Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-10-2024.pdf
PDF · 120.29 KB
Case nature
Subarea
7Co/10/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne), v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, 2/ A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Marián Zeman, advokát, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 53 924 061 proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX I. J. K., 2/ K. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX I. J. K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 49C/88/2023-44 zo dňa 06.12.2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ (ďalej len „žalobcov v rade 1/ a 2/“) na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.). Žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 07.11.2023 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 14.11.2023 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd „odporcom 1/ a 2/“ (ďalej len „žalovaným v rade 1/ a 2/“) nariadil, aby sa zdržali:
- akéhokoľvek konania, ktoré by malo za následok, či už priamo alebo nepriamo, odpojenie stavby rodinného domu so súp. č. XXXX postaveného na pozemku par. č. 4030/1 a pozemku par. č. 4030/1 parcely registra „C“ o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, nachádzajúcich sa v kat. území J., zapísaných na liste vlastníctva XXX od akéhokoľvek zdroja vody alebo akýchkoľvek iných inžinierskych sietí,
- udelenia akéhokoľvek príkazu alebo pokynu komukoľvek, ktorý by smeroval, či už priamo alebo nepriamo, k odpojeniu nehnuteľností od akéhokoľvek zdroja vody alebo akýchkoľvek iných inžinierskych sietí,
- akéhokoľvek konania vo vzťahu k akémukoľvek zdroju vody, ktorý napája nehnuteľnosti, ak by takéto konanie malo za cieľ následok, ktorý by bol v rozpore s jeho hlavnou určenou funkciou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia (naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu) ani neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcovia neosvedčili, že medzi nimi a žalovanými existujú také právne vzťahy, ktoré vyžadujú rýchlu úpravu. Žalobcovia v návrhu uviedli, že kúpili nehnuteľnosť od brata žalovaného v rade 1/ a jeho manželky. Nehnuteľnosť žalobcov ako aj nehnuteľnosť žalovaného 1/ majú byť pripojené na rezervoár, v ktorom sa nachádza pitná voda,
pričom tento nie je zapísaný na žiadnom liste vlastníctva; má ísť o betónovú podzemnú stavbu v tvare kvádra, pričom od tejto stavby je vedený rozvod vody do celej osady G. a zdroj vody napája aj ďalšie nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť žalovaného v rade 1/ má byť pripojená na iný zdroj vody a tento zdroj vody nepoužíva. Žalovaný v rade 1/ spolu so synom t.j. žalovaným v rade 2/ dňa 17.09.2023 mali odpojiť nehnuteľnosť žalobcov od tohto zdroja vody, a to výkopovými prácami k potrubiu, ktoré napája zdroj vody k nehnuteľnosti navrhovateľov. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný v rade 1/ mal v minulosti záujem odkúpiť od nich nehnuteľnosť, jeho ponuku odmietli. Žalovaný v rade 1/ mal tvrdiť, že žalobcovia nemajú žiadny právny nárok na zdroj vody, a že urobí všetko preto, aby nedošlo k ich opätovnému pripojeniu. Žalovaný v rade 1/ má robiť všetko preto, aby žalobcom znepríjemnil susedské spolunažívanie a k tomu mu má dopomáhať syn – žalovaný v rade 2/. Žalovaný v rade 1/ mal v minulosti odpojiť nehnuteľnosť žalobcov od elektrickej energie, brániť žalobcom vo výstavbe plotu, znefunkčniť odtoky dažďovej vody a zabrániť v prechode cez jediný vstup do pivničných priestorov. K vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcov v rade 1/ a 2/ uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili svoje tvrdenia o tom, že žalovaní v rade 1/ a 2/ odpojili nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov od potrubia, ktoré napája predmetnú nehnuteľnosť k zdroju pitnej vody. Z predložených fotografií ani zo zápisnice o podaní oznámenia a z trestného oznámenia nie je možné zistiť, že odpojenie nehnuteľnosti žalobcov v rade 1/ a 2/ od zdroja vody spôsobili žalovaní v rade 1/ a 2/. Rovnako nemal osvedčené ani tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný v rade 1/ im znepríjemňuje susedské spolunažívanie a v minulosti mal navrhovateľom odpojiť nehnuteľnosť od elektrickej energie, brániť im vo výstavbe plotu, znefunkčniť odtoky dažďovej vody a zabrániť v prechode cez jediný vstup do pivničných priestorov. Tieto tvrdenia zostali v rovine tvrdení (aj zápisnica na o podaní oznámenia na č. l. 12 – 13 pozostáva len z tvrdení žalobcu v rade 1/, ktoré nie sú potvrdené žiadnou treťou osobou) a nie sú zo strany žalobcov právne ani skutkovo podložené. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ potrebu rýchlej úpravy pomerov medzi stranami odôvodňujú protiprávnym konaním žalovaných v rade 1/ a 2/ zo dňa 17.09.2023 a slovnými vyhrážkami o opätovnom odpojení nehnuteľnosti od zdroja vody. Konštatoval, že nemal osvedčené, že zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ dochádza k zásahom ovplyvňujúcim kvalitu bývania žalobcov v rade 1/ a 2/.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/. Žiadali zmenu prvostupňového rozhodnutia, tak že súd ich návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie. Poukázali na to, že dňa 17.09.2023 zavolali policajnú hliadku, pričom toto tvrdenie aj dokázali predložením zápisnice z predmetného dňa (príloha č. 6 návrhu), rovnako aj podali trestné oznámenie dňa 18.09.2023 (príloha č. 7 návrhu) a nakoniec aj priložili množstvo dokladov preukazujúcich náklady za opätovné pripojenie nehnuteľnosti k zdroju vody. Policajnej hliadke dňa 17.09.2023 ako aj v trestnom oznámení zo dňa 18.09.2023 uviedli, že žalovaní sa priamo priznali k spáchaniu odpojenia nehnuteľností od zdroja pitnej vody. Len s ťažkosťou možno dospieť k názoru, že by takto krivo obvinili žalovaných a dokonca aj bezdôvodne podali trestné oznámenie. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nemôže obmedziť práva žalovaných. Uviedli, že v čase podania návrhu nedisponovali zápisnicou Úradu inšpekčnej služby zo dňa 26.10.2023, ktorej predmetom bol výsluch žalovaného v rade 2/, z ktorej vyplýva preukázanie protiprávneho konania žalovaných v rade 1/ a 2/. Aj napriek skutočnosti, že vypočutý bol iba žalovaný v rade 2/, tak sa vyjadroval aj ku konaniu žalovaného v rade 1/, ktoré vykonali spoločne, a teda ide o vyjadrenia, ktoré nemožno odmietnuť, nakoľko žalovaný v rade 2/ bol súčasťou tohto konania. Na strane 3 tejto zápisnice žalovaný v rade 2/ uvádza, že „Po predaji nehnuteľnosti A. M. G. môj otec dočasnú elektrickú aj vodovodnú prípojku zrušil.“ , čím jednoznačne potvrdzuje ich vyjadrenia, že v minulosti (hneď potom, ako nadobudli nehnuteľnosti) ich žalovaný v rade 1/ odpojil od elektriky a aj vody. Žalovaný v rade 2/ v zápisnici uviedol, že „Po odkúpení nehnuteľnosti C. dochádzalo k častým susedským sporom najmä medzi mojim otcom F. G. a A. B. C., o čom disponujem množstvom písomností a agendy...“, čím potvrdil aj ich vyjadrenie o tom, že medzi nimi a žalovanými dochádzalo k viacerým susedským sporom. S ohľadom na samotné vyjadrenia žalovaného v rade 2/ v zápisnici mali za to, že došlo k osvedčeniu tvrdení, ktoré súd nemal osvedčené a tieto nie je potrebné ďalej dokazovať (nakoľko boli potvrdené a teda ide o nesporné skutočnosti). Uviedli, že úplne rozporujú tvrdenia žalovaného v rade 2/ ohľadom vlastníctva zdroja vody, pričom považujú za úplne nepodstatné, ktoré nehnuteľnosti boli ako prvé pripojené k zdroju vody, nakoľko zdroj vody slúžil potrebám celej obce. Na strane 4 zápisnice žalovaný v rade 2/ uvádza, že „K udalosti zo dňa 16.09.2023 uvádzam, že s ohľadom na viaceré skutočnosti sa ešte začiatkom mesiaca september 2023 môj otec F. G. rozhodol, že zrekonštrujeme vodovodnú prípojku smerom od hlavnej vodovodnej šachty do rodinného domu č. XXX ,
ktorého je on výlučným vlastníkom.“, čo potvrdzuje, že žalovaní v rade 1/ a 2/ odpojili nehnuteľnosti od zdroja vody. Rekonštrukcia znamená obnovenie (napr. výmena starých ventilov za nové), avšak žalovaní v rade 1/ a 2/ používajú pojem „rekonštrukcia“ ako synonymum pre pojem „odpojenie“ zdroja vody od nehnuteľností, pričom žalovaný v rade 2/ nikde neuvádza, čo sa vlastne malo rekonštruovať. Uvedené potvrdzuje už len vyjadrenie žalovaného v rade 2/, že „Medzi skutočnosti, ktoré ovplyvnili rozhodnutie môjho otca F. G. bolo najmä podozrenie, že náš sused A. B. C. s neoprávnene a bez súhlasu napojil na náš miestny vodovod, ktoré podozrenie sme nadobudli po tom, ako jednak nám ale aj ostatným susedom, ktorí boli pripojení na našu vodovodnú vetvu prestala tiecť voda, ako aj skutočnosť, že zo zadnej časti nehnuteľnosti, kde si sused A. B. C. namiesto žumpy alebo septiku vytvoril trativod, z dôvodu čoho zateká do našej nehnuteľnosti – rodinného domu č. XXX.“. V predmetnom vyjadrení žalovaný v rade 2/ priznal a potvrdil, že nehnuteľnosti odpojil od zdroja vody práve žalovaný v rade 1/ (v iných častiach zase priznáva, že mu s tým pomáhal). Zároveň rozporujú tvrdenie žalovaného v rade 2/, že by sa napojili neoprávnene na akýkoľvek vodovod. Ide o alibistické tvrdenie, ktoré sa nijako nezhoduje so skutočnosťou. Od odpojenia nehnuteľností od vody v čase kúpy nehnuteľnosti (t.j. rok 2008) nebolo nijakým spôsobom zasahované do vodovodu. Pokiaľ žalovaný v rade 2/ uvádza v zápisnici, že „Vychádzajúcu z predpokladu, že sused A. B. C. nemá na svojom pozemku suchú latrínu, máme za to, že vo svojom rodinnom dome č. XXXX má splachovací záchod, pričom všetky splašky z jeho domu nám zatekajú do našej nehnuteľnosti a tým ju znehodnocujú.“, ide o tvrdenie nepravdivé a hlavne zavádzajúce. Žalovaný v rade 2/ vôbec nevychádza z predpokladu, že existuje splachovací záchod z dôvodu neexistencie latríny na pozemku nehnuteľností. Splachovací záchod postavil ešte predchádzajúci majiteľ (t.j. ujo žalovaného v rade 2/ a brat žalovaného v rade 1/) a bol súčasťou nehnuteľností už pri kúpe. Za nezmysel postrádajúci logický zmysel považujú tvrdenie žalovaného v rade 2/, že výzva na odstránenie inžinierskych sietí z roku 2008, ktorú mu údajne mali poslať, bola podnetom na odpojenie nehnuteľností od zdroja vody, a to v roku 2023. Napojenie nehnuteľností na zdroj vody nie je inžinierskou sieťou žalovaného v rade 1/, a teda ak by aj nejaká taká výzva existovala (čo žalovaný v rade 2/ vôbec nedokazuje), tak by sa nevzťahovala k odstráneniu ich inžinierskych sietí. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách uviedli, že pokiaľ žalovaný v rade 2/ uvádza, že predmetom kúpnej zmluvy medzi pôvodným vlastníkom a nehnuteľností je výhradne prevod nehnuteľností a nie prevod vodovodnej a kanalizačnej prípojky, predmetné tvrdenie predstavuje neznalosť zákona. Nakoľko žalovaný v rade 2/ uviedol, že v kúpno-predajnej zmluve nie sú spomenuté kanalizačné a vodovodné prípojky nehnuteľností, ktoré predtým vlastnil jeho ujo, potvrdzuje, že týmto vlastníkom bol jeho ujo s tetou, avšak iba spochybňuje ich následný prevod na žalobcov. Uvedené však ustanovuje zákon a teda je úplne bezpredmetné, či ich obsahuje aj kúpnopredajná zmluva. Vyjadrenie žalovaného v rade 2/ ohľadom toho, že nakoľko nedošlo k rozkopaniu na ich pozemku, tak nemohlo dôjsť k poškodeniu ich práv, je prejavom nepochopenia ani tých najzákladnejších právnych princípov. Je úplne nepodstatné, kde došlo k odpojeniu nehnuteľností od zdroja vody. Podstatné však je, že išlo o jediný zamýšľaný cieľ, ktorý nemal nič spoločné s „rekonštrukciou“. V ďalšom uviedli, že z viacerých častí zápisnice vyplýva, že žalovaní sú v presvedčení, že z nejakého dôvodu majú majetkové práva k inžinierskym sieťam nehnuteľností v ich vlastníctve a že konajú v presvedčení, že iba vykonávajú svoje práva, z čoho vyplýva, že ide o konanie, ktoré nebolo skratové alebo jednorazové ale že žalovaní majú záujem v tomto konaní pokračovať. Body napadnutého uznesenia poukazujúce na nepreukázanie skutočnosti, že nehnuteľnosti odpojili od zdroja vody žalovaní, ako aj že dochádzalo v minulosti medzi žalovanými a nimi k viacerým incidentom (ako napríklad odpojenie od vody, elektriny a pod.) už nemôžu na základe nových dôkazov obstáť. Rovnako už nemôže obstáť ani tvrdenie, že nebolo preukázaný naliehavý záujem najmä s ohľadom na vyjadrenia žalovaného v rade 2/, z ktorých vyplýva, že bude so žalovaným v rade 1/ pokračovať v protiprávnom konaní. Poukázali na to, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k žiadnemu poškodeniu práv žalovaných, nakoľko títo budú môcť aj naďalej vykonávať všetky im patriace práva, avšak môže dôjsť aspoň k ich ochrane pred neoprávnenými zásahmi do ich práv.
4. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 veta druhá CSP umožnil žalovaným v rade 1/ a 2/ sa vo veci vyjadriť (k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, k napadnutému uzneseniu a k odvolaniu žalobcov), na čo žalovaná strana reagovala podaním zo dňa 13.02.2024, v ktorom stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, navrhli jeho potvrdenie a žiadali priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu. Uviedli, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo svojom návrhu klamali o tom, že by im mali robiť
všetko pre to, aby žalobcom znepríjemnili susedské spolunažívanie, že by im mali brániť v užívaní ich oplotenia, že by im mali znefunkčniť odtoky dažďovej vody, či dokonca brániť v prechode cez pozemok. Žalobcovia klamali, ak tvrdili, že ich rodinný dom č.s. XXXX je alebo bol napojený na nejaký verejný vodovod, alebo na iný vodovod, na ktorý by oprávnene napojený byť mal. Je pravdou, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou V 725/2008 od pôvodného vlastníka A. M. G. a jeho manželky. Predmetom nadobudnutia tejto nehnuteľnosti je stavba „budova pre šport a rekreačné nehnuteľnosti súp. č. XXXX na KNC 4030/1 v k.ú. J.“, ktorá je dnes vedená ako rodinný dom. Bez ohľadu na evidenciu zápisu v katastri nehnuteľností a žiadosť o zmenu účelu užívania stavby je nesporné, že stavba je dostatočne identifikovaná, pričom ako rodinný dom bola zapísaná až v roku 2014. Tento rodinný dom pôvodne do vlastníctva A. M. G. previedol žalovaný v rade 1/ F. G. kúpnou zmluvou N 15/84 registrovanou Štátnym notárstvom v Čadci pod RI 12/84 zo dňa 11.01.1984. Stavba v skutočnosti nepredstavovala ani rekreačnú stavbu a ani rodinný dom ale humno. Prílohou prevodu bolo aj čestné vyhlásenie žalovaného v rade 1/ F. G., že je výlučným vlastníkom tohto dreveného humna. Súčasne aj znalecký posudok č. 1 o cene objektu – humna F. G., ktoré je postavené pri dome č. XXX v J. zo dňa 6.1.1984 potvrdzuje, že toto humno je bez elektrického osvetlenia a vody (č.l. 85 p.v. spisu). Z týchto listín je teda zrejmé, že stavba navrhovateľov nikdy na elektrickú energiu a vodovod napojená nebola. Uviedli, že žalobca v rade 1/ listom zo dna 16.06.2008 oznámil žalovanému v rade 1/ ako aj ďalšiemu vlastníkovi susednej nehnuteľnosti N. L., že sa stal vlastníkom budovy a pozemku od pôvodného majiteľa a vyzval ich, aby odstránili všetky inžinierske siete, pretože na jeho pozemku nemali byť žiadne bremená ani záväzky. Nakoľko si to žalobca v rade 1/ výslovne želal a stavba, ktorú od M. G. kúpil nebola napojená ani na rozvody elektrickej energie a ani na rozvody vody, je logické, že prepojenie káblom na stavbu žalobcov bolo odstránené a rovnako bolo odstránené aj napojenie na vodovodnú prípojku, ktorá patrí k rodinnému domu žalovaného v rade 1/. Z vyššie uvedenej výzvy žalobcu v rade 1/ vyplýva, že to bol on kto nechcel trpieť napojenia na prípojky susedných domov, pretože jeho stavba bola prepojená len elektrickým káblom, aby mala vlastnú elektrinu a vodovodnou hadicou, aby bola napojená na vodu, ktorá však nepatrila k jeho stavbe ale patrila ku stavbe žalovaného v rade 1/, preto kvôli potrebám a vôli navrhovateľa vyhovené bolo a bol od týchto energií odpojený s tým, že na dodávku elektrickej energie si zabezpečí vlastnú prípojku a dodávku vody si môže zabezpečiť rovnako vo vlastnej réžií, a to buď vlastnou vodovodnou prípojkou alebo čerpaním vody zo studní, ktoré sa v osade G. nachádzajú. Nie je totiž pravdou, že by skupinový vodovod, ktorý je v osade G. vybudovaný bol vodovodom osady. V roku 1960 tento skupinový vodovod vybudovali vlastníci konkrétnych rodinných domov pne svoje potreby a nie pre potrebu osady. Vodovod je vo vlastníctve vlastníkov rodinných domov, ktorý ho budovali, a teda tvorí príslušenstvo týchto rodinných domov:
- č.s. XXX (F. G. N. a manž. E. G.),
- č.s. XXX (K. G. a manž. F. G.),
- č.s. XXX (F. O. a manž. E. O.),
- č.s. XXX (L. P. a manž. E. P.),
- č.s. XXX (L. G. a manž. F. G.). Skupinová vodovodná prípojka v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov týchto domov nikdy neslúžila pre stavbu č.s. XXXX a rovnako neslúžila pre ostatné rodinné dámy, či stavby v lokalite G., ktorí sa nepodieľali na jeho výstavbe a ktorí naďalej dnes a v podstate od roku 1960 nepretržite čerpajú vodu zo studne. Pokiaľ sa teda žalobca chce domáhať napojenia na skupinový vodovod vo vlastníctve konkrétnych vlastníkov, tak nemôže žalovať iba ich, ale všetkých podielových spoluvlastníkov tejto stavby. V ďalšom uviedli, že žalovaný v rade 2/ je príslušníkom policajného zboru v hodnosti majora, a preto „s ťažkosťou možno dospieť k názoru, že by žalovaný v rade 2/ riskoval akékoľvek úmyselné, či vedomé porušenie práva tretej osoby, pretože si je vedomý, že voči nemu ako osobe v služobnom pomere môže byť podané disciplinárne alebo trestné oznámenie, ktoré prešetruje úrad inšpekčnej služby“. Poukázali na to, že ich legitímnym očakávaním je, že ak sa niekto chce napojiť na vodovodnú prípojku alebo skupinovú vodovodnú prípojku v spoluvlastníctve vlastníkov viacerých rodinných domov, tak predovšetkým všetkých týchto je povinný osloviť a títo musia s jeho napojením súhlasiť. Určite nikto zo spoluvlastníkov skupinovej vodovodnej prípojky, teda nikto z vlastníkov dotknutých rodinných domov nemôže legitímne očakávať, že ktokoľvek sa môže napojiť na jeho vodovodnú prípojku a takto zlikvidovať prívod vody, čo žalobcovia v rade 1/ a 2/ svojím konaním zavinili. Poukázali na to, že ak má byť zdrojom vody spoločná skupinová vodovodná prípojka v spoluvlastníctve majiteľov piatich rodinných domov, tak potom táto skupinová vodovodná prípojka nie je inžinierskou sieťou žalobcov, na ktorú sa možno bez súhlasu vlastníkov skupinovej vodovodnej prípojky napojiť. Rovnakým spôsobom ako sa žalobcovia
v rade 1/ a 2/ nedovolene napojili na vodovodnú prípojku majiteľov tejto prípojky a zničili im odber vody, rovnakým spôsobom majitelia vodovodnej prípojky zabezpečili odstránenie tohto nezákonného stavu. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ vykonaj technické opatrenia na zabezpečenie ochrany spoločnej vodovodnej prípojky, vykonával to výhradne s vedomým ostatných vlastníkov tejto stavby. Možno, že svojpomocná ochrana práva z pohľadu žalobcov v rade 1/ a 2/ môže vykazovať základné nepochopenie práva ako takého, avšak všetkým vlastníkom skupinovej vodovodnej prípojky nie je pochopiteľné, prečo by ktokoľvek mal právo sa svojvoľne napájať na vodovodnú prípojku v ich súkromnom vlastníctve bez toho, aby s takýmto napojením vyslovili súhlas. Mali za osvedčené, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ neosvedčili potrebu vydania neodkladného opatrenia, pretože nie je daná jeho naliehavosť lebo dodávku vody má stavba žalobcov v rade 1/ a 2/ rovnako ako ostatné stavby v osade G. zabezpečenú z miestnych studní, o ktoré sa osadníci (okrem žalobcov v rade 1/ a 2/) starajú. Nikto neobmedzuje žalobcov v rade 1/ a 2/ z čerpania vody z týchto studní. Nie je teda daná žiadna naliehavosť na vydanie neodkladného opatrenia a nie je daná ani žiadna bezprostredne hroziaca ujma a ani potreba rýchlej úpravy, pretože žalobcovia v rade 1/ a 2/ vodu majú, pričom nikde vo svojom návrhu a ani odvolaní netvrdili, že by cítili nedostatok vody.
5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d), § 359 a § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností zadokumentovaných v spise v čase svojho rozhodovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
7. Základným predpokladom dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
8. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán konania ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie má vo väčšine prípadov charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami konania a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.
9. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení – tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie (§ 328 ods. 2 CSP). Súd preto prihliada na argumentáciu navrhovateľa z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu
poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu.
10. Samotná lehota na rozhodnutie však indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
11. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť bezodkladného zásahu súdu do pomerov strán, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čím neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. I keď v štádiu odvolacieho konania sa v dôsledku doplnenia dôkazov a vyjadrenia žalovanej strany stalo nesporným jednak to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ skutočne odstránili napojenie stavby rodinného domu žalobcov v rade 1/ a 2/ od vodovodnej prípojky, ktorá patrí k rodinnému domu žalovaného v rade 1/, ako i to, že medzi sporovými stranami existujú nezhody, a to aj ohľadne oprávnenia žalobcov v rade 1/ a 2/ mať predmetnú nehnuteľnosť v ich vlastníctve napojenú na skupinový vodovod – spoločnú skupinovú prípojku spolu s rezervoárom vody, ktorá bola svojpomocne vybudovaná vlastníkmi vyššie uvedených rodinných domov. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ svoje oprávnenie „na prípojky a odber vody“ zo skupinového vodovodu odvodzujú z prehlásenia právneho predchodcu A. M. G. z 26.6.2008 (overeného dňa 8.7.2008 v Obci I.), ktorý prehlásil, že vodovodná prípojka bola vybudovaná cca v roku 1957 – 1958 jeho rodičmi K. a F. G. a inými obyvateľmi ako skupinový vodovod pre osadu G. a ako syn pokladá si právo na prípojku do jeho chaty a odber vody a toto právo postúpil A. B. C. (t.j. žalobcovi v rade 1/), ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú mu predal. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.5.2008 medzi A. M. G. a E. G. ako predávajúcimi a žalobcami v rade 1/ a 2/ ako kupujúcimi bola predmetom predaja nasledovné nehnuteľnosti:
- „budova pre šport a rekreačné nehnuteľnosti“ – súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX registra „C“ vedeným Správou katastra v Kysuckom Novom Meste, nehnuteľnosť je umiestnená na parcele č. 4030/1, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX registra „C“ vedeným Správou katastra v Kysuckom Novom Meste a
- pozemok „zastavané plochy a nádvoria“ - parcela č. 4030/1 o výmere 177 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území J., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX registra „C“ vedeným Správou katastra v Kysuckom Novom Meste. Tvrdenie, podľa ktorého sa na svojpomocnom vybudovaní skupinového vodovodu mali podieľať aj rodičia právneho predchodcu právneho predchodcu A. M. G. ako vlastníci rodinného domu súpisné číslo XXX vyplýva aj zo všetkých čestných vyhlásení (vrátane čestného vyhlásenia A. M. G.) ohľadne podielového spoluvlastníctva k skupinovej vodovodnej prípojke, ktoré boli v rámci odvolacieho konania predložené žalovanou stranou. Z časti zápisnice o doplnení trestného oznámenia predloženej žalobcami v rade 1/ a 2/ (č.l. 58 spisu) predloženej žalobcami v rade 1/ a 2/ vyplýva, že žalovaný v rade 2/ pri svojom výsluchu uviedol, že po predaji nehnuteľnosti A. M. G. otec žalovaného v rade 2/ dočasnú elektrickú aj vodovodnú prípojku zrušil. Taktiež zo samotného odvolania žalobcov v rade 1/ a 2/ vyplynulo, že od odpojenia nehnuteľnosti od vody v čase kúpy nehnuteľnosti (t.j. rok 2008) nebolo nijakým spôsobom zasahované do vodovodu. Z obsahu spisového materiálu nie je zistiteľné, na aký vodovod a na základe akého oprávnenia mala byť nehnuteľnosť kúpená žalobcami v rade 1/ a 2/ v roku 2008 po odpojení opätovne pripojená (a následne v roku 2023 žalovanými v rade 1/ a 2/ odpojená). Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení v kontexte žalobcami v rade 1/ a 2/ požadovaného petitu odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní nie je priestor na vykonávanie dokazovania, či napojenie nehnuteľnosti žalobcov v rade 1/ a 2/ na zdroj vody, ktoré žalovaní v rade 1/ a 2/ odpojili, bolo oprávnené (a teda či žalovaní v rade 1/ a 2/ postupovali v súlade s právom alebo protiprávne, keď odpojili vodovodnú prípojku žalobcov v rade 1/ a 2/. S týmito otázkami sa bude musieť v rámci dokazovania vysporiadať až súd konajúci v konaní o náhradu škody, iniciovanie ktorého avizovali žalobcovia v rade 1/ a 2/ už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
12. Podstatným pre toto konanie o neodkladnom opatrení je, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ neosvedčili naliehavosť vydania nimi požadovaného neodkladného opatrenia ako ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Z podaní žalobcov v rade 1/ a 2/ nie je zrejmé, že by im bol znemožnený prístup k oprávnenému napojeniu sa na zdroj vody, resp. že by mali nedostatok vody. Naopak samotní žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo svojom návrhu tvrdili, že vykonávajú kroky smerujúce k opätovnému zapojeniu nehnuteľností k zdroju vody, ktorý bližšie nešpecifikovali. Naviac, ak by aj žalobcovia takýto oprávnený prístup k zdroju vody nemali, tak vydanie neodkladného opatrenia s takým obsahom ako navrhovali by im oprávnený prístup k zdroju vody nedokázal zabezpečiť. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že petit navrhovaného neodkladného opatrenia má negatórny charakter a v kontexte tvrdených skutočností má pôsobiť preventívne a poskytnúť žalobcom ochranu pred budúcim možným konaním žalovaných, ktoré však je len v rovine domnienok a nepodložených hypotéz. Na dôvažok odvolací súd považuje samotnú formuláciu petitu (viď bod 2. tohto uznesenia) za veľmi vágnu a neurčitú, nakoľko nekorešponduje s odôvodnením návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom absentujú akékoľvek tvrdenia ohľadne odpojenia od akýchkoľvek (bližšie nekonkretizovaných) inžinierskych sietí zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/, ku ktorým malo dôjsť v súčasnosti. Inak povedané žalobcovia v rade 1/ a 2/ neosvedčili, že by žalovaní v rade 1/ a 2/ po roku 2008, odpojili ich nehnuteľnosti od nejakých inžinierskych sietí. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie negatórneho charakteru nemožno vydať, ak sa má týkať zdržanie sa takého konania, ku ktorému vôbec nedošlo, hoci niekedy dôjsť aj môže (čo je v zásade možné pri všetkých druhoch konaní a nie je vylúčené pri ničom).
13. Za daného stavu pri absencii osvedčenia naliehavosti bezodkladnej úpravy (vrátane nemožnosti vykonať v tomto konaní dokazovanie) s akcentom na vágnosť a nekonkrétnosť požadovaného petitu prihliadajúc na preventívny charakter požadovanej ochrany vo vzťahu len k potenciálnemu (nie aktuálnemu faktickému) konaniu žalovaných v rade 1/ a 2/, nemožno v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak ako žalobcovia v rade 1/ a 2/ žiadajú.
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP za osvedčené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalobcom v rade 1/ a 2/, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali s tým, že povinnosť žalobcov v rade 1/ a 2/ nahradiť žalovaným trovy konania je solidárna. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)