Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-13C/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: F. Š., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/., trvale bytom X. T. XXX/X, V., štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovanej: H. Š., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z.. P. M. XXX/X, V., štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Alenou Korpášovou, advokátkou so sídlom Rázusova 11, Piešťany, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe o náhrade za užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V., obec V., okres X. ako byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vo vchode T., postaveného na pozemku s parc. č. XXXX, a ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, vo veľkosti 63/1005-ín.

II. Z predmetných nehnuteľností uvedených vo výroku I. tohto rozsudku p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č. X v celosti, ktorej zároveň prikazuje do vlastníctva podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 63/1005-ín.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 26.556,25 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 6.304,84 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vrátane širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

VI. Vzájomnú žalobu o zaplatenie náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou z a m i e t a .

VII. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30.1.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 1.2.2013, sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania jej podielového spoluvlastníctva so žalovanou k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva (ďalej ak ako len „LV“) č. XXXX pre kat. úz. V., obec V., okres X. ako byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, orientačné č. X, postaveného na pozemku s parc. č. XXXX, a ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, vo veľkosti 63/1005-in, z dôvodu, že strany nedospeli k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhla, aby súd zrušil spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobkyni s povinnosťou žalobkyne zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 4.656,25 eura. Súčasne navrhla zaviazať žalovanú na náhradu pomernej časti nákladov investícií vynaložených do spoločnej veci v sume 5.629,06 eura. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobný nárok žalobkyňa odvodzovala od spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, pričom žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu v podiele 9/16-in a žalovaná v podiele 7/16- in. Žalobkyňa sa v júni 2012 presťahovala do predmetného bytu, ktorý užíva spolu so svojím druhom A. J.. Žalovaná súhlasila s tým, aby žalobkyňa odkúpila od nej jej spoluvlastnícky podiel. Nevedeli sa však dohodnúť na výške odplaty za prevod jej spoluvlastníckeho podielu. Na naliehanie žalovanej žalobkyňa dňa 23.7.2012 z účtu svojho druha vyplatila žalovanej zálohu na odplatu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu v sume 10.000,- eur s tým, že na konečnej cene za spoluvlastnícky podiel sa napokon dohodnú, keďže sú sestry, avšak k dohode nedospeli. Žalovaná doposiaľ nevrátila žalobkyni zálohu v sume 10.000,- eur. Nakoľko reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná, žalobkyňa navrhla prikázať predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Na základe vzájomnej dohody medzi stranami sporu začala žalobkyňa v máji 2012 realizovať rekonštrukčné práce v predmetnom byte, pretože v danom čase bol neobývateľný, keďže po smrti otca strán sporu, od januára 2011 v byte nikto nebýval, a bol v havarijnom stave, nefungovala tam elektroinštalácia, vodovodné potrubie bolo pokazené. Za života rodičov strán sporu v byte neprebehli žiadne opravy ani úpravy, s výnimkou jeho vymaľovania. Za rekonštrukčné práce žalobkyňa zaplatila celkom 12.866,42 eura, z toho 2.141,33 eura za výmenu a montáž plastových okien, 1.943,80 eura za novú kuchynskú linku, 935,54 eura za zariadenie kúpeľne, radiátory a novú sanitu, 868,93 eura za výmenu dverí a nové podlahy, 3.270,- eur za elektroinštalačné práce a revízie, 1.560,- eur za vodoinštalačné práce, montáž obkladov a dlažieb, 1.002,43 eura za kúpu nových obkladačiek, 243,41 eura za maľovanie a stierku, 900,98 eura za stavebný materiál. Podľa znaleckého posudku, ktorý pripojila žalobkyňa k žalobe, bola hodnota predmetného bytu 33.500,- eur, z ktorej na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 77/16-in pripadá hodnota 14.656,25 eura, z ktorej sumy žalobkyňa odpočítala už zaplatenú zálohu v sume 10.000,- eur. V rámci vyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle si uplatnila žalobou aj náhradu alikvotnej časti vynaložených investícií do spoločných nehnuteľností zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške vypočítanej ako 7/16-in zo sumy investícií 12.866,42 eura, t. j. sumu 5.629,06 eura, pretože žalovaná ako spoluvlastník je povinná podieľať sa na nákladoch spoločnej nehnuteľnosti.

3. Žalovaná uviedla, že v minulosti nemala záujem užívať predmetné nehnuteľnosti, že súhlasila s tým, aby ich užívala žalobkyňa s jej druhom A. J.Š.. Z predmetného spoluvlastníctva jej však neplynie žiadny prospech, a preto súhlasila so zrušením predmetného spoluvlastníctva a s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyni. Uviedla, že medzi stranami sporu došlo nielen k dohode o užívaní bytu žalobkyňou a jej druhom, ale aj o sume odplaty za spoluvlastnícky podiel žalovanej, a to o sume 18.000,- eur, pretože v opačnom prípade by žalobkyňa nezaplatila žalovanej zálohu v sume 10.000,- eur a žalovaná by nesúhlasila, aby sa druh žalobkyne prihlásil v predmetnom byte trvalý pobyt. V období keď bola záloha vyplatená, čo žalovaná nepopiera, žalovaná nepochybovala o tom, že došlo k uzavretiu dohody, a že bude naplnená. O vyplatení zvyšnej sumy 8.000,- eur sa mali strany dohodnúť až po skončení rekonštrukcie, keďže žalobkyňa vtedy nevedela uviesť, aké celkové náklady budú spojené s rekonštrukciou bytu. Nakoľko žalobkyni vznikli vysoké náklady spojené s nadštandardnou rekonštrukciou bytu, žalobkyňa už nemala dostatok finančných prostriedkov na doplatenie pôvodne dohodnutej sumy žalovanej, kvôli čomu vznikali medzi stranami sporu neprekonateľné rozpory. Žalovaná sa usilovala vyriešiť tento spor mimosúdne, avšak bezvýsledne. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2012 žalobkyňa uvádza, že sa ústne dohodla so žalovanou na odplate 13.000,- eur, kým v žalobe uvádza, že k dohode o odplate nikdy nedošlo. Na osobnom stretnutí strán sporu za účasti právneho zástupcu žalovanej dňa 2.11.2012 žalobkyňa uviedla sumu 16.000,- eur. Tento rozpor v tvrdeniach žalobkyne iba nasvedčuje jej špekulatívnemu správaniu, kedy najprv uvádzala, že dohoda

existovala, a rozpor sa týkal len výšky odplaty, kým v žalobe popiera existenciu dohody ako takej. Žalobkyňa jednotlivé investície do rekonštrukcie bytu vôbec nekonzultovala so žalovanou a v priebehu rekonštrukcie nebolo žalovanej umožnené žiadnym spôsobom túto rekonštrukciu ovplyvniť. Žalobkyňa sa iba snaží zakryť pravý dôvod vzniku súdneho sporu, ktorým je ten, že peniaze, z ktorých by mohla doplatiť žalovanej dohodnutú sumu odplaty za jej spoluvlastnícky podiel, minula na nadštandardnú rekonštrukciu bytu, a nie je pravdou ani to, že by bol byt pred rekonštrukciou neobývateľný. Žalovaná namietala fakturáciu elektroinštalačných prác vo výške 3.270,- eur, ktorý vystavil druh žalobkyne, a taktiež faktúru za vodoinštalatérske práce v cene 380,- eur, kotrú vystavil syn žalobkyne. Taktiež nesúhlasila so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti uvedenou v znaleckom posudku Ing. Miroslavy Macháčovej, pretože na internetových stránkach sú za predaj obdobných nehnuteľností požadované sumy prevyšujúce 50.000,- eur. Žalobkyňa nepredložila žalovanej doklady o vynaložených investíciách do predmentého bytu, o čo ju žalovaná žiadala, avšak napriek tomu jej poskytnuté neboli, preto žalovaná nezavinila, že nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody. Poukázala na rozhodnutia NS ČR, ako aj na rozhodnutie NSSR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že je nevyhnutné aspoň dať možnosť menšinovým spoluvlastníkom vyjadriť sa k plánovaným investíciám. Taktiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných súdov SR. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. zo dňa 21.6.2001, ak by menšinovému spoluvlastníkovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii (druhu a výške), potom za situácie, aj keby s takouto investíciou súhlasila väčšina spoluvlastníkov, počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, nejde o rozhodnutie väčšiny podľa , ale o neplatný právny úkon, pričom menšinovému spoluvlastníkovi by vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za nutné opravy alebo údržbu, zodpovedajúce veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, a povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by mu vznikla za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Pokiaľ by išlo o iné investície než nevyhnutné opravy a údržbu, potom povinnosť menšinového spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napr. pri jeho zrušení alebo pri predaji spoluvlastníckeho podielu, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu. Žalobkyni preto nevznikol nárok proti žalovanej na náhradu investícií podľa , ale nárok vyplývajúc z bezdôvodného obohatenia podľa . Táto suma predstavuje rozdiel medzi hodnotou spoluvlastníckeho podielu žalovanej pred vynaložením investícií a hodnotou po vynaložení investícií, pričom splatnosť tohto nároku nastáva až pri zániku podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu pred vynaložením investícií a jeho hodnoty po vynaložení investícií. Odvtedy, čo žalobkyňa užíva predmetný byt so svojím druhom, žalovaná nemá žiadny prospech z užívania spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že medzi stranami neexituje zmluva o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti.

4. Žalobkyňa namietla, že so sumou odplaty 18.000,- eur za spoluvlastnícky podiel žalovanej nikdy nesúhlasila, a je absurdné tvrdenie, že zaplatenie zálohy v sume 10.000,- eur má preukazovať jej súhlas so sumou 18.000,- eur. Zálohu zaplatila žalovanej iba preto, že jej sestra viackrát na ňu naliehala, aby jej zaplatila zálohu za jej spoluvlastnícky podiel, pretože potrebovala peniaze. Žalobkyňa stále trvala na sume 13.000,- eur, ktorú nemenila, to žalovaná neskôr požadovanú sumu znížila na 17.000,- eur. Predmetný byt je zrekonštruovaný tak, ako je na danú lokalitu bežné. Druh žalobkyne a jej syn príjmy z vystavených faktúr za elektroinštaláciu a vodoinštalatérske práce riadne zdanili. Tieto osoby si žalobkyňa vybrala pre rekonštrukciu preto, že sú osobami jej blízkymi, dôveruje im a vedela, že im bude na ich práci na predmetnom byte záležať. Žalovaná predložila inzerciu týkajúcu sa neporovnateľných bytov, pretože sa týkala predaja zrekonštruovaných bytov. O rekonštrukčných prácach vedela žalovaná úplne všetko. Chodila osobne spoju so svojím priateľom do bytu, na vlastné oči videla, ako postupujú práce. Ani raz sa nevyjadrila, že s postupom rekonštrukcie nesúhlasí, že sa jej použitý materiál vidí neprimerane drahý či luxusný, ale hlavne, postup žalobkyne vždy odobrila. Preto úvahy protistrany o nemožnosti žalovanej korigovať priebeh investícií do spoločnej veci preto nie sú namieste. S priebehom rekonštrukcie ani raz žalovaná nevyjadrila nesúhlas. Bolo jej umožnené každý týždeň pozorovať, a vyjadriť sa k priebehu rekonštrukcie, čím konkludentne s postupom rekonštrukcie súhlasila. Skutočnú snahu žalovanej vyjadruje jej list zo dňa 14.1.2013, kde navrhla, aby jej žalobkyňa zaplatila náhradu za jej podiel k bytu vypočítaný z trhovej hodnoty bytu po rekonštrukcii, pričom celú rekonštrukciu si mala hradiť výlučne žalobkyňa.

5. Žalobkyňa rozšírila žalobu v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva 1.) v časti vykonaných investícií o investície v sume 533,90 eura, čo si uplatnila v podaní zo dňa 26.4.2017, a to za zakúpenie varnej dosky s elektrickej rúry s digestorom; a 2.) o náhradu pomernej časti nákladov

za užívanie bytu. Po smrti otca po dobu 1 a 1 roka uhrádzala iba žalobkyňa všetky náklady spojené s údržbou bytu, kedy v byte nikto nebýval. Žalovaná zaplatila iba jednu zálohovú platbu. Za obodbie, kedy v byte nikto nebýval, žalobkyňa zaplatila celkom sumu 668,37 eura, pričom jej spoluvlastníckemu podielu zodpovedala iba suma 375,95 eura. Preto navrhla, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu pomernej časti bežných nákladov za byt za obodbie od januára 2011 do júna 2012 v sume 292,42 eura z titulu bezdôvodného obohatenia.

6. Žalovaná doručila súdu na pojednávaní dňa 4.4.2017 vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 3.150,- eur titulom protihodnoty za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Vzájomnú žalobu odvodzovala od skutočnosti, že žalobkyňa užíva predmetné nehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Vzájomnou žalobou sa domáhala od žalobkyne zaplatenia náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu za obodbie od 1.4.2014 do 31.3.2017, za ktoré obdobie nie je tento majetkový nárok premlčaný. Predmetnú sumu vypočítala vychádzajúc z internetových ponúk nájomného za nájom obdobného bytu. Pri výške nájomného 200,- eur mesačne za celý byt, z ktorej sumy na jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 87,50 eura mesačne, čo za 36 mesiacov predstavuje sumu 3.150,- eur. Žalovaná rozšírila vzájomnú žalobu podaním zo dňa 13.2.2019, doručeným súdu dňa o obodbie do 31.12.2018 pevnou sumou a od 1.1.2019 až do právoplatnosti rozsudku sumou 119,87 eura.

7. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.3.2019 súd pripustil zmenu vzájomnej žaloby, na základe podania žalovanej zo dňa 13.2.2019, doručeného Okresnému súdu Piešťany dňa 14.2.2019, ktorou sa žalovaná domáha, aby súd rozhodol nasledovne: „Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej sumu 5.736,78 eura titulom náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2018, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej sumu 119,87 eura mesačne titulom náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.1.2019 až do právoplatnosti rozsudku, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.“

8. K vzájomnej žalobe žalovanej žalobkyňa uviedla, že podľa zaužívanej judikatúry, spoluvlastníkovi sa poskytne náhrada za užívanie predmetu spoluvlastníctva druhým spoluvlastníkom len v tom prípade, ak jeden zo spoluvlastníkov sám užíva predmet spoluvlastníctva v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Žalobkyňa užíva predmetný byt na základe dohody strán sporu a so súhlasom žalovanej, preto žalovaná nemá právny nárok na vyplatenie akejkoľvek náhrady za užívanie pomerenej časti bytu zodpovedajúcej veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, keďže súhlasila s výlučným užívaním bytu žalobkyňou, nikdy sa nedomáhala výkonu svojho práva užívania predmetu spoluvlastníctva, a ani za tým účelom nepožadovala od žalobkyne kľúč od predmetného bytu. Vzájomnou žalobou uplatňovaný nárok na zaplatenie protihodnoty za užívanie jej ideálneho podielu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v lehote 2 rokov, a nie 3 rokov, odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nárok žalovanej je preto premlčaný. Spätné vyplatenie náhrady za užívanie jej ideálneho podielu nemôže žalovaná požadovať, pretože až podaním zo dňa 31.3.2017 (pozn. doručeným súdu dňa 4.4.2017) zrušila dovtedajšiu konkludentnú dohodu strán sporu o výlučnom užívaní bytu žalobkyňou. Žalobkyňa predmetný byt neužívala počas prevažnej väčšiny roka 2015, pretože v januári 2015 odišli spolu s druhom bývať k jeho rodičom potom, čo ho fyzicky napadol J. J.. Od 16.3.2015 bývali v prenajatom byte na Q. R. XX V. X., kde bývali do novembra 2015. Do predmetného bytu sa vrátili až potom, čo bol J. J. vzatý do väzby. Za dané obdobie nemôže žalovaná od nej požadovať žiadnu náhradu za užívanie je spoluvlastníckeho podielu už aj preto, lebo v byte žalobkyňa v danom čase preukázateľne nebývala, čomu nasvedčuje aj vznik vysokého preplatku z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2015. Výpis z internetovej stránky o jedinej ponuke nájmu bytu nepreukazuje výšku obvyklého nájomného za užívanie obdobného bytu v danom mieste v danom čase.

9. Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.2.2019, doručenom súdu dňa 21.2.2019, uviedla, že správanie žalovanej, ktorá má záujem podieľať sa iba na právach vyplývajúcich z vlastníckeho vzťahu, nie však na povinnostiach s tým spojených, hodnotí žalobkyňa ako uplatňovanie práv žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa . Taktiež zneužíva prieťahy v konaní, keďže žalobkyňa dňa 4.4.2017 súhlasila so vzájomnou žalobou a navrhla

konanie uzavrieť zmierom, pričom žalovaná zmenila názor, aj vzájomnú žalobu, a okrem vyššej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel požadovala aj náhradu za užívanie bytu žalobkyňou vo výške podielu žalovanej. Navyše, o užívanie bytu žalovaná dovtedy nikdy neprejavila záujem. Žalovanou požadovanú náhradu za užívanie bytu je nevyhnutné znížiť o pomernú časť nákladov spojených s užívaním bytu vynaložených doposiaľ výlučne žalobkyňou na správu, údržbu a užívanie bytového domu a za platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, zodpovedajúcu veľkosti podielu žalovanej k nehnuteľnostiam (7/16- in). Výška mesačnej zálohovej platby v roku 2014 bola 110,98 eura, pričom 7/16-in za 9 mesiacov predstavuje sumu 436,95 eura. Od 1.1.2015 do 31.7.2015 bola výška mesačnej zálohovej platby 144,86 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalobkyne pripadá 63,37 eura x 7 mesiacov v sume 443,59 eura. Výška mesačnej zálohovej platby za obodbie od 1.8.2015 do 31.12.2015 bola 123,11 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 53,86 eura x 5 mesiacov v sume 269,30 eura. Výška mesačnej zálohovej platby za rok 2016 bola 123,11 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 53,86 eura x 12 mesiacov v sume 646,32 eura. Výška mesačnej zálohovej platby za rok 2017 bola 82,58 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 36,13 eura x 12 mesiacov v sume 433,56 eura. Výška mesačnej zálohovej platby za rok 2018 bola 129,45 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 56,63 eura x 12 mesiacov v sume 679,56 eura. Od 1.1.2019 je výška predpísanej mesačnej zálohovej platby 122,73 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 53,69 eura. Za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2018 si uplatnila náhradu nákladov celkom 2.909,28 eura + 53,69 eura mesačne od 1.1.2019.

10. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. V., korešpondenciou strán sporu pred začatím tohto súdneho sporu, výpisom z účtu A. J. za obodbie od 20.7.2012 do 31.7.2012, znaleckým posudkom č. 121/2012 vyhotoveným znalkyňou Ing. Miroslavou Macháčovou, dokladmi o vynaložených investíciách, internetovou inzerciou na predaj bytov, stanoviskom realitnej kancelárie, odborným stanoviskom revízneho technika, znaleckým posudkom č. 1/2019 znalca Ing. Roberta Gombára, výsluchom znalca Ing. Gombára, fotodokumentáciou bytu pred rekonštrukciu, dokladmi o úhradách spojených z užívaním bytu za obodbie od januára 2011 do júna 2012, inzerciou prenájmu bytu vo V., nájomnou zmluvou a dohodou o ukončení nájmu, vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu za rok 2015, čestnými prehláseniami, predpismi mesačnej zálohovej úhrady za predmetný byt, SMS-správou banky zo dňa 20.6.2019, ďalším obsahom súdneho spisu, ako aj vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav:

11. Z informatívnych výpisov z LV č. XXXX pre kat. úz. V., obec V., okres X., vyhotovených z internetovej stránky katastrálneho portálu období od 26.1.2013 do 5.4.2020, súd zistil, že vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vo vchode T., postaveného na pozemku s parc. č. XXXX, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podiel k pozemku s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, vo veľkosti 63/1005-in sú žalobkyňa a žalovaná, pričom žalobkyňa je vlastníčkou bytu v podiele 5/16-in a v podiele 2/8-ny, spolu v podiele 9/16-in. Žalovaná je vlastníčkou bytu v podiele 1/8- na a 5/16-in, spolu v podiele 7/16-in. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/8 nadobudla žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.2012. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/16-in nadobudla dedením v roku 2012 (pozn. zrejme chybou v KN je na LV uvedený rok dedenia 2011). Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 dedením roku 2007 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/16-in dedením v roku 2012.

12. Z písomnej korešpondencie strán sporu pred začatím súdneho sporu súd zistil, že žalovaná listom zo dňa 2.10.2012 vyzvala žalobkyňu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom žalovaná nesúhlasila so sumou 13.000,- eur ponúknutou žalobkyňou za odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Žalovaná prejavila vôľu znížiť žalovanou požadovanú sumu 18.000,- eur na sumu 17.000,- eur. Žalobkyňa listom zo dňa 25.10.2012 opätovne ponúkla žalovanej sumu 13.000,- eur za jej spoluvlastnícky podiel vtedy vo veľkosti 5/16-in s tým, že táto suma zodpovedá reálnej hodnote bytu. So žalovanou sa nikdy nedohodla na zaplatení sumy 17.000,- eur, ale zdôraznila, že zaplatila žalovanej zálohu sume 10.000,- eur dňa 23.7.2012 bankovým prevodom. K tejto zálohe bola žalobkyňa ochotná doplatiť sumu 3.000,- eur. Listom zo dňa 18.12.2012 žalobkyňa vyzvala žalovanú na mimosúdne vyriešenie sporu, kde zdôraznila, že nikdy nesúhlasila s cenou spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške 18.000,- eur, resp. 17.000,-

eur, pričom trhová hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo veľkosti 7/16-in sa pohybovala okolo 23.000,- eur. Podľa znaleckého ocenenia bola jeho všeobecná hodnota k 16.11.2012 vo výške 14.656,25 eura. V rámci širšieho vyporiadania spoluvlastníctva si žalobkyňa uplatnila od žalovanej náhradu za pomernú časť investícií, ktoré žalobkyňa vynaložila do rekonštrukcie bytu, v zodpovedajúcej sume 5.495,50 eura, na zaplatení ktorej žalobkyňa nebude trvať za predpokladu, že postačí, ak z tejto sumy bude odpočítaná na kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu žalovanej suma 3.000,- eur spolu so zaplatenou zálohu v sume 10.000,- eur, a náhrada nákladov za investície bude považovaná za vyrovnanú. Pokiaľ nedôjde k dohode, v žalobe bude vychádzať zo znaleckého ocenenia nehnuteľnosti, podľa ktorého hodnota podielu žalovanej predstavuje sumu 14.656,25 eura, pričom v rámci širšieho vyporiadania bude žalobkyňa od žalovanej požadovať náhradu vynaložených investícií do rekonštrukcie bytu v pomere podľa veľkosti podielu žalovanej, v zodpovedajúcej sume 5.495,50 eura, ako aj pomernej časti nákladov za ukončenie exekučného konania EX č. 1725/03 zaťažujúceho byt č. 6 v celkovej výške 3.716,24 eura.

13. Žalovaná listom zo dňa 14.1.2013 oznámila žalobkyni, že má záujem na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko byt neužíva, a nemá z neho žiadny ekonomický prospech. Zároveň vyzvala žalobkyňu na zdokladovanie znaleckého ocenenia nehnuteľností a vynaložených investícií na rekonštrukciu nehnuteľností. Žalovaná súhlasila s rekonštrukciu bytu, ktorá umožní tento byt žalobkyni užívať. Žalovaná mala za to, že sa so žalobkyňou dohodli, že celú rekonštrukciu si bude žalobkyňa hradiť sama. Žalobkyňa užíva celý predmetný byt so súhlasom žalovanej, avšak bez akejkoľvek protihodnoty, hoci žalobkyňa nie je jeho výlučnou vlastníčkou. Na tento list reagovala žalobkyňa listom zo dňa 21.1.2013, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa zistila, že žalovaná sa zrejme nechce mimosúdne dohodnúť, pretože požaduje náhradu za jej spoluvlastnícky podiel podľa vtedajšej trhovej hodnoty bytu, a pritom sa nechce podieľať na nákladoch vynaložených na dosiahnutie tejto trhovej hodnoty. Žalobkyňa sa nikdy nevyjadrila, že si bude rekonštrukciu financovať z vlastných finančných zdrojov. S výnimkou jedinej zálohovej platby, od januára 2011 všetky náklady spojené s bytom uhrádzala výlučne žalobkyňa. Na to reagovala žalovaná listom zo dňa 29.1.2013, ktorá uviedla, že udelila len súhlas vykonaním rekonštrukcie, avšak žalobkyňa so žalovanou nekonzultovala žiadnym spôsobom priebeh rekonštrukcie, a preto žalovaná žiadala predložiť doklady preukazujúce výšku finančných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu bytu. Taktiež žalovanej nebol doručený žiadny znalecký posudok, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala. Žalovaná dodala, že je pozoruhodné, akým spôsobom sa žalobkyňa stala spoluvlastníčkou podielu k bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.2012, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel od ich sestry M. F.. O zámere prevodu spoluvlastníckeho práva sestry M. žalobkyni žalovaná nemala žiadnu vedomosť.

14. Z účtu A. J. bola dňa 23.7.2012 poukázaná na účet žalovanej suma 10.000,- eur s poznámkou, že ide o zálohu na byt.

15. Znalkyňa Ing. Miroslava Macháčová v znaleckom posudku (ďalej ako len „ZP“) č. 121/2012 zo dňa 16.11.2012 určila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 33.500,- eur. Predmetný byt bol skolaudovaný a odovzdaný do užívania v roku 1977. Viac sa súd týmto nezaoberal, keďže vo veci bolo neskôr nariadené znalecké dokazovanie iným znalcom.

16. Z dokladov o vynaložených investíciách, konkrétne z faktúr, pokladničných blokov a príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že na rekonštrukciu predmetného bytu v období od mája 2012 do konca roka 2012 bolo vynaložených celkom 12.866,42 eura. Keďže obvyklá cena nevyhnutých investícií bola neskôr určená znalom Ing. Gombárom, pričom po výsluchu znalca strany sporu sa ustálili na sume nevyhnutných investícií, súd sa podrobne nezaoberal jednotlivými vynaloženými investíciami a nutnosťou ich realizácie.

17. Z internetovej inzercie na predaj bytov súd zistil, že ceny 3-izvobých bytov vo Vrbovom sa pohybovali od 49.000,- eur do 69.000,- eur. Podľa stanoviska realitnej kancelárie zo dňa 10.2.2017, cena 3-izbového zrekonštruovaného bytu vo Vrbovom sa pohybuje okolo 60.000,- eur.

18. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým z oboch , z fotodokumentácie predmetného bytu pred začatím rekonštrukčných prác, ako aj z odborného stanoviska revízneho technika zo dňa 20.4.2012 súd zistil, že predmetný byt si vyžadoval v apríli 2012 rozsiahlu rekonštrukciu, umožňujúcu bezpečné bývanie v byte, predovšetkým novú elektroinštaláciu, vodovodné inštalatérske práce, podlahy a okná. Bývanie

v byte bez akejkoľvek rekonštrukcie predstavovalo bezpečnostné riziko vzhľadom na staré elektrické rozvody a zdravotné riziko vzhľadom na zvlhnuté podlahy a netesniace okná.

19. Zo č. 1/2019 zo dňa 8.1.2019 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom Ing. Robertom Gombárom, znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, a z jeho výsluchu na pojednávaní dňa 5.11.2019 súd zistil, že všeobecná hodnota predmetného bytu podľa znalca, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku ku dňu vyhotovenia je 60.700,- eur, všeobecná hodnota v stave pred rekonštrukciou zodpovedá sume 52.100,- eur. Odhadovaná cena nevyhnutných elektroinštalačných prác v predmetnom byte predstavuje sumu 2.416,19 eura a ďalších rekonštrukčných prác sume 11.326,50 eura, a teda nevyhnutné rekonštrukčné práce spolu v sume 13.742,69 eura. Výmenu vnútorných dverí znalec nepovažoval za stavebné práce nevyhnutné pre funkčnosť bytu, na rozdiel od okien, ktoré zabezpečujú základnú fyzikálnu ochranu bytu od vonkajších vplyvov. Pokiaľ by boli v byte ponechané kovové zárubne, a boli by iba zakúpené nové dvere, ktoré by boli osadené do kovových zárubní, náklady spojené s kúpou a výmenou vnútorných dverí by boli cca 500,- eur pri rovnakej funkčnosti, akú mali staré vnútorné dvere. Reálna deľba predmetného bytu nie je možná. Znalec na pojednávaní zdôraznil, že pri zhodnocovaní nehnuteľnosti treba dbať na zásadu, že výška investícií do nehnuteľnosti nie je rovnaká ako zvýšenie celkovej hodnoty nehnuteľnosti.

20. Z dokladov o úhradách spojených z užívaním bytu za obodbie od januára 2011 do júna 2012, a to z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011, z inkasných lístkov, z potvrdení o úhradách jednotlivých súm podľa inkasných lístkov a z potvrdenia banky o úhrade nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2011 súd zistil, že žalobkyňa za obodbie od januára 2011 do júna 2012, t. j. za obdobie, kedy v byte nikto nebýval, zaplatila zálohové platby za náklady spojené s užívaním bytu v celkovej sume 668,37 eura.

21. Z internetovej inzercie prenájmu bytu vo Vrbovom zo dňa 13.2.2017 súd zistil, požadovaný nájom za 3-izbový byt vo Vrbovom k 19.1.2017 bol 350,- eur mesačne, t. j. 5,22 eura/m2.

22. Žalobkyňa s priateľom A. J. uzavreli dňa 15.3.2015 nájomnú zmluvu s prenajímateľom E. U., na základe ktorej im vznikol nájom bytu na Q. R. XX V. X. so začiatkom nájmu 15.3.2015. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Tento nájomný vzťah skončil ku dňu 30.11.2015 dohodu uzavretou medzi prenajímateľom sa druhom žalobkyne zo dňa 30.11.2015. Za rok 2015 vznikol na základe ročného vyúčtovania k bytu č. X v podielovom spoluvlastníctve strán sporu preplatok v sume 580,39 eura.

XX. T. K. a jej manžel P. K. písomne čestne prehlásili, že od 24.1.2015 do 15.3.2015 v ich byte na ul. F. B. XXXX/XX V. X. bývala žalobkyňa s A. J.. E. U. písomne čestne prehlásil, že A. J. a žalobkyňa bývali v nájme v jeho byte v X.T., Z. R.. Q. XX, a to v období od 15.3.2015 do 30.11.2015.

24. Emília Mosná, ktorá je podľa vyjadrení strán sporu ich sestrou, písomne čestne prehlásila, že v máji 2012 sa spoluvlastníčky zdedeného bytu č. 6 vo Vrbovom, na ul. 6. apríla 368/1, dohodli, že žalobkyňa spolu s priateľom A. J. bude byt užívať a bude platiť všetky poplatky spojené s užívaním tohto bytu a domu a že žalovaná nebude za užívanie bytu nič platiť.

25. Z predpisov mesačnej zálohovej úhrady za predmetný byt súd zistil, že mesačná zálohová platba do fondu opráv od 1.1.2014 bola 32,05 eura, rovnako aj od 1.8.2015, od 1.1.2016, od 1.1.2018, ako aj od 1.1.2019. Výška mesačnej zálohovej úhrady za užívanie predmetného bytu bola od 1.1.2014 v sume 78,93 eura, od 1.1.2015 v sume 112,81 eura, od 1.8.2015 v sume 91,06 eura, od 1.1.2016 v sume 91,05 eura, od1.1.2017 v sume 50,53 eura, od1.1.2018 sume 97,40 eura, od 1.1.2019 v sume 90,68 eura.

26. Z výsluchu a z vyjadrení žalobkyne na pojednávaniach v dňoch 25.3.2015, 2.2.2018, 26.3.2018 a 20.6.2019 súd zistil, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností. Po smrti ich otca, v období od decembra 2010 do mája 2012 zostal byt prázdny, pričom náklady spojené s bytom uhrádzala ona. Tretiu sestru otec vydedil. Žalobkyňa uhradila za sestru aj exekúciu. O tom, že by náklady spojené s rekonštrukciou mala hradiť výlučne žalobkyňa, sa strany nikdy výslovne nedohodli. Všetky investície do rekonštrukcie bytu hradila žalobkyňa. Žalovanej povedala, že začnú prerábať, tá reagovala, že samozrejme, a že majú začať elektrikou. Žalobkyňu vtedy nenapadlo výslovne sa dohadovať so žalovanou o spôsobe náhrady rekonštrukčných prác, pretože žalovaná bola vždy ticho.

Byt začala rekonštruovať preto, lebo jej žalovaná dala na to súhlas. Ešte predtým, než chcela byt prerábať, než sa tam nasťahovala, čakal tam nejaký pán z realitnej kancelárie, ale na tom sa so sestrou nedohodli, že byt budú predávať prostredníctvom realitnej kancelárie. Napriek tomu tento pán trval na tom, že sa chce na tento byt pozrieť, čo mu žalobkyňa umožnila. Opýtal sa jej, že za koľko by chceli byt predať, a on povedal, že za 50.000,- eur tento byt nepredajú, keďže tam boli staré okná, všetko v pôvodnom stave. Navyše, v danom čase bolo zriadené exekučné záložné právo na 1/8-nu bytu. Túto 1/8-nu vlastnila ich sestra, ktorá bola aj vydedená. Žalobkyňa uhradila jej dlhy v exekučnom konaní vo výške približne 3.700,- eur. Tieto dlhy ich sestry žalovaná nechcela uhrádzať. Do bytu mala žalovaná prístup do júla 2012, pretože sama povedala, že tam už nepôjde. Žalobkyňa mala všeobecný súhlas žalovanej s rekonštrukciou, preto nepotrebovala chodiť po súhlas s každou konkrétnou rekonštrukciou. Výšku predpokladaných rekonštrukčných prác so žalovanou nikdy nekonzultovali. V júli 2012 žalovaná volala žalobkyni s plačom, aby jej vyplatila nejakú čiastku z jej podielu k bytu z dôvodu, že potrebovala urobiť strechu, lebo jej zatekala. Preto z účtu priateľa jej žalobkyňa zaplatila zálohu v sume 10.000,- eur. Rekonštrukčné práce skončili koncom roka 2012. Žalovaná vedela, že žalobkyňa vymenila zámok od bytu, a keďže si žalovaná nepýtala kľúč, tak jej ho žalobkyňa nedala. V predmetnom byte býva žalobkyňa aj s priateľom doposiaľ.

27. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.6.2019 predložila súdu k nahliadnutiu mobil s SMS-správou, podľa ktorej stav na účte k 20.6.2019 bol 11.812,09 eura, keďže žalovaná navrhla súdu, hoci neúspešne, aby uložil žalobkyni povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu 11.600,91 eura, aby tak žalobkyňa preukázala, že je v jej možnostiach zaplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej, znížený o zálohu v sume 10.000,- eur. Fotokópiu predloženej SMS-správy súd založil do spisu.

28. Žalobkyňa v písomných vyjadreniach počas sporu uviedla, že inzercie o cenách nehnuteľností predložené žalovanou preukazujú iba navýšené ponúkané ceny realitnou kanceláriu pri predaji o výšku provízie realitnej kancelárie, a teda nejde o reálne kúpne ceny obdobných nehnuteľností. Keďže stranám sa nepodarilo predať byt v roku 2012 za cenu 50.000,- eur, žalobkyňa sa rozhodla, že bude v ňom bývať. Pokiaľ by o ich byt mal niekto reálny záujem, tak by sa vtedy predal. Žalovaná preukázateľne dala žalobkyni súhlas na zhodnotenie bytu, mala prehľad o postupe a rozsahu vykonaných rekonštrukčných prác, nikdy sa nezaujímala o dodávateľov, o cenu materiálu a služieb, žalobkyni do jednotlivých dohôd nezasahovala a nevyjadrovala k nim iný názor, preto je povinná podieľať sa na nich podľa a . Žalovaná nemala nikdy reálny záujem o užívanie bytu, jej jediným záujmom bolo spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Od začiatku boli obe spoluvlastníčky uzrozumené, že žalobkyňa nebude žalovanej platiť za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Dohodu o bezodplatnom užívaní bytu by bolo možné zmeniť iba so súhlasom oboch strán, a preto skutočnosť, že žalovaná si o pár rokov neskôr túto dohodu rozmyslela, nie je relevantná, a teda zmena prístupu žalovanej nič nezmenila na platnosti a záväznosti konkludentnej dohody spoluvlastníčok z roku 2012. Žalovaná umožnila žalobkyni užívať celý byt bez nároku na finančnú náhradu. V opačnom prípade by nemal dôvod hroziť jej listom zo dňa 14.1.2013, že bezodplatné užívanie zruší. Vzájomnú žalobu podala žalovaná účelovo až potom, čo žalobkyňa na pojednávaní dňa 4.4.2017 súhlasila s výškou finančného vysporiadania spoluvlastníckeho podielu, ktorú navrhovala žalovaná, čím zabránila uzavretiu mimosúdnej dohody formou zmieru. Aj samotný znalec v skonštatoval, že v meste Vrbové nie sú žiadne ponuky na prenájom obdobného bytu, z čoho je zrejmé, že žalovaná neprišla o možnosť žiadneho ekonomického prospechu z bytu, a aj preto nemá nárok na žiadnu finančnú náhradu.

29. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 2.2.2018 a 26.3.2018 predniesla súdu, že pokiaľ spoluvlastník si uplatňuje nárok na vrátenie investícií od ostatných spoluvlastníkov, ktorí dali súhlas na vykonanie rekonštrukcie alebo na investovanie nákladov do spoločnej veci, čo i len konkludentný, tento spoluvlastník má nárok v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností na vrátenie pomernej časti skutočne vynaložených nákladov, čiže nie nejakej znalcom stanovenej obvyklej hodnoty veci a materiálu v danom čase a v danom mieste. Žalovaná dala súhlas na vykonanie týchto investícií bez nejakého cenového stropu, bez toho, aby si vyžadovala následne predkladanie ponúk alebo schvaľovanie jednotlivých výdavkov. Nakoľko žalobkyňa zdokladovala jednotlivé ceny rekonštrukčných prác, ktoré vynaložila zo svojich prostriedkov, žalujúca strana má za to, že táto výška investície, ako bola nami vyčíslená, je nesporná a preukázaná, a námietky žalovanej považuje za nedôvodné. Pokiaľ ide o námietku premlčania investícií v časti 533,90 eura, čo sa týka obstarania varnej dosky, elektrickej rúry a digestora, žalobkyňa si v rámci podanej žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 30.1.2013 uplatnila aj finančný nárok na

vrátenie pomernej časti ňou vynaložených investícií na zhodnotenie spoločnej veci, a počas tohto konania premlčacia doba tým pádom neplynie. Námietku premlčania preto považuje za nedôvodnú s tým, že nejedná sa v tomto prípade o zmenu žaloby, vychádzajúc z , kde zákon hovorí, že v tomto prípade to nemožno považovať za zmenu žaloby, keď z určitého právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania. Ďalej poukázala aj na judikatúru, ktorú uviedla samotná žalovaná vo svojom vyjadrení, konkrétne na rozsudok NS SR sp. zn. , kde súd uvádza, ak by spoločná vec nebola vôbec užívaná spoluvlastníkmi, žiaden nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako nebolo povinnosťou žalobkyne oznamovať žalovanej, že z bytu odišla, ani ponúkať jej kľúče, ani navrhovať iný spôsob využitia tejto spoločnej veci. Faktom je, že žalovaná od začiatku sa nedomáhala ani užívania, ani iného využitia spoločnej nehnuteľnosti, nemala záujem v byte bývať, nemala záujem iným spôsobom ho užívať, nikdy nepožiadala žalobkyňu o kľúč od bytu. Pokiaľ žalovaná nikdy nemala o výkon svojho spoluvlastníckeho práva reálny záujem, s výnimkou tohto konania o vyplatenie podielu z bytu, a nikdy sa k ničomu nevyjadrila, nemožno žalobkyňu viniť z toho, že žalovaná svoje práva nevykonávala. Pokiaľ ide o námietku k nájomnej zmluve, ktorá tu bola predložená zo dňa 15.3.2015, túto žalobkyňa považuje za irelevantnú. Pokiaľ by sa žalovaná v danom čase vyjadrila, že nesúhlasí s užívaním a s prerábaním spoločných nehnuteľnosti, tak by k tomu zo strany žalobkyne nikdy nedošlo. Žalobkyňa mala za to, že strany sa konkludentne dohodli na bezodplatnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou v rozsahu prevyšujúcom výšku jej spoluvlastníckeho podielu, pretože pokiaľ by žalobkyňa vedela, že žalovaná bude on nej v budúcnosti požadovať náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu vo výške ušlého nájomného, za takýchto podmienok by žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť neužívala. Pokiaľ by súd pristúpil k tomu, že žalovaná má nárok na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou, že v takomto prípade žalovanej popri práve na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou vznikla zároveň aj povinnosť podieľať sa nákladoch spojených s užívaním predmetných nehnuteľností vo výške zaplatených úhrad za užívanie bytu vo forme zálohových platieb a príspevkov do fondu opráv, všetko v pomere podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielov, t. j. vo veľkosti 7/16 z týchto nákladov. Inak povedané, sumu uplatnenú vzájomnou žalobou by bolo v danom prípade potrebné znížiť o pomernú časť nákladov spojených s užívaním predmetných nehnuteľností, ktoré uhrádzala žalobkyňa v celosti. Z podania žalovanej zo dňa 14.1.2013 vyplýva, že medzi stranami sporu existovala ústna, príp. konkludentná dohoda o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňou, pretože v opačnom prípade by žalovaná nemala dôvod v tomto písomnom podaní zdôrazňovať, že bude od žalobkyne požadovať odplatu za nájomné za obdobie od júla 2012 za predpokladu, že medzi stranami sporu nedôjde k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva.

30. Na pojednávaní dňa 5.11.2019 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že z oznámenia bytového družstva zo dňa 14.6.2012 vyplýva, že dohoda bola taká medzi všetkými spoluvlastníkmi, že poplatky spojené s užívaním bytu bude v celosti platiť žalobkyňa a na druhej strane spoluvlastníčky nebudú za užívanie bytu žiadať od žalobkyne žiadnu odplatu.

31. Žalovaná počas výsluchu a vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 4.4.2017 a 2.2.2018 predniesla súdu, že po smrti otca zostal byt prázdny, čo bolo v roku 2011. Prvé tri mesiace platili byt z peňazí, čo im zanechal otec. Potom niektoré platby za byt platila žalobkyňa a niektoré žalovaná. Strany sa dohodli po dedičskom konaní po otcovi v roku 2012, že byt predajú za 50.000,- eur, pričom inzerát dala žalobkyňa. Mali aj záujemcov, no napokon sa tam rozhodla ísť bývať žalobkyňa. Keďže majú ešte jednu sestru, proti ktorej bolo vedené exekučné konanie, žalobkyňa sa podujala, že zaplatí exekútora s tým, že by chcela v byte bývať. Žalobkyňa raz oslovila žalovanú, že či by nemohla začať prerábať predmetný byt, že tam chce bývať aj s priateľom, na čo žalovaná pristúpila. Vtedy sa dohodli na čiastke 18.000,- eur. Žalovaná má byt vo Vrbovom, tak sa chodievala do spoločného bytu pozrieť 1-2x do týždňa, čo tam robia, ale nikdy žalobkyni nepovedala, čo musí spraviť alebo že má kúpiť niečo iné. Vraveli, že celú rekonštrukciu si robili sami. Sanitu jej robil syn a okná menila firma. Partner žalobkyne potreboval mať tam nahlásený trvalý pobyt, s čím žalovaná súhlasila, nakoľko jej žalobkyňa povedala, že jej dá peniaze za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovanej začala pretekať strecha do jej bytu, chcela si zobrať úver, ktorý jej nedali preto, lebo v minulosti ručila sestre, ktorá riadne nesplácala, čo ju viedlo k tomu, že požiadala žalobkyňu, aby je zaplatila aspoň časť odplaty za jej spoluvlastnícky podiel, aby mohla zaplatiť opravu strechy. Naposledy sa bola pozrieť do spoločného bytu koncom júna 2012, kedy bolo urobené všetko okrem dverí, na ktoré čakali, a obývačky, ktorá bola prázdna. Súhlasila s tým, aby žalobkyňa prerábala byt, keďže ona tam chcela bývať, a verila jej, že ju ako sestra vyplatí. Neprekážalo jej, že žalobkyňa prerábala byt, žalovaná súhlasila s podmienkou, že žalobkyňa má vyplatiť

exekútora za ich sestru. Náklady na rekonštrukciu medzi sebou strany nikdy neriešili. Nestarala sa o to, čo si žalobkyňa kupuje a čo byte prerába. Neočakávala však, že žalobkyňa bude od nej požadovať pomernú náhradu vynaložených investícií do bytu. O výmene zámku nevedela, iba raz prišla, a nemohla odomknúť dvere.

32. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 25.3.2015 uviedol, že žalobkyňa disponuje s bytom, ako keby bola jeho výlučnou vlastníčkou, čo nie je. Od žalovanej potrebovala súhlas s jednotlivými rekonštrukciami, bez ohľadu na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu.

33. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 4.4.2017, 2.2.2018, 20.6.2019 a 5.11.2019 predniesla súdu, že žalobkyňa a žalovaná zdedili predmetný byt po rodičoch. Spočiatku mali záujem obe tento byt predať. Keď už našli potencionálneho kupujúceho, žalobkyňa si to rozmyslela, chcela sa do bytu nasťahovať, a užívať ho pre seba, s čím žalovaná vyjadrila všeobecný súhlas. Pokiaľ ide o zálohu 10.000,- eur, táto suma bola poukázaná na účet žalovanej od pána J., teda nie od žalovanej, a teda k nejakej dohode o vyporiadaní spoluvlastníckeho podielu došlo, lebo inak by nebol dôvod, aby táto suma jej bola poukázaná. Žalobkyňa začala s rekonštrukciou bytu predtým, než by došlo ku skutočnému usporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov medzi stranami. Žalovaná si teda bola vedomá toho, že žalobkyňa byt prerába podľa jej finančných predstáv a podľa jej možností, keďže ho chcela užívať iba pre seba. Žalovaná taktiež uznáva všetky investície, ktoré boli v tomto spore preukázané, hradené žalobkyňou s výnimkou niektorých, a to s výnimkou elektroinštalačných prác vo výške 3.270,- EUR, vodoinštalačných prác v sume 380,- eur a lustrov, ktoré možno oddeliť od hlavnej veci. Žalovaná od júla 2012 neužívala predmetnú nehnuteľnosť a nemala od bytu kľúče. Predchádzajúci právny zástupca žalovanej v písomnom podaní zo dňa 2.10.2012 vyzval žalobkyňu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, ako sa pôvodne sporové strany mali dohodnúť. Súčasne žalobkyňu upozornil, že rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov nehnuteľnosti ich oprávňuje k výhodám vyplývajúcim zo spoluvlastníctva v rozsahu zodpovedajúcom ich podielom na spoločnej veci. V danom čase boli podiely sporových strán rovnaké, a preto aj uvádza, že rozsah ich práv a povinností k spoločnej veci je rovnaký. Na túto výzvu odpovedala žalobkyňa listom zo dňa 25.10.2012, následne písomným podaním zo dňa 14.1.2013. Následne právny zástupca žalovanej podaním zo dňa 14.1.2013 súčasne upozornil žalobkyňu, že táto užíva predmetný byt so súhlasom žalovanej, avšak bez akejkoľvek protihodnoty. Uviedol, že pokiaľ nepríde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, že žalovaná si bude uplatňovať v súdnom konaní aj odplatu za nájomné, a to od mesiaca júl 2012, t. j. odkedy žalobkyňa užíva celý dotknutý byt, hoci nie je jeho výlučným vlastníkom. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 14.5.2014 k žalobe uviedol aj skutočnosť, že napriek písomným výzvam mu žalobkyňa nedoručila požadovaný , na ktorý sa odvolávala, nedoručila mu ani doklady o nákupe a úhrad materiálov a služieb za vykonanú rekonštrukciu. Ďalej ju upozornil na posudzovanie nárokov nutných a nevyhnutných nákladov na opravu a údržbu nehnuteľnosti, a záverom uviedol, že za nemenej dôležitú skutočnosť považuje aj tú okolnosť, že odporkyňa od júla 2012 spolu so svojim druhom obývajú predmetný byt. Z tohto dôvodu žalovaná stratila akúkoľvek možnosť ekonomického prospechu na podklade svojho podielu. Žalobkyňa teda užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez poskytnutia peňažnej náhrady, t. j. ekonomickej protihodnoty za užívanie napriek tomu, že medzi stranami neexistuje zmluva o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Z potvrdenia Bytového družstva v Trnave zo dňa 14.6.2012 vyplýva iba tá skutočnosť, že spoluvlastníčky sa dohodli na tom, že úhrady spojené s užívaním bytu bude platiť žalobkyňa. Z vyjadrení žalovanej zo dňa 14.1.2013 a zo dňa 14.5.2014, ako aj z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 24.4.2017 vyplýva, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o bezodplatnom užívaní z nehnuteľnosti žalobkyňou.

34. V písomných vyjadreniach právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že žalovaná ešte pred začatím sporu v liste zo dňa 14.1.2013 a počas sporu vo vyjadrení zo dňa 14.5.2014 upozornila žalobkyňu, že nesúhlasila s výškou náhrady za vykonané investície ani s výškou odplaty za spoluvlastnícky podiel. Nárok žalovanej na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou je nárokom podľa v spojení s , a nejde o bezdôvodné obohatenie, preto žalovanou uplatnený nárok vo vzájomnej žalobe nie je premlčaný. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NSSR sp. zn. zo dňa 30.5.2000, podľa ktorého v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Spoluvlastník si uplatnil právo, ktoré mu vyplýva z jeho podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ust. ods.

1 . Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa . Poukázala aj na uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 24.11.2009, podľa ktorého, aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci, a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. v spojení s . Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa . Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použite nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Taktiež odkázala na ďalšie uznesenia NS SR a všeobecných súdov SR.

35. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.2.2020 navrhla, aby súd 1.) zrušil predmetné podielové spoluvlastníctvo strán sporu; 2.) aby predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne; 3.) aby zaviazal žalobkyňu na zaplatenie primeranej náhrady žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel v sume 16.556,25 eura, pričom táto suma bola vypočítaná po započítaní preddavku uhradeného žalobkyňou prevodom na účet žalovaného ešte pred začatím sporu, a to vo výške 10.000,- eur, započítanie ktorej si žalobkyňa uplatnila v žalobe. Pre prípad, že by súd uzavrel, že započítanie tohto preddavku nebolo možné, navrhla, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 10.000,- eur, napr. ak by to posúdil ako bezdôvodné obohatenie. V tejto časti ponechala spôsob posúdenia vrátenia tejto zálohy na zvážení súdu. Ďalej žiadala, aby súd 4.) zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni pomernú časť nevyhnutných investícií do predmetných nehnuteľností v sume 6.012,43 eura; 5.) aby zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni pomernú časť nákladov spojených s údržbou predmetných nehnuteľností za obdobie od 1/2011 do 6/2012 v zodpovedajúcej sume 292,42 eura. Napokon 7.) pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, túto považuje za nedôvodnú. Pre prípad, že by súd vzájomnej žalobe vyhovel, v takomto prípade si žalujúca strana uplatňuje pomernú časť nákladov za mesačné platby (zálohové a do fondu opráv) v zodpovedajúcich sumách podľa nášho podania zo dňa 21.2.2019. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vrátane širšieho vyporiadania je v záujme oboch strán sporu, pričom vzhľadom na vzniknutú potrebu vykonaných dôkazov z dôvodu veľkého časového odstupu od začatia konania sa okolnosti od podania žaloby výrazne zmenili, ale žaloba bola podaná dôvodne. Preto by si každá strana mala hradiť vlastné trovy sama.

36. Právna zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania proti požadovanej náhrade za investície žalobkyňou za zakúpenie varnej dosky a elektrickej rúry s digestorom z dôvodu, že žalobkyňa sa ich náhrady domáhala až podaní zo dňa 26.4.2017, pričom rúra s odsávačom boli kúpené dňa 3.1.2014 a vraná doska dňa 4.1.2014, teda právo na ich náhradu si uplatnila po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. O skutočnosti, že byt nebol užívaný v roku 2015, sa žalovaná dozvedela až z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 24.4.2017, pričom v danom čase žalobkyňa neinformovala žalovanú, že môže predmetný byt využívať pre seba. Nájomná zmluva, na základe ktorej mala žalobkyňa bývať aj s druhom v prenajatom byte v roku 2015 ako nájomcu uvádza iba A. J., aj ukončenie nájmu bolo iba s jedným nájomcom, a to s druhom žalobkyne. Ďalej v podaní zo dňa 8.1.2020 vzniesla námietku premlčania proti požadovanej náhrady nákladov spojených s užívaním bytu, na správu, údržbu a užívanie bytového domu a poplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2014 v sume 439,95 eura, za rok 2015 v sume 712,89 a za obodbie od 1.1.2016 do 31.3.2016 v sume 161,58 eura. Za obdobie od 1.4.2016 uznala žalobkyňou uznaný nárok v rozsahu 839,01 eura, vrátane celého roka 2019, a to za poistné, správu družstva, poplatok za meranie a rozúčtovanie, elektrinu a fond opráv. Náklady za teplo, za ohrev vody, dodávky teplej vody, studenej vody a za ústredné kúrenie vo výške 53,69 eura mesačne sa viažu na osoby užívajúce nehnuteľnosť, a nie na osobu vlastníka.

37. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.2.2020 uviedla, že čo sa týka záverečného návrhu, poukázala na podanie zo dňa 8.1.2020, v ktorom sa žalovaná podrobne vyjadrila aj k uplatnenému nároku žalobkyne písomným podaním zo dňa 21.2.2019, v ktorom si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej náhradu z titulu nákladov spojených s užívaním predmetu sporu, a to od 1.1.2014 až doposiaľ. Navrhla, aby súd 1.) zrušil predmetné podielové spoluvlastníctvo, 2.) prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, 3.) uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej

primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej v sume 26.556,25 eura, 4.) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6.012,43 eura titulom pomernej časti nákladov za zachovanie a údržby spoločných nehnuteľností, 5.) uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 5.736,78 eura titulom náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu za obodbie od 1.4.2014 do 31.12.2018, 6.) uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 119,87 eura mesačne, počnúc 1. januárom 2020 až do právoplatnosti rozsudku, titulom náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, 7.) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 839,01 eura titulom pomernej časti nákladov za správu a prevádzku za obdobie od 1.4.2016 do 31.12.2019. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. K návrhu protistrany na uloženie povinnosti žalovanej vrátiť sumu 10.000,- eur žalobkyni, prípadne na zohľadnenie tejto sumy vo výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že suma 10.000,- eur bola jednak zaplatená v júli 2012 z účtu platiteľa A. J. na účet žalovanej, a nakoľko toto právo je právo majetkovej povahy sme toho názoru, že sa premlčalo v júli 2015. Žalovaná mala vo veci plný úspech, vždy mala záujem pred podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, ku ktorej dohode neprišlo z odmietavého postoja žalobkyne, keď po vykonaní rekonštrukcie predmetného bytu dôvodila žalovanej, že ňou požadovaná finančná náhrada za spoluvlastnícky podiel vo výške 18.000,- eur, resp. po zľave 17.000,- eur je neprimeraná, nezodpovedá stavu a hodnote nehnuteľnosti v čase započatia rekonštrukcie k máju/júnu 2012. V č. 1/2019 znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pred vykonaním rekonštrukcie čiastkou 52.100,- eur, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej vo výške 7/16-in z uvedenej všeobecnej hodnoty pred rekonštrukciou predstavoval podstatne vyššiu finančnú protihodnotu ako žalovanou požadovanou protihodnotou 18.000,- eur /17.000,- eur. Žalobkyňa v bode V. žaloby ako dôkaz všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti po vykonaní rekonštrukčných prác uviedla , podľa ktorého trhová cena bytu v sume 33.500,- eur zahŕňala v sebe aj vykonané opravy a investície vložené do nehnuteľností zo strany žalobkyne. Zo č. 121/2012, str. č. 3, vyplýva, že tento si žalobkyňa pre účely súdneho sporu a všeobecnú hodnotu nehnuteľností žiadala ňou objednaným znalcom určiť ku dňu právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Preto žalovaná zastávala názor, že mala vo veci plný úspech, a žiadala, aby jej súd priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom znalkyne Ing. Macháčovej za účelom podania vysvetlenia k jej , čo navrhla žalovaná, pretože v čase rozhodovania vo veci samej už nebol tento dobre použiteľný ako podklad pre určenie sumy primeranej náhrady ustupujúcej spoluvlastníčky za jej spoluvlastnícky podiel. Súd taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom druha žalobkyne, A. J., čo navrhla žalobkyňa na preukázanie špecifikácie a cien vykonaných rekonštrukčných prác z dôvodu, že po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom Ing. Gombárom, a to jeho a následným výsluchom znalca, strany sporu sa ustálili tak na všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností, ako aj na sume nevyhnutných rekonštrukčných prác. Ďalej súd nevykonal výsluch svedkyne M.E. F., sestry žalobkyne a žalovanej, čestné prehlásenie ktorej predložila súdu žalobkyňa, pretože vykonanie tohto dôkazu súd nepovažoval za potrebné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutenom pre rozhodnutie vo veci samej.

39. Súd vec právne posúdil nasledovne:

40. Podľa ust. , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „“ v príslušnom tvare), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

41. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

42. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je

pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný, a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 27.10.2010).

43. Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

44. Podľa , , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

45. Podľa čl. 20 ods. 1, prvej až tretej vety (ústavný v znení neskorších predpisov), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

46. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

47. Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

48. Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

49. Podľa , ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

50. Podľa , ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

51. Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

52. Podľa , ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

53. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

54. Podľa , , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

55. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

56. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

57. Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

58. Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

59. Podľa , dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

60. Podľa , záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

61. Spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže si ani proti nároku druhého spoluvlastníka na náhradu počas konania i zrušenie a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva započítať iný majetkový nárok. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu povahu a zakladá práva a povinnosti až do budúcnosti. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, a až proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie (rozsudkom NS ČR sp. zn. zo dňa 28.7.2005).

62. Podľa , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

63. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

64. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

65. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

66. Podľa . ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

67. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

68. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

69. Podľa , , súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

70. Podľa , ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.

71. Podľa , rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.

72. Podľa , , a , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

73. Vykonaným dokazovaním listinami, a to informatívnymi výpismi z LV č. 2300 pre kat. úz. V., korešpondenciou strán sporu pred začatím tohto súdneho sporu, výpisom z účtu A. J. za obodbie od 20.7.2012 do 31.7.2012, č. 121/2012 vyhotoveným znalkyňou Ing. Miroslavou Macháčovou, dokladmi o vynaložených investíciách, internetovou inzerciou na predaj bytov, stanoviskom realitnej kancelárie, odborným stanoviskom revízneho technika, č. 1/2019 znalca Ing. Roberta Gombára, výsluchom znalca Ing. Gombára, fotodokumentáciou bytu pred rekonštrukciu, dokladmi o úhradách spojených z užívaním bytu za obodbie od januára 2011 do júna 2012, inzerciou prenájmu bytu vo Vrbovom, nájomnou zmluvou a dohodou o ukončení nájmu, vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu za rok 2015, čestnými prehláseniami, predpismi mesačnej zálohovej úhrady za predmetný byt, SMS- správou banky zo dňa 20.6.2019, ďalším obsahom súdneho spisu, ako aj vyjadreniami strán sporu, súd mal za preukázané, že subjekty sporu sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie V., obec V., okres X. ako byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vo vchode T., postaveného na pozemku s parc. č. XXXX, a ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, vo veľkosti 63/1005- ín. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu v podiele vo veľkosti 9/16-in a žalovaná v podiele 7/16-in z celku.

74. Subjekty sporu sú sestrami, ktorým zomrela najprv matka, neskôr otec. Predmetné nehnuteľnosti po smrti rodičov spočiatku vlastnili subjekty sporu spolu s ďalšou sestrou M. F., ktorej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/8-ny bol predmetom exekúcie, čo motivovalo žalobkyňu k úhrade dlhov za sestru M., k následnému ukončeniu exekúcie a k odkúpeniu jej spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho sa žalobkyňa stala spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností celkom v podiele 9/16-in z celku.

75. Po smrti otca subjektov sporu v predmetnom byte nikto nebýval, a to od januára 2011 do júna 2012, pričom za toto obdobie boli náklady spojené s užívaním bytu uhradené za 3 mesiace z peňazí, ktoré stranám zanechal ich nebohý otec, jednu zálohovú platbu zaplatila žalovaná, a všetky ostatné zálohové platby, vrátane nedoplatku za rok 2011, uhradila žalobkyňa v preukázanej výške 668,37 eura.

76. Strany sporu chceli predmetný byt spočiatku predať za sumu 50.000,- eur, k čomu napokon nedošlo. Následne žalobkyňa prejavila záujem bývať v predmetnom byte, oslovila žalovanú, či súhlasí s tým, aby bývala v byte so svojim druhom A. J., avšak na to, aby v ňom mohli bývať, bolo nutné byt zrekonštruovať,

pretože bol v dezolátnom stave. Žalovaná výslovne súhlasila s rekonštrukciu bytu ako takou bez toho, aby sa podrobne zaujímala o jednotlivé druhy rekonštrukčných prác a konkrétne výdavky s tým spojené. Počas vykonávania prevažnej väčšiny rekonštrukčných prác v období od mája 2012 do júna 2012 žalovaná chodievala do predmetného bytu 1-2x do týždňa sa pozrieť, ako prebiehajú rekonštrukčné práce. Žiadne z nich nenamietala, žiadne konkrétne nenavrhovala, s výnimkou dňa, kedy súhlasila s rekonštrukciou ako takou, kedy zároveň povedala žalobkyni, že by mala začať elektroinštalačnými prácami.

77. Žalobkyňa sa presťahovala do predmetného bytu v júni, príp. v júli 2012, ktorom býva so svojim priateľom A. J. doposiaľ. Odvtedy žalobkyňa sama hradí všetky náklady spojené s užívaním predmetného bytu, pričom do žalovanej nepožadovala, aby sa podieľala na ich náhrade. Iba pre prípad, že by súd vyhovel vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaná domáha od žalobkyne náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou vo výške obvyklého nájomného, navrhla, aby súd znížil túto náhradu o sumu pomernej časti nákladov spojených za užívanie bytu za to isté obodbie, t. j. od 1.4.2014 do 31.12.218 v sume 2.909,28 erua a 53,69 erua mesačne od 1.1.2019. Stranám sporu už nevyhovuje zotrvanie v predmetnom spoluvlastníckom vzťahu.

78. V júli 2012 žalovaná naliehala na žalobkyňu, aby jej vyplatila nejakú čiastku z jej podielu k bytu z dôvodu, že potrebovala opraviť strechu, lebo jej zatekala. Preto z účtu priateľa jej žalobkyňa zaplatila zálohu v sume 10.000,- eur. Obe strany speli k tomu, že v najbližšej budúcnosti žalobkyňa kúpi od žalovanej jej spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam alebo že uzavrú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak žiadnu takúto dohodu, ktorá by musela mať písomnú formu, keďže mala upravovať vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, strany v konečnom dôsledku neuzavreli. Uzavretiu písomnej dohody zabránili rôzne predstavy strán sporu o výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Žalovaná požadovala od žalobkyne náhradu zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, vypočítanú podľa všeobecnej hodnoty predmetných vstave po vykonanej rekonštrukcii, ktorú hradila výlučne žalobkyňa, avšak s tým, že žalovaná nemala záujem podieľať sa na vynaložených investíciách na rekonštrukciu nehnuteľností. Na druhej strane, v rámci vzájomnej komunikácie pre začatím sporu žalobkyňa nepredložila žalovanej ani znalecký posudok, na ktorý sa odvolávala, ani nezdokladovala vyúčtované investície na rekonštrukciu predmetných nehnuteľností. Vzájomné obviňovanie strán sporu o tom, ktorá z nich spôsobila („zavinila“), že nedospeli k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, nie je preto v danom prípade na mieste. Navyše, zákon v ust. počíta s možnosťou, že medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva.

79. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým z oboch , z fotodokumentácie predmetného bytu, ako aj z odborného stanoviska revízneho technika zo dňa 20.4.2012 súd mal za dostatočne preukázané, že predmetný byt si vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu, umožňujúcu bezpečné bývanie v byte, novú elektroinštaláciu, vodovodné inštalatérske práce a podlahy. Preto neobstojí námietka žalovanej, že byt si nevyžadoval rekonštrukciu, že sa v ňom dalo bývať. K tomuto súd iba poznamenáva, že bývanie v byte bez akejkoľvek rekonštrukcie predstavovalo bezpečnostné riziko vzhľadom staré elektrické rozvody a zdravotné riziko vzhľadom na zvlhnuté podlahy a netesniace okná. Do rekonštrukčných prác spoločného bytu žalobkyňa preukázateľne investovala sumu 12.866,42 eura a v priebehu sporu aj ďalšiu sumu 533,90 eura, čo si uplatnila až v podaní zo dňa 26.4.2017, a to za zakúpenie varnej dosky s elektrickej rúry s digestorom, pričom proti investíciám sume 533,90 eura žalovaná vzniesla námietku premlčania, keďže boli vynaložené viac než tri roky pred uplatnením náhrady týchto investícií. K tejto námietke premlčania súd poznamenáva, že bola dôvodná a prihliadol na ňu, pretože pri uplatnení nároku investujúceho spoluvlastníka za vynaložené investície so súhlasom iného spoluvlastníka plynie investujúcemu spoluvlastníkovi premlčacia doba pre každú z investícií samostatne. Pokiaľ si niektorú z investícií uplatní až počas prebiehajúceho súdneho sporu, rozhodujúcim okamihom pre posúdenie včasnosti uplatnenia nároku na náhradu pomernej časti jednotlivých investícií nie je deň, kedy si prvýkrát uplatnil nárok na náhradu pomernej časti vynaložených investícií ako celku, ak išlo o investície, ktoré neboli v žalobe, príp. vo vzájomnej žalobe konkretizované alebo investície, ktoré ešte neboli vynaložené, a vynaložil ich až v priebehu sporu. Keďže žalovaná udelila žalobkyni všeobecný súhlas s rekonštrukciou predmetného bytu, na rekonštrukčné práve dozerala 1-2x týždenne, a mala možnosť sa k nim vyjadriť, súd ustálil, že rekonštrukčné práce vykonané v období od mája 2012 do konca roka 2012 boli vykonané so všeobecným súhlasom žalobkyne. Preto súd nárok žalobkyne na pomernú náhradu za vynaložené investície na rekonštrukciu spoločného bytu právne posúdil ako nárok investujúceho spoluvlastníka

uplatnený proti žalovanej ako druhej spoluvlastníčke podľa , a , pričom nárok na pomernú náhradu nákladov jej vyplýva z regresného nároku podľa . K tvrdeniu žalovanej, že je nevyhnutné aspoň dať možnosť menšinovému spoluvlastníkovi vyjadriť sa k plánovaným investíciám, súd poukazuje na zhodné vyjadrenia strán sporu, podľa ktorých žalovaná sa chodievala 1-2x do týždňa pozerať do predmetného bytu počas vykonávania rekonštrukčných prác, a že sa nezaujímala o výšku vynaložených investícií na rekonštrukciu, pravdepodobne v domnení, že sa nebude musieť podieľať na ich náhrade. K nezáujmu žalovanej o druhu a výške vynaložených investícií, na ktoré dala vopred všeobecný súhlas, pričom jej nebolo bránené kontrolovať priebeh realizácie jednotlivých rekonštrukčných prác, súd poukazuje na všeobecnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), podľa ktorej sa žalovaná nesprávala. Samotná žalovaná mala pristupovať k jej právam a povinnostiam spoluvlastníka zodpovedne a ostražito, pričom predovšetkým v jej záujme bolo minimálne písomne sa dohodnúť so žalovanou o druhu rekonštrukčných prác a o rozsahu, v akom sa bude alebo nebude žalovaná na nich podieľať. Rovnako tak mohla od žalobkyne požadovať uzavretie písomnej dohody o užívaní spoločného bytu a o náhrade za jeho užívanie nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, čo však neurobila. Pasivita žalovanej nemôže byť preto na ujmu žalobkyne ako druhého spoluvlastníka spoločných nehnuteľností.

80. Medzi stranami sporu bolo nesporné a súdnym znalcom Ing. Gombárom na pojednávaní výslovne skonštatované, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je dobre možná. Obe strany sporu prejavili záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, obe strany zaujali zhodné stanovisko k spôsobu vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, vrátane celého podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. V priebehu sporu bola ustálená aj všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností ku dňu vyporiadania, vychádzajúc predovšetkým zo č. 1/12019 znalca Ing. Gombára a z jeho výpovede počas výsluchu uskutočnenom na pojednávaní vo veci samej. Podľa znalca hodnota nehnuteľností ku dňu vyhotovenia bola 60.700,- eur v technickom stave po rekonštrukcii. Súd súlade s ust. súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam týmto rozsudkom (I. výrok).

81. Keďže reálna deľba nehnuteľností nie je dobre možná, súd prihliadol nielen na zhodné stanovisko strán sporu k spôsobu vyporiadania, ale predovšetkým na skutočnosť, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, že v byte býva už od júla 2012, ktorý aj zrekonštruovala a uhrádza náklady spojené s jeho užívaním, pričom má aj reálny záujem stať sa jeho výlučnou vlastníčkou, vrátane celého, k bytu prináležiaceho, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Súd vzal na zreteľ aj skutočnosť, že žalovaná, ako menšinová spoluvlastníčka, má vyriešenú svoju bytovú otázku, že tak pred začatím sporu, ako aj počas tohto sporu, uprednostňovala prijatie primeranej peňažnej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel od žalobkyne pred nadobudnutím výlučného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Súd nemal dôvodné pochybnosti o schopnostiach a možnostiach žalobkyne vyplatiť žalovanej priznanú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, keďže predložila súdu aj dôkaz o výške zostatku na jej účte v k 20.6.2019, ktorý bol vo výške 11.812,09 eura, pričom zvyšnú sumu si bude zrejme schopná zadovážiť z iných zdrojov, preto súd podľa prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti vrátane k bytu prináležiaceho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 63/1005-ín (II. výrok).

82. Žalobkyňu, do výlučného vlastníctva ktorej súd prikázal predmetné nehnuteľnosti, súd postupom podľa uložil povinnosť zaplatiť žalovanej ako ustupujúcej spoluvlastníčke primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vypočítaný ako 7/16-in zo všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností ku dňu vyporiadania podľa Ing. Gombára č. 1/2019 Ing., t. j. 7/16-in z hodnoty 60.700,- eur v zodpovedajúcej sume 26.556,25 eura, pričom zohľadnil výšku súdom uloženej povinnosti, ktorú umožnil žalobkyni zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti toho rozsudku (III. výrok).

83. Súd nemohol vyhovieť návrhu žalobkyne na zníženie výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej o sumu 10.000,- eur, ktorú zaplatila žalobkyňa z účtu jej druha A. J.. Žalobou si žalobkyňa vo svojej podstate uplatnila aj započítanie preddavku na plnenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, ktoré plnenie však ešte nie je splatné. Pokiaľ by súd vyhovel tejto požiadavke žalobkyne, postupoval by v rozpore s ust. . Započítanie by danom prípade prichádzalo

do úvahy iba dohodou oboch strán, s čím zákon počíta v ust. , ku ktorej však nedošlo. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu povahu a zakladá práva a povinnosti až do budúcnosti. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, a až proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie (rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 28.7.2005, viac odsek 61. odôvodnenia).

84. Súd nemohol ani zaviazať žalovanú na vrátenie prijatej sumy 10.000,- eur, pretože mal za to, že žalovanej nebola táto suma vyplatená bez právneho dôvodu. Z obsahu súdneho spisu, ako aj z vyjadrení strán sporu je nepochybné, že táto suma bola uhradená žalobkyňou, hoci z účtu jej druha, ako preddavok na primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Súd poznamenáva, že žalobkyni nič nebráni urobiť započítací prejav preddavku v sume 10.000,- eur oproti pohľadávke žalovanej z výroku III. tohto rozsudku na primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 26.556,25 eura, avšak až po vzniku tejto pohľadávky žalovanej, ktorá jej vznikne až právoplatnosťou výroku III. tohto rozsudku. Súd nezamietol návrh žalobkyne na vrátenie sumy 10.000,- eur žalovanou z dôvodu, že tento návrh bol uplatnený v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva osobitného predpisu ( , ). Na margo vznesenej námietky žalovanej o premlčaní nároku na vrátenie sumy 10.000,- eur súd poznamenáva, že žalobkyňa z účtu jej druha zaplatila žalovanej zálohu na jej spoluvlastnícky podiel v sume 10.000,- eur dňa 23.7.2012, pričom za deň úhrady sa považuje deň pripísania tejto sumy na účet žalovanej, a teda najskôr deň 23.7.2012. Žaloba bola súdu doručená dňa 1.2.2013, v ktorej žalobkyňa započítala sumu 10.000,- eur z uhradeného preddavku na sumu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, a teda hoci súd ustálil, že započítanie v tomto spore je vylúčené a predčasné (s výnimkou dohody strán sporu podľa , ku ktorej nedošlo), si dovoľuje iba pripomenúť, že počas tohto konania, t. j. od 1.2.2013 premlčacia doba z majetkových nárokov uplatnených žalobou, vrátane nároku na započítanie sumy 10.000,- eur, neplynie ( ), a preto nárok žalobkyne na započítanie sumy 10.000,- eur nemôže byť premlčaný, keďže si ho uplatnila žalobou, doručenou súdu po necelých 7-ich mesiacov od prijatia tejto sumy žalovanou. To platí aj v prípade, ak by bolo preukázané, že by túto sumu prijala žalovaná bez právneho titulu, čo, podľa názoru konajúceho súdu, nie je daný prípad. Súd mal za preukázané, že suma 10.000,- eur bola uhradená žalobkyňou z účtu jej priateľa. Nie je pritom rozhodujúce, či žalobkyňa odovzdala peňažnú hotovosť v tejto sume za účelom bezhotovostného prevodu vo výške tejto sumy na účet žalovanej alebo či priateľ žalobkyne túto sumu najprv daroval, a následne ju previedol na účet žalovanej na základe dohody so žalobkyňou, alebo či jej túto sumu požičal a potom previedol na účet žalovanej. Akokoľvek, pôvod sumy 10.000,- eur nebol v tomto spore rozhodujúci, keďže súd nemohol túto sumu ani započítať na primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ani zaviazať žalovanú na jej vrátenie v tomto spore.

85. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým sa domáhala od žalovanej náhrady za vynaložené investície na rekonštrukciu spoločných nehnuteľností, na čo má nárok vyplývajúci z jej spoluvlastníctva podľa , a z dôvodov podrobne uvedených v odseku 78. tohto odôvodnenia. Keďže žalovaná neudeľovala osobitný súhlas s každou rekonštrukčnou prácou a neboli jej priebežne predkladané vyúčtovania rekonštrukčných prác, o čo sa žalovaná ani nepokúšala, pretože sa o to nezaujímala v mylnom domnení, že nebude musieť prispievať žalobkyni na rekonštrukciou spoločných nehnuteľností, za daných okolností sa súdu javilo ako neprimerane nespravodlivé zaviazať žalovanú na pomernú náhradu všetkých preukázaných investícií do spoločných nehnuteľností, predovšetkým tých, ktoré neboli nevyhnutné pre zachovanie a údržbu spoločných nehnuteľností. Žalovaná taktiež namietala nadhodnotenie niektorých výdavkov napriek tomu, že tieto boli riadne zdokladované. Za účelom spravodlivého vyriešenia sporu ( ) súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorým mal súd za preukázané, že odhadovaná cena nevyhnutných elektroinštalačných prác v predmetnom byte bola 2.416,19 eura a ďalších rekonštrukčných prác bola 11.326,50 eura, a teda obvyklá cena nevyhnutných rekonštrukčných prác zodpovedala v danom čase v sume 13.742,69 eura. S povinnosťou žalovanej na pomernú rekonštrukčných prác vypočítanú zo sumy 13.742,69 erua v konečnom dôsledku súhlasili aj obe strany sporu potom, čo súd vykonal výsluch znalca za účelom podania vysvetlenia k jeho č. 1/2019. V rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva si žalobkyňa uplatnila aj pomernú náhradu nákladov spojených s údržbou bytu, vrátane zaplateného nedoplatku za rok 2011, kedy v byte nikto nebýval. Žalovaná zaplatila iba jednu zálohovú platbu. Za obodbie, kedy v byte nikto nebýval, t. j. od januára 2011 do júna 2012, žalobkyňa preukázateľne zaplatila celkom sumu 668,37 eura. Na základe vyššie uvedeného súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni 1.) odhadovanú obvyklú cenu nevyhnutných rekonštrukčných

prác zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej, vypočítanú ako 7/16-in zo sumy 13.742,69 eura, t. j. 6.012,43 eura, a 2.) nákladov spojených s bežnou údržbou spoločného bytu za obdobie od januára 2011 do júna 2012, kedy v ňom nikto nebýval, zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej, vypočítanú ako 7/16-in zo sumy 668,37 eura, t. j. 292,41 eura, t. j. spolu 6.304,84 eura v lehote 30 dní, pričom pri určení lehoty na plnenie súd prihliadol na výšku uloženej povinnosti (IV. výrok). K druhej požadovanej náhrade súd iba poznamenáva, že nejde o bezdôvodné obohatenie žalovanou, ale o regresný nárok žalobkyne podľa , keďže z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú zaviazaní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne ( ).

86. Žalovaná vzájomnou žalobou v znení jej zmeny pripustenej uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 26.3.2019 sa domáhala od žalobkyne zaplatenia náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2018 v sume 5.736,78 erua a v sume 119,87 erua mesačne za obdobie od 1.1.2019 až do právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že žalobkyňa s priateľom od júna 2012 užíva predmetné nehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, pričom žalovaná nemá z týchto nehnuteľností žiadny majetkový prospech. Požadovanú sumu si uplatnila vo výške obvyklého nájomného podľa Ing. Gombára č. 1/2019, pričom žalobný nárok odvodzovala od svojho spoluvlastníckeho práva podľa v spojení s , pričom tento nárok jej vzniká aj v prípade, ak spoluvlastníci neuzavreli dohodu o odplatnom užívaní spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu iným spoluvlastníkom. K vzájomnej žalobe súd dodáva, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol (uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 27.10.2010, viac odsek 42. tohto odôvodnenia).

87. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že strany sa nedohodli na bezodplatnom užívaní predmetného bytu žalobkyňou a jej druhom ešte v prvej polovici roka 2012. Pokiaľ by sa nedohodli na bezodplatnom užívaní bytu žalobkyňou, žalovaná by nemala dôvod v predžalobnej komunikácii pripomínať, že nemá z bytu žiadny ekonomický prospech, a že si bude uplatňovať náhradu za jeho užívanie žalobkyňou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ žalobkyňa nepristúpi na požiadavky žalovanej na zaplatenie ňou požadovanej sumy odplaty za jej spoluvlastnícky podiel. Tvrdenie žalovanej, že listom pred začatím sporu, ako aj vo vyjadrení počas sporu upozornila žalobkyňu, že užíva predmetný byt nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, samo osebe nie je dôkazom neexistencie ich dohody o výlučnom užívaní bytu žalobkyňou s tým, že byt mala žalobkyňa užívať bezodplatne. K tvrdeniu žalovanej, že strany neuzavreli zmluvu o bezodplatnom užívaní spoločného bytu, súd poznamenáva, že v danom prípade nebola nutná na jej uzavretie písomná, ani ústna forma, hoci o výške odplaty je potrebná minimálne ústna forma, keďže konkludentne by bolo ťažko možné dohodnúť sa jasne, určite a zrozumiteľne na výške akejkoľvek odplaty.

88. Súd uzavrel, že o bezodplatnosti užívania bytu sa strany dohodli minimálne konkludentne. Pokiaľ by sa dohodli na odplate za užívanie bytu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej, žalovaná by v priebehu sporu uviedla, akým konkrétnym spôsobom sa dohodli na jeho odplate. Zo samotnej povahy ústnej dohody strán sporu o užívaní celého bytu žalobkyňou, ktorú strany nepochybne uzavreli ústne v prvej polovici roka 2012, vyplýva, že strany sa museli následne dohodnúť aj o bezodplatnosti alebo o odplate za užívanie celého bytu žalobkyňou, nakoľko otázka odplaty za užívanie bytu sa vo všeobecnosti skoro vždy rieši pri dohodách takého druhu, hoci aj medzi spoluvlastníkmi, ktorí sú navyše aj súrodencami. Obsah konkludentnej dohody treba skúmať v nadväznosti na neskoršie správanie strán dohody o užívaní spoločnej veci.

89. Z okolností, ktoré predchádzali rekonštrukcii predmetného bytu a užívaniu celého bytu žalobkyňou súd usúdil, že žalovaná súhlasila s tým, aby žalobkyňa zrekonštruovala byt tak, aby v ňom mohla bývať, nezaujímala sa o investície v mylnom presvedčení, že žalobkyňa od nej nebude požadovať, aby sa na vynaložených investíciách podieľala. Práve preto žalovaná nepožadovala od žalovanej žiadnu náhradu za užívanie celého bytu žalobkyňou a jej druhom. Rozhodujúci je vznik dohody či už v ústnej alebo konkludentnej podobe. Skutočnosť, že si žalovaná neskôr rozmyslela obsah ústnej, príp. konkludentnej

dohody, rozhodla sa požadovať od žalobkyne náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu, sama osebe nemá žiadne právne účinky, keďže záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán ( ), a žalobkyňa s touto zmenou dohody (ústnej, príp. konkludentnej) nepochybne nesúhlasila. Inak povedané, žalovaná si už pred začatím sporu rozmyslela platne uzavretú dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Žalovanej sa nepodarilo zmeniť dohodu o bezodplatnom užívaní bytu žalobkyňou bez súhlasu žalobkyne, keďže žalovaná ako menšinový spoluvlastník disponuje menšinou hlasov pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou podľa . Žalovanej však nič nebránilo domáhať sa zrušenia alebo zmeny tejto dohody žalobou podľa z dôvodu, že spoluvlastníkom sa nepodarilo dohodnúť na zmene alebo zrušení pôvodnej dohody, čo však neurobila. Aj v tejto súvislosti súd poukazuje na všeobecnú zásadu uvedenú v odseku 79. tohto odôvodnenia, podľa ktorej (písané) právo patrí bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), podľa ktorej sa žalovaná nesprávala, pretože nepristupovala k svojim právam a povinnostiam spoluvlastníka a k uzatváraniu dohody o užívaní spoločnej veci žalobkyňou s náležitou starostlivosťou, pretože nič jej nebránilo trvať na uzavretí písomnej dohody, z ktorej by bolo jasné, za akých podmienok môže žalobkyňa užívať predmetný byt nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, čo nerobila. Odvolávanie sa na ich súrodenecký vzťah nemá žiadne právne účinky, a nezbavuje žalovanú zodpovednosti za jej právne úkony, ktoré urobila vo vťahu k sestre, a nerobí ich ani z toho dôvodu neplatnými. Čestnými prehláseniami manželov K., pána U., ako aj nájomnou zmluvou bolo preukázané, že v období od 15.1.2015 do 30.11.2015 žalobkyňa predmetný byt neužívala, ani jej priateľ. Neužívaniu predmetného bytu v tomto období nasvedčuje aj vznik vysokého preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2015 v sume prevyšujúcej 580,- eur. Za obdobie od 15.1.2015 do 30.11.2015 žalovanej nepochybne nevznikol žiadny nárok na náhradu za užívanie spoločného bytu žalobkyňou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, keďže ho v danom období žalobkyňa neužívala (viď odseky 42. a 86. tohto odôvodnenia). Za zamyslenie stojí aj pripomienka žalobkyne, ktorá poukázala na Ing Gombára č. 1/2019 a na jeho výsluch napojednávaní vo veci samej, ktorý sám uviedol, že nenašiel žiadne ponuky prenájmu obdobných bytov vo V.. Inak povedané, predmetný byt by zrejme nebolo možné prenajať, preto je otázne, či a o aký ekonomický prospech by prišla žalovaná neužívaním predmetného bytu v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu.

90. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd vzájomnú žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (výrok VI.), keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany uzavreli ústnu dohodu o užívaní celého bytu žalobkyňou, pričom z okolností prípadu vyplynulo, že o bezodplatnosti užívania bytu žalobkyňou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu sa museli strany dohodnúť minimálne konkludentne, pokiaľ tak dokonca neurobili ústnou formou, ibaže to z nejakých (súdu neznámych príčin) súdu neuviedli, a teda v takom prípade žalovanej nemohol vzniknúť nárok na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou. Neochota žalovanej akceptovať tento stav po niekoľkých mesiacoch od uzavretia ústnej dohody o užívaní bytu žalobkyňou bez riadnej zmeny tejto dohody podľa , t. j. so súhlasom žalobkyne, sama osebe nepostačuje, keďže žalovaná je v pozícii menšinového spoluvlastníka, a zmeny takejto dohody by sa mohla domôcť iba súdnu cestou podľa , čo nevyužila.

91. Návrhom žalobkyne na náhradu pomernej časti nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.4.2014 až doposiaľ, t. j. za rovnaké obodbie, na ktoré sa vzťahuje vzájomná žaloba, sa súd nezaoberal, pretože tento návrh žalobkyne mal povahu eventuálneho návrhu viažuceho sa na vyhovenie vzájomnej žalobe, a keďže súd vzájomnú žalobu zamietol, nepovažoval za potrebné podrobne sa návrhom žalobkyne zaoberať. Súd si dovoľuje poznamenať, že tento návrh žalobkyne by musel v konečnom dôsledku vyhodnotiť iba ako prostriedok procesnej obrany žalobkyne vo vzťahu k vzájomnej žalobe, keďže žalobkyňa si týmto návrhom uplatnila svoju vzájomnú pohľadávku z regresného nároku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej na započítanie, ktorá je však nižšia, než je suma uplatnená vzájomnou žalobou ( ), na čo zareagovala žalovaná s ochotou zaplatiť žalobkyni iba pomernú časť uplatnených nákladov v sume 839,01 erua, čo však nebolo v danom prípade rozhodujúce, keďže súd vzájomnú žalobu aj s nárokmi s ňou súvisiacimi zamietol.

92. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

93. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

94. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

95. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

96. Pre rozhodnutie o trovách konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vrátane širšieho vyporiadania spoluvlastníctva nebolo rozhodujúce zistenie, či a na akej konkrétnej sume náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam sa strany ústne dohodli pred začatím sporu, keďže tieto ich pokusy o dohodu, príp. ústne dohody mali iba charakter predzmluvných rokovaní, keďže zmluvy o prevodoch práv k nehnuteľnostiam musia mať písomnú formu, kedy podpisy strán musia byť na tej istej listine ( ), pričom aj dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti musí mať taktiež písomnú formu ( ). Zákon výslovne počíta s možnosťou, že spoluvlastníci nedospejú k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a ktorýkoľvek spoluvlastník sa môže žalobou domáhať, aby o zrušení a vyporiadaní jeho podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Preto žiadneho spoluvlastníka nemožno trestať ani inak postihovať, a to ani priznaním nároku na náhradu trov konania protistrane iba preto, že neuzavrel dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi alebo sa nesprával podľa predstáv iného spoluvlastníka, keďže nikoho nemožno nútiť k uzavretiu dohody, pokiaľ nesúhlasí s jej obsahom ( ). Neobstojí ani argumentácia žalovanej, ktorá svoj úspech v spore odvodzuje od Ing. Gombára č. 1/2019 s tvrdením, že znalec určil hodnotu predmetných nehnuteľností pred rekonštrukciou vo výške 52.100,- eur, čo vyššia suma, než ktorú uviedla žalobkyňa v žalobe o hodnote bytu po rekonštrukcii. Súd si dovoľuje skonštatovať, že tento názor žalovanej je nesprávny, pretože znalec sumou 52.100,- eur určil hodnotu nehnuteľností podľa cien v čase vypracovania , avšak „iba“ podľa technického stavu pred rekonštrukciou, nie však podľa hodnoty bytov pred rekonštrukciou, ani ku dňu začatia sporu. Vzhľadom na niekoľkoročný odstup od , ktorý žalobkyňa pripojila k žalobe, je akceptovateľný aj výrazný rozdiel medzi všeobecnou cenou nehnuteľnosti podľa , ktorý bol pripojený k žalobe, a zo dňa 8.1.2019. Vynaložené investície žalobkyňa riadne zdokladovala, pričom vecou dokazovania bolo iba skúmanie ich účelnosti a nevyhnutnosti, aby rozhodnutie súdu bolo pre strany spravodlivé, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, kedy žalovaná udelila žalobkyni „iba“ všeobecný súhlas s rekonštrukciou. Nakoľko zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vrátane širšieho vyporiadania spoluvlastníctva, bolo v záujme oboch strán sporu, súd mal za to, že vo veci boli úspešné obe strany sporu, a preto podľa vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (V. výrok).

97. Keďže v časti konania o vzájomnej žalobe bola žalovaná plne neúspešná, a súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa , súd podľa priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu (VII. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších prepisov.