Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-2-2019.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní starostlivosti súdu o maloletého A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matka J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX a otec C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. E. D. XXX, XXX XX K., Česká republika, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletý A. C., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec C. I., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého A. C., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 100 EUR mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 08.01.2019.
Zročné výživné za obdobie od 08.01.2019 do 06.04.2020, na maloletého A. C., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 1 477,42 EUR, je otec C. I., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
Styk otca s maloletým sa ponecháva bez úpravy.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Malacky dňa 08.01.2019 žiadala matka maloletého, aby súd určil otcovi maloletého výživné vo výške 200 EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že je s maloletým na rodičovskej dovolenke. Maloletý má Downov syndróm, a preto má predĺženú rodičovskú dovolenku do 6 rokov veku dieťaťa. Matka má ešte ďalšie dve školopovinné deti. Maloletý navštevuje viacero lekárov. S otcom maloletého sa rozišla pre jeho agresívnu povahu. Otec maloletej má dlh na výživnom aj voči svojim ďalším deťom v Českej republike. Otec je momentálne zamestnaný v spoločnosti H. D., s.r.o.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že po dobu ich spolužitia sa starali spolu o ďalšie dve matkine deti. V Českej republike má otec ešte dve deti, na ktoré prispieva sumou 250,- EUR mesačne. Jeho náklady sú splátka pôžičky 200 EUR mesačne (pôžička bola pre matku, ktorá má dlhy), nájom 240 EUR mesačne, telefón 20 EUR, strava 200 EUR a doprava 10 EUR. Otec má záujem navštevovať maloletého, a to 2-krát do týždňa, v čom mu matka bráni. Navrhol, že bude
na výživu maloletého prispievať sumou 100 EUR mesačne. K svojmu vyjadreniu priložil otec zmluvu o pôžičke na sumu 1500 EUR a platový dekrét.
3. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené (fikciou doručenia) a svoju neúčasť neospravedlnil. Otec mal taktiež riadne doručený návrh s výzvou na vyjadrenie a poučením o procesných právach a povinnostiach. Súd musí v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný, a to v zmysle ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku.
4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: lustrácia zo Sociálnej poisťovne, lustrácia účastníkov v registri obyvateľov, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2019 a 2018, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2019 a 2018, rodný list maloletého, ambulantné a lekárske správy o zdravotnom stave maloletého, oznámenie Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Malacky o vyplácaní rodičovského príspevku do šiestich rokov veku dieťaťa, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletého a potvrdenie zamestnávateľa o príjme matky. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Matka písomne vyčíslila mesačné náklady na maloletého nasledovne: 80 EUR strava, 10-15 EUR lieky, 20 EUR cestovné a 40 EUR iné náklady (oblečenie, sladkosti) a svoje ostatné mesačné náklady takto: 130 EUR elektrina, 15 EUR voda, 394 EUR úvery a pôžičky, 12 EUR plyn, 150 EUR strava a lieky a 150 EUR splátka za telefóny, internet, paušál (č.l. 24 a 54). Podľa matkou doložených lekárskych správ a potvrdení maloletý má tzv. Downov syndróm a dlhodobo nepriznaný zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť.
6. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že od 15.02.2019 je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem je okolo 600 EUR, je poberateľka rodičovského príspevku vo výške 220 EUR, taktiež dostáva výživné 80 EUR na I. a 60 EUR na Q., pričom výživné na Q. bolo zvýšené na 150 EUR, tiež poberá 70 EUR prídavky na deti a z nadácie Dobrý anjel 100 EUR mesačne. Náklady navrhovateľky na stravu celkovo pre rodinu sú okolo 300 EUR mesačne, okolo 50 EUR lieky pre celú rodinu, z toho na Dominika pripadá približne na lieky a stravu 100 EUR mesačne. A. potrebuje špeciálnu výživu kvôli svojmu zdravotnému stavu. 400 EUR spláca navrhovateľka úvery a 150 EUR má splátku na telefóny, internet a Magio. Má zvýšené náklady na cestovné, keďže treba so synom navštevovať lekárov. Oblečenie pre deti dostáva väčšinou darom. Otec si vyživovaciu povinnosť voči synovi neplní. Otcovi v styku so synom nebráni, o syna nikdy záujem neprejavoval. Otec maloletého má ďalšie dve deti, a to 19 a 17 ročného syna, pričom starší syn je už vyučený. Od podania návrhu otec neuhradil žiadne výživné.
7. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec maloletého bol naposledy na území SR zamestnaný v spoločnosti D.-Z. s.r.o. (predtým H. D., s.r.o.), a to od 24.04.2018 do 31.08.2019, pričom dosahoval vymeriavací základ v období mesiacov 05/2018 až 07/2018 v priemere 1340 EUR mesačne, t.j. dosahoval čistú mzdu v priemere okolo 940 EUR mesačne.
8. Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že v období mesiacov február až september 2019 matka dosahovala čistý mesačný príjem priemerne okolo 720 EUR.
9. Podľa vykonaného dožiadania na Okresní soud v Písku, Česká republika, otec maloletého nie je na území ČR zamestnaný a adresa v registri obyvateľov je adresou Mestského úradu Milevsko, pričom skutočný pobyt otca maloletého sa dožiadanému súdu nepodarilo zistiť.
10. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matky, pričom výšku výživného ponecháva na úvahe súdu.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
28. Prihliadajúc na záujem maloletého a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý od narodenia býva s matkou, ktorá sa o neho osobne riadne stará. Otec dlhodobo nežije s maloletým a matkou maloletého v spoločnej domácnosti a o maloletého sa nezaujíma. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a faktickú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované.
29. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého vzhľadom k jeho veku a zdravotnému znevýhodneniu, prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného a k tomu, že matka si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletého. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností má súd za to, že suma 100 EUR mesačne je primeraným výživným. Súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti otca z čistého príjmu, ktorý otec maloletého preukázateľne naposledy dosahoval, t.j. okolo 940 EUR mesačne, keďže počas konania dňa 31.08.2019 otec ukončil zamestnanie v spoločnosti D. - Z. s.r.o. a údajne (podľa vedomosti matky) sa zdržiava a pracuje na území Českej republiky. Súd však ani po vykonanom dokazovaní nezistil miesto aktuálneho pobytu ani zamestnávateľa otca maloletého. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého platiť takto stanovené výživné, pričom súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec maloletého má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zároveň súd poznamenáva, že nemôže byť na ťarchu maloletého, ak v súčasnosti pobyt otca maloletého nie je známy a nie je možné zistiť, aký príjem otec maloletého aktuálne dosahuje ani aká je v súčasnosti jeho životná úroveň. Ak by však aj súčasný príjem otca bol nižší, súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. princíp potencionality príjmu. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, starostlivo skúma, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu, ak to tak nie je, vychádza z príjmov rodiča pred zmenou zamestnania (R 27/1970). Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
30. Súd zaviazal otca maloletého povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 EUR mesačne, a to od podania návrhu, preto musel súd rozhodnúť aj o zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 08.01.2019 do rozhodnutia súdu, t.j. do 06.04.2020. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 1 477,42 EUR a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac január 2019 vo výške 77,42 EUR (31/100 x 24 dní) a výživného za obdobie mesiacov február 2019 až marec 2020, t.j. 14 mesiacov x 100 EUR (1 400 EUR + 77,42 EUR), ktoré je otec maloletého povinný uhradiť v zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, keďže sa domáhala priznania výživného vo výške 200 EUR mesačne a súd určil výživné v nižšej výške. Styk otca s maloletým súd neupravil, aj keď to otec navrhoval, avšak vzhľadom na súčasné okolnosti, keď pobyt otca maloletého nie je známy a o maloletého nejaví
akýkoľvek záujem, to súd nepovažoval za potrebné. Zároveň súd nemal za preukázané, že by matka styku maloletého s otcom bránila. Súd podotýka, že ak začne otec o maloletého javiť záujem, otec môže kedykoľvek zo svojej iniciatívy podať návrh na úpravu styku s maloletým.
31. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).