Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-1336-2019.pdf
PDF · 73.46 KB
Case nature
Subarea
14Ek/1336/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOST, SE, náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČO: 04355211, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3479/3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO:42185190, proti povinnému: U. J., E.. XX.XX.XXXX, J. I. I. XXXX/.XX, XXX XX I., o vymoženie pohľadávky vo výške 100,00 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Anton Bury, PhD., so sídlom exekútorského úradu Jelenia 26, 811 05 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.09.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 100,00 Eur s prísl., na základe exekučných titulov
- Rozsudku Okresného súdu Bratislava č. k. 24Csp/93/2017-25 zo dňa 03.07.2017, právoplatný dňa 23.08.2017 a vykonateľný dňa 28.08.2017 a Uznesenia Okresného súdu Bratislava č. k. 24Csp/93/2017-31 zo dňa 29.12.2017, právoplatný dňa 12.03.2018 a vykonateľný dňa 12.03.2018.
2. Súd dňa 20.09.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Anton Bury, PhD., so sídlom exekútorského úradu Jelenia 26, 811 05 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 9EX 270/19. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.09.2019.
3. Povinný dňa 11.10.2019 osobne doručil po zákonnom stanovenej 15 dňovej lehote poverenému súdnemu exekútorovi v listinnej podobe návrh na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu žiadal zastaviť exekúciu pretože existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ďalej tvrdil, že oprávnený ignoruje rozsudok súdu Slovenskej republiky od jeho vynesenia v predmetnej veci, vymáha úžernícke nároky v priamom a zásadnom rozpore s rozsudkom a obťažuje dlhodobo povinného a členov jeho rodiny. Povinný sa tiež vyjadril, že v žiadnom prípade nesúhlasí s exekúciou, pretože oprávnený vymáha inú sumu ako mu bola priznaná ex. titulom. Potom povinný namieta sumu, ktorá je vymáhaná oprávneným, pretože podľa povinného uhradil 56,00 Eur ešte pred vydaním rozsudku, z toho dôvodu je aj samotný rozsudok nesprávny. Ako dôkaz týchto tvrdení priložil povinný, prílohu 1 a 2, v ktorých uviedol platnú sumu ku dňu podania návrhu na zastavenie a zoznam platieb vykonaných povinným.
4. Právny zástupca oprávneného na výzvu súdneho exekútora, aby sa vyjadril k podaniu povinného nereagoval.
5. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a to tak, že nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie, ktorý mu povinný doručil po zákonnom stanovenej lehote. Žiadal tiež, aby exekučný súd uvedený návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Na
záver uviedol, že po zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, bude súdny exekútor ďalej pokračovať v predmetnej exekúcii v zmysle exekučného poriadku.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
13. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Súd preskúmaním návrhu povinného spolu s prílohami konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali
po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je, že oprávnený neoprávnene vymáha úplne inú sumu ako mu bola priznaná exekučným titulmi - Rozsudok Okresného súdu Bratislava č. k. 24Csp/93/2017-25 zo dňa 03.07.2017 a Uznesenie Okresného súdu Bratislava č. k. 24Csp/93/2017-31 zo dňa 29.12.2017. Ďalej namietal, že oprávnený ešte v základnom konaní zatajil, že mu bola uhradená suma 56,00 Eur. Na základe tejto skutočnosti je podľa povinného aj rozsudok nesprávny a ako dôkaz pripojil výpis z interného systému oprávneného. Uvedenú skutočnosti však exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Predmetom skúmania v exekučnom konaní nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred jeho vznikom. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadné nedostatky v základnom konaní nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní, v danom prípade mohol podať odvolanie voči Rozsudku Okresného súdu Bratislava č. k. 24Csp/93/2017-25 zo dňa 03.07.2017, čo však neurobil, a preto rozsudok nadobudol účinky právoplatného rozsudku.
15. Súd v prípade nemajetnosti, ktorú povinný taktiež namieta v návrhu na zastavenie exekúcie konštatuje, že preskúmavanie nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu nemajetnosti je vecou výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného zexekvovania. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok fyzickej osoby a do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, iba v takomto prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.