Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-163-2019.pdf
PDF · 88.62 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/163/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Š.P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky: E. Š.J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, dieťa rodičov: matky - D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, J., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová, a otca - J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, o návrhu navrhovateľky na zmenu platobného miesta na výplatu výživného, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. XXP/XX/XXXX-XX, zo dňa 20.08.2015 v časti určenia platobného miesta vyživovacej povinnosti rodičov, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že matka a otec maloletého dieťaťa sú povinní platiť výživné na maloleté dieťa, P.S. Š., nar. XX.XX.XXXX, určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. XXG.-XX, zo dňa 20.08.2015, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, ktorá je starou matkou maloletého dieťaťa a ktorej bolo maloleté dieťa zverené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. XXP/XX/XXXX-XX, zo dňa 20.08.2015 do náhradnej osobnej starostlivosti, sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.09.2019 domáhala, aby súd uložil povinnosť obom rodičom maloletého dieťaťa prispievať výživným na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.
2. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava č. k. XXP XX/XXXX-XX, zo dňa 20.08.2015 jej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a súd zaviazal matku maloletého prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 80,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Navrhovateľka ďalej uviedla, že rodičia jej výživné na maloletého neplatia vôbec, o maloletého sa nezaujímajú, neposkytujú mu žiadne vecné plnenia, nenakupujú oblečenie s tým, že ona sama je dôchodkyňa s čistým mesačným príjmom 310,-Eur. Navrhovateľka v zmysle novely zákona o rodine žiadala poukazovať výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
3. K návrhu sa rodičia maloletého dieťaťa nevyjadrili.
4. K návrhu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava č. k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa 20.08.2015 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky a má za to, že nariadením náhradnej osobnej starostlivosti vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu naďalej trvá. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, Okresný súd Bratislava zaviazal rodičov maloletého dieťaťa platiť určené výživné k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Odo dňa 01.01.2016 je účinná nová právna úprava podpory náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá zaviedla aj finančnú podporu detí nachádzajúcich sa v náhradnej rodinnej starostlivosti, čím sa upravil aj spôsob výplaty výživného a to tak, že platobným miestom, na ktoré majú rodičia maloletého dieťaťa poukazovať výživné je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľky a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava č.k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa 20.08.2015 v časti platobného miesta a zaviazal rodičov maloletého dieťaťa platiť určenú sumu výživného na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
5. Na pojednávanie vytýčené súdom na deň 08.04.2020 sa nedostavili rodičia maloletého dieťaťa, navrhovateľka a kolízny opatrovník. Všetci účastníci konania mali riadne vykázané doručenie predvolania na predmetné pojednávanie. Matka dňa 16.03.2020 a otec dňa 18.03.2020. Matka maloletého dieťaťa bola zároveň vyzvaná, aby sa vyjadrila, či súhlasí s tým, aby sa pojednávalo a rozhodlo vo veci v jej neprítomnosti s tým, že zároveň bola upozornená, že v prípade ak sa v lehote 10 dní nevyjadrí, bude mať súd za to, že súhlasí s tým, aby sa pojednávalo a rozhodlo vo veci samej v jej neprítomnosti. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa vyjadrili, že súhlasia, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a v súlade s ust. § 31 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), súd pokračoval v konaní bez prítomnosti navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, matky a otca maloletého dieťaťa.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu a spisom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. XXG. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. XXP/XX/XXXX-XX, zo dňa 20.08.2015 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Predmetným rozsudkom súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 80,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. 8. Podľa § 45 ods. 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, účinného do 31.12.2015, účinného v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V vo veci vedenej pod sp.zn. XXP/XX/XXXX, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 45 odsek 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len Zákon o rodine/, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
10. Podľa § 119b ods.5 Zákona o rodine, súd môže na návrh povinného alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zmeniť povinnosť povinného poukazovať výživné osobe, ktorej bolo zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na povinnosť poukazovať toto výživné úradu práce sociálnych vecí a rodiny, a to aj ak nerozhoduje o zmene výživného.
11. Podľa § 5 ods.1 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa opakovaný príspevok dieťaťu je určený na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa.
12. Podľa § 5 ods.2 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa7) zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. a) až d) rozhodnutím súdu1) a plnoleté nezaopatrené dieťa,7) ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa a) nemá príjem podľa odseku 4 alebo b) má príjem podľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a).
13. Podľa § 5 ods.3 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa opakovaný príspevok dieťaťu je a) pre nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm. a) 1. do 10 rokov veku vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne, 2. nad 10 rokov veku do 15 rokov veku vo výške 2,3-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne, 3. nad 15 rokov veku vo výške 2,5-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne, b) vo výške rozdielu medzi sumou podľa písmena a) a príjmom dieťaťa podľa odseku 4, ak ide o nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm. b).
14. Podľa § 5 ods.4 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa príjem dieťaťa podľa tohto zákona je súdom určené výživné rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná fyzická osoba poukazuje príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu, pozostalostná úrazová renta podľa osobitného predpisu, sirotský výsluhový dôchodok a sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny a príjem plnoletého nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 5 ods.6 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa uložením povinnosti poukazovať výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prechádza nárok na výživné oprávneného dieťaťa na tento úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a do sumy poskytovaného opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 je príjmom štátneho rozpočtu. Ak výživné podľa prvej vety je vyššie ako opakovaný príspevok dieťaťu, patrí dieťaťu aj rozdiel medzi výživným a týmto príspevkom. Ak nárok na opakovaný príspevok dieťaťu nevznikol, výživné podľa prvej vety príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poukazuje dieťaťu. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny postupuje podľa druhej vety a tretej vety aj vtedy, ak rodič dieťaťa neplní súdom uloženú vyživovaciu povinnosť alebo ju plní čiastočne.
16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, nakoľko od posledného rozhodovania súdu, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že rodičia sú povinní platiť výživné do rúk navrhovateľky, došlo s účinnosťou od 01.07.2017 k zmene právneho predpisu, a to ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine (zákonom č.2/2017 Z.z.). V súvislosti s uvedenou novelou predmetného ustanovenia, v prípade zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, došlo aj k zmene platobného miesta, na ktoré majú rodičia poukazovať výživné /a to aj v prípade ak maloleté dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča/, ktoré už nemá byť v prípade maloletých detí poukazované do rúk prarodiča-osoby, ktorej boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, ale má byť poukazované na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň, v prípade, ak si rodičia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť, má úrad práce, sociálnych vecí a rodiny právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. V zmysle uvedeného v prípade, ak si rodičia nebudú plniť svoju vyživovaciu povinnosť, zmenou platobného miesta bude mať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Súd zároveň poukazuje na citované ustanovenia zák.č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,
týkajúce sa vyplácania opakovaného príspevku, podľa ktorého má maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti právo na vyplatenie opakovaného príspevku s tým, že výška tohto príspevku je ovplyvňovaná tým, či je výživné vyplácané na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo nie. V zmysle citovaných ustanovení tohto zákona, v prípade ak nie je výživné poukazované na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň bez ohľadu na to, či rodičia maloletého dieťaťa platia súdom určené výživné, maloletému dieťaťu prináleží suma opakovaného príspevku znížená o výšku výživného, ktoré sú rodičia maloletého dieťaťa povinní platiť. V prípade ak je však výživné poukazované na účet úradu prace, sociálnych vecí a rodiny, maloleté dieťa má nárok na vyplatenie plnej sumy opakovaného príspevku bez ohľadu na to, či rodičia úradu výživné poukazujú alebo nie. Vzhľadom k uvedenému, je zmena platobného miesta zmenou v prospech a v záujme maloletého dieťaťa a preto, v súlade s citovaným ustanovením § 119b ods.5 Zákona o rodine súd rozhodol tak, že zmenil platobné miesto, na ktoré sú rodičia maloletého dieťaťa povinní poukazovať výživné na maloleté dieťa a rozhodol, že rodičia sú povinní platiť výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
Podľa § 2 zákona, ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu (pozn. súdu, teda aj na odvolanie účastníka v tomto konaní) v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.