Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/210/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX/X, E. D., právne zastúpenej JUDr. Bohuslavom Majerníčkom, advokátom, so sídlom Gorazdová 1719/7, Spišská Nová Ves, proti manželovi, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodal A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zastúpený JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, za účasti mal. dieťaťa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Otec je oprávnený sa s mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX stretávať počnúc od právoplatnosti rozsudku po dobu 6 mesiacov každý nepárny víkend kalendárneho roka v sobotu od 08:00 hod. do 20:00 hod., následne po uplynutí 6 mesiacov každý nepárny víkend kalendárneho roka od soboty od 08:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s výnimkou jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, letných prázdnin, vianočných sviatkov a zimných prázdnin, kedy je otec oprávnený sa s mal. G. stretávať takto:

Počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 10:00 hod. do stredy v týždni v ktorom jarné prázdniny končia do 18:00 hod.

Počas veľkonočných prázdnin každý párny rok v čase od stredy vo veľkonočnom týždni od 18:00 hod. do veľkonočnej soboty do 18:00 hod. a každý nepárny rok od veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do veľkonočného pondelka do 18:00 hod.

Počas letných prázdnin každý rok v mesiacoch júl aj august, od pondelka v 2. týždni prázdnin od 10:00 hod do nedele 3.týždna do 20:00 hod.

Počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.

Otec je povinný mal. Lukáša v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred bydliskom matky a v stanovené dni a hodiny mal. Lukáša odovzdať matke pred bydliskom matky.

Matka je povinná mal. Lukáša na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a otcovi styk s mal. Lukášom umožniť.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka (ďalej aj „manželka“ a „matka“) sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 06.09.2021 domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktorý návrh na rozvod nepodal (ďalej aj „manžel“, „odporca“ a „otec“) a súčasne vo veci úpravu styku rodičov k maloletého pochádzajúceho z manželstva na čas po rozvode žiadala zveriť mal. G. do jej starostlivosti, žiadala, aby bol otec zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť v sume 250,- Eur a styk otca s maloletým navrhla neupraviť.

2. V predmetnej veci súd dňa 25.03.2022 rozhodol rozsudkom č.k. -84, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I.), maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok II.), otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200,- Eur mesačne k rukám matky vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok III.), styk otca s maloletým súd neupravil (výrok IV.). O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

3. Po podanom odvolaní odporcom Krajský súd v Košiciach rozhodnutím zo dňa 27.02.2023 napadnutý rozsudok vo výroku o úprave styku (výrok IV.) a trovách konania (výrok V.) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd vo svojom uznesení poukázal na to, že po vyhlásení rozhodnutia nastali okolnosti vyplývajúce z podaní účastníkov o zmene okolnosti vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletým, syn otca odmieta, čo má vplyv na zistený stav veci, preto napadnutý výrok bolo potrebné zrušiť, určil nanovo zistiť skutočný stav veci a rozhodnúť tiež o trovách konania.

4. Okrem napadnutého výroku nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 25.03.2023.

5. Okresný súd sa v predmetnej veci podrobne oboznámil s uznesením Krajského súdu a na ďalšom pojednávaní dňa 14.09.2023 a dňa 27.02.2024, po zrušení veci Krajským súdom v Košiciach opätovne prejednal vec, vykonal ďalšie dokazovanie vrátane výsluchu maloletého G. a rozhodol.

6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 14.09.2023 uviedla, že pokiaľ sa otec chce stretnúť so synom, vždy kontaktuje jeho, nikdy nie matku. Otec ju však asi 2krát požiadal, aby mohol syn u neho prespať, prespal tam len 1krat, aj to vtedy, keď tam bol aj synov bratranec. Od otca bývajú asi vo vzdialenosti 5 km. Uviedla, že syn jej uviedol, že sa u otca nudí, má z neho strach, chcel by chodiť von s kamarátmi, otec je vážny, nerozpráva sa s ním, robí si svoje veci. Otca sa bojí, lebo mu rozprával o diabloch, že matka je ten diabol, že ju príde súdiť Boh. Syn vtedy prišiel od otca vyľakaný. Keď ešte žili v spoločnej domácnosti, len ona trávila voľný čas so synom, otec pracoval na kamióne a keď bol doma, mal svoje záujmy, poľnohospodárstvo, polia, býky a tam trávil veľa času. Syna nič také neláka. Syn keď príde zo školy, spraví si úlohy a ide von s kamarátmi. Navštevuje futbalový krúžok, nevie však, či otec o tom vie. Začal chodievať aj na futbalové zápasy po okolí. Nemá vedomosť o tom, či sa otec dožadoval syna aby k nemu prišiel na sviatky, dokonca sa otec snažil so synom dohodnúť na výlete do Medžugoria, avšak syn nechcel. Tiež sa stalo, že syn prišiel za ňou, že otec chce aby syn k nemu prišiel, načo mu odpovedala, aby otcovi oznámil aby kontaktoval ju. Cez Vianoce však syn s otcom nebol, aj darček si mohol zobrať až keď prišiel k otcovi, avšak si ho nesmel vziať k matke. Nemá tiež vedomosť o tom, aby sa otec so synom dohadovali na letných prázdninách. Myslí si, že syn je teraz šťastný, spokojný, chodí vonku so svojimi rovesníkmi, bicyklujú sa, hrajú futbal, hokej, skrývačky. Na otca sa nikdy nepýta, nechce aby sa ho matka pýtala na otca. Nepamätá sa, aby syn u otca strávil celé poobedie. Umožnila, aby šiel k otcovi na rodinné stretnutie, avšak cez víkend už u neho ostať nechcel. Nemá o tom vedomosť, či otec kontaktoval syna aby išli na výlet alebo kúpalisko, syn jej nič také nepovedal. Uviedla, že tiež sa raz stalo, že otec nevrátil matke syna v dohodnutom termíne ani jej nedvíhal telefón, preto mu aj povedala, že už mu syna nikde nedá. Syn keď šiel k otcovi, nebolo mu povedané, dokedy musí zostať. Syn keď je s matkou a čas trávi s kamarátmi, vracia sa domov okolo 20.00 hod - 20:30 hod. Záverom uviedla, že by chcela aby si otec našiel cestu k synovi, nie rečami ho od seba odpútaval.

7. Odporca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 27.02.2024 uviedol, že má veľmi dobrý vzťah so synom. Syna videl naposledy 17.12.2023, vtedy bol s ním na nákup, predtým však boli na klzisku. Syn u neho spal naposledy cez Vianoce roku 2022 a nemal žiadne výhrady. Má stále

tu izbu ktorú mal, ešte keď tam spolu bývali. Nevidí problém, aby sa tam bál, nikdy mu to nepovedal, nevie tiež, či to povedal matke. Vie, že syn má rád futbal, šport. Aj spolu boli dohodnutý, že pôjdu na hokej, avšak sa to zrušilo. Keď sú so synom, nikdy mu nedáva priame návrhy, vždy ponúka, aby si sám vybral čo chce robiť. Doma trávia čas spolu, nikdy nie je sám, aj vždy niekam chodia spolu. Uviedol, že pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy, od pondelka do piatku je v práci, ak je cez víkend doma, trávi čas so svojimi ďalšími deťmi, vnukmi, stavajú si domy, pomáha im. Už doma nemá žiaden statok. So synom sa snaží komunikovať aspoň 2krát do týždňa, telefonicky, telefonujú zhruba 10 minút. Rozprávajú sa o škole, kostole, o bežných veciach. Je prirodzené že dom je prázdny keď tam nie je nikto iný okrem nich, sú tam teda sami. Nevie si vysvetliť, aby sa ho syn bál, nikdy na neho nekričal, vždy mu kúpil čo chcel. Nikdy mu nehovoril o diabloch ani sa o diablovi pred synom nevyjadroval. O synovi komunikuje s matkou cez SMS, táto mu vždy odpisuje že syn nechce ísť, nemá domáce úlohy, je chorý. So synom sa nestihol nikdy učiť, keď opustili s matkou domácnosť chodil do prvého ročníka. Nikde ani nebol so synom na výlete, matka mu to zakázala, nedovolila. Ona určí, či mu syna dá alebo nie. Je veriaci človek, do kostola chodí každú nedeľu. Syn prestal do kostola chodiť, dokonca mu matka oznámila, že syn si nepraje aby chodili do rovnakého kostola. Chodí preto do iného kostola a otcovi o tom klamal, že nechodí nikde. Od syna nevyžaduje aby chodil pravidelne do kostola, bol by však rád ak by chodil. Jemu sa to nestalo, aby syn s ním nešiel do kostola, keď je v nedeľu u neho, do kostola chodia. Požaduje však od syna vysvetlenia, prečo nešiel do kostola, prečo mu klame, asi každý rodič reaguje tak, že sa pýta. So synom veľmi málo komunikujú, aj keď idu niekde na akciu, syn sa baví s kamarátmi, spolu sú málo, ani spolu nesedia.

8. Na nariadenom pojednávaní dňa 27.02.2024 súd pristúpil aj k výsluchu maloletého G. bez prítomnosti svojich rodičov.

9. Maloletý G. sa počas výsluchu pred súdom predovšetkým vyjadril, že k otcovi nechce chodiť, u otca je vždy sám, nudí sa tam, nemá tam čo robiť, bojí sa. Odmietol, že by prespával u otca, aj keby to bolo určené.

10. Súd sa vo veci oboznámil so správami o šetrení pomerov od kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu účastníkmi konania. Súd zistil nasledovný skutkový právny a stav:

11. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

16. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

17. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 25.03.2023. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Z manželstva pochádza maloleté dieťa G. B., nar 08.11.2013. Tento bol súčasne napadnutým rozsudkom zverený do starostlivosti matky, s tým že zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi je taktiež určená vyživovacia povinnosť po 200 Eur mesačne k 15. dňu v mesiaci k rukám matky. Výrok o styku otca s maloletým, v zmysle ktorého tento styk upravený nebol, bol odvolacím súdom zrušený, v predmetnom rozhodnutí súd preto rozhoduje o upravuje styku otca s maloletým na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa.

18. Súd sa vykonaným dokazovaním zameral na preskúmanie všetkých rozhodujúcich okolnosti na strane maloletého dieťaťa ako aj rodičov. Z komunikácie rodičov na pojednávaní bolo zjavné, že vzťahy medzi nimi sú narušené. Každý z rodičov háji svoje stanovisko, bolo obtiažné dôjsť k dohode rodičov, napriek enormnej snahe súdu k zmene postoja rodičov nedošlo. Rodičia sa na stretávaní dohodnúť nedokázali, nežiadali tiež neupraviť styk otca s maloletým. Súd teda dospel k záveru, že vo veci je potrebné upraviť styk otca s maloletým.

19. V súdnych konaniach týkajúcich sa maloletých deti súd predovšetkým sleduje najlepší záujem maloletých detí. Možno vo všeobecnosti konštatovať, že záujmom dieťaťa vždy je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Súčasne je však potrebné, aby bol zachovaný kontakt aj s druhým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. V danom prípade bolo nespornou skutočnosťou, že syn k otcovi odmieta chodiť. Naposledy bol u otca pred vyše dvoma mesiacmi, otec syna nevie presvedčiť aby k nemu išiel, matka navonok deklaruje, že snahu smerom k tomu vyvíja. Boli však situácie, keď dokonca vyslovila, že už syna otcovi nikdy nedá. Odhliadnuc od uvedeného vyjadrenia, je objektívnou skutočnosťou, že syn k otcovi nechodí. Pokiaľ matka argumentuje, že syna sa snaží „presviedčať“ aby k otcovi išiel, pričom ak syn nejde, nie je zrejme naklonená ho k tomu prehovárať. Vyzdvihuje nevôľu syna k otcovi chodiť. Tu však neobstojí argument matky, že je to záujem otca, pokiaľ sa s otcom chce stretávať, je to naopak záujem syna, ktorý k svojmu zdravému vývinu nepotrebuje len rolu matky, ale aj rolu otca. Takýto argument by obstál v prípade ak by styk otca so synom bol bezproblémový a tento sa riadne realizoval (na základe dohody rodičov o ktorú sa navonok rodičia snažia), čo však v danom prípade nie je. Súd má tiež zato, že rozhodnutím o určení úpravy styku bude na jednej strane vytvorený pre syna istý režim a poriadok, v smere, že už nie je na vôli otca ale predovšetkým syna, ale je to už povinnosťou matky, s ktorou sa syn nepochybne identifikuje viac, dokonca až výlučne, ako je tomu s otcom a tiež takýmto spôsobom nepriamo vplýva aj na syna. Citlivo vníma vzájomný postoj rodičov, vníma ich vzájomné emócie, stavia sa na stranu matky. Súd má zato, že uvedené opatrenie vo veci určenia styku je potrebné pre to, aby si syn začal uvedomovať nielen rolu matky ale aj rolu otca, a k tomuto pristupovať s úctou a rešpektom, ako k svojmu rodičovi. U matky sa predpokladá zvýšenie jej snahy docieliť stretávanie sa otca s synom. Súd ďalej poukazuje na to, že matka, či už priamo, nepriamo, vedome alebo nevedome svojimi postojmi na syna priamo vplýva a značne ho formuje, pričom je nesporné, že komunikácia medzi rodičmi je zlá a uvedené aj môže byť podstata postoja syna k otcovi. S ohľadom na vzťah rodiča, u ktorého dieťa býva, a dieťaťa je úlohou práve tohto tzv. preferenčného rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi. Pokiaľ preferenčný rodič správne pochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom. Ak má totiž rodič zdravú osobnosť, má k dieťaťu pozitívny vzťah a má dobrý charakter, má záujem, aby malo dieťa styk aj s druhým rodičom a to aj v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné výhrady. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča, nakoľko realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa veľmi dôležitá. Matka počas súdneho konania opakovane konštatovala, že má zato, že ona syna nabáda na styk, viac nevie čo má urobiť. Nútiť ho k tomu nemožno, nakoľko to môže narušiť jeho integritu a zdravý dušený vývin, ako to vyplýva zo záveru Správy z diagnostického vyšetrenia. doloženej

matkou, bez integrácie otca do tohto procesu. Súd takýto jednostranný záver bez vedomia otca ani nemohol prijať. Koniec koncov, sama matka počas svojej účastníckej výpovedi uviedla že nemá proti úprave styku otca so synom výhrady, navrhla však určiť rozsah styku otca s maloletým v užšom rozsahu ako to požadoval otec. Na druhej strane matka opakovane vyzdvihuje názor dieťaťa, že otca odmieta. H., že k stretávaniu otca s synom nedochádza v plnej miere zvaľuje na otca, opakovane poukazovala na to, že syn sa u otca nudí, bojí sa ho (aj keď na opakované otázky súdu nevedel uviesť nič konkrétne len opakovanie premisy „bojím sa otca, ísť k otcovi“) k čomu je protiargument otca, že nemá dostatok času na vytvorenie primeraného programu a na druhej strane tiež poukazuje na nezáujem syna vykonávať akékoľvek činnosti s otcom. Záujem dieťaťa však vyžaduje, aby sa syn s otcom riadne stretával. Musí si to uvedomiť aj matka aj syn. Z výsluchu otca vyplynulo, že sa nejedná o jeho prvé dieťa, rodičovské zručnosti ako také spochybňované neboli, bol proklamovaný dobrý vzťah s ďalšími súrodencami, naopak bolo vytýkané netrávenie voľného času s rodinou, ale venovanie sa svojím záujmom (starostlivosť o statok). Názoru maloletého súd venoval patričnú pozornosť, avšak vyvodzuje z neho záver, že syn nie je v takom veku, aby už vedel kriticky uvažovať, je ešte len vo vývoji, neuvedomuje si dôsledky svojich premís, kopíruje skôr postoj matky, na ktorú je veľmi naviazaný. Samo osebe takéto veľké naviazanie na matku nie je tiež zdravé pre jeho zdravý vývin. Je nutné konštatovať, že najlepší záujem maloletého dieťaťa v prípade, že rodičia spolu nežijú je, aby v čo najširšej možnej miere dochádzalo k stretnutiu s obidvoma rodičmi, aby si dieťa v rámci svojho riadneho vývoja a vývinu vytvorilo nielen ženský vzor výchovy, ale aj mužský vzor za súčasného jednotného postoja rodičov k výchove ich spoločného dieťaťa. Nutno je tiež vziať v úvahu, že súd považuje argument o tom, že syna nemá s otcom spoločné záujmy (starostlivosť o statok/hospodárstvo, pomoc pri stavbe domu) nie ako argument, ktorý by mal byť pre otca vylučujúci, súd to skôr považuje za prirodzené, že hlavne syn by mal otcovi pri takých činnostiach skôr pomáhať, tráviť s ním časť, kde je práve priestor na budovanie si vzájomných vzťahov a ich upevňovanie.

20. Práve na základe týchto okolností preto súd rozhodol ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, kde určil po dobu 6 mesiacov oprávnenie otca sa so synom stretávať len párnu sobotu v mesiaci, bez toho, aby syn u otca prespal, práve rešpektujúc vôľu syna, ktorý odmieta u otca prespávať, pričom obdobie 6 mesiacov súd ponechal ako medzistupeň k vytvoreniu si hlbšieho vzťahu bez prvku dohadovania sa s matkou o dni a čase styku, ponecháva otcovi priestor opätovne si vybudovať vzťah so synom, naučiť sa ho tiež načúvať, nakoľko tým, že tento styk bol na dlhé mesiace prerušený vzťahy chladnú, oslabujú sa. Následne má súd zato, že pokiaľ súd vytvoril priestor na pravidelný styk otca so synom, dôjde aj ku konsolidovaniu vzťahov, zmene navonok deklarovaného postoja syna k otcovi a začnú spolu tráviť čas aj s tým, aby syn u otca prespal zo soboty na nedeľu. Čas 15.00 hod pre ukončenie styku určil súd práve z dôvodu, aby mal syn po návrte od otca dostatočný priestor na prípravu do školy. Pokiaľ ide o úpravu osobitného styku otca s maloletým, počas jarných prázdnin začiatok styku bol rodičmi určený zhodne, avšak pre čas ukončenia styku sa súd priklonil k návrhu matky a to do stredy, oproti návrhu otca, ktorý žiadal upraviť styk až do nedele jarných prázdnin, nakoľko má súd zato, že styk sa v takomto rozsahu doposiaľ ešte ani nerealizoval, a vzhľadom na postoj syna ani nie je predpoklad aby bol realizovaný. Syn sa totiž začína dostávať do veku, keď viac času chce tráviť s kamarátmi, pri športe (čo však môže byť aj hľadanie výhovorky, dôvodu), ako s otcom. Súd tiež neuznal argument matky o tomu, že nie je dôvodné upravovať styk otca s maloletým počas veľkonočných prázdnin, z dôvodu, že tieto trávi s kamarátmi. Treba poukázať na to, že v danom prípade sa jedná o kresťanské sviatky s osobitným významom, ako aj to, že v danom prípade sa jedná o otca, najbližšiu osobu, preto je takýto argument matky neudržateľný. Rovnako sa súd priklonil aj k matkou navrhovanej úprave styku počas vianočných sviatkov. Tu treba rovnako ako v prípade jarných prázdnin poukázať na vzťah otca so synom, ktorý nie je natoľko dostatočne vybudovaný z minulosti (otec pracoval a pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, preto bol pracovne cez týždeň mimo bydliska) preto syn prirodzene nemá s otcom od malička vybudovaný dostatočne silný vzťah, aby syn bol ochotný aj tráviť takúto sviatočné obdobie s otcom. Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu styku počas letných prázdnin v určenom rozsahu, súd sa s ním stotožňuje v takomto rozsahu poukazujúc na dovolenkové obdobie a vytvorenie dostatočne dlhého času aj na prípadné strávenie času dovolenkou mimo domova.

21. Z týchto všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj pre odvolacím súdom súd rozhodol podľa v nadväznosti na 52 , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.