj nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva. Neboli doložené príkladmo žiadne inzeráty, ktoré by preukazovali záujem zbaviť sa majetku. V prípade ak by aj došlo k predaju nehnuteľností, neznamená to, že by mala byť exekúcia zmarená, nakoľko z predaja nehnuteľností by mal žalovaný finančné prostriedky, ktoré by mohli byť využité na uspokojenie pohľadávky (a teda je potrebné vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky správy majetku žalovaného s cieľom dosiahnutia zisku) a ak by tak nenastalo, bol by žalobca oprávnený podať príkladmo žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný podnikal kroky k zbavovaniu sa celého majetku, ktoré by znemožnili uspokojiť tvrdenú pohľadávku žalobcu.
18. Inter alia, súd je toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil primeranostˇ návrhu žalobcu na nariadenie zabezpecˇovacieho opatrenia vo vztˇahu k hodnote nehnutelˇností vo vlastníctve žalovaného (na ktoré žalobca navrhoval zriadiť záložné právo a ktorá je podlˇa názoru súdu neprimeraná), nakolˇko sú predmetné nehnuteľnosti nepochybne v nepomerne väcˇšej hodnote, ako je výška spornej pohlˇadávky žalobcu (obdobné stanovisko zaujal i Krajský súd v Bratislave v uznesení cˇ. k. 1Cob/64/2017-294 z 31. mája 2017). Taktiež rozsah nehnuteľností žalovaného, na ktoré žalobca navrhol zriadiť záložné právo je vo výraznom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpecˇovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cielˇu, súd dospel k záveru, že nariadením zabezpecˇovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného.
19. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že žalovaný ako ručiteľ nedisponuje dostatočným majetkom na to, aby mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu alebo žeby spoločnosť E. E..A..O.. nedisponovala finančnými prostriedkami na uspokojenie pohľadávky žalobcu..
20. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a v danom štádiu konania ani vzniknúť nemohli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.