Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6CoP-14-2020.pdf
PDF · 158.12 KB
Case nature
Subarea
6CoP/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: Mgr. C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX F. a otca: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v štádiu rozhodovania o návrhu otca a matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/3/2020 -62 zo dňa 30.01.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/3/2020 -62 zo dňa 30.01.2020 v časti jeho výroku:
- ktorým bol maloletý I. R., nar. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti otca,
- ktorým bolo matke nariadené platiť výživné na maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca počnúc dňom nariadenia tohto uznesenia,
- ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX, vo výške presahujúcej sumu 30,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca,
- ktorým bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti na zverenie maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX, do jej osobnej starostlivosti, o uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 100,- eur mesačne vždy do 12-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky a na úpravu styku otca s maloletým I. R., nar. XX.XX.XXXX a
- ktorým bola obmedzená platnosť nariadeného neodkladného opatrenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 30P/3/2020 , potvrdzuje.
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/3/2020 -62 zo dňa 30.01.2020 v časti jeho výroku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku matky s maloletým I. R., nar. XX.XX.XXXX a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku matky s maloletým I. R., nar. XX.XX.XXXX, mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým I. R., nar. XX.XX.XXXX, jedenkrát v kalendárnom týždni v rozsahu 1 hodiny bez prítomnosti otca a za prítomnosti pracovníka Referátu poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 30P/3/2020 .
Matka je povinná, rešpektujúc obvyklý denný režim maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX, dohodnúť s Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina konkrétny termín stretnutia a tento najneskôr 3 dni vopred oznámiť otcovi maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX.
Otec je povinný pripraviť maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX, na stretnutie a v dohodnutom termíne zabezpečiť účasť maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX, na stretnutí s matkou v mieste pracoviska Referátu Poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 30P/3/2020 -62 zo dňa 30.01.2020 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu I. R., na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého I. R. do osobne starostlivosti otca (prvá veta výroku), nariadil matke platiť výživné na maloletého I. R. vo výške 30,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia (druhá veta výroku). Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol (tretia veta výroku), súčasne zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (štvrtá veta výroku) a napokon vyslovil, že neodkladné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (piata veta výroku). 2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že dňa 03.01.2020 spolu s návrhom vo veci samej na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného matke vo výške 100,- eur mesačne podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného matke vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám otca. Otec návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého sú manželia, ale od 31.12.2019 nežijú v spoločnej domácnosti. So synom sa odsťahoval bývať do prenajatého bytu. Odsťahovanie od matky, ktorá je vlastníčkou bytu, kde spoločne bývali, plánoval už dlhšie kvôli opakovanému fyzickému napádaniu jeho aj maloletého zo strany matky. Taktiež ich oboch matka týrala aj psychicky, posmievala sa im, vyhadzovala ich z bytu, maloletému hovorila, že nikdy nemala mať deti a pod. Maloletý ho už po tom, ako v decembri dostal od matky, prosil, aby od matky odišli. Tak do toho zapojil viac ľudí a známi mu pomohli nájsť si prenájom. Matka maloletému v decembri dotĺkla hrudník, chrbát, otrieskala mu hlavu o stenu, o skriňu, o stôl. 3. Dňa 08.01.2020 spolu s návrhom vo veci samej na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazanie otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 100,- eur podala aj matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na neodkladné zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazanie otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 100,- eur, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 12-teho dňa v mesiaci vopred. 4. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom sú manželia. Dňa 31.12.2019 odišiel otec spoločne s maloletým zo spoločnej domácnosti na neznámu adresu. Nesúhlasí, aby sa o dieťa staral otec. S maloletým nemá od uvedenej doby žiaden kontakt. Nechce, aby sa otec o maloletého staral z toho dôvodu, že ju aj maloletého počas 11 rokov psychicky aj fyzicky týral. Otec bil maloletého tak, že ho na zemi držal pod krkom. To sa stalo asi 3 až 4 krát za tie roky. Okrem toho ho bil rukami, aj varechou. Maloletý veľakrát plakal. Nevie dôvod, prečo otec maloletého bil. Nikde to neriešila z toho dôvodu, že sa jej otec vyhrážal tým, že vyskočí z balkóna, ak to niekde oznámi. Otec si neprial, aby sa zamestnala, čím trpela, pretože im chýbali peniaze a bola doma izolovaná. Otec sa jej vždy vyhrážal po tom, ako maloletého zbil, že nafotí jeho zranenia a fotografie použije proti nej. Po bitkách otec maloletého brával na vychádzky alebo mu robil rôzne ústupky. Maloletý sa nebojí ani jedného z rodičov. Otec maloletého vyhadzoval za dvere bytu a tiež aj ju nabádal, aby aj ona maloletého vyhadzovala z bytu, keď neposlúchal. Maloletý za dverami bytu kričal, plakal a búchal. Otec maloletého zamykal aj v byte. Aj ona maloletému dala niekedy na zadok, ale nikdy voči nemu nebola krutá a nespôsobila mu nikdy žiadne modriny. Maloletý základnú školu nenavštevuje dennou formou, je vzdelávaný doma a dvakrát ročne chodí na preskúšanie do ČR. 5. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca, ktoré doručila súdu prvej inštancie dňa 21.01.2020, okrem skutočností, ktoré uviedla vo svojom návrhu, ďalej uviedla, že jej je zo strany otca odopierané právo byť s maloletým v kontakte a podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti. Z návrhu otca je zrejmé, že otec nemá v úmysle umožniť jej styk s maloletým skôr, ako sa zrealizujú ním navrhované psychologické vyšetrenia. Odo dňa 31.12.2019 jej neumožnil kontakt s maloletým ani raz. Z vlastnej iniciatívy sa rozhodla dňa 13.01.2020 navštíviť maloletého v čase vyučovania na ZUŠ. Dňa 20.01.2020 sa pokúsila maloletého opätovne kontaktovať v ZUŠ, jeho učiteľom jej však bolo oznámené, že otec ospravedlnil neprítomnosť maloletého na vyučovaní. Matka trvala na tom, že sa voči maloletému nikdy vedome nesprávala s úmyslom ublížiť mu, uškodiť, či spôsobiť nejakú ujmu. Za posledný rok dochádzalo medzi ňou a otcom k čoraz častejším konfliktom. Otec jej viackrát spôsobil fyzickú, aj psychickú bolesť. Bola
toho názoru, že so synom majú normálny a primeraný vzťah. V súvislosti s domácim vzdelávaním, v rámci ktorého vystupuje v pozícii vzdelávateľky maloletého, spolu trávili veľa času. O tom, že má na maloletého pozitívny vplyv, svedčí aj skutočnosť, že maloletý v škole prospieva a dosahuje výborný prospech. Otec sa v minulosti viackrát vyjadril, že si neželá, aby maloletý denne navštevoval bežnú základnú školu a v podstate jej zabránil v jej úmysle zaradiť maloletého do bežnej školskej dochádzky. Nakoľko sa s otcom v minulosti zhodli v otázke domáceho vzdelávania maloletého, aby sa mu mohla venovať, stala sa dobrovoľne nezamestnaná. Nemala žiadny príjem. V súčasnosti, po odchode otca, zostala bez finančných prostriedkov. Od 03.01.2020 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vybavuje si potrebné náležitosti k priznaniu dávok v hmotnej núdzi. V závere vyjadrenia navrhla, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne k jej rukám a upravil styk otca s maloletým každý párny víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. V prípade, že by jej súd nevyhovel, žiadala, aby aspoň upravil jej styk s maloletým tak, že je oprávnená stýkať sa s maloletým každý párny víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. 6. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine zo dňa 22.01.2020 vyplynulo, že otec a maloletý bývajú v prenajatom 2-izbovom byte, domácnosť je udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni, bola vzorne uprataná. Otec uviedol, že za bývanie platí 450,- eur mesačne. Otcov mesačný príjem je cca 900,- eur a pozostáva zo mzdy a invalidného dôchodku. Otec matke neumožňuje stretávanie sa s maloletým. Otec bol na polícii podať trestné oznámenie za týranie svojej osoby matkou maloletého. Občianske združenie Náruč otcovi a maloletému pomáha riešiť situáciu v rodine tým, že im budú poskytovať psychologickú pomoc. Maloletý bez prítomnosti otca uviedol, že ako býva iba s otcom, tak ho nikto nezbil. S otcom sa mu býva dobre, nemajú ešte dokúpené všetky veci tak, ako by chceli. Otec zatiaľ uvaril iba polievky, pripravuje mu raňajky a večere. Opakovane uvádzal, že chce bývať s otcom a s matkou sa chce iba stretávať. Uviedol, že matka je schopná čohokoľvek, a preto by nechcel u nej sám prespávať, aj cez deň by s ňou chcel byť najviac pol hodinu alebo hodinu, a to podľa možností s otcom, lebo nevie čo by s ním porobila. Mohla by ho zobrať k sebe a dostával by čím ďalej tým väčšie bitky. Keď je pri otcovi, tak sa učí každý deň, skôr poobede až k večeru, lebo teraz býva s otcom v práci. S otcom chodí do práce podľa toho, ako to otcovi povie jeho vedúca. Niekedy idú na 07.00 hod., niekedy na 08.30 hod. V práci u otca býva do 13.00 hod. alebo 15.00 hod. podľa toho, ako si riaditeľka knižnice zmyslí. Na otázku, čo robí celý deň v knižnici, odpovedal, že všelijako sa zabáva, motá sa okolo pultov, okolo kníh. Doma chodieva spávať okolo 19.00 až 20.00 hod. S matkou vôbec netelefonoval, lebo otec sa rozhodol, že pokiaľ súd nerozhodne, tak sa s ňou nebude nijako kontaktovať. Matka ho bila viac ako otec. Modriny, ktoré mal zachytené na fotografiách, mu spôsobila matka kvôli nejakej chybe v slohovej práci. Od 2. polroku tohto školského roku by mal nastúpiť na Cirkevnú základnú školu Romualda Zaymusa v F.. Šetrením pomerov u matky dňa 17.01.2020 bolo zistené, že matka býva sama v dvojizbovom byte, ktorý bol v čase šetrenia uprataný a na požadovanej hygienickej úrovni. Počas predchádzajúceho prešetrenia pomerov dňa 07.01.2020 bol byt zanedbaný a na slabšej hygienickej úrovni, matka sa teda snaží zlepšiť podmienky bývania. Matka uviedla, že na svojom návrhu trvá. Je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, nakoľko bola kvôli individuálnemu vzdelávaniu maloletého dlhodobo dobrovoľne nezamestnaná. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí sociálnej kurately podal na OR PZ v Žiline podnet na začatie konania pre podozrenie, že sa stal trestný čin týrania maloletého dieťaťa. Otec bol upozornený na potrebu zabezpečiť pre maloletého vhodné prostredie na trávenie voľného času. S rodinou bude pracovať psychológ RPPS. 7. Zo záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplynulo, že pri šetrení pomerov u otca v práci, sa nadriadené otca vyjadrili, že poslednú dobu u maloletého zaznamenali riadnu zmenu v správaní, maloletý je veselší, žiaria mu oči. Maloletý má s otcom dobrý pekný vzťah. Nikdy nezaznamenali nevhodné správanie otca voči maloletému. U otca na pracovisku nikdy nezaznamenali nejaké zmeny v správaní, ktoré by mohli vyplývať z jeho psychickej diagnózy. Dňa 28.01.2019 otec na úrade práce uviedol, že maloletý sa s matkou nestretáva. Keď ho matka navštívila v ZUŠ, bol maloletý roztrasený, nevplývalo to na neho dobre. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 14.01.2020 vyplynulo, že matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.01.2020, pred zaradením do evidencie bola registrovaná ako dobrovoľne nezamestnaná, poberá prídavok na dieťa. 8. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 2 ods. 1 a 2 , § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP “), ust. § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1 , § 329 ods. 1 a 2 2 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “) a ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoR “), na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne
upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 9. Po preskúmaní návrhu otca, návrhu a vyjadrenia matky, s prihliadnutím na správu kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému z toho dôvodu, že otec aj s maloletým odišiel zo spoločnej domácnosti, rodičia sa na starostlivosti o maloletého nevedia dohodnúť, navzájom sa obviňujú z týrania maloletého, a preto úprava práv a povinností je jednoznačne v záujme maloletého. Aktuálne starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec. Kolízny opatrovník neuviedol žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Prihliadol aj na názor maloletého, ktorý sa vyjadril, že chce bývať s otcom, pričom zo stretnutia s matkou má obavy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti vyhovel a zároveň návrh matky zamietol. Súd zamietol aj návrh matky na úpravu styku s maloletým, nakoľko maloletý má obavy zo stretávania s matkou a je potrebné podrobnejšie prešetriť situáciu v rodine. Kolízny opatrovník vo svojej správe uviedol, že s rodinou bude pracovať psychológ RPPS. Dňa 30.01.2020 telefonicky zisťoval u kolízneho opatrovníka aktuálnu situáciu aj vzhľadom na jeho oznámenie, že má byť vykonaný pohovor s maloletým na RPPS na úrade práce, pričom kolízny opatrovník uviedol, že pohovor s maloletým bol vykonaný, maloletý má zatiaľ obavy zo stretnutia s matkou, psychológ však naďalej bude s maloletým aj s rodičmi pracovať. Za súčasnej situácie nie je teda možné upraviť stretávanie matky s maloletým, a to ani za prítomnosti otca, nakoľko medzi rodičmi sú nezhody, stretnutie maloletého s matkou by neprebiehalo v pokojnej atmosfére a súčasne v rámci riešenia rodinných vzťahov má prebiehať poradenstvo, na ktorom sa rodičia môžu na stretávaní matky s maloletým dohodnúť. V ďalšom bude žiadať kolízneho opatrovníka o zaslanie správy o prebiehajúcom poradenstve a ak sa zmenia pomery, môže aj sám ex offo rozhodnúť o dočasnej úprave styku matky s maloletým, prihliadnuc na najlepší záujem dieťaťa. 10. Pri určení nevyhnutného výživného matke na maloletého vychádzal z návrhu otca, z vyjadrenia matky, pričom zohľadnil zárobkové a príjmové pomery rodičov. Otec je zamestnaný a súčasne je poberateľom invalidného dôchodku. Matka je nezamestnaná a poberá prídavok na dieťa. Prihliadajúc na uvedené tak rozhodol, že je v schopnostiach a možnostiach matky platiť výživné vo výške mierne presahujúcej minimálne výživné, avšak v nižšej výške ako žiadal otec vo svojom návrhu, preto vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Pri rozhodovaní o výške výživného mal na zreteli záujem maloletého, uspokojovanie základných životných potrieb maloletého zo strany obidvoch rodičov s poukazom na zákonné ust. § 62 ods. 2 ZoR . Vo veci samej bude podrobne skúmať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, z ktorých bude vychádzať pri určení výživného rodičovi, ktorému nebude maloletý zverený do starostlivosti. 11. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní vo veci samej bude prioritne prihliadať na záujem maloletého, najmä na jeho citové väzby a prostredie, v ktorom sú predpoklady pre jeho lepší zdravý fyzický a duševný vývoj. Pritom nebudú rozhodujúce iba okolnosti zabezpečujúce lepšie hmotné zaopatrenie maloletého, ale predovšetkým to, ktorý z rodičov má pre celkový ďalší pozitívny vývoj maloletého lepšie podmienky. Dôkladné posúdenie všetkých okolností spočíva hlavne v šetrení pomerov na strane otca aj matky, vzájomný vzťah rodičov a maloletého, ako aj podrobné skúmanie všetkých tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom neodkladného opatrenia. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že účinnosť nariadeného neodkladného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Proti uvedenému uzneseniu podala na súde prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že by návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, zamietol a aby súčasne odvolací súd upravil jej styk s maloletým každý párny víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme od otca v mieste jeho bydliska a po skončení styku ho odovzdá otcovi v mieste bydliska maloletého, pričom otec je povinný maloletého na styk pripraviť a v určenom čase jej ho odovzdať v mieste bydliska maloletého. Odvolacie dôvody matka špecifikovala tak, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Zmyslom jeho nariadenia je nielen zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, ale aj rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Podmienkou jeho nariadenia je vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by boli práva maloletého dieťaťa ohrozené. Otec žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, hoci sa sám o neho fakticky stará a ona mu v tejto
starostlivosti fakticky nebráni, pretože rešpektuje rozhodnutie maloletého. Na svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia teda matka netrvala. Chce ale s maloletým zostať v kontakte. Napriek tomu sa domáha cestou súdu v riadnom konaní aj svojich rodičovských práv a žiada súd, aby pomery v rodine riadne prešetril a zvážil zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom návrhu zo dňa 08.01.2020 a vyjadrení zo dňa 17.01.2020. Otec na ňu podal trestné oznámenie, ku ktorému bola dňa 20.01.2020 vypočutá. Doposiaľ nebolo o ňom rozhodnuté. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nemal k dispozícii žiadne relevantné dôkazy, zamietol jej návrh na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a vyhovel návrhu otca bez toho, aby aspoň dočasne upravil jej styk s maloletým. Otec vo svojom pôvodnom návrhu žiadal, aby súd upravil jej styk s maloletým až po psychologických vyšetreniach. Z návrhu otca je zrejmé, že otec nemá v úmysle umožniť jej styk s maloletým skôr, ako sa zrealizujú ním navrhované psychologické vyšetrenia. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh otca v tejto časti zamietol. Maloletý sám potvrdil, že nie je s ňou v nijakom kontakte, lebo otec sa rozhodol, že pokiaľ súd nerozhodne, tak sa s ňou nebude nijako maloletý kontaktovať. Napriek tomu súd prvej inštancie ani minimálnym spôsobom neošetril jej právo na výchovu a starostlivosť o maloletého, či kontakt s ním. Nie je pravdou, ako to tvrdí kolízny opatrovník, že Občianske združenie Náruč otcovi a maloletému pomáha riešiť situáciu v rodine tým, že im bude poskytovať psychologickú pomoc. Ona sama je klientkou Poradenského centra Náruč. Tieto poradenské služby vyhľadala z toho dôvodu, že otec jej dňa 31.12.2019 vzal maloletého a odmieta im akýkoľvek vzájomný kontakt. Detské advokačné centrum Náruč so sídlom v Žiline - Vlčince sa okrem iného venuje aj fyzicky týraným deťom a spolupracuje s ich rodičmi. Požiadala tak sociálnu pracovníčku tohto Poradenského centra, aby cez psychologičku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, sprostredkovala vyšetrenie a diagnostiku maloletého za účelom zistenia prítomnosti/neprítomnosti znakov hrubého fyzického týrania, či zaobchádzania. Psychologička sa vyjadrila, že tento návrh prekonzultuje s kolíznou opatrovníčkou. Čas však plynie a s maloletým nemá nijaký kontakt. Otcovi sa tak vytvára priestor pre manipuláciu maloletého. V správe kolízneho opatrovníka je uvedené. že maloletý sa vyjadroval v tom zmysle, že ako býva s otcom, tak ho nikto nezbil, s otcom sa mu býva dobre, chce bývať s otcom, s matkou sa chce iba stretávať, matka je schopná čohokoľvek atď. Je však presvedčená, že slová, ktorými sa maloletý vyjadril pred kolíznou opatrovníčkou, nie sú jeho slovami, ale ide o manipuláciu zo strany otca. Maloletého veľmi dobre pozná, mal vždy rád oboch rodičov, je však prirodzené, že dieťa preberá názory a postoje toho rodiča, s ktorým trávi viac času. Matka tak mala strach z toho, že čím dlhší čas bude od nej maloletý odlúčený, tým viac sa mu odcudzí. Zároveň narastá riziko čoraz väčšej manipulácie zo strany otca. Otec naozaj koná svojvoľne a uzurpuje si právo rozhodovať o tom, kedy a či vôbec sa bude stretávať s maloletým. Niekoľkokrát sa ho pýtala, kde sa zdržiavajú. Na jej správy nereagoval, preto ho navštívila po skončení vianočných sviatkov v práci. Odmietol ju informovať. Pokúsila sa skontaktovať so synom aj v ZUŠ, podarilo sa jej to jedenkrát. Následne otec zmenil maloletému termín výtvarného krúžku, čím zmaril jej ďalšie pokusy o stretnutie. Má záujem byť s maloletým v kontakte. Nakoniec aj sám maloletý sa vyjadril, že sa chce s ňou stretávať. Tvrdenia otca a výroky maloletého považovala matka vyslovene za nepravdivé a hodnotenie druhých ako zavádzajúce, nakoľko k uvedenému neexistuje žiaden relevantný dôkaz voči jej osobe. 13. Otec sa k odvolaniu matky písomne vyjadril tak, že mal za to, že súd prvej inštancie postupoval s náležitou opatrnosťou a odbornosťou, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý dočasne zverený do jeho starostlivosti. Ide o veľmi citlivú situáciu, kedy nie je jasný duševný stav matky, a teda ani to, či je maloletý pri nej v bezpečí. Hneď ako odborníci potvrdia, že matka je schopná sa o maloletého postarať a nehrozí mu pri nej nebezpečenstvo, môžu sa dohodnúť na styku. Avšak to ešte nejaký čas potrvá. Osobne sa o maloletého dokáže postarať len on. Matka bola voči nemu často netrpezlivá, podráždená a pod., čo nejedenkrát vyústilo do kriku, ponižovania a fyzického násilia. Sama viackrát uviedla, že ho nikdy nemala mat'. Od začiatku bol pre maloletého vzťahovou osobou on. Od malička sa o neho staral. Kŕmil ho, prebaľoval, kúpal a pod. Matka bola k nemu odťažitá. Nerobila tak úmyselne, pravdepodobne duševne trpela, no skutočnosťou zostáva, že o syna sa vždy primárne staral on. Matka sa do jeho starostlivosti a výchovy zapojila až neskôr, a to len vo forme domáceho vzdelávania. Avšak aj to ju po čase začalo až príliš frustrovať, unavovať a ubíjať, čo si vybíjala na nich oboch. Ich spoločný život bol o manipulácii, obmedzovaní a násilí. Všetko muselo byt' podľa nej. Napr. od 19.00 hod. muselo byť zhasnuté a ticho, aby ju nerušili, keďže ona už išla spať. Jedli len ňou vybrané potraviny. Odmietla úplne konzumovať mäso, mliečne výrobky a neskôr aj strukoviny, jedlá obsahujúce ocot, cesnak, cibuľu. A potom nastával neustály krik, podráždenosť, ponižovanie a pod. Preto osobná starostlivosť matky o maloletého by nebola v jeho najlepšom záujme, práve naopak. Len by sa dostal naspäť tam, odkiaľ chcel on sám uniknúť. Ďalej otec uviedol, že má silné pochybnosti ohľadom matkinho záujmu o maloletého, a to na základe jej postoja k nemu počas uplynulých 11 rokov jeho života, kedy sa jej postoj nedal označiť len ako nezáujem, ale tiež ako deštrukčná manipulácia s následkami vo všetkých oblastiach jeho vývinu.
Otec tiež prezentoval svoj názor, že matka chce maloletého len kvôli výživnému, keďže jeho odchodom zo spoločnej domácnosti prišla o akýkoľvek príjem. Matka sa po ich odchode o maloletého zaujímala len minimálne, aj to riešila len jeho skúšky, keďže sa bála, že bude mať z toho zle. Upraviť pomery rodičov k maloletému bolo potrebné, a to aj napriek tomu, že fakticky bol maloletý už u neho. Úpravou pomerov sa zabezpečila stabilita a právna istota. Navyše sa týmto zamedzilo rôznym sporom a nedorozumeniam, napr. že dieťa bude „unášané“ matkou pri každej príležitostí. Takto sú ich vzájomné vzťahy jasné a každý vie, aké sú jeho práva a povinnosti voči maloletému, čo je samozrejme v jeho najlepšom záujme. Na tomto mieste otec spomenul prípad zo dňa 20.02.2020, kedy si išiel maloletý po veci k matke, ktorá ho tam mala neprimerane zdržiavať a na podklade toho začal mat' obavy, čo sa deje. Bál sa, že maloletému nejako ublíži alebo že ho už za ním nepustí, preto jej neustále vyvolával a tlačil tak na ňu, ako aj na maloletého, aby už išiel. V matkinom byte bola aj jej kamarátka, čo ho veľmi zaskočilo a nahnevalo zároveň. Cítil sa vo veľkej nevýhode a prežíval obrovský strach, čo bude nasledovať. S matkou má nedobré skúsenosti. Konečne sa s maloletým vymanili spod jej vplyvu a nechce sa už vrátiť do starých koľají. Všetko je ešte veľmi čerstvé a citlivé. Navyše matka začala tvrdiť, že sa ho bojí, a teda nemôže ísť za maloletým do jej bytu, čím o ňom vytvárala falošný obraz, a to tak pred svojou kamarátkou, ako aj pred maloletým. Matke nikdy neublížil, a preto nemá dôvod sa ho báť. Napokon maloletý s matkou a s jej kamarátkou vyšli von a oni dvaja išli domov. Maloletý mu povedal, že z toho nemal dobrý pocit. Takže nebyť úpravy pomerov, nevie, ako by to celé medzi nimi fungovalo. Súčasne otec uviedol, že s maloletým určite nemanipuluje. Má dosť rokov na to, aby sám vedel rozpoznať a pomenovať, kedy a pri kom sa cíti dobre a bezpečne. Navyše zo spoločnej domácnosti odišiel práve na jeho naliehanie. Maloletý ho prosil, aby od matky odišiel. Nebyť jeho prosieb, asi by sa k tomu ešte dlho neodhodlal, keďže je submisívny typ a matkou bol až príliš dlho manipulovaný. obmedzovaný a napádaný. V tomto kontexte otec zdôrazňoval, že maloletý väčšinu dňa trávil s matkou, keďže on chodil do práce a teda jeho vplyv na maloletého bol v tom čase minimálny. Prosby maloletého odísť od matky sa tak určite nezakladali na jeho vplyve. Išlo čisto o prianie maloletého založené na správaní sa matky k nemu. Napokon otec vo vyjadrení uviedol, že matka nie je momentálne schopná vytvoriť pre maloletého zdravé, stabilné, uvoľnené, radostné a bezpečné prostredie, práve naopak. Maloletý je z nej v strese a bojí sa, že sa pri nej všetko vráti do starých koľají, a teda že každá minúta jeho života bude riadená jej potrebami a náladami, nehovoriac o násilí, ktoré pri nej zažíval. V tejto chvíli je najdôležitejšie poskytnúť maloletému čo najbezpečnejšie a najstabilnejšie prostredie, aké sa len vzhľadom k ich rodinnej situácii dá, pričom toto mu momentálne vie zabezpečiť len on. Vzhľadom k uvedenému otec v zásade považoval s odkazom na najlepší záujem maloletého odvolanie matky za nedôvodné. 14. Matka sa k vyjadreniu otca k jej odvolaniu vyjadrila písomne, pričom k obvineniam zo strany otca poukázala na svoju výpoveď dňa 20.01.2020 pred povereným príslušníkom PZ. Stav v tejto veci je nezmenený. Doposiaľ nijakým spôsobom nebola informovaná o ďalšom postupe zo strany polície, nebolo jej doručené ani uznesenie o začatí trestného konania, či uznesenie o vznesení obvinenia. Neexistuje jediný relevantný dôkaz o tom, že by bola pre maloletého nejakým spôsobom ohrozujúca, či dôvod, pre ktorý by sa nemohla s ním slobodne stretávať a byť s ním v akomkoľvek kontakte. Mala za to, že v opačnom prípade by polícia podnikla adekvátne kroky. Všetko sú to však len výmysly zo strany otca. Otec si uzurpuje právo rozhodovať o tom, kedy a či vôbec môže byť s maloletým v kontakte. Otec si predstavuje ideálnu starostlivosť tak, že zakáže synovi akýkoľvek kontakt s matkou. Všetci - odborná aj laická verejnosť - si uvedomujú, aká je pre dieťa dôležitá prítomnosť matky v jeho živote. Otec však takýmto spôsobom koná proti záujmom maloletého. K tvrdeniam otca, že sa osobne o maloletého dokáže postarať len on, od začiatku bol pre neho vzťahovou osobou on, odmalička sa o neho staral a, že sa do starostlivosti a výchovy maloletého zapojila až neskôr, a to len vo forme domáceho vzdelávania, matka uviedla, že pripomína, že so synom bola na materskej dovolenke a neskôr na rodičovskej dovolenke ona. Následne sa dobrovoľne vzdala svojej profesionálnej realizácie za účelom domáceho vzdelávania maloletého, bolo to po vzájomnej dohode s otcom. Nebola to jednoduchá úloha. Maloletý však dosahoval výborné výsledky. Je tak prirodzené, že sa o študijné výsledky maloletého zaujímala aj po odchode zo spoločnej domácnosti. Bola predsa zodpovedná za to, aby ovládal učivo podľa učebných osnov. Obvinenia otca, že to bolo len zo strachu, aby nemala z toho zle, nie sú na mieste. Zaujímala sa o maloletého nielen ako jeho vzdelávateľka, ale predovšetkým ako matka. Matka tak namietala otcove tvrdenia, ktorými jej vzťah, či postoj k maloletému hodnotil ako deštrukčnú manipuláciu s následkami vo všetkých oblastiach vývinu maloletého. Maloletý je zdravý a šikovný, prospieva vo všetkých oblastiach. Nemá vedomosť o tom, že by ho vyšetril nejaký odborník s takýmto záverom. Všetko sú to otcove ničím nepodložené tvrdenia. S maloletým sa niekoľkokrát snažila skontaktovať, a to rôznymi formami a spôsobmi. Otec prihlásil maloletého do „kamennej" základnej školy, pričom o tejto skutočnosti ju vopred neinformoval, táto správa sa k nej dostala sprostredkovane cez kolízneho opatrovníka. O maloletého
sa však zaujíma, snaží sa využiť všetky možnosti, ktoré má k dispozícii, aby bola o ňom informovaná. Je pravdou, že ju maloletý navštívil dňa 20.02.2020. V ten deň ho náhodne stretla v školskej šatni, keď sa šla informovať o jeho prospechu. Maloletý bol rád, že ju vidí. Pred školou ho čakal otec. Maloletý však nenamietal ani vtedy, keď sa ponúkla, že ho vyprevadí na R., na miesto jeho súčasného bydliska. Cestou sa dohodli, že ju príde osobne navštíviť a vyzdvihne si ešte nejaké veci. Bála sa však ostať s ním osamote, aby si otec opätovne nevymyslel na ňu nejaké krivé obvinenia, že jeho alebo syna napadla, tak požiadala svoju známu, aby bola na tomto stretnutí prítomná. Maloletému sa naozaj podarilo prísť a ich stretnutie bolo veľmi príjemné. Maloletý sa úprimne tešil, bol rád. Ponúkol sa šálkou čaju, aj napriek tomu, že jeho otec ho neustále telefonicky kontaktoval a žiadal, aby okamžite zišiel dolu. Odvtedy k ďalšiemu osobnému kontaktu nedošlo. Niekoľkokrát žiadala povereného zamestnanca kolízneho opatrovníka, aby otcovi dohovoril ohľadom jej stretávania sa s maloletým, či tak učinil nevie, avšak výsledok je taký, že jej je styk s maloletým naďalej upieraný. Všetky podania zo strany otca vnímala matka ako silne subjektívne, v ktorých absentuje nadhľad alebo aspoň minimálny odstup. Sú výrazne ladené v nepriateľskom útočnom štýle, čo môže odkazovať na jeho diagnózu - paranoidnú schizofréniu. 15. K vyjadreniu matky sa otec písomne vyjadril tak, že pokiaľ ide o priebeh udalostí dňa 20.02.2020, k tomu sa už vyjadril v predošlom vyjadrení. Ďalej otec vyjadril svoje vážne pochybnosti o tom, či je maloletý s matkou v bezpečí, a preto koná tak, ako koná, teda ako by konal každý starostlivý a citlivý rodič. Nespochybnil úlohu matky v živote maloletého a ani jej právo na kontakt s ním, avšak potrebuje si byť istý, že maloletému pri nej nehrozí žiadne nebezpečenstvo, čomu by mohlo poslúžiť aj stretávanie sa matky s maloletým na pôde Občianskeho združenia Náruč, či úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. K návrhu tejto formy stretávania nebol nikým dotlačený, išlo mu len o to, aby pri stretnutiach bola prítomná nezávislá osoba. V tejto súvislosti oslovil aj psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina Mgr. Y., pričom táto vyjadrila svoj súhlas s tým, aby sa stretnutia matky s maloletým uskutočnili na tomto úrade. Ďalej otec uviedol, že maloletému nebráni telefonicky sa kontaktovať s matkou a ani sa úplne nevyhýba stretnutiam, o čom svedčí aj skutočnosť, že matke umožnil odprevadiť ich po ceste domov. Do ich rozhovoru sa zapájal len minimálne, a to aj napriek tomu, že matka ho v rozhovore viac krát spomenula a nepriamo na neho zaútočila. Súčasne spolu viackrát telefonovali. Matka však maloletému nevolá tak často, ako sa to javí. Pravdaže sa nájdu aj situácie, kedy jej hovor nemôže prijať. Pokiaľ matka uviedla, že s maloletým bola na materskej, či rodičovskej dovolenke, čo by malo vyvracať, že sa o maloletého primárne staral on, k tomuto otec uviedol, že v tom čase niekoľko rokov nepracoval, prípadne pracoval len na pár hodín týždenne na dohodu a bol tak doma aj on. Napokon otec uviedol, že vo veci trestného oznámenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby - jeho a maloletého, boli on dňa 26.03.2020 a maloletý dňa 27.03.2020 vyšetrení súdnym znalcom PhDr. Andrejom Franekom, pričom rovnako by mala byť vyšetrená aj matka dňa 31.03.2020. 16. Matka sa napokon v podaní zo dňa 07.04.2020 vyjadrila, že nie je pravdou, že o syna záujem nejavila, snažila sa s ním kontaktovať, avšak otec jej k tomu neposkytol potrebnú súčinnosť. Svoj doterajší postoj v konaní zhrnula tak, že všetky podania otca vníma ako výrazne subjektívne, vedené v nepriateľskom duchu. Otec je presvedčený, že je v súčasnosti schopný sa o maloletého postarať len on. Záverom rezignujúc uviedla, že súhlasí s tým, aby súd zveril maloletého do výlučnej starostlivosti otca ako v neodkladnom opatrení, tak aj vo veci samej. Cíti sa toho času veľmi vyčerpaná a tiež potrebu zorganizovať svoj život a postaviť sa na vlastné nohy. Preto ani stretávanie s maloletým nemieni ďalej nijakým spôsobom riešiť a ponecháva toto na rozhodnutie súdu. Pokiaľ sa maloletý nazdáva, že mu bude pri otcovi lepšie, nebude mu brániť. Otcove krivé obvinenia voči jej osobe a zmanipulovanie syna týmto smerom však čestné nie sú. Skôr, či neskôr príde čas, keď si všetko maloletý uvedomí. Uvedeným považovala matka konanie vo veci zverenia maloletého do starostlivosti, ako aj vo veci stretávania s maloletým pre ňu za skončené. 17. Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu, ako aj k ostatným písomným podaniam matky a otca maloletého, písomné vyjadrenie nepodal. 18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP ) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a toto uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca (prvá veta výroku); ďalej nariadil matke platiť výživné na maloletého vo výške 30,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia (druhá veta výroku); ďalej zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloletého vo výške presahujúcej sumu 30,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého (časť tretej vety výroku); ďalej zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, o uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne vždy do 12-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého a na úpravu styku otca s maloletým (časť štvrtej vety výroku) a napokon obmedzil čas platnosti nariadeného neodkladného opatrenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (piata veta výroku), v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. V ďalšom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu styku matky s maloletým (časť tretej vety výroku) a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu styku matky s maloletým (časť štvrtej vety výroku), v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 388 CSP zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s maloletým vychádzajúc z ust. § 40 v spojení s ust. § 23 ods. 2 , § 111 a § 360 ods. 1 CMP v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. 19. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca a nariadenia povinnosti matke platiť výživné na maloletého v sume 30,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého, odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP ). 20. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky matky formulované v podanom opravnom prostriedku. 21. Matka v podanom odvolaní namietala, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by boli práva maloletého dieťaťa ohrozené. Otec žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, hoci sa sám o neho fakticky stará a ona mu v tejto starostlivosti fakticky nebráni, pretože rešpektuje rozhodnutie maloletého. Z týchto dôvodov žiadala matka odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. Možno konštatovať, že matka pri svojom odvolaní vychádzala striktne úzko z ust. § 367 ods. 1 CMP , podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že maloletý bol v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a je aj naďalej v osobnej starostlivosti otca, pričom ona tejto dočasnej osobnej starostlivosti, vzhľadom na vyjadrenie maloletého, nebráni, matka bola toho názoru, že v danom prípade nebolo ani potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov a daný prípad si tak nevyžadoval okamžitý zásah súdu. S týmito námietkami matky sa však odvolací súd nestotožnil. 22. Odvolací súd považuje dať do pozornosti, že CMP v ust. § 36 a nasl. a ani CSP v ust. § 325 ods. 2 neobsahuje úplný výpočet neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť. V kontexte preskúmavanej veci poukazuje na nespornú skutočnosť, že od 31.12.2019 rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, a to po tom, ako sa otec spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti odsťahoval do prenajatého bytu. V konaní súdu prvej inštancie vedenom aktuálne pod spis. zn. 30P/3/2020 sa návrhom tak otec, ako aj matka, domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by bol maloletý zverený práve do ich osobnej starostlivosti (matka skutočnosť svojho návrhu vo veci samej akcentuje aj v podanom odvolaní, v ktorom uviedla, že aj napriek tomu, že aktuálne už nežiada neodkladným opatrením dočasne zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, naďalej trvá na svojom návrhu vo veci samej a po dôkladnom prešetrení rodinných pomerov žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti), teda na výkone rodičovského práva podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a) ZoR u nich absentuje dohoda. Je tak zrejmé, že v danej veci ide o prípad podľa ust. § 36 ods. 1 ZoR , kedy rodičia maloletého spolu nežijú a na výkone rodičovských práv a povinností sa nevedia dohodnúť. Odvolací súd bol toho názoru, že súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie poskytovalo právnu ochranu stabilite dočasného výchovného prostredia maloletého (rozumej do času rozhodnutia súdu vo veci samej). V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie sa totiž rodičia nevedeli dohodnúť ani o otázke dočasnej osobnej starostlivosti o maloletého na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej. Túto právnu ochranu však odvolací súd považuje za potrebné poskytnúť aj naďalej, práve za stavu, kedy matka v podanom odvolaní síce akceptuje toho času jestvujúci stav (rozumej stav osobnej starostlivosti o maloletého), avšak zjavne pretrvávajúce nezhody
medzi rodičmi nedávajú záruku, že medzi nimi opätovne nevzniknú do času rozhodnutia vo veci samej nezhody práve v otázke osobnej starostlivosti o maloletého. V tomto sa tak odvolací súd stotožnil s názorom otca prezentovaným vo vyjadrení k odvolaniu. V kontexte s uvedeným tak odvolací súd v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP vychádzal z toho, že v danom prípade je aj naďalej nevyhnutne potrebná bezodkladná úprava pomerov účastníkov, konkrétne v otázke osobnej starostlivosti o maloletého, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, ako vecne správne potvrdil. 23. Aj napriek tomu, že matka v podanom odvolaní výslovne nenapadla uznesenie v časti jeho výroku o nariadení neodkladného opatrenia, ktorou bolo matke nariadené platiť výživné na maloletého v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP ), a to vo výške 30,- eur mesačne, odvolací súd v zmysle ust. § 65 CMP preskúmal napadnuté uznesenie aj v tejto jeho časti. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia maloletého nesporne spolu nežijú a osobnú starostlivosť o maloletého aktuálne zabezpečuje otec (naďalej aj bude v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia), bolo potrebné nariadiť matke platiť výživné na maloletého v nevyhnutnej miere. Vzhľadom ku skutočnosti, že nesporne maloletý nie je schopný sám sa živiť, matka, ako rodič, má k nemu vyživovaciu povinnosť (§ 62 ods. 1 ZoR ). Prihliadajúc na pomery zistené súdom prvej inštancie aj odvolací súd považoval sumu 30,- eur mesačne za zodpovedajúcu aktuálne zisteným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a nevyhnutným potrebám maloletého (§ 75 ods. 1 ZoR ). Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd potvrdil ako vecne správne aj napadnuté uznesenie v časti nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bolo matke nariadené platiť výživné na maloletého vo výške 30,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia. 24. Z doposiaľ uvedeného tak následne vyplýva aj vecná správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o nariadenie povinnosti matke platiť výživné na maloletého vo výške presahujúcej sumu 30,- eur mesačne vždy do 15- teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého (časť tretej vety výroku); ďalej zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, o uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne vždy do 12-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého a na úpravu styku otca s maloletým (časť štvrtej vety výroku), a preto odvolací súd napadnuté uznesenie aj v tejto jeho časti potvrdil. 25. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol tak návrh otca, ako aj matky, na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený styk matky s maloletým, odvolací súd považoval odvolanie matky za dôvodné. 26. Odvolací sú považuje za potrebné zdôrazniť, že ciele výchovy detí sú sformulované v ust. čl. 29 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je tiež súčasťou nášho právneho poriadku (publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 ). Z psychologického hľadiska je cieľom výchovy detí jednoznačne ich všestranný vývoj na fungujúce, citovo a psychosociálne zrelé ľudské osobnosti s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove detí majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a (povinnosť) chrániť záujmy detí, ďalej tiež riadiť a usmerňovať ich konanie a vykonávať nad nimi dohľad, právo mať deti u seba, resp. určiť miesto ich pobytu, práva sa o ne osobne starať, či práva na stretávanie sa s nimi. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletých detí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti. V záujme zdravého vývoja dieťaťa je preto nevyhnutné, aby si obaja rodičia vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva toho rodiča stýkať sa s dieťaťom, ktoré nemá zverené do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému bolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti, nemôže druhému rodičovi brániť v styku s dieťaťom, ale práve naopak, je povinný vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Obidvaja rodičia sú povinní práva svojho dieťaťa nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu rodiča od detí a k ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce a v rozpore so záujmom dieťaťa. Je rozhodne v záujme dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí. Rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre urovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.
27. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa zásadne o rozhodnutie súdu v určitom štádiu konania vo veci samej. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. 28. Vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov a podaní účastníkov obsiahnutých v spise sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že za danej situácie nie je možné upraviť stretávanie matky s maloletým, a to ani za prítomnosti otca, nakoľko medzi rodičmi sú nezhody, stretnutie maloletého s matkou by neprebiehalo v pokojnej atmosfére, pričom v rámci riešenia rodinných problémov by malo prebiehať poradenstvo, na ktorom sa rodičia môžu dohodnúť na stretávaní matky s maloletým. Naopak odvolací súd má za to, že za tohto stavu je nevyhnutné pre uplatnenie práva maloletého na rozvíjanie vzťahu s obomi rodičmi (v tomto prípade teda aj s matkou) upraviť neodkladným opatrením dočasne aj otázku styku maloletého s matkou, ako rodičom, ktorému toho času nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, a to práve s akcentom na skutočnosť, že rodičia sa zjavne na tejto úprave dohodnúť nevedia. Potrebe úpravy nasvedčuje súčasne postoj otca v tejto otázke, ktorý vyjadril vôľu umožniť styk matky s maloletým len v prípade, ak o tom rozhodne súd a až po psychologickom vyšetrení matky. Tomuto nasvedčuje aj vyjadrenie maloletého uvedené v správe kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine zo dňa 22.01.2020, z ktorého vyplýva, že s matkou sa nekontaktuje, pretože otec sa rozhodol, že pokiaľ súd nerozhodne, tak sa s matkou kontaktovať nebude. Zároveň bolo nevyhnutné pri úprave tejto otázky venovať náležitú pozornosť aj názoru maloletého (§ 43 ods. 1 ZoR ), ktorý sa, aj napriek obave so stretnutia s matkou, vyjadril, že sa s ňou chce stretávať cez deň v rozsahu pol až jednej hodiny za prítomnosti otca. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s maloletým. Pri tejto úprave vzal do úvahy skutočnosť, že z obsahu listín a vyjadrení účastníkov v spise vyplýva určité podozrenie, že matka sa v minulosti dopustila vo vzťahu k maloletému konania spočívajúceho v jeho či už psychickom, alebo fyzickom týraní. Doposiaľ však takáto skutočnosť nebola v konaní bezpochybne preukázaná a dokazovanie v tomto smere s určitosťou prekračuje možnosti dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Takúto pochybnosť však nepovažoval odvolací súd za takú podstatnú, aby nenariadením neodkladného opatrenia matke, s ohľadom na postoj otca, de facto reálne zamedzil možnosť styku s maloletým, resp., že by styk matky s maloletým bol ponechaný výlučne na prejavenej kladnej vôli otca. S ohľadom na uvedené odvolací súd nariadeným neodkladným opatrením upravil styk matky s maloletým v rozsahu 1 hodiny v každom kalendárnom týždni na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina bez prítomnosti otca a za prítomnosti pracovníka tohto referátu, ako tretej osoby garantujúcej pokojnú atmosféru priebehu styku matky s maloletým bez známok obáv maloletého z negatívneho konania matky vo vzťahu k nemu, ako aj jemu blízkym osobám. Prítomnosť otca v čase styku matky s maloletým tak odvolací súd vylúčil z dôvodu, že táto by bola v danom prípade kontraproduktívna s možnosťou narušenia pokojného styku matky s maloletým, a to práve s prihliadnutím na nezhody, ktoré medzi rodičmi maloletého aktuálne existujú. 29. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom bude potrebné vykovať dokazovanie v oveľa širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností. Komplexné posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude súd prvej inštancie v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania i dôkazmi, ktoré produkovali a budú produkovať, o. i. aj v štádiu tohto odvolacieho konania. Súčasne bude mať súd prvej inštancie povinnosť vykonať dokazovanie aj z úradnej moci na posúdenie všetkých pre rozhodnutie relevantných skutkových, ako aj odborných otázok (§ 36 CMP ). Napokon, ako to už uviedol v napadnutom uznesení, súd prvej inštancie bude žiadať kolízneho opatrovníka o podávanie správ o pomeroch v rodine a pokiaľ sa tieto pomery zmenia, môže aj sám bez návrhu (ex offo) zrušiť (§ 363 CMP ), prípadne nariadiť nové neodkladné opatrenie (§ 360 ods. 1 CMP ) prihliadajúc na záujem dieťaťa.
30. Neodkladné opatrenie nariadené odvolacím súdom zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP ). 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože na súde prvej inštancie aktuálne prebieha aj konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP ). 32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP ) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP ) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP .