Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/116/2019

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpený: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. -161 zo dňa 31.07.2019 takto

rozhodol:

Dopĺňa sa rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.2.2020, sp.zn. v bode II. tak, že tento bod doplnený znie: II. Rozsudok vo výroku I. v časti o zaplatenie o sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.850,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 66.225,- eur od 28.10.2016 do 13.6.2019, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.850,- eur od 14.6.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výrokoch III., IV. a V. sa zrušuje a vec v rozsahu zrušenia sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Konanie o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 70 566,30 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta . IV. V konaní o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva. V. V konaní o zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ako žalovaní, tak aj žalobca, pričom žalobca podal odvolanie voči I., III. a IV. výroku rozsudku.

3. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku o zastavení konania odôvodnil najmä tým, že v prvom rade súd skúmal otázku právomoci na rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade právomoc súdu rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je daná, lebo v zmysle o sociálnom zabezpečení policajtov je daná právomoc správneho orgánu - riaditeľa príslušného krajského riaditeľstva Policajného zboru ( v spojení s , , , ). Je nesporné, že v danej veci o nároku žalobcu na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia správny orgán rozhodol a to dňa 12.06.2015

rozhodnutím č. p.: KRPZ - PO - VO2-36-013/2015 -PR, ktorým priznal žalobcovi okrem iného náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 96 439 eur a rozhodnutím zo dňa 15.04.2019 č. p.: KRPZ - PO - VO2- - PR priznal žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 60 375 eur. Voči predmetnému rozhodnutiu zo dňa 15.04.2019 žalobca odvolanie nepodal a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2019. Žalobca nevyužil zákonné oprávnenie a nedomáhal sa cestou odvolania nápravy rozhodnutia, s ktorým nesúhlasí. Naopak, trvá na tom, aby o jeho nároku (zvyšku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane úrokov z omeškania) rozhodol súd v civilnom konaní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právomoc súdu je daná aj vtedy, ak neexistuje iný orgán, ktorý by o nároku žalobcu bol oprávnený a povinný rozhodnúť (v súlade s princípom zákazu denegatio justitiae). V tomto prípade však týmto orgánom je riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru, ktorý vo veci aj právoplatne rozhodol. Keďže právomoc na rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí súdu, súd konanie čo do zvyšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil. o sociálnom zabezpečení policajtov je lex specialis upravujúci sociálne zabezpečenie policajtov, pričom upravuje spôsob poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ( ). Vzhľadom k tomu, že vec žalobcu ohľadom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúca z lekárskeho posudku MUDr. T. I. zo dňa 22.07.2016 je na správnom orgáne právoplatne skončená (po tom ako žalobca nevyužil svoje oprávnenie a odvolanie nepodal), neexistuje orgán, ktorý by o tomto nároku mal rozhodnúť, preto súd nepostúpil vec príslušnému správnemu orgánu. Vzhľadom k tomu, že súd nemal právomoc rozhodnúť o základe nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemal právomoc rozhodnúť ani o úrokoch z omeškania. Nedostatok právomoci patrí medzi neodstrániteľné prekážky v konaní, na ktoré súd prihliada z úradnej moci. Na záver súd prvej inštancie dodal, že v rámci civilného súdnictva nie je možné naprávať prípadné pochybenia za situácie, ak vec patrí do právomoci správnych orgánov. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. (, ).

4. Proti tomuto výroku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že uloží povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.850 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 66.225 eur od 28.10.2016 do 13.06.2019 s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.850 eur od 14.06.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní žalobca okrem iného vo vzťahu k výroku o zastavení konania uviedol, že nárok žalobcu sa odvíja od služobného pomeru, nakoľko úraz utrpel pri plnení služobných úloh, teda sa jedná o služobný úraz. Aj keď upravuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako dávku úrazového zabezpečenia, ust. . Nepochybne pri plnení tam uvedených podmienok umožňuje, aby si poškodený tento nárok uplatnil priamo na súde. Ak teda samotný zákon vo všeobecnosti záväzný predpis umožňuje, aby si poškodený tento nárok na súde uplatnil, nemôže mu byť upreté právo na samotné prejednanie a meritórne rozhodnutie zo strany súdu. Žalobca je ako subjekt právneho vzťahu oprávnený využiť všetky legálne možnosti, ktoré jej umožní žalobcovi uplatniť si nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priamo žalobou na všeobecnom súde, súd nemôže odmietnuť meritórne vec prejednať a rozhodnúť. V takomto prípade totiž dochádza zo strany súdu k odmietnutiu práva žalobcu priznaného mu samostatným právnym predpisom, čo je v právnom štáte absolútne neprípustné. Pokiaľ samotný zákon ako všeobecne záväzný predpis umožňuje osobe uplatniť nárok na súde a následne by súd odmietol danú vec prejednať a meritórne rozhodnúť, ide nepochybne o prípad odmietnutia spravodlivosti (denegatio justitiae) zo strany súdu, čím dochádza k zrejmému zásahu do právnej istoty žalobcu a zásahu do základného práva žalobcu na prístup k súdu v súlade s . Aj keby mal odvolací súd napriek argumentácii uvedenej vyššie za to, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zo služobného úrazu nepatrí do právomoci súdu, v prípade nároku žalobcu na úrok z omeškania je v každom prípade táto právomoc súdu daná. V danom prípade bola preto v každom prípade daná právomoc súdu rozhodnúť minimálne o nároku žalobcu na úrok z omeškania s plnením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany žalovaného.

5. O odvolaniach strán sporu rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 13.02.2020 tak, že: I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. II. Rozsudok vo výroku III., IV. a V. sa zrušuje a vec v rozsahu zrušenia sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

7. Podľa doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

8. Podľa návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd nerozhodol o celom predmete odvolania žalobcu, keď nerozhodol o odvolaní proti výroku I. (o zastavení konania o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia).

10. Vo vzťahu k zastaveniu konania o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.850 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 66.225 eur od 28.10.2016 do 13.06.2019 s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.850 eur od 14.06.2019 do zaplatenia odvolací súd zastáva názor, že rozsudok v tejto časti je nepreskúmateľný, nereflektujúci na potrebu upravenú v ust. § 220 ods. 2 v otázke presvedčivosti.

11. Súd prvej inštancie totiž opomenul sa vysporiadať so znením ust. , , čím nie je možné zistiť z odôvodnenia rozsudku ako zohľadnil uvedenú právnu úpravu v súvislosti s prijatím záveru, že na strane všeobecného súdu absentuje právomoc tento nárok prejednať. Navyše z obsahu spisu z č.l. 32 spisu je zrejmé, že žalobca podal návrh na uzatvorenie dohody podaním zo dňa 27.07.2016.

12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa a rozsudok v uvedenom výroku (vo výroku I. v časti reprezentujúci sumu 5.850 eur s príslušnými úrokmi) a vo výrokoch III., IV. a V. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade sa vysporiadať so znením ust. , v súvislosti s nedostatkom právomoci všeobecného súdu v časti o priznanie nároku na zaplatenie uplatneného žalobcom v sume 5.850 eur s úrokmi z omeškania, pričom odvolaciemu súdu sa javí, že v prípade ak nebol naplnený cieľ podľa citovaného zákona, tak právomoc všeobecného súdu je bez ďalšieho daná.

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).