Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-8-2023.pdf
PDF · 69.66 KB
Case nature
Subarea
4CoE/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľky - oprávnenej matky U.. U. X., O.. XX.X.XXXX, Z. V. G. H. XXX/XX, XXX XX F., proti odporcovi - povinnému P. X., O.. XX.X.XXXX, Z. V. P. XX, XXX XX V., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, o výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. X., O.. XX.X.XXXX, bytom u otca, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. SK-2Em/1/2023-186 zo dňa 25.7.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v predmetnej veci návrhu matky zo dňa 12.10.2022 o nariadenie výkonu rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoP/28/2022-366 zo dňa 22.3.2022 konanie zastavil podľa § 29 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) na základe späťvzatia návrhu navrhovateľkou dňa 3.7.2023 (podanie zo dňa 28.6.2023). O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 391 CMP.
2. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala zrušenie uznesenia a pokračovanie v konaní o výkon rozhodnutia, považujúc uznesenie za nezákonné. Uviedla, že návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa nezačal, vzala späť s odôvodnením, že podala samostatný návrh, aby súd určil dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, alternatívne upravil jej styk s maloletým tak, aby mala osobný styk, nakoľko kontakt cez skype sa nerealizoval pre nesúčinnosť otca, pričom na tejto forme už netrvá, lebo je prakticky nerealizovateľná. Po tom, čo Krajský súd v Prešove dňa 6.7.2023 uznesením č.k. 4CoPno/1/2023 zamietol jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 11.6.2023, považujúc to za šokujúce, vzala späť svoje podanie - späťvzatie zo dňa 28.6.2023 a žiadala, aby súd v predmetnom konaní o výkon rozhodnutia pokračoval.
3. K odvolaniu sa vyjadril povinný otec maloletého dieťaťa, ktorý považuje tvrdenia odvolateľky za irelevantné a bezpredmetné, opakujúce sa a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, preskúmal konanie podľa zásad uvedených v § 59 a nasl. CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že došlo k účinnému späťvzatiu návrhu navrhovateľkou a odvolaniu tak nie je možné vyhovieť s tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
5. Navrhovateľka ako každý účastník, resp. strana sporu, má v konaní dispozičné oprávnenie, ktoré umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Dispozíciou s konaním je aj späťvzatie žaloby alebo návrhu vo všeobecnosti. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým navrhovateľ, resp. žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Keďže CMP obsahuje osobitné ustanovenia o späťvzatí návrhu, je potrebné primerane aplikovať ustanovenia § 29 CMP i na konanie o výkon rozhodnutia (podľa § 370 a nasl. CMP). Osobitosť tohto ustanovenia, upravujúceho späťvzatie návrhu v znení jeho odseku 3, spočíva v tom, že súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Posudzovanie dôvodov z hľadiska ich závažnosti nie je svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní širokej škály možných reálnych dôvodov berie ohľad na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z právneho hľadiska a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov.
6. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky navrhovateľky najprv z hľadiska vážnosti tvrdených dôvodov, pričom skutočnosť, že súd v inom ďalšom konaní, ňou iniciovanom, navrhovateľke nevyhovel, sám o sebe takým nie je. V danom prípade tiež ide o konanie, ktoré sa síce začalo na návrh, ale zákon pripúšťa, aby sa začalo aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pričom odvolací súd ani z tohto pohľadu nepovažuje za potrebné v konaní pokračovať, posúdiac charakter konania, záujem účastníkov a najmä fakt, že samotná navrhovateľka v priebehu svojich podaní nejednoznačne mení cieľ, resp. formu rodičovského práva, ktorého sa výkonom domáha.
7. Keďže navrhovateľka využila svoje dispozičné právo a vzala svoj návrh v danom prípade v celom rozsahu účinne späť, pričom toto späťvzatie už nie je následne v zmysle zákonných princípov sporového, resp. mimosporového súdneho konania možné odvolať, súd konanie podľa § 29 ods. l CMP vecne správne zastavil. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie návrhu, pritom nezakladá prekážku veci rozhodnutej a nárok, ktorý si navrhovateľka v návrhu uplatnila, nezaniká a možno ho uplatniť znovu.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd v danom prípade postupoval vecne správe a správne aplikoval príslušné procesné normy, keď konanie zastavil, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Napokon, o trovách odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým konanie končí, rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže súd nezistil dôvod pre rozhodnutie podľa § 53 a nasl. CMP. Odvolací súd s ohľadom na princíp spravodlivého posúdenia, berúc za základ okolnosti predmetného konania o návrhu matky na výkon rozhodnutia, ktoré končí zastavením na základe späťvzatia návrhu, konštatoval, že nárok povinného otca na náhradu trov odvolacieho konania, i vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia k odvolaniu bez závažných argumentov, relevantných pre posúdenie veci samej, nie je daný.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).