Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/38/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. apríla 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

F. P.,

nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom P. N., t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.02.2020 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 26.03.2018 bol F. P. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený F. P. podľa a , Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Podľa Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Súčasne mu bol nariadený aj probačný dohľad v trvaní 18 mesiacov. Podľa Tr. zák. mu bola ustanovená aj povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne odôvodnil tak, že dôvodom sťažnosti je absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Uviedol, že z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený plní len čiastočne program zaobchádzania, jeho resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania a v odpise registra trestov má odsúdený až 7 záznamov. U odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Navrhol preto uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril aj odsúdený. Uviedol, že chce viesť už riadny život, zamestnať sa a plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Uvedomuje si svoje zlyhanie a k páchaniu trestnej činnosti má negatívny postoj.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. krajský súd uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody bolo preukázané.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia sa, čím bola splnená aj prvá materiálna podmienka.

Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky v podobe pozitívnej prognózy vedenia riadneho života uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Napriek tomu, že hodnotenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „hodnotenie ústavu“), súčasťou (podkladom) ktorého je aj hodnotenie rizika sociálneho zlyhania - resocializačná prognóza (ďalej len „dotazník“), sú dôkazy pre posúdenie zákonných podmienok podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. síce veľmi dôležité, čo ale neznamená, že súd pri svojom rozhodovaní najmä z pohľadu tam uvedených záverov, návrhov a prognóz nemôže urobiť iné rozhodnutie. Hodnotenie ústavu i dotazník majú totiž len odporúčací charakter a nie sú pre súd záväzné. V opačnom prípade by o podmienečnom prepustení ani nemusel rozhodovať súd, ale rozhodoval by ústav na výkon trestu.

Krajský súd na tomto mieste k dotazníku dodáva, že pri hraničných bodových súčtoch takejto resocializačnej prognózy (do 5 bodov nízke riziko, do 11 bodov stredné riziko, od 12 bodov vysoké riziko) je možné prihliadať aj na kvalitatívny význam posudzovania tejto prognózy z pohľadu obsahu posudzovanej okolnosti. Faktom je, že vek a pohlavie, za ktoré odsúdený „dostal“ 2 negatívne body (spolu mal 8 takýchto bodov), nie sú takého charakteru, že by bolo nevyhnutne potrebné vždy tieto okolnosti hodnotiť významne v neprospech odsúdeného.

Z pohľadu pozitívnej prognózy vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení krajský súd najmä poukazuje na to, že odsúdený, i keď nie je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát za tú istú trestnú činnosť, sa k spáchanej trestnej činnosti stavia kriticky, prejavil aj ľútosť nad jej spáchaním a je si vedomý svojej zodpovednosti v plnom rozsahu. Hodnotový systém a verbálnu snahu o zmenu života pozitívnym smerom potvrdil aj počas doterajšieho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody aj tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť plní z rozúčtovania svojej pracovnej odmeny počas výkonu trestu. Odsúdený tiež nevykazuje žiadne negatívne závislosti, je emocionálne stabilný a netrpí žiadnym poruchami osobnosti, čo sú pozitívne predpoklady pre jeho úspešnú resocializáciu. Je preto možné a aj dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Napokon riaditeľ ústavu na výkon trestu navrhol rozhodnúť o návrhu odsúdeného tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Z pohľadu dôvodov sťažnosti prokurátora potom krajský súd nevidí „rozumný dôvod“, pre ktorý by zhodu v názore ústavu na výkon trestu a súdu prvého stupňa na možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného s probačným dohľadom bolo potrebné odmietnuť.

Prokurátorovi je síce možné dať za pravdu, že neexistuje „záruka“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život (takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení prakticky nemajú ani nemôžu mať nikdy). Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver nebolo možné

mať ani dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný predpoklad vyplýva.

Krajský súd považuje aj určenie skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov s nariadením probačného dohľadu nad jeho správaním a súčasným uložením povinnosti zamestnať sa alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať za primerané a zákonné. Totiž pobytom na slobode a plnením uloženej povinnosti bude mať odsúdený vhodné predpoklady k plneniu si všetkých svojich vyživovacích povinností vo výraznejšej miere, ako tomu je v súčasnosti podmienkach výkonu trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.