Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-8-2020.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Q. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát so sídlom F. Kráľa 1504, P. O. Box 13, 022 01 Čadca, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 2.329,07 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/61/2018 -72 zo dňa 13. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.329,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 5.7.2018 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.11.2015 Poistnú zmluvu
- poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen EVČ: CA 294 CO. Dňa 5.7.2017 predmetné vozidlo v Nemecku spôsobilo škodovú udalosť, v dôsledku ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle zn. Škoda Superb s EVČ: 9T65268. Z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobca poskytol na účet likvidačného zástupcu Gothaer poistné plnenie v celkovej výške 23.290,65 € (bez poplatkov). Žalovaný tvrdil, že si svoji povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. voči žalobcovi v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote splnil, keď poistnú udalosť mu e-mailom oznámil dňa 18.7.2017, avšak listina - Prehľad komunikácie PZ/PU preukazuje, že nejde o e-mail, ale o snímku obrazovky zachytávajúcej výpis z informačného systému žalobcu. Navyše, žalovaný nepredložil kompletnú snímku obrazovky. Z tohto prehľadu komunikácie bolo preukázané, že nie žalovaný, ale žalobca zaslal dňa 18.7.2017 žalovanému listinu - Žiadosť o spoluprácu pri šetrení poistnej udalosti spolu s tlačivom „Oznámenie o poistnej udalosti“ na e-mailovú adresu žalovaného uvedenú v poistnej zmluve I.. Žalovaný až následne dňa 23.8.2017 doručil žalobcovi písomné oznámenie škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia. Teda žalovaný neoznámil žalobcovi v zákonnej 30-dňovej lehote vznik poistnej udalosti, čím porušil svoju zákonnú povinnosť. Vzhľadom na uvedené má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. Nebolo preukázané, že by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súdna prax uznala za okolnosť hodnú osobitného zreteľa situáciu, keď poistený neoznámil poisťovni poistnú udalosť z dôvodu
jeho dlhodobej neprítomnosti v zahraničí, resp. z dôvodu hospitalizácie poisteného v nemocnici, resp. z dôvodu nevedomosti poisteného o vzniku poistnej udalosti, teda o škode spôsobenej vozidlom. O žiaden takýto a ani iný dôvod hodný osobitného zreteľa sa však v danej veci nejedná. Žalovaný tvrdil, že dlhodobo nemal motorové vozidlo k dispozícii, užíval ho niekto iný a tiež týmto konaním nedošlo k podstatnému sťaženiu činnosti žalobcu pri poskytnutí poistného plnenia poškodenému a napokon, že škodu spôsobila tretia osoba. Tieto dôvody nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a aj keď bolo preukázané, že motorové vozidlo v čase škodovej udalosti neviedol žalovaný, ale tretia osoba, nebolo preukázané, že by táto tretia osoba predmetné motorové vozidlo dlhodobo užívala a ani táto skutočnosť žalovanému neznemožňovala a nesťažovala vznik poistnej udalosti poisťovni oznámiť. Účelom ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. je nielen to, aby poistený nahradil poisťovateľovi poistné plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému, ale zároveň má viesť poisteného k riadnemu plneniu jeho povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti. Uvedené vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 citovaného zákona. Žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu časti vyplateného poistného plnenia, čo predstavuje 10 % z celej sumy poistného plnenia. Žalovaný namietal, že uvedené nebolo dohodnuté v zmluve a výšku 10 % vyplateného poistného plnenia stanovil žalobca bez akejkoľvek dohody so žalovaným. Z ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. však vyplýva, že žalobca má právo žiadať od žalovaného plnú výšku vyplateného poistného plnenia alebo jeho časť. Zákon neukladá poisťovni povinnosť vopred si s poisteným dohodnúť výšku prípadného nároku na náhradu poistného plnenia a takáto dohoda nemusí byť súčasťou poistnej zmluvy, nakoľko ide o zákonný nárok. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018 . Preto výška regresnej náhrady vo výške 10 % z poskytnutého poistného plnenia spĺňa výchovný účinok, nakoľko táto nie je príliš nízka, ale zároveň ani nie je ekonomicky likvidačná (čo žalovaný ani netvrdil), preto je primeraná. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu, nakoľko dlh nezaplatil na výzvu žalobcu zo dňa 20.6.2018, preto v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného i k zaplateniu úrokov z omeškania.
3. O trovách konania rozhodol s poukazom § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP ).
4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Má za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia, nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala mu procesné práva patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a napokon rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že v čase dopravnej nehody bol vodičom P. Q., trvale bytom P., S. XXX/X. O mieste kde sa nachádza vozidlo nemal vedomosť. Uvedená osoba, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, žalovanému vozidlo odcudzila a o tejto dopravnej nehode žalovaný vôbec nevedel. Preto má za to, že v danom prípade sa jednalo o dôvody osobitného zreteľa, keďže nemal vedomosť, kde je jeho automobil od mája roku 2016. O dopravnej nehode nevedel a dozvedel sa o nej až listom z poisťovne. Súd vôbec neskúmal dôvody osobitného zreteľa spočívajúce v jeho nevedomosti o vzniku poistnej udalosti. V tejto časti preto považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Záväzok pre vznik nejakej jeho povinnosti nemôže mať okrem iného svoj základ vo všeobecných poistných podmienkach, či interných smerniciach. Ak by mal byť žalovaný zaviazaný k úhrade nejakej sankcie, mala byť táto skutočnosť jasne a presne formulovaná v zmluve medzi ním a žalobcom, kde by bol presný spôsob výpočtu. Výšku 10% z vyplateného poistného plnenia stanovil žalobca bez akejkoľvek dohody so žalovaným. V čase uzatvárania zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nebol známy spôsob výpočtu požadovaného nároku žalobcu, a preto mu nemožno priznať právnu ochranu.
5. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že tento v konaní nespomenul a ani nepreukázal, že jeho motorové vozidlo bolo odcudzené. V sporovom konaní sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Domnieva sa, že žalovaný sa snaží súd uviesť do omylu tak, ako to urobil so zaslaným snímkom obrazovky z informačného systému žalobcu, podľa ktorého mal zaslať žalobcovi e-mail dňa 18.7.2017. Má za to, že súd vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým zisteniam, a preto ho navrhuje potvrdiť.
6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 , § 359 , § 362 ods. 1 CSP ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po skutkovej aj právnej stránke náležite odôvodnil, a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP ).
8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, a to námietkou, že vozidlo mu malo byť odcudzené, nemal vedomosť, kde je jeho automobil od mája roku 2016 a rovnako nemal vedomosť o dopravnej nehode, čo zakladalo dôvody hodné osobitného zreteľa a súd sa v danom prípade týmito skutočnosťami nezaoberal a neskúmal ich. Rovnako namietal, že medzi stranami v zmluve nebol dohodnutá výška, ktorú je potrebné nahradiť z vyplateného poistného plnenia, a preto nemožno takémuto poskytnúť právnu ochranu.
9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že mu malo byť vozidlo v máji 2016 odcudzené a od tej doby nemal vedomosť o svojom vozidle, kde sa nachádza, odvolací súd poukazuje na to, že vo vyjadrení k žalobe tieto skutočnosti žalovaný vôbec neuvádzal. Následne na pojednávaní pred súdom dňa 13.6.2019 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že o dopravnej nehode nemal vedomosť a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalovaný dlhodobo nemal motorové vozidlo k dispozícii a užíval ho niekto iný. Taktiež ani v tomto prejave na pojednávaní pred súdom netvrdil žalovaný, že motorové vozidlo mu malo byť odcudzené a takúto obranu použil až v samotnom odvolaní, kde poukazuje na to, že vozidlo mu malo byť odcudzené v máji 2016. I napriek tomu, že žalovaný prostriedky procesnej obrany a procesného útoku nepoužil včas, odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že na preukázanie týchto svojich tvrdení žalovaný neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, napr. že oznámil krádež svojho vozidla na polícii. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe alebo vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých sporovou stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nevedomosti poisteného o vzniku poistnej udalosti, teda o škode spôsobenej vozidlom a že výška náhrady vo výške 10 % nebola sporovými stranami dohodnutá v poistnej zmluve, súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami náležite vysporiadal, a to predovšetkým v bodoch 16. až 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku a odvolací súd v plnom rozsahu na tieto body vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam poukazuje, nakoľko by musel iba zopakovať dôvody uvedené súdom prvej inštancie.
11. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP , keď v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu priznal voči odvolateľovi - žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP ).
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP )
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP )
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 2 CSP )
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP )
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP )
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP )
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP )
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP )