Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Ek/1415/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej 1/ A. O., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/,XX, XXX XX M., oprávnenej 2/ I. O., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/,XX, XXX XX M., oprávnenej 3/ X. O., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX/,XX, XXX XX M. a oprávneného 4/ B. C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/,XX, XXX XX M., všetci zast. zákonnou zástupkyňou, matkou B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/,XX, XXX XX M., proti povinnému Y.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX H., právne zast. Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., IČO: 50 595 652, so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, konajúca konateľom JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, so sídlom exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca, pod sp. zn. , o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. decembra 2019 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. decembra 2019.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávnených 1/, 2/, 3/, 4/ doručeného súdu dňa 28.8.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. zo dňa 11.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.9.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bol povinný zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť na dcéru A., nar. X.XX.XXXX v sume vo výške 100,-EUR, na dcéru I., nar. X.XX.XXXX v sume vo výške 80,-EUR, na dcéru X., nar. X.XX.XXXX v sume vo výške 80,-EUR a na syna B. C., nar. XX.X.XXXX v sume vo výške 70,-EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke maloletých vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ domáhali vymoženia zameškaného výživného do augusta 2019 vo výške 1.120,-EUR a bežného výživného, počnúc výživným splatným v septembri 2019 spolu 330,-EUR mesačne.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 4.9.2019 súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa, so sídlom exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 4.9.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.12.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník považoval tvrdenie povinného o tom, že pohľadávku oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/ uhradil a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie, za nedôvodné. Povinný síce súdu preukázal, že od 1.9.2019 do dňa 13.9.2019 uhradil povinným 1/, 2/, 3/, 4/ sumu 1.320,-EUR a dňa 18.11.2019 sumu vo výške 80,-EUR, avšak zákonná zástupkyňa oprávnených 1/ 2/, 3/, 4/ so zastavením exekúcie nesúhlasila, pričom uviedla, že povinný stále na výživnom dlhuje sumu 50,-EUR. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na podstatu vyživovacej povinnosti, ktorou je pravidelné plnenie pravidelne vznikajúcich výdavkov a potrieb mal. dieťaťa, ktoré je potrebné priebežne uhrádzať.. Z predložených dokladov vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v danom prípade tomu tak nebolo Povinný preukázal, že vyživovaciu povinnosť plnil dvoma platbami, avšak obidve realizoval až po začatí exekúcie vedenej voči nemu. Exekúcia sa preto začala voči nemu dôvodne. Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že nakoľko povinný neuhradil vyživovaciu povinnosť voči oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/ riadne a v celom rozsahu, pričom neuhradil ani trovy dôvodne začatej exekúcie a úhrady, výživného, ktoré realizoval boli až po začatí exekúcie, nebol daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie a návrh povinného v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ako nedôvodný zamietol.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 27.1.2020, podal povinný dňa 30.1.2020, teda v zákonnej lehote, sťažnosť.

6. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom právneho zástupcu tým, že záver súdu v napadnutom uznesení zo dňa 30.12.2019 o dlhu na výživnom vo výške 50,-EUR je nesprávny z dôvodu, že ešte dňa 27.12.2019 uhradil oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/ sumu 160,-EUR. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným nedlžil žiadnu sumu. Na základe uvedeného žiada, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že nemá žiadne záväzky voči oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/.

7. K sťažnosti povinného, ktorá bola zákonnej zástupkyni oprávnených 1/, 2/, 3/, 4/ odoslaná zo strany súdu dňa 5.2.2020, sa oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ nijakým spôsobom nevyjadrili.

8. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

14. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ žiadali vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. zo dňa 11.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.9.2017. Návrhom na začatie

exekúcie, doručeným súdu dňa 28.8.2019 sa oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ domáhali voči povinnému uhradenia zameškaného výživného vo výške 1.120,-EUR do augusta 2019 a bežného výživného, počnúc výživným splatným v septembri 2019 spolu 330,-EUR mesačne. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, dlh na výživnom uhradil povinným 1/, 2/, 3/, 4/ v období od 1.9.2019 do dňa 13.9.2019 sumou 1.320,-EUR a dňa 18.11.2019 sumou vo výške 80,-EUR. Dňa 27.12.2019 im uhradil sumu 160,-EUR. Uhradenie uvedených platieb výživného povinný preukázal súdu aj dokladmi o úhrade.

16. Už z uvedených skutočností je zrejmé, že pokiaľ ide o všetky čiastočné úhrady povinného, tieto povinný realizoval až po začatí exekučného konania a exekúcie. Možno preto konštatovať, že sa tak stalo až pod tlakom samotnej exekúcie. Exekučné konanie ako aj exekúcia boli teda začaté dôvodne, preto nemožno exekúciu považovať za nezákonnú. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa 28.8.2019), resp. až po začatí exekúcie (začatá dňa 4.9.2019), ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď nárok oprávnených 1/, 2/, 3/, 4/ povinný plnil až po začatí exekučného konania, resp. exekúcie, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom (s výnimkou úhrad pred začatím exekúcie), ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenia iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie. V danom prípade preto možno konštatovať, že súdny exekútor vymohol od povinného plnenie výživného počnúc dňom začatia exekúcie v časti, v ktorej ho povinný uhradil. V tejto súvislosti sudca poukazuje aj na ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa priority uspokojenia vymáhaných nárokov, pričom v prípade vymáhania pohľadávky na výživnom, sa prijaté plnenie vždy použije najskôr na bežné výživné. Účelom a zmyslom výživného je totiž zabezpečenie pravidelných opakujúcich sa odôvodnených potrieb dieťaťa (strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a pod.), pravidelnými opakujúcimi sa platbami výživného. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto vyšší súdny úradník správne zamietol ako nedôvodný.

17. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V posudzovanej veci sudca preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného poriadku. Súdny exekútor síce vymohol vymáhaný nárok v jeho časti, nie však v celom rozsahu. Výživné v rozsahu v akom vyplýva z exekučného titulu (bežné aj zameškané) a trovy exekúcie sú tak stále nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii.

18. Okrem uvedeného, je ďalej potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pokiaľ ide o bežné výživné (330,- EUR mesačne), toto povinný taktiež neuhrádzal včas a riadne. Exekučný súd vychádza z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, na základe ktorého a v rozsahu ktorého vykonáva právo ním priznané v prospech toho subjektu, v prospech ktorého bolo priznané. Súd ďalej zdôrazňuje, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič je iba platobné miesto na plnenie výživného.

19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

20. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenými 1/, 2/, 3/, 4/, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

24. Oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnení 1/, 2/, 3/, 4/ nenavrhli, v rámci konania o návrhu povinného, vrátane konania o sťažnosti povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávneným 1/, 2/, 3/, 4/ trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal.

25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).