Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-4-2020.pdf
PDF · 76.81 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedu senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: P. Q., nar. X.X.XXXX, bytom O. X., O., o vymoženie 46,13 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/392/2013-8 zo dňa 19.4.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu, zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,64 Eur a žiadnemu z ostatných účastníkov náhradu trov exekučného konania nepriznal. .
2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že dňa 13.3.2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky oprávneného pre neexistenciu postihnuteľného majetku povinného. Exekučný súd konštatoval, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. v spojení s § 14 a §22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. O trovách ostatných účastníkov konania súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 256 ods.1 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu je predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn. 2CoE/218/2016, v zmysle ktorého je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ak ten chce ďalej pokračovať v konaní. Poukázal na to, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu o možnosti v budúcnosti nadobudnúť majetok, preto mal za to, že súd predčasne zastavil exekúciu čím uprel oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Oprávnený vyslovil podozrenie, že nedošlo k dostatočnému šetreniu majetkových pomerov povinného, keď súd nekonkretizoval úkony súdneho exekútora, na základe ktorých dospel k záveru o nemajetnosti povinného. Zároveň podotkol, že v prípade zastavenie exekúcie hrozí, že právo oprávneného bude premlčané, čím sa zmarí úspené vymáhanie predmetnej pohľadávky.
4. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa povinný k oprávneným podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že v prípade povinného bola priebežne od začatie exekučného konania vylustrovaná negatívna majetková podstata, z čoho možno konštatovať nemajetnosť povinného. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4CoE/56/2018, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1CoE/41/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoE/98/2019 a 2CoE/375/2018 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25CoE/73/2018, z ktorých vyplýva, že pre rozhodnutie o zastavení exekúcie je relevantný stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a nie možné zmeny v majetkovej sfére povinného v budúcnosti. Taktiež dal do pozornosti tú skutočnosť, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne skončenej veci. S poukazom na uvedené navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie exekučného súdu.
6. Oprávnený vo vyjadrení k podaniu súdneho exekútora zo dňa 27.9.2019 uviedol, že hoci Exekučný poriadok výslovne neupravuje situácie, keď v aktuálnom momente povinný nemá žiaden majetok ale v budúcnosti nejaký majetok môže nadobudnúť, preto je podľa názoru žalobcu potrebné vychádzať z okolnosti prípadu, pričom v predmetnom prípade ide o fyzickú osobu v produktívnom veku, v dôsledku čoho je predpoklad, že táto osoba v budúcnosti nadobudne majetok.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami bol odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok bol povinný prihliadnuť aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 46,13 Eura na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 04. 2013 a právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 09. 2012 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX. zo dňa 16. 05. 2013 na vymoženie istiny 46,13 Eur a trov exekúcie. Dňa 13. 3. 2018 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a priznanie trov exekúcie vo výške 56,64 eur. Súdny exekútor odôvodnil svoj podnet tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok.
14. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a k akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
15. Z exekučného spisu je odvolaciemu súdu rovnako ako exekučnému súdu zrejmé, že súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný, nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia, má zriadené účty iba v P.., na ktorých sú mínusové zostatky cca -3000,- Eur, povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo a exekúcia sa vedie od roku 2013, pričom nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky. Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru o neexistencii majetku povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.
16. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinnej, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Keďže exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
17. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinného v oblasti príjmov, a tak existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v roku 2013, by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinného.
18. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).