Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. C. E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. C. E., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 831 03 Bratislava, IČO: 35 876 654, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ C. G., bytom C. XX, XXX XX D. C. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. DANIEL CHOVANEC, s. r. o., so sídlom Čajakova 25, 811 05 Bratislava, IČO: 36 860 131, 2/ H. I., bytom XXX XX G. XXX, 3/ C. G., bytom J. I. XX, XXX XX D. C. E., 4/ K. I., bytom XXX XX G. XXX, 5/ I. F., bytom C. XX, XXX XX D. C. E., 6/ L. F., bytom C. XX, XXX XX D. C. E., 7/ D. M. F., bytom J. G. XX, XXX XX A., 8/ D. F. G., bytom G. XX, XXX XX D. C. E., 9/ L. A., bytom N. X, XXX XX D. C. E., 10/ F. G., bytom O. XX, XXX XX A., 11/ D. P. A., bytom O. XX, XXX XX D. C. E., 12/ H. A., bytom G. X, XXX XX D. C. E., 13/ E. N., bytom C. XX, XXX XX A., 14/ D. F. C. – O., bytom Q. XX, XXX XX D. C. E., 15/ D. L. C. – O., bytom Q. XX, XXX XX D. C. E., 16/ D. K. A., bytom Q. XX, XXX XX D. C. E., 17/ Obec Ivanka pri Dunaji, so sídlom R. XX, XXX XX D. C. E., 18/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX A., 19/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXX, XXX XX J. E., 20/ K. A., bytom F. J. X/XX, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/18457/MRV zo dňa 13.02.2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor bytovej výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/18457/MRV zo dňa 13.02.2018 a rozhodnutie Obce Ivanka pri Dunaji, stavebný úrad č.j.: Výst.3023-17-Kt zo dňa 04.10.2017 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcom v rade 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Správny súd ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 14.06.2017 podali ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „stavebníci“) na Obecnom úrade Ivanka pri Dunaji, stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový orgán“, resp. „stavebný úrad“) návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby označenej ako „K. E. H., K. E. A.“ na pozemkoch T. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X H. XXX/X, a čiastočne aj na pozemku C-KN parc. č. XXX v kat. úz. U. podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platnom do 31.12.2018 (ďalej „“).

2. V zmysle stavebný úrad dňa 27.06.2017 oznámil známym účastníkom začatie územného konania o umiestnení stavby „2x Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami (B1,B2, C1,C2)“, nariadil prerokovanie návrhu na ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním na deň 12.07.2017 a oboznámil účastníkov konania o možnosti nahliadať do podkladov rozhodnutia ako aj o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky k návrhu najneskôr na ústnom konaní s tým, že na neskoršie vznesené námietky neprihliadne. Na nariadenom ústnom konaní dňa 12.07.2017 niektorí účastníci vzniesli námietky - buď ústne do zápisnice alebo ich písomne odovzdali do podateľne prvostupňového orgánu. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ďalej „žalobcovia“) namietali rozpor podaného návrhu stavebníkov zo dňa 14.06.2017 s oznámením prvostupňového orgánu o začatí územného konania zo dňa 27.06.2017 v časti označenia predmetu územného rozhodnutia (pričom nejde o omyl v písaní), rozdielnosť (nesúlad) dokumentácie predloženej k návrhu a samotného návrhu, absenciu niektorých obsahových náležitostí návrhu podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej „“), porušenie zásady rovnakého zaobchádzania správneho orgánu s účastníkmi konania (zvýhodňovanie stavebníkov), ako aj konkrétne nedostatky predložených podkladov (napr. v projektovej dokumentácii nie je splnený index zastavanosti podľa územného plánu obce, vzhľadom na rozmery pozemkov a navrhovaných stavieb nie je možné dodržať zákonom stanovené odstupy stavieb, kumulatívne uvádzanie spevnenej plochy, nemožnosť pripojenia navrhovaných stavieb k miestnej komunikácii). Namietali aj stav, keď navrhovaná výstavba nezodpovedá charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania v susedných ako aj priamo dotknutých stavbách. V konkrétnostiach žalobcovia poukázali na negatívny zásah do pokojného a riadneho užívania susednej stavby v ich vlastníctve – rodinného domu súp. č. XX umiestneného na parcele č. XXX/XX. Ústne do zápisnice žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že účastníci konania sa vyjadrujú de facto k neúplnej dokumentácii, v ktorej nie sú uvedené pravdivé informácie.

3. Podaním zo dňa 18.07.2017 prvostupňový orgán vyzval stavebníkov na doplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia v súlade s vyhlášky č. a zároveň konanie podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerušil až do predloženia požadovaných dokladov, najneskôr v lehote do 90 dní od doručenia výzvy. Dňa 31.07.2017 stavebníci návrh na vydanie územného rozhodnutia doplnili o „opravenú a dopracovanú PD pre územné rozhodnutie“, „osadenie do katast. mapy“ a o „technickú správu – preverenie vlastníckych hraníc“.

4. Stavebný úrad, po doplnení návrhu stavebníkmi, oznámením zo dňa 09.08.2017 upovedomil účastníkov konania o pokračovaní územného konania a podľa v spojení s , vzhľadom na spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu dotknutého územia a zároveň z dôvodu znalosti pomerov a dostatočného podkladu na rozhodnutie tvoreného dokumentáciou (súčasť doplneného a opraveného návrhu) predloženou stavebníkmi, upustil od ústneho konania a miestneho zisťovania. Účastníkom určil lehotu 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na podávanie pripomienok a námietok. O rovnakej lehote na predkladanie prípadných námietok poučil aj dotknuté orgány štátnej správy upovedomené o začatí územného konania s tým, že v prípade potreby im bude táto lehota na žiadosť predĺžená a v prípade, ak svoje stanovisko dotknutý orgán v stanovenej alebo predĺženej lehote neoznámi, má sa za to, že s umiestnením stavieb z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

5. V určenej lehote boli stavebnému úradu doručené námietky viacerých účastníkov, medzi nimi aj žalobcov, ktorí zotrvali na svojich predchádzajúcich námietkach vznesených už na prvom ústnom pojednávaní (resp. písomne doložených v deň konania ústneho pojednávania na stavebný úrad) a boli toho názoru, že keď už stavebný úrad konanie začal, nebolo v jeho možnosti vyzývať stavebníkov na doplnenie návrhu pre nedostatok podkladov, ale mal vo veci rozhodnúť na základe predloženej dokumentácie. Z podkladov návrhu na vydanie územného rozhodnutia bolo zrejmé, že stavebníci pôvodný návrh len nedoplnili, ale predložili úplne iné podklady, ku ktorým sa dotknuté orgány nikdy nevyjadrovali a oznámenie o pokračovaní v územnom konaní im ani nebolo doručované. Záverom podaných námietok žalobcovia poukázali na zmenu právnej úpravy týkajúcu sa doručovania zásielok od 01.07.2017, v rozpore s ktorou určil stavebný úrad na doručenie výzvy na vyjadrenie k doplnenému návrhu odbernú lehotu len 3 dni.

6. Vzhľadom na námietky účastníkov konania (nielen žalobcov) stavebný úrad listom zo dňa 25.08.2017 opakovane oznámil „začatie územného konania“, obsahovo totožné s oznámením zo dňa 09.08.2017. Podľa doručeniek tvoriacich súčasť administratívneho spisu stavebného orgánu je zrejmé, že toto oznámenie bolo doručované aj dotknutým orgánom.

7. Stavebný úrad následne rozhodnutím Č.j.: Výst.3023-17-Kt zo dňa 04.10.2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o umiestnení stavby „2x Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami ( B1, B2, C1, C2)“ na pozemku kat. úz. U. T. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X (K. A., A.) H. C. V. XXX, XXX/X, XXX/X (RD C1, C2) podľa výkresu „Osadenie do katastrálnej mapy“, výkres č. 1B, M= 1:1000, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia a podľa dokumentácie vypracovanej D. D. S. G. (bod A výroku rozhodnutia). V bode B stavebný úrad určil polohopisné a výškopisné umiestnenie stavby, v bode C požiadavky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, v bode D podmienky vyplývajúce z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov, organizácii a účastníkov konania, pod bodom E boli určené osobitné podmienky a vyhradenie podrobnejších podkladov alebo projektovej dokumentácie, v bode F platnosť územného rozhodnutia a v rámci bodu G stavebný úrad zamietol všetky námietky účastníkov, ktoré boli v priebehu konania vznesené. V odôvodnení svojho rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že k návrhu stavebníkov bola priložená dokumentácia s vyjadreniami dotknutých orgánov a na základe správnej úvahy dospel k záveru, že umiestnením a uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti a ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy vlastníkov susedných nehnuteľností ako i ostatných účastníkov konania. Podľa bol v konaní stavebným úradom preskúmaný súlad navrhovaných stavieb so zastavovacím plánom zóny (pre dotknuté územie je spracovaný ÚPD-SU D. C. E. zo dňa 05.02.2007). Splnenie požiadaviek vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej „ “) bolo posudzované a skoordinované aj v súvislosti s vyjadreniami dotknutých orgánov, ktoré boli zahrnuté aj do záväzných podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby. Podklady tvorené vyjadreniami dotknutých orgánov pozostávali z: a) vyjadrenia obce Ivanka pri Dunaji č. 638-36-936/17 zo dňa 19.04.2017; b) vyjadrenia spoločnosti SPP – distribúcia, a.s. č. TD/NS/0134/2017/An zo dňa 03.04.2017; c) vyjadrenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. č. 15344/2017/Pa zo dňa 28.04.2017; d) vyjadrenia spoločnosti Telekom, a.s. č. 6611709410 zo dňa 03.04.2017; e) vyjadrenia spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 27.03.2016; f) vyjadrenia Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej ochrany prírody a krajiny č. OU-SC-OSZP-2017/6755/VIM zo dňa 16.05.2017; g) vyjadrenia Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej ochrany prírody a krajiny č. OU-SC-OSZP-2017/6756/VIM zo dňa 16.05.2017; h) vyjadrenia Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy odpadového hospodárstva č. OU-SC-OSZP-2017/7890 zo dňa 15.05.2017; i) vyjadrenia Okresného úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy odpadového hospodárstva č. OU-SC-OSZP-2017/7889 zo dňa 15.05.2017; j) vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku č. ORHZ- PK1-744-001/2017 zo dňa 25.04.2017; k) vyjadrenia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 17912/2016/ B623-SV/42925 zo dňa 12.07.2016.

8. K námietke žalobcov a ďalších účastníkov konania v rade 5/ a 6/ týkajúcej sa nesúladu návrhu stavebníkov na vydanie územného rozhodnutia a oznámenia stavebného úradu o začatí konania prvostupňový orgán uviedol, že sa jednalo o pisársku chybu stavebníkov. Stavebný orgán sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa rozporu návrhu stavebníkov s ustanoveniami a relevantných vyhlášok, ako ani s námietkami týkajúcimi sa nesprávnej dokumentácie predloženej stavebníkmi. K námietke týkajúcej sa nedodržania minimálnej výmery stavebného pozemku stavebný úrad poukázal na kladné stanovisko Obce Ivanka pri Dunaji č. 638-36-936/17 zo dňa 19.04.2017, pre ktoré daná námietka s predmetom územného konania nesúvisí. Navrhovaná stavba bola vyhodnotená ako súladná s regulatívmi funkčného využitia a priestorového umiestnenia podľa platného územného plánu obce. Za nedôvodnú považoval stavebný úrad aj námietku účastníkov konania týkajúcu sa nesplnenia podmienok koeficientov a spôsobu využitia dotknutého územia. Vo prvostupňovom rozhodnutí odcitoval časť územného plánu obce, v zmysle ktorej je stanovený maximálny index

zastavanej plochy 0,30, minimálny index zelene 0,60 a minimálna výmera pozemku 700 m2. Keďže plocha stavebných pozemkov C-KN parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X H. XXX/X S. X.XXX F. a zastavaná plocha navrhovaných rodinných domov je 2 x 168,84 m2, výmera jedného stavebného pozemku je 806 m2 a index zastavanosti 0,21, t.j. v súlade s územnoplánovacím regulatívom. Dôvodná podľa stavebného úradu nebola ani námietka týkajúca sa stavebno-technického prevedenia navrhovaných stavieb a s tým súvisiacich podmienok (počet vstupných dverí, definícia stavby ako bytovej budovy, administratívny prístup k povoľovaniu stavieb). Namietaná otázka pripojenia navrhovaných stavieb na miestnu komunikáciu bola stavebným úradom, hoci vyhodnotená ako nedôvodná, komunikovaná ako otázka, ktorá bude riešená v ďalšej administratívnej etape a stavebníkov úrad zaviaže do kolaudácie zrealizovať rekonštrukciu komunikácie. Námietkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania s účastníkmi konania sa stavebný úrad nezaoberal, keďže sa jednalo o domnienky nemajúce súvis s územným konaním. K námietke žalobcov a ďalších účastníkov konania v rade 5/ a 6/ týkajúcej sa absencie vyjadrenia dotknutých orgánov k zmenenej dokumentácii stavebný úrad uviedol, že „doplnenie žiadosti, zmena stredového múru, rezu a základov“ nemá vplyv na posudzované podmienky a dotknuté orgány boli o začatí konania o umiestnení stavby oboznámené. Námietky týkajúce sa vedenia konania (upustenie od ústneho pojednávania, nesprávne doručovanie s úložnou lehotou) taktiež neboli stavebným úradom vyhodnotené ako dôvodné.

9. Súčasťou prvostupňového rozhodnutia je aj výkres označený ako „Osadenie do katastrálnej mapy“ č. 1B, na ktorý odkazuje bod A výrokovej časti rozhodnutia.

10. Žalobcovia podali proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Namietali určený odstup navrhovaných stavieb od susedných parciel, nesprávne zistený stav vo vzťahu ku krovinám a drevinám nachádzajúcim sa na dotknutých parcelách, kedy rozhodnutiu o umiestnení stavby nepredchádzalo rozhodnutie o výrube. Nesprávne zistenia namietali aj v súvislosti s tým, že stavebný úrad v danom prípade posudzoval vyjadrenie obce Ivanka pri Dunaji č. 638-36-936/17 zo dňa 19.04.2017 ako vyjadrenie dotknutého orgánu, a to v rozpore s . Z tohto vyjadrenia vyplýva súhlas obce so zastavovacou štúdiou na dotknutých parcelách, ktorá pôvodne počítala so 6 rodinnými domami, hoci je z zastavanej plochy zrejmé, že sa jedná o štúdiu prekračujúcu povolený index zastavanosti. Prvostupňový orgán v rámci rozhodnutia o umiestnení stavby uviedol len subjektívne hodnotenie bez odôvodnenia vykonanej správnej úvahy a uvedený nedostatok sa týka aj odôvodnenia správneho orgánu o tom, akým spôsobom sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania. Stavebný úrad podľa žalobcov pochybil aj v tom, že posudzoval a rozhodoval o viac ako o jednom stavebnom pozemku, no vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia táto skutočnosť nebola zohľadnená. Problematika určenia stavebného pozemku, resp. viacerých pozemkov, mala potom dopad aj na posudzovanie výmery stavebného pozemku ako aj na index zastavanosti. Pochybenie vo výrokovej časti vnímali žalobcovia aj v tom, že popísané umiestnenie stavieb nekorešponduje s ich vizuálnym zakreslením na výkrese tvoriacom neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Žalobcovia namietali aj konanie stavebného orgánu v rozpore s procesnoprávnou úpravou a zásah do svojich práv ako účastníkov konania, keď viacerými námietkami vznesenými v priebehu konania pred stavebným úradom sa prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal.

11. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/18457/MRV zo dňa 13.02.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti v bode E stanovených osobitných podmienok doplnením o podmienku „Povolenie prístupovej komunikácie, ako aj napojenia na miestnu komunikáciu (ul. Poľná a Puškinova) podlieha stavenému konaniu ( ) na špeciálnom stavebnom úrade. Ich realizácia sa môže uskutočňovať len na základe rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu“ a v časti vyhradených podrobnejších podkladov o doplnenie podmienky „K žiadosti o vydanie stavebného povolenia je nutné doložiť aj záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava, rozhodnutie (súhlas) obce Ivanka pri Dunaji ako orgánu ochrany prírody a krajiny na výrub drevín, Okresného úradu Senec, pozemkový a lesný odbor“. Prvostupňové rozhodnutie posúdil ako súladné s relevantnými ustanoveniami , keď stavebný úrad navrhovanú stavbu polohovo a výškovo umiestnil, posúdil jej napojenie na inžinierske siete a určil ďalšie podmienky pre jej realizáciu, posúdil jej súlad s Územným plánom obce Ivanka pri Dunaji ako aj súlad návrhu s podmienkami určenými dotknutými orgánmi, ktoré sa vo veci vyjadrovali v rámci svojej pôsobnosti. Žalovaný preskúmal podklady vydaného rozhodnutia a zistil, že navrhovaná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska bezpečnostného, hygienického, požiarneho, dopravného a z pohľadu ochrany prírody, o čom svedčia kladné stanoviská,

odborné vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí. Námietky a pripomienky účastníkov konania obsiahnuté v podanom odvolaní posúdil žalovaný ako „v podstate rovnaké“ ako tie, ktoré vzniesli v konaní pred stavebným úradom a s ktorými sa prvostupňový orgán v plnom rozsahu zaoberal. Žalovaný uviedol, že za správnosť a úplnosť vypracovania projektovej dokumentácie, vrátane správneho okótovania vzdialenosti stavebných objektov od hraníc susedných pozemkov, zodpovedá projektant, ktorý je povinný pri tento činnosti chrániť verejné záujmy a žalovaný nemal dôvod spochybňovať jeho odbornosť. Splnené boli v danom prípade aj relevantné ustanovenia vo vzťahu k možnosti definovať navrhované stavby ako rodinné domy.

12. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcom doručené dňa 22.02.2018.

II.

Správna žaloba (žalobné body)

13. Žalobcovia sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 09.04.2018 (ďalej „žaloba“) domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhli zrušiť pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ods. písm. d/ v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej „SSP“) a pre skutočnosť, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci ( ). Spolu s napadnutým rozhodnutím žiadali preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré rovnako navrhli zrušiť.

14. Napadnuté rozhodnutie považovali žalobcovia za vydané v rozpore so , v rozpore s územným plánom P. D. C. E., pričom pri rozhodovaní nebola zachovaná zásada materiálnej pravdy a zásada zákonnosti, keď konajúce správne orgány pri svojom rozhodovaní nezohľadnili skutočný stav veci. Rovnakými nedostatkami trpí aj prvostupňové rozhodnutie vydané stavebným úradom. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že v súvislosti so stavebným zámerom stavebníkov na dotknutých parcelách boli v minulosti vedené dve samostatné konania o umiestnení stavby, avšak stavebníci zobrali podané návrhy späť a tieto konania boli zastavené. Dotknuté administratívne konanie je tak tretím konaním o návrhu stavebníkov na umiestnenie stavieb. Okrem námietok vznesených v priebehu administratívneho konania popísaných v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku, poukázali žalobcovia na stav, kedy správne orgány rozhodovali na podklade stanoviska spoločnosti Slovak Telecom, a.s. a spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 05.04.2017 o styku navrhovanej výstavby so sieťami elektronických komunikácii, ktoré v čase vydania prvostupňového rozhodnutia už nebolo platné. Žalobcovia namietali prístup prvostupňového orgánu ako aj žalovaného k ich procesným právam v administratívnom konaní, keď správne orgány ich námietky buď bezdôvodne zamietli alebo sa nimi vôbec nezaoberali. Námietke o nezachovaní pohody bývania správne orgány nevenovali žiadnu pozornosť. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie aj iní účastníci konania, pričom ich odvolanie bolo žalobcom doručované vo formáte A6, t.j. pôvodne 4 listy odvolania boli vytlačené na 1 list papiera a veľkosť jednotlivých písmen textu bola menšia ako 1 mm, čím sa stalo toto odvolanie nečitateľné. V priebehu odvolacieho konania žalovaný nevenoval pozornosť zjavným nezrovnalostiam v dokumentácii podaného návrhu stavebníkov ako žalobcami namietanému stavu, keď sa dotknuté orgány vyjadrovali k úplne inej projektovej dokumentácii než tej, ktorá tvorila finálnu prílohu podaného návrhu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2018 (ďalej len „vyjadrenie“) uviedol, že sa plne pridržiava odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V rámci prieskumu prvostupňového rozhodnutia (na podklade odvolaní viacerých účastníkov konania) zistil, že stavebný úrad sa v konaní vyjadril a vyhodnotil všetky vznesené námietky účastníkov konania, pričom tieto, opakovane vznesené účastníkmi v rámci podaných odvolaní, posúdil rovnako. Dôvody žaloby uvádzané žalobcami nezodpovedajú skutočnosti, na základe čoho navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Ďalšie vyjadrenia

16. K podanej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania v rade 17/ (obec Ivanka pri Dunaji), ktorý poukázal na úlohu územného konania. Územným rozhodnutím vymedzuje stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určuje podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy účastníkov konania. V rámci konania bolo zistené, že umiestnením stavieb nie sú ohrozené záujmy spoločnosti a ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy vlastníkov susedných nehnuteľností, účastníkov konania a dotknutých orgánov a organizácii. Ďalej bolo zistené, že navrhované stavby spĺňajú všetky regulatívy funkčného využitia a priestorového umiestnenia podľa platného územného plánu obce.

17. Ďalší účastník konania v rade 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa jedná o šikanóznu žalobu, keďže spolu s ďalšou účastníčkou konania v rade 2/ mali stavebný zámer na vybudovaní 6 rodinných domov spolu s 8 bytovými jednotkami, od ktorého pre námietky žalobcov upustili a vo vedenom konaní podali návrh na umiestnenie „už len“ 2 rodinných domov so 4 bytovými jednotkami, teda prejavili ochotu vyhovieť požiadavkám žalobcov, ktorých jediným záujmom je úplne zmariť výstavbu v danom území. Namietal aj postavenie žalobcov ako účastníkov administratívneho konania podľa , keďže navrhované stavby žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckych práv a oprávnených záujmov žalobcov. Žalobcovia v súvislosti s podanou žalobou nepreukázali, že sa ich napadnuté rozhodnutie závažným a autoritatívnym spôsobom dotkne, resp. že napadnutým rozhodnutím došlo k priamemu ukráteniu žalobcov na ich právach alebo právom chránených záujmoch. K takýmto zásahom do sféry svojich práv žalobcovia ani neprodukovali relevantnú žalobnú argumentáciu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, považoval ďalší účastník konania v rade 1/ za správne. Podanú žalobu navrhol ako zjavne šikanóznu odmietnuť, resp. ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Ďalší účastníci konania v rade 5/, 6/, 8/, 14/ a 15/ s podanou žalobou žalobcov súhlasili v plnom rozsahu.

19. K vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 17/ sa vyjadrili žalobcovia replikou zo dňa 12.08.2019, pričom zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

20. Na vlastnej argumentácii zotrval aj ďalší účastník konania v rade 1/, reagujúc na repliku žalobcov.

21. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania obsahujúce skutkovú alebo právnu argumentáciu neboli správnemu súdu doručené.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle : „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa a .

24. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa , keďže žalobcovia, žalovaný ani ďalší účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.02.2024 ( ).

25. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

26. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

29. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

31. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavného (ďalej „“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Podľa SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

33. Podľa SR, súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

34. Podľa , účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa , v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

36. Podľa , stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

37. Podľa , rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa

požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

38. Podľa , v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

39. Podľa , ak sa v tomto zákone použije pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

40. Ustanovenie SR v podstate upravuje právo na prístup k súdu, a to ako lex specialis pre prístup k správnemu súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva sú rozhodnutia, opatrenia a iné správne akty orgánov verejnej správy, ktoré spĺňajú definičné znaky upravené v s výnimkami ustanovenými v predmetného zákona. Okrem samotných správnych aktov správny súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu toho-ktorého správneho aktu predchádzal, pričom v rámci všeobecnej správnej žaloby je až na výnimky uvedené v viazaný rozsahom o dôvodmi vymedzenými v podanej žalobe ( ).

41. Všeobecnou správnou žalobou podľa sa môže fyzická alebo právnická osoba domáhať ochrany svojich subjektívnych práv pred neprimeranou či svojvoľnou činnosťou orgánov verejnej správy. Na rozdiel od správnej žaloby prokurátora alebo iného výslovne určeného subjektu podľa (napr. zainteresovaná verejnosť) spojenej s ochranou zákonnosti a verejného záujmu vo všeobecnej rovine zásahu do práv a právom chránených záujmov bez preukazovania dopadu na konkrétneho nositeľa, žaloba na ochranu zákonnosti, ktorej sa domáha konkrétny účastník administratívneho konania podľa , musí byť spojená s individualizovaným zásahom do jeho základných práv a právom chránených záujmov, prípadne povinností. Určujúcim kritériom predmetu pre konštatovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu podľa je teda priamy dopad na práva, právom chránené záujmy a povinnosti ich adresáta (žalobcu). Práve prepojenie dopadu rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy na subjektívne práva so súdnym prieskumom vymedzuje účel ochrany, ktorý je spojený s podaním všeobecnej správnej žaloby účastníka administratívneho konania podľa .

42. Žalobcovia v danom prípade svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie všeobecnej správnej žaloby odôvodnili, hoci „len“ vo všeobecnej rovine, avšak v spojení s ich aktivitou a skutkovou aj právnou argumentáciou produkovanou v priebehu celého administratívneho konania, primárne z dôvodu zásahu do ich subjektívnych procesných práv spočívajúcich v konaní a následnom rozhodovaní správnych orgánov. Inými slovami, primárny zásah do svojich práv a oprávnených záujmov žalobcovia vnímajú v porušení ich práva na zákonný priebeh administratívneho konania, ktorého sú účastníkmi. Na tomto mieste správny súd uvádza, že zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva nemožno vyňať problematiku zásahu do procesných práv a zaoberať sa len prípadným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníka administratívneho konania v hmotnoprávnej rovine. Uvedené nepriamo vyplýva aj zo zákonom stanovených dôvodov pre možnosť správneho súdu rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy zrušiť podľa aj z dôvodov založených na nesprávnom procesnom postupe orgánov verejnej správy. Navyše, len riadnym dodržiavaním procesných práv účastníkov administratívneho konania môže dôjsť ku zákonnému meritórnemu rozhodnutiu správneho orgánu, rozhodujúc o hmotnoprávnych právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach účastníkov konania. Pokiaľ sú v priebehu administratívneho konania porušované procesné práva či povinnosti účastníkov konania, podľa závažnosti a charakteru porušovaného práva či povinnosti, môže dôjsť k situácii, kedy účastník konania prakticky nemohol využiť všetky zákonom stanovené procesné možnosti, ktoré mu právna úprava ako účastníkovi administratívneho konania poskytuje.

43. Ďalší účastník konania v rade 1/ vo vyjadrení k správnej žalobe namietal, že žalobcom nemalo byť v administratívnom konaní priznané postavenie účastníkov konania. V tejto súvislosti správny súd

uvádza, že pre účely územného konania týkajúceho sa rozhodovania o umiestnení stavby, čo je aj prejednávaný prípad, „nezužuje“ účastníctvo konania len na subjekty uvedené v predmetného zákona. V zmysle totiž účastníctvo v tomto type administratívneho konania prislúcha aj právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkov alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom alebo stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Pojem „susedná stavba“ je definovaný v ako stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. V danom prípade sa stavba vo vlastníctve žalobcov (rodinný dom súp č. XX) nachádza na pozemku, ktorý priamo nesusední s pozemkami vo vlastníctve stavebníkov, ktorých sa konanie o umiestnení stavieb týka. Tieto pozemky medzi sebou oddeľovala iná parcela, využívaná ako „poľná cesta“. Aj vzhľadom na vecné námietky vznesené žalobcami v priebehu administratívneho konania, týkajúce sa nimi tvrdeného zníženia pohody bývania a možnosti riadneho a nerušeného užívania stavby v ich vlastníctve, správny orgán podľa názoru súdu vo veci správne konal aj so žalobcami ako účastníkmi konania. Naviac, ďalší účastník konania v priebehu celého administratívneho konania, účastníctvo žalobcov v územnom konaní nenamietal.

44. Správny súd sa nestotožnil ani so záverom ďalšieho účastníka konania v rade 1/ o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie všeobecnej správnej žaloby. Ako bolo uvedené vyššie, žalobcovia sa vedeného administratívneho konania v rozhodnom čase zúčastnili ako vlastníci stavby – rodinného domu, v ktorom mali zároveň trvalý pobyt. Uvedená stavba je umiestnená na pozemku (parc. č. XXX/XX) nachádzajúcom sa síce nie v priamom susedstve, ale v tesnej blízkosti pozemkov, ktoré boli predmetom administratívneho konania (parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X H. XXX/X), pričom pozemok, na ktorom je umiestnený rodinný dom žalobcov a pozemky týkajúce sa vedeného administratívneho konania boli oddelené pozemkom (parcelou) vo vlastníctve obce, slúžiacej ako „poľná cesta“ (parc. č. XXX). Aj keď je pravdou, že námietky žalobcov vnesené do administratívneho konania mali vo veľkej miere charakter všeobecných námietok chrániacich verejný záujem a životné prostredie, v konkrétnostiach žalobcovia poukázali aj na prípadný zásah do ich práv ako vlastníkov stavby postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX. Predpoklad zásahu do ich práv, právom chránených záujmov či povinností v súvislosti s vlastníckym právom k rodinnému domu súp. č. XX tak v prípade vedeného administratívneho konania možno považovať za preukázaný.

45. Primárny zásah do svojich subjektívnych práv žalobcovia vnímali v zásahu do ich procesných práv ako účastníkov administratívneho konania, ktorým je rovnako aj v prípade zásahu do samotného vlastníctva v hmotnoprávnom vyjadrení potrebné, v prípade zistenia porušenia zákonnosti pri postupe a rozhodnutí orgánu verejnej správny, poskytnúť ochranu zákonnosti v správnom súdnictve. Len zákonný postup správnych orgánov a dodržiavanie procesných práv účastníkov administratívneho konania totiž zaručujú, že o otázke administratívnym konaním riešenej problematiky, ktorá sa môže v teoretickej rovine priamo dotýkať aj súboru práv žalobcov, vyplývajúcich z vlastníctva susednej stavby, bude rozhodnuté v zmysle platnej právnej úpravy.

46. Len na doplnenie správny súd v tejto súvislosti uvádza, že otázku aktívnej legitimácie subjektu, ktorý môže v rámci všeobecnej správnej žaloby v územnom konaní namietať nezákonnosť postupu a úvah správneho orgánu, nemožno automaticky zúžiť len na oprávnenie prokurátora či zainteresovanej verejnosti. Aj v danom prípade námietky žalobcov, majúce síce charakter všeobecných námietok, týkajúcich sa celkového posúdenia veci správnymi orgánmi, možno považovať za námietky relevantné aj vo vzťahu k subjektívnym právam žalobcov, ktorých nositeľmi sú na podklade ich vlastníckeho práva k susednej stavbe.

47. Žalobcovia už od počiatku územného konania vznášali početné námietky týkajúce sa procesného postupu správnych orgánov, ako aj ich skutkového či právneho posúdenia veci. Z obsahu administratívneho spisu táto skutočnosť síce priamo nevyplýva, ale z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že stavebný zámer ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ ako stavebníkov sa v administratívno-právnej rovine prejavil už pred vedeným územným konaním, keď stavebníci žiadali o vydanie rozhodnutia o umiestnení iných stavieb na rovnakých pozemkoch (parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X H. XXX/X). Administratívne konanie vedené na stavebnom úrade (prvostupňovom orgáne) pod č. Výst. 3023-17-Kt však tvorí samostatné konanie, ktoré nie je pokračovaním pôvodne vedených, avšak, pre späťvzatie návrhov stavebníkmi, následne zastavených konaní. Je zrejmé, že

k predchádzajúcim stavebným zámerom stavebníkov v predchádzajúcich územných konaniach bola predkladaná dokumentácia zadaných stavieb v odlišnom vyhotovení, ako tomu bolo v prípade podkladov tvoriacich prílohy podaného návrhu v jeho finálnej (doplnenej) podobe. Uvedenému stavu okrem vyjadrení účastníkov konania svedčí aj označenie stavebníkmi predloženej dokumentácie označenej ako „zadanie stavby pre územné konanie“, vyhotovené v mesiaci júl 2017. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že predložené podklady označené ako zadanie stavby (stavieb) dátumovo nasleduje k pôvodne podanému návrhu stavebníkov na vydanie územného rozhodnutia datovanému k 14.06.2017, vice versa podanie návrhu na vydanie stavebného rozhodnutia v danom prípade predchádzalo vyhotoveniu finálnej verzie podkladov územného konania.

48. Správny súd ďalej na podklade námietok žalobcov, pre účely zistenia, či došlo k porušeniu ich práv ako účastníkov administratívneho konania na riadne vyhodnotenie vznesených námietok, pristúpil k prieskumu stavebníkmi predložených podkladov označených ako zadanie stavieb datovaných k mesiacu júl 2017 a k vyjadreniam dotknutých orgánov, ktoré predložili ako súčasť podaného návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 14.06.2017, resp. ako prílohy doplnenia tohto návrhu vykonaného dňa 31.07.2017. Týmto porovnaním správny súd zistil, že: – vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom a) bolo vyhotovené dňa 19.04.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „výstavby 6 rodinných domov A1, A2, B1, B2, C1 a C2)“, t. j. k iným podkladom; – vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom b) bolo vyhotovené dňa 03.04.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „Rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami RD A1, A2; RD B1, B2; RD C1, C2)“, t. j. k iným podkladom; – vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom c) bolo vyhotovené dňa 28.04.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „Rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami A1, A2, B1, B2, C1, C2)“, t. j. k iným podkladom; – vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom d) bolo vyhotovené dňa 03.04.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „Rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami“, umiestnených len na parcelách č. XXX, XXX/X H. XXX/ X, t. j. k iným podkladom; – vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom e) bolo vyhotovené dňa 27.03.2016, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „Novostavba rodinného dvojdomu so 4 stavebnými jednotkami, parc. č. XXX/X D. C. E.“, t. j. k iným podkladom; – vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom f) bolo vyhotovené dňa 16.05.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „Rodinné domy s dvomi bytovými jednotkami RD A1, A2, RD A., A., D. C. E.“, pričom predmetom stavby bola „novostavba dvoch rodinných domov – RDD A1, A2 s tromi nadzemnými podlažiami o zastavanej ploche 165,80 m2 a RDD B1, B2 s dvomi nadzemnými podlažiami o zastavanej ploche 165 m2“, umiestnených na parcelách č. XXX, XXX/X H. XXX/X. Z obsahu finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb vyplýva, že zastavaná plocha každej z dvoch navrhovaných stavieb (rodinný dom „B“ a rodinný dom „C“) je 168,84 m2, teda dotknutý orgán sa vyjadroval k iným podkladom; – vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom g) bolo vyhotovené dňa 16.05.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami RD C1, C2, D. C. E.“, pričom predmetom stavby bola „novostavba dvojpodlažného rodinného dvojdomu o zastavanej ploche 165 m2“, umiestnená na parcelách č. XXX, XXX/X H. XXX/X. Z obsahu finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb vyplýva, že zastavaná plocha každej z dvoch navrhovaných stavieb (rodinný dom „B“ a rodinný dom „C“) je 168,84 m2, teda dotknutý orgán sa vyjadroval k iným podkladom; – vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom h) bolo vyhotovené dňa 15.05.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii

„Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami A1, A2, B1, B2, parc. č. XXX, XXX/X H. XXX/X k.ú. D. C. E.“, t. j. k iným podkladom;

- vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom i) bolo vyhotovené dňa 15.05.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami C1, C2, parc. č. XXX, XXX/X H. XXX/X k.ú. D. C. E.“, t. j. k iným podkladom;

- vyjadrenie dotknutého orgánu popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom j) bolo vyhotovené dňa 25.04.2017, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že dotknutý orgán sa v danom prípade vyjadroval k dokumentácii „Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami – A1, A2; B1, B2; C1, C2 parc. č. XXX, XXX/X H. XXX/X k.ú. D. C. E.“, t. j. k iným podkladom;

- vyjadrenie popísané v odseku 7. tohto rozhodnutia označené pod bodom k) bolo vyhotovené dňa 12.07.2016, t. j. pred vyhotovením finálnej verzie podkladov umiestňovaných stavieb (júl 2017) a z jeho obsahu vyplýva, že sa jedná o vyjadrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR k žiadosti stavebného úradu o metodické usmernenie týkajúce sa posudzovania zákonom predpísaného počtu vchodov do „rodinného domu s tromi bytovými jednotkami“, t. j. usmernenie sa týka iných stavieb.

49. Už zbežným posúdením výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia možno ustáliť, že podmienky stanovené vo vyjadreniach a stanoviskách dotknutých orgánov a organizácií boli stavebným úradom zapracované ako záväzné požiadavky, a to v situácii, keď tieto vyjadrenia a stanoviská podľa ich obsahu neboli vyhotovené ku podkladom týkajúcim sa vedeného územného konania.

50. Žalobcovia ako účastníci administratívneho konania včas a opakovane poukazovali na absenciu relevantných vyjadrení dotknutých orgánov k podkladom navrhovaných stavieb, pričom správne orgány danú námietku ako nedôvodnú zamietli s tým, že dotknutým orgánom bolo doručené oznámenie o začatí územného konania po doplnení podkladov k návrhu a mali možnosť svoje prípadné námietky či zmenu stanoviska oznámiť správnemu orgánu. Takéto vyhodnotenie relevantnej a opakovane podávanej námietky žalobcov podľa názoru správneho súdu neobstojí, a to ani v prípade správnymi orgánmi uvádzaného oprávnenia voľného hodnotenia podkladov v súlade s vykonanou správnou úvahou.

51. Za riadne vysporiadanie sa a odôvodnenie zamietnutia podstatnej námietky žalobcov o absencii vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov k finálnej podobe podkladovej dokumentácie nemožno považovať ani vyjadrenie stavebného úradu obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí o tom, že „doplnenie žiadosti, zmena stredového múru, rezu a základov“ nemá vplyv na posudzované podmienky. Podstata námietky žalobcov, s ktorou sa žalovaný ani prvostupňový orgán riadnym spôsobom nevysporiadali, totiž spočíva v tom, že dotknuté orgány sa vyjadrovali k podkladom rozdielnym od podkladov, ktoré napokon tvorili prílohu podaného a doplneného návrhu stavebníkov na vydanie územného rozhodnutia.

52. Žalobcovia ako dôvod porušenia svojich subjektívnych práv v podanej žalobe poukázali na takmer všetky námietky vznesené v priebehu administratívneho konania. Z odvolania žalobcov voči prvostupňovému rozhodnutiu ako aj z podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia svoje odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu doplnili o nové námietky, napr. o námietky týkajúce sa výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Z časového hľadiska potom nie je logicky vysvetliteľné odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že všetky žalobcami (odvolateľmi) vznesené námietky sú v podstate totožné a stavebný úrad sa s nimi vysporiadal tak v prvostupňovom rozhodnutí tak, že ich posúdil a ako nedôvodné zamietol. Inými slovami, nie je možné, aby sa stavebný úrad ako prvostupňový orgán vysporiadal s námietkami žalobcov ako účastníkov konania, ktoré sa týkali až vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia a ktoré žalobcovia prvýkrát do konania vniesli až v rámci podaného odvolania.

53. Pri úvahe o tom, či dané pochybenie žalovaného odôvodňuje potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia správny súd vychádzal aj z obsahu samotných námietok žalobcov.

54. Zásadným pochybením prvostupňového orgánu, zakladajúcim nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a zároveň aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý sa s relevantnou námietkou žalobcov nijakým spôsobom nevysporiadal, je nesúlad výrokovej časti

prvostupňového rozhodnutia v určení katastrálnych parciel, na ktorých sú prvostupňovým rozhodnutím umiestňované stavby, s výkresom označeným ako „Osadenie do katastrálnej mapy“, výkres č. 1B, M= 1:1000, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia. Z bodu A výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavba označená ako „rodinný dom B1, B2“ sa umiestňuje na pozemku parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X H. XXX/X a stavba označená ako „rodinný dom C1, C2“ sa umiestňuje na pozemku parc. č. XXX, XXX/X H. XXX/X, hoci z výkresu tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia nie je možné určiť, ktorá umiestňovaná stavba predstavuje ten- ktorý konkrétny rodinný dom. Hoci je dané pochybenie možné odstrániť výkladom údajov z výkresu v logickej súvislosti so zvyšnou časťou podkladov a pomerne jednoduchou dedukciou je možné polohovo identifikovať rodinný dom „B1, B2“ ako stavbu vo výkrese zakreslenú „na ľavej strane“ a rodinný dom „C1, C2“ ako stavbu zakreslenú „na pravej strane“, ani takouto dedukciou nie je možné vysvetliť zmätočnosť výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v časti osadenia stavieb na jednotlivé parcely. Z výkresu tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavba označená ako rodinný dom B1, B2 sa umiestňuje na parc. č. XXX, XXX/X H. XXX/X, bez jej umiestnenia na parc. č. XXX/X, na ktorú je stavba umiestňovaná podľa bodu A výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Stavba označená ako rodinný dom „C1, C2“ sa podľa grafického znázornenia vyplývajúceho z výkresu tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia umiestňuje na parc. č. XXX H. V. XXX/X, hoci prvostupňový orgán v bode A výrokovej časti svojho rozhodnutia poukázal na jej umiestnenie aj na parcele č. XXX/X. S prihliadnutím na uvedené tak možno vznesenú námietku žalobcov bez ďalšieho považovať za relevantnú, pričom žalovaný k jej posúdeniu neuviedol v napadnutom rozhodnutí žiadne stanovisko, keď danú námietku vôbec nevyhodnotil.

55. K námietkam žalobcov týkajúcim sa zmätočnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keď prvostupňový orgán buď opomenul alebo jasne nešpecifikoval, či sa prvostupňovým rozhodnutím určoval len jeden stavebný pozemok alebo sa takýchto pozemkov určovalo viac, sa žalovaný ako odvolací orgán taktiež nijakým spôsobom nevysporiadal. Zákonom stanovená podmienka určenia stavebného pozemku v rozhodnutí o umiestnení stavby ( ) má pritom vplyv na riadne posúdenie toho, či umiestnenie stavieb na jednotlivé parcely bolo vykonané v súlade s platnými regulatívmi dotknutého územia.

56. Za podstatné námietky žalobcov, s ktorými sa správne orgány v danom prípade nevysporiadali riadne a ktoré sú zároveň relevantnými námietkami posúdenia skutkových a právnych otázok vedeného územného konania, považoval správny súd aj námietky týkajúce sa zisťovania splnenia podmienok určenej minimálnej výmery stavebného pozemku či splnenia regulatívu indexu zastavanosti dotknutého územia. Z obsahu textovej časti podkladov pre vydanie územného rozhodnutia označenej ako „zadanie stavby pre územné konanie“ je zrejmé, že pre účely umiestnenia „rodinného domu B1, B2“ sa určuje plocha pozemku vo výmere 1.039,46 m2 a pre účely umiestnenia „rodinného domu C1, C2“ sa určuje plocha pozemku vo výmere 571,62 m2, hoci v záväznej časti územného plánu obce D. C. E. bola v znení platnom a účinnom v čase vydania prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia stanovená minimálna prípustná výmera pozemku vo výmere 700 m2. Pri námietkach žalobcov týkajúcich sa splnenia podmienok prípustného maximálneho indexu zastavanej plochy správne orgány zmätočne poukázali na súčet dotknutých parciel č. XXX, XXX/X H. XXX/X, teda bez započítania dotknutej parcely č. XXX/X a nijakým spôsobom sa nevysporiadali s námietkou týkajúcou sa toho, či bolo v danom prípade potrebné počítať do plochy zastavanosti aj spevnené plochy, resp. či mali byť spevnené plochy pre účely výpočtu indexu zastavanosti uvedené pre každú stavbu samostatne.

57. Z prijatého záveru o zmätočnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, zmätočnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v súvislosti s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalobcov, ako aj vzhľadom na úplnú absenciu, resp. nedostatočnosť odôvodnenia vo vzťahu k niektorým relevantným námietkam žalobcov už prvostupňovým orgánom, správny súd vyvodil dôvodnosť žalobných námietok žalobcov o zásahu do ich subjektívnych (procesných) práv vo vedenom konaní. Žalobcovia ako účastníci administratívneho konania mali záujem na ochrane svojich práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z ich vlastníckeho práva k susednej stavbe, no pre popísané pochybenia správnych orgánov im boli tieto procesné práva sčasti odňaté. Správny súd opakovane poukazuje aj na charakter a intenzitu pochybení a nezákonného zásahu správnych orgánov do procesných práv žalobcov ako účastníkov konania, ktoré nemožno hodnotiť ako nepatrné či zanedbateľné, ale jedná sa o také vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

58. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru, že prvostupňový orgán a rovnako tak aj žalovaný pri svojom rozhodovaní, na úkor subjektívnych práv žalobcov ako účastníkov administratívneho konania vydali prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie, ktoré trpia vadou nepreskúmateľnosti, keď niektoré z relevantných obsahovo podstatných námietok žalobcov zostali odignorované, resp. boli zo strany správnych orgánov vyhodnotené nedostatočne.

59. Okrem konštatovanej nepreskúmateľnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, zistil správny súd pri skúmaní dôvodnosti žalobcami uvádzaných žalobných bodov, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, tak závažné pochybenia správnych orgánov týkajúce sa zisťovania skutkového stavu pre posúdenie podaného návrhu, ktorý nedostatok negatívne ovplyvnil celé administratívne konanie a ktorý nemožno napraviť v tomto súdnom konaní. 60. Ostatnými žalobnými námietkami sa správny súd z dôvodu nadbytočnosti, vzhľadom na zistené podstatné pochybenia zakladajúce nepreskúmateľnosť prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, ako aj z dôvodu zistených podstatných pochybení správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, v konkrétnostiach bližšie nezaoberal.

61. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a pristúpil tak k aplikácii a v spojení s ods. 3 písm. a) predmetného zákonného ustanovenia, t. j. k zrušeniu napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia.

62. Podľa správny súd vec po zrušení vracia na konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v administratívnom konaní tvoria jeden celok a popísanými vadami zákonnosti je zaťažené už prvostupňové rozhodnutie.

63. Úlohou prvostupňového orgánu bude v rámci vedeného územného konania o umiestnení stavieb relevantným spôsobom vyhodnotiť všetky námietky vznesené účastníkmi konania a svoje úvahy o ich dôvodnosti či nedôvodnosti riadnym spôsobom odôvodniť. Zároveň bude potrebné, aby stavebný úrad ustálil, či boli v danom prípade splnené všetky podmienky a predložené všetky podklady potrebné pre rozhodnutie o podanom návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Na základe svojich zistení týkajúcich sa skutkového a právneho stavu následne stavebný úrad zvolí vhodný procesný postup, pričom je jeho povinnosťou v plnej miere rešpektovať všetky práva a povinnosti účastníkov konania ako aj dotknutých orgánov.

64. Žalobcovia boli v konaní pred správnym súdom úspešní, preto im správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu podľa .

65. O trovách ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa , keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im bolo možné právo na náhradu trov konania v danom prípade priznať a zároveň im v konaní zo strany správneho súdu nebola uložená výslovná povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy vznikli, s ktorou predmetné zákonné ustanovenie počíta ako s dôvodom na prípadné priznanie náhrady trov konania.

66. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).