Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Pc-14-2019.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
60Pc/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, právnej veci určenia rodičovstva k navrhovateľovi - dieťaťu: S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX, XXX XX H. Q., zastúpeného Hagyari & Partners, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava, IČO: 51 473 208, matky: M. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX, H. Q., a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: W. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., zastúpeného opatrovníkom Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že W. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., je otcom navrhovateľa - S. M., nar. XX.XX.XXXX, z matky M. M., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.07.2019 sa navrhovateľ domáhal určenia, že zosnulý muž, ktorého má byť otcovstvo určené (domnelý otec) W. G., je otcom navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že domnelý otec zahynul pri leteckom nešťastí pri páde vrtulníka dňa 07.07.2018. O tom, že domnelý otec je jeho otcom sa dozvedel od matky, i napriek tomu, že sa stretávali, až keď mal 21 rokov, domnelý otec mal záujem na tom, aby určil formálne svoje otcovstvo k nemu, k čomu s ohľadom na letecké nešťastie už ale nedošlo. S ohľadom na uvedené skutočnosti bolo otcovstvo R.. B. M. zapreté rozsudkom sp. zn. 19Pc/20/2018 , právoplatným dňa 23.05.2019. Po smrti domnelého otca sa začalo dedičské konanie sp. zn. 35D/654/2018 , Dnot 177/2018 u ustanoveného súdneho komisára JUDr. Vladimíra Čuchtu.
2. K návrhu sa vyjadrila matka, ktorá uviedla že sa stotožňuje s návrhom a doplnila, že syna (navrhovateľa) počala s domnelým otcom nakoľko medzi ňou a domnelým otcom bola láska a to v čase, keď s manželom nemali dobré obdobie, dlhšie spolu intímne nežili a trávili spolu málo času, keďže manžel bol v tej dobe pravidelne odcestovaný v zahraničí. Synovi túto skutočnosť oznámila, keď mal 21 rokov, manželovi až v r. 2017.
3. K návrhu sa vyjadril opatrovník domnelého otca - Mesto Prešov, ktorý uviedol, že k skutočnostiam uvádzaným v návrhu sa nevie vyjadriť, nakoľko o týchto skutočnostiach nemá žiadnu vedomosť, nedisponuje informáciami zo života domnelého otca ani navrhovateľa, preto navrhol výsluch syna G. G. a príp. iných blízkych osôb, ktoré by mohli mať vedomosť o tvrdených skutočnostiach. Mal rovnako za to, že je potrebné ustanoviť znalca a prostredníctvom DNA testov objektívne potvrdiť alebo vyvrátiť, či navrhovateľ je synom domnelého otca a v prípade, ak sa nepreukážu tvrdenia navrhovateľa, navrhuje návrh zamietnuť.
4. Uznesením zo dňa 25.11.2019, č.k. 60Pc/14/2019 -49 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Genetika, odvetvie analýza DNA. Úlohou súdneho znalca bolo metódou založenou na analýze DNA určiť pravdepodobnosť, príp. vylúčenie otcovstva domnelého otca k navrhovateľovi (dieťaťu). Súdny znalec doložil dňa 30.01.2020 do súdneho spisu znalecký posudok, ktorý súd riadne doručil všetkým účastníkom konania.
5. Navrhovateľ, po oboznámení sa so závermi súdnoznaleckého dokazovania, zotrval na svojich vyjadreniach a žiadal súd, aby jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že zomr. W. G. je jeho otcom.
6. Matka sa stotožnila so závermi súdnoznaleckého dokazovania, nemala voči nim žiadne námietky a navrhla súdu, aby rozhodol v súlade s návrhom navrhovateľa.
7. Opatrovník domnelého otca sa k záverom súdnoznaleckého dokazovania nevyjadril.
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, riadne predvolal účastníkov konania a konal v neprítomnosti domnelého otca zastúpeného opatrovníkom Mesto Prešov podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku predpisov (ďalej len ,,CS P“), ktorý účastník mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňa 26.02.2020, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil.
9. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 31.07.2019, rodným listom navrhovateľa, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.05.2019, č.k. 19Pc/20/2018 , uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 28Pc/36/2018 -66 zo dňa 26.06.2019, uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 35D/654/2018 , Dnot 177/2018 zo dňa 17.09.2018, vyjadreniami účastníkov konania, znaleckým posudkom č. 24/2019 zo dňa 30.01.2020 vo veci určenia otcovstva k navrhovateľovi, vypracovaným znalcom RNDr. Ivanom Lehockým PhD., a ďalšími listinnými dôkazmi a obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
10. Na pojednávaní konanom dňa 08.04.2020 navrhovateľ a matka navrhovateľa zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach a na tieto v plnom rozsahu odkázali.
11. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.05.2019, č.k. 19Pc/20/2018 súd určil, že R.. B. M., manžel matky navrhovateľa, nie je otcom navrhovateľa z matky M. M.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2019.
12. RNDr. Ivan Lehocký PhD. v záveroch svojho znaleckého posudku zapísaného v znaleckom denníku pod č. 24/2019 zo dňa 30.01.2020 uviedol, že pravdepodobnosť otcovstva pôvodcu tkanív (zomrelého domnelého otca) k navrhovateľovi je W = 99,99465% a možno konštatovať, že príbuzenský vzťah - otcovstvo pôvodcu tkanív (zomrelého domnelého otca) k navrhovateľovi bolo prakticky dokázané.
13. Podľa ust. § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodin e“), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
14. Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine , za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
15. Podľa ust. § 95 ods. 1 Zákona o rodine , ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.
16. Podľa ust. § 108 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP “), účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
17. Podľa ust. § 368 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku predpisov (ďalej len ,,CS P“), osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
18. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a tomuto v celosti vyhovel. Z dôvodu nemožnosti jednoznačne určiť otcovstvo domnelého otca inak ako aj odlišných stanovísk a postojov účastníkov konania, súd pristúpil k nariadeniu súdnoznaleckého dokazovania znalcom RNDr. Ivanom Lehockým PhD. z odboru Genetika, odvetvie analýza DNA, ktorého závery boli jednoznačné. Vykonané znalecké dokazovanie preukázalo, na základe príbuzenskej zhody, biologické otcovstvo zomr. domnelého otca Mariána Troligu vo vzťahu k navrhovateľovi.
19. Podľa ust. § 35 CMP , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
20. Podľa ust. § 36 CMP , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
21. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
22. Súd návrh domnelého otca zastúpeného opatrovníkom Mesto Prešov na vykonanie dôkazu výsluchom syna domnelého otca, G. G. zamietol a vykonanie ďalších dôkazov nepripustil. Súd pri rozhodovaní o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prihliadol na to, že vykonanie ďalších dôkazov na zistenie skutočného stavu veci, s prihliadnutím na jednoznačné závery znaleckého dokazovania, nepovažoval za potrebné, ich vykonanie považoval za nadbytočné a nehospodárne.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Vo veci bol dňa 08.04.2020 vyhlásený rozsudok za prítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a matky navrhovateľa, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať proti nemu odvolanie, čo potvrdili svojimi podpismi na úradnom zázname, ktorý bol bezprostredne potom spísaný.
25. Podľa ust. § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z. “), účinného dňom 27.03.2020, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
26. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. , ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP , § 362 ods. 1 CSP ).
Proti tomuto rozsudku odvolanie navrhovateľa a matky nie je prípustné, pretože títo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie písomne na spísanom úradnom zázname.
Súd poučuje účastníkov, že lehota na podanie odvolania do 30.04.2020 neplynie (§ 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. ) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP , § 364 CSP ).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP ).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP ).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP ).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1 , 2 , 3 CMP ).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP ).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP ). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1 , § 376 CMP ).