Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/1074/2017

Uznesenie

V exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Nám. M. Benku 9, 811 07 Bratislava, proti povinnému: T., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., XXX XX L., o vymoženie 50,70 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 30572/17, takto

rozhodol:

Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa zamieta.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 31. 03. 2017 sa začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky v sume 50,70 eur s príslušenstvom.

2. Návrhom zo dňa 19. 11. 2019 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie. Uvádzal, že v konaní ide o úžeru, keďže súdny exekútor požaduje 6-násobok istiny, čo je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 15. 11. 2017, ale súdny exekútor začal exekučné konanie dňa 31. 03. 2017, čo je neprípustné. Rozhodnutie, ktoré má byť podkladom exekúcie, nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože nebolo doručené na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z tohto dôvodu je exekúcia nezákonná. Ďalej uvádzal, že platobný rozkaz vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie veci, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, neurčil, či je zmluva platná alebo nie, nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Povinný dal do pozornosti súdu ustanovenia , a . Podľa jeho názoru došlo postupom súdu k odňatiu možnosti povinného konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a nezistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky. Súd vydal platobný rozkaz v rozpore s ustanovením , podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Uvádzal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ použil nekalé obchodné praktiky, neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú štandardizovanú zmluvu. Súd sa mal vysporiadať s tým, že vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom a únijným právom, čo zapríčinil navrhovateľ, keď žiadal vymáhať plnenie bez právneho dôvodu a tiež s tým, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu. Ďalej povinný odkázal na ustanovenie a zdôraznil, že súd má prihliadať na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky. Tiež odkázal na články 46 až 48 SR, ako aj . Vo vzťahu k právu na súdnu ochranu citoval z rozhodnutí Ústavného súdu SR a tiež z článku

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V podrobnostiach poukázal na obsah pojmov materiálna a formálna vykonateľnosť a uzavrel, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v rozpore s únijným právom i právom Slovenskej republiky.

3. Návrh povinného posúdil súd v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku, pričom dospel k záveru, že tento je neopodstatnený.

4. Zo zmyslu exekučného konania vyplýva, že exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej vykonanie. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Úkony exekútora sa musia vykonávať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie.

5. Kedykoľvek v priebehu exekučného konania môže podať povinný návrh na zastavenie exekúcie, pokiaľ sa domnieva, že tu sú splnené podmienky v zmysle § 57 Exekučného poriadku, resp. v zmysle osobitného predpisu.

6. V posudzovanom prípade vzniesol povinný požiadavku na zastavenie exekúcie odôvodňujúc ju jednak nedoručením platobného rozkazu na adresu, kde sa mal zdržiavať, jednak porušením spotrebiteľských právnych predpisov.

7. Súd z obsahu spisu zistil, že voči povinnému nebol v základnom konaní uplatnený žiaden zmluvný nárok, na ktorý by sa mali vzťahovať spotrebiteľské ustanovenia poskytujúce účastníkovi zvýšenú ochranu. Povinný totiž porušil predpisy, keď cestoval bez platného cestovného lístka, v dôsledku čoho vznikol oprávnenému nárok na zaplatenie cestovného a sankčnej úhrady v zmysle o cestnej doprave. Povinný neprejavil súhlas s podmienkami prepravy, keď nastúpil do dopravného prostriedku bez cestovného lístka, v dôsledku čoho v žiadnom prípade nemožno hovoriť o akomkoľvek zmluvnom vzťahu a už vôbec nie o takom, ktorý by mal spotrebiteľský charakter. Povinný sám zavinil, že voči nemu muselo byť iniciované konanie o zaplatenie sumy 50,70 eur a následne aj exekučné konanie, keďže svoje povinnosti nesplnil. Celá argumentácia povinného podrobne odkazujúca na ochranu spotrebiteľa tak bola zo strany exekučného súdu posúdená ako neopodstatnená.

8. V prípade ďalšej námietky, že platobný rozkaz nebol doručený na adresu povinného, túto posúdil súd tiež ako nedôvodnú. Z obsahu spisu bolo totiž zistené, že platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 01. 10. 2013 (ktorý je exekučným titulom) žalovaný riadne prevzal dňa 26. 02. 2014, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke. Údaje uvedené na doručenke sa pritom považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak ( , ). Za obsah a dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie je zodpovedný povinný a pokiaľ žiada o súdnu ochranu, musí uviesť tvrdenie a toto následne preukázať. Ak v tomto kontexte neprezentoval žiadne dôkazy o nesprávnom doručení exekučného titulu, jeho argumentácia bola posúdená ako nedostatočná.

9. Je pravdou, že exekučné konanie bolo začaté dňa 31. 03. 2017, teda v momente, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Následne mohol súdny exekútor vykonávať úkony exekučného konania až na základe vydaného poverenia (zo dňa 15. 11. 2017). Z podania povinného nevyplýva žiadne tvrdenie o tom, že by súdny exekútor akokoľvek prekročil svoje zákonné oprávnenia, teda že by vykonával úkony v konaní bez vydaného poverenia.

10. Na základe uvedeného považoval súd návrh povinného za nedôvodný a preto bol tento zamietnutý.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.