Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/149/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. A., G. XXX a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Alojz Žitník, advokát, so sídlom A. XXX/XXX, F. I., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -102 zo dňa 18. augusta 2023, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec dieťaťa je povinný prispievať na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným a to sumou 190,- eur mesačne od 01.01.2023, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 01.01.2023 do 18.08.2023 v sume 490,- eur povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 30,- eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. V rozsahu tejto súdnej úpravy zároveň mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -29 zo dňa 10.08.2016 v časti o výživnom na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -102 zo dňa 18.08.2023 rozhodol takto: I. zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc od 01.08.2023. II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -29 zo dňa 10.08.2016 v časti o výživnom. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Pri rozhodovaní o návrhu matky dieťaťa (podanom dňa 21.11.2022) na zvýšenie výživného na maloletého zo sumy 120,- eur na sumu 220,- eur mesačne od 01.09.2022 z dôvodu zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom súd vychádzal z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 5 veta prvá, , , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Konštatoval, že vzhľadom k podanému návrhu zo strany matky o zvýšenie výživného v zmysle skúmal výraznú zmenu tých okolností (tak na strane oprávneného ako i povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v r. 2016 došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá v r. 2016 zarábala ako poštová doručovateľka sumu 554,- eur a v súčasnej dobe má priemerný mesačný príjem vo výške 798,47 eur (t.j. jej príjem sa zvýšil

o 244,47 eur). Ďalej sa jej zvýšili náklady na elektrinu zo sumy 32,- eur na sumu 42,- eur, na drevo zo sumy 500,- eur ročne na sumu 1.100,- eur ročne, daň z nehnuteľnosti zo sumy 12,- eur ročne na sumu 28,22 eur, odpad zo sumy 76,- eur ročne na sumu 84,- eur ročne, náklady na motorové vozidlo – EK a TK vo výške 89,- eur a taktiež poistka vo výške 98,10 eur ročne. Matka tiež spláca pôžičku od svojich rodičov na vyplatenie otca maloletého vo výške 150,- eur mesačne. K zmene pomerov došlo taktiež aj na strane otca, ktorý v r. 2016 zarábal 570,- netto a v súčasnosti je jeho priemerný zárobok cca 800,- eur (príjem sa zvýšil o 230,- eur), čo vyplýva z predložených potvrdení o príjme a potvrdení z banky ako aj z lustrácie Sociálnej poisťovne a túto skutočnosť uviedol aj právny zástupca otca na pojednávaní. Otec v čase poslednej úpravy výživného býval u svojich rodičov, ktorým prispieval sumou 100,- eur mesačne a v súčasnosti žije v nájme, za ktorý uhrádza sumu 370,- eur mesačne. Jeho ďalšie náklady sú na oblečenie, drogériu a pohonné hmoty, k čomu predložil doklady (č. l. 95-98 spisu). Otec má zdravotné problémy, pre ktoré poberal v minulosti (február až jún 2023) nemocenské t.j. bol práceneschopný, avšak lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že v mesiaci jún 2023 začal opätovne pracovať. Obaja rodičia mali v čase pôvodného rozhodnutia v r. 2016 cca obdobný príjem a je tomu tak aj v súčasnosti. Obaja majú dve vyživovacie povinnosti a to voči ich plnoletej dcére a maloletému synovi. Súd po dôkladnom preskúmaní pomerov oboch rodičov, ako aj maloletého v časti sa stotožnil s návrhom matky a aj s názorom kolízneho opatrovníka a mal za to, že zvýšenie výživného na maloletého syna je dôvodné. Posledná úprava vyživovacej povinnosti bola v r. 2016 t.j. pred 7 rokmi. Na strane maloletého nastali významné zmeny tým, že v čase pôvodného rozhodnutia mal 9 rokov a navštevoval 3. ročník základnej školy. V súčasnosti má 16 rokov a navštevuje Strednú odbornú školu v F. I.. Podľa súdu bolo zrejmé, že sa maloletému od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti podstatne zvýšili náklady nielen na stravu, oblečenie, hygienu, cestovné, školské pomôcky, ale aj na zdravotnú starostlivosť, či mimoškolské aktivity, čo matka riadne preukázala predloženými pokladničnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise (č. l. 61-79 spisu - stravné v škole v r. 2016 vo výške 20,- eur a v súčasnosti 40,- eur, cestovné v r. 2016 vo výške 20,- eur a v súčasnosti 40,- eur, oblečenie a obuv v r. 2016 vo výške 40,- eur mesačne a v súčasnosti 50,- eur, poistka vo výške 9,40 eur, telefón vo výške 10,- eur mesačne, internet, vitamíny vo výške 5,50 eur, hygiena vo výške 15,- eur, mimoškolské aktivity – lyžovanie, bicykel v r. 2016 vo výške 20,- eur a v súčasnosti 30,- eur). Maloletému taktiež počas roka vznikajú aj jednorazové výdavky a to napríklad kúpa notebooku, poplatok za lyžiarsky kurz, poplatok za birmovku, príspevky na stužkovú atď., ktoré v čase v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom neexistovali. Súd mal za to, že suma 170,- eur na maloletého v súčasnej dobe prestavuje náležité zvýšenie vyživovacej povinnosti, a to aj vzhľadom na zvýšenie nákladov maloletého, matky na domácnosť a rovnako s ohľadom na zvýšenie nákladov na strane otca a jeho zdravotný stav. Otec v súčasnej dobe zarába 800,- eur mesačne t.j. od poslednej úpravy v r. 2016 sa zvýšila jeho mzda o 230,- eur. Otec si síce plní súdom určenú vyživovaciu povinnosť, avšak nad rámec sa o maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma, nestretáva sa s ním a nekupuje mu žiadne darčeky. Pokiaľ otec na pojednávaní poukazoval na svoje zdravotné ťažkosti súd mal v tejto súvislosti za to, že tento nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu tieto ťažkosti bránili vo vykonávaní jeho povolania (toto nevyplýva ani z predložených lekárskych správ na č. l. 83-87 spisu, z ktorých je zrejmé, že otec bol v r. 2021 na operácii a následne mu boli odporúčané rehabilitácie) a teda je to v jeho zárobkovej činnosti. Nad rámec svojho zárobku otec disponuje finančnou rezervou vo výške 35.000,- eur z majetkového vyrovnania BSM po rozvode manželstva, čo sám uviedol na pojednávaní, ktoré finančné prostriedky treba taktiež v jeho majetkových pomeroch zohľadniť. Vzhľadom na uvedené otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, aby bol schopný zvýšené výživné na maloletého platiť. Súd zohľadnil majetkové pomery a súčasný zdravotný stav otca (t.j. jeho práceneschopnosť v období od februára do júna 2023) v tom, že zvýšil výživné o sumu 50,- eur ako navrhoval kolízny opatrovník t.j. zo sumy 120,- eur na sumu 170,- eur a nie na sumu 220,- eur čo žiadala matka. Čo sa týka dátumu, od ktorého súd zvýšil výživné, tak súd poukázal na to, že matka na pojednávaní súhlasila s tým, aby sa výživné zvýšilo až od 01.08.2023 a aby sa neurčovalo zameškané výživné, a to vzhľadom na to, že otec bol predtým práceneschopný t.j. splácanie ešte aj zameškaného výživného by bolo preňho finančne náročné. Vzhľadom na fakt, že návrhu vyhovel, tak tým zmenil aj rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -29 zo dňa 10.08.2016 v časti o výživnom na maloletého A.. 1.2 O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) t.j. stanovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 28.09.2023 odvolávajúc sa na ust. , (ďalej len „“) s tým, že nedostatok týchto dôvodov spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Taktiež nebral

pri svojej rozhodovacej činnosti do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a tieto skutočnosti potom ani nepremietol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ďalej otec vytýkal súdu najmä fakt, že za účelom zistenia skutkového stavu v predmetnej veci súd prvej inštancie nevykonal náležité potrebné dokazovanie v takom rozsahu, ako to jednoznačne vyplýva z uznesenia Krajského súdu Trenčín č. k. -50 zo dňa 13.06.2023, ktorým rozhodnutím odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -24 zo dňa 10.01.2023 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie pričom uznesenie odvolacieho súdu zostalo v jeho podstatnej časti ignorované a nenaplnené. Vzhľadom k vyššie uvedenému je absolútne zrejmé a nepochybné, že opakovane v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie vôbec nepreukázal, ale vôbec ani neodôvodnil presvedčivým spôsobom ako ustálil ten skutkový stav, že jednotlivé výdavky uvádzané matkou má za objektívne preukázané, čím porušil zásadu rovnosti strán účastníkov súdneho konania, pričom súd vychádzal iba z údajov uvádzaných matkou, bez objektivizácie ďalším dokazovaním. Matka svojim správaním sa pred súdom dáva predpoklad o svojej nedôveryhodnosti, keď na súbežne konanom inom súdnom pojednávaní dňa 10.01.2023 Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. v právnej veci o zvýšenie výživného na plnoletú dcéru H. B., nar. XX.XX.XXXX matka uviedla, že jej príjem je maximálne do 500,- eur avšak súd si vyžiadal iba v tomto jednom prípade listinný doklad za účelom preverenia a objektivizácie tvrdení matky o jej príjme a zistil zo správy Slovenskej pošty I. I., že čistý príjem matky činí sumu viac ako 700,- eur. Matka teda neuvádzala úmyselne súdu pravdivé skutočnosti. Naopak on predložil súdu okrem iných listín, ktoré plne preukazujú a objektivizujú jeho tvrdenia v konaní pred súdom, taktiež v listinnej podobe lekárske správy z odboru neurológie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že on trpí mimoriadne závažnou neurologickou chorobou, prekonal opakovane na najvyššom odbornom lekárskom pracovisku na Klinike neurológie vo FN v I. mimoriadne ťažkú neurologickú operáciu, kde mu bol do tela voperovaný elektronický čip – implantát, ktorý umelo udržiava jeho pohybovú, motorickú činnosť mozgu a pohybového aparátu. S týmto zariadením chodí pravidelne na kontroly do I., pričom opakovane mu bolo ošetrujúcim lekárom F. G. A. J., G. doporučované, aby svoju prácu ako stavebný robotník vymenil za menej namáhavú prácu v kľudnejšom prostredí, nakoľko býva úplne vyčerpaný, často nevládze pracovať súbežne s kolegami, máva vysoké teploty z vyčerpania, čo mu spôsobuje problémy a stresové situácie, a preto je dosť často práceneschopný. V dôsledku uvedeného máva často príjem do 600,- eur mesačne, teda menej ako matka dieťaťa. Z tejto sumy nevládze vyžiť. Je však presvedčený o tom, že keď sa mu bude takto jeho zdravotný stav rapídne zhoršovať, v žiadnom prípade by nebol objektívne schopný platiť tak vysoké výživné ako mu bolo stanovené v tomto napadnutom rozsudku. Otec dieťaťa preto vytýkal súdu, že tieto mimoriadne závažné skutočnosti a preukázané fakty vôbec nebral pri stanovení výšky výživného na zreteľ a nezaoberal sa nimi. Ďalej dal do pozornosti tiež tú zásadnú skutočnosť, že opatrením vlády SR sa s účinnosťou od 01.01.2023 podstatným spôsobom zvýšil príjem matky o cca 180,- eur mesačne, a to súčtom odpočítateľnej položky zo mzdy – daňového bonusu a tiež zvýšením rodinných prídavkov, pričom táto suma podstatne prevyšuje sumu požadovanú matkou v tomto konaní. Návrh matky sa teda javí ako plne nedôvodný. Otec dieťaťa žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle tak, že výživné na maloletého zvýši zo sumy 120,- eur na sumu 130,- eur.

3. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 06.10.2023 odporučil, aby bol potvrdený rozsudok okresného súdu. Naďalej sa pridržiaval svojho vyjadrenia v uvedenom rozsudku, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa.

4. Matka dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 12.10.2023 uviedla k predmetnému súbežne konanému pojednávaniu vo veci sp. zn. iba toľko, že na prvom pojednávaní (06.12.2023) vypovedala jej dcéra H. B., ktorá na otázku súdu „Aký mesačný príjem má matka“ odpovedala iba orientačne, keďže presnú sumu nepoznala. Presnú výšku jej príjmu súdu predložila i s ostatnými výdavkami na domácnosť, školu a deti na pojednávaní dňa 18.08.2023. Ako matka – samoživiteľka má nemalé výdavky, ktoré súdu zdokladovala a zároveň aj mesačné splátky vo výške 150,- eur, ktorými spláca sumu majetkového vyrovnania po rozvode s otcom dieťaťa. Ďalej poukázala na to, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca na maloletého bola v r. 2016. Podľa nej požadované a súdom prisúdené výživné na maloletého je síce navýšenie sumy, ale vzhľadom na stále narastajúce ceny potravín, energií a vôbec životnej úrovne, nie je prehnané a je v možnostiach otca prispievať s uvedenou sumou a aspoň takto sa „podieľať“ na výchove a životnej úrovni. So synom (i dcérou) sa otec už tri roky vôbec nestretáva, netelefonuje, nekupuje darčeky na osobné sviatky, Vianoce a ostatné životné udalosti (birmovka, stužková atď.). Naopak, otec tri deti priateľky pravidelne bráva na výlety a kupuje im darčeky. Pokiaľ otec poukazuje na navýšenie rodinných prídavkov a daňový bonus, ktorý poskytuje štát, podotkla, že uvedené

„bonusy“ nie sú vyživovacou povinnosťou rodiča. Otec sa tiež nie veľmi pekne zachoval i k svojej plnoletej dcére, ktorej bez jej vedomia zrušil poistku so šetrením a šetriacu čiastku použil na vlastné účely. Do dnešného dňa jej tieto finančné prostriedky nevrátil a ani jej neuzatvoril novú poistku pričom cieľová šetriaca suma bola 1.660,- eur. K poukazovaniu otca na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu znemožňuje zarábať väčšiu sumu (časté PN) vyslovila názor, že žiaden zamestnávateľ by neriskoval a takto vážne chorého zamestnanca nechal pracovať na pozícii v akej otec pracuje. Je jej známe, že otec chodí popri zamestnaniu maľovať interiéry bytov a domov za peniaze na ruku (napr. v sobotu 30.09.2023 v F. – K. XXXX/X). Pokiaľ je zdravotný stav otca tak vážny, prečo nedodržiava rady lekárov a vo zvýšenej miere konzumuje alkohol. Okrem toho doložené lekárske správy otca súdu sú z ortopedickej ambulancie (bolesť ramena) a nie z neurológie. Ak sa otec odvoláva na svoj nízky mesačný príjem, je na zváženie, prečo si prenajíma časť rodinného domu (u manžela svojej priateľky, ktorá tam tiež býva) za 370,- eur mesačne. Zároveň využíva pomoc advokátskej kancelárie, ktorá ho na súde zastupuje. Na pojednávaní (10.01.2023) sám otec uviedol, že disponuje finančnou hotovosťou cca 35.000,- eur, ktoré má uložené na termínovanom účte. K záveru posledného súdneho pojednávania dňa 18.08.2023 matka dieťaťa uviedla, že k súhlasu s nižšou sumou výživného na maloletého pristúpila na základe vyjadrenia sudkyne a kolíznej opatrovníčky. Cítila sa pod tlakom a zarazená zo situácie, kedy jej najskôr sudkyňa (dňa 10.01.2023) ňou navrhovanú výšku výživného v sume 220,- eur prisúdila a na ďalšom pojednávaní (dňa 18.08.2023) túto znížila na sumu 170,- eur. Odstupom času situáciu zhodnotila a trvá na svojom pôvodne podanom návrhu s výškou mesačného výživného na maloletého A. v sume 220,- eur. Podľa jej názoru táto suma v žiadnom prípade nebude pre otca likvidačná, keďže tento disponuje nemalou sumou na svojom termínovanom účte a svoj mesačný príjem si vylepšuje maľovaním interiérov popri zamestnaniu. Všetky okolnosti a písomné podklady uvádza súdu pravdivo, aby mohlo dôjsť k objektívnemu posúdeniu situácie a jej pôvodného návrhu na výšku výživného na maloletého. Matka dieťaťa preto žiadala odvolací súd, aby otca zaviazal prispievať na maloletého sumou 220,- eur mesačne, počnúc od 01.01.2023.

5. Otec dieťaťa ani kolízny opatrovník dieťaťa sa k vyjadreniu matky nevyjadrili.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , , ďalej len „CSP“, ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (, , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom zmenil ( ).

7. V preskúmavanej veci sa matka dieťaťa návrhom podaným dňa 22.11.2022 domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 120,- eur na sumu 220,- eur mesačne z dôvodu, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -29 zo dňa 10.08.2016 od ktorej doby je maloletý vekovo starší, vyspelejší, navštevuje strednú odbornú školu, čím sa zvýšili jeho potreby.

8. Okresný súd rozsudkom v prvom poradí (č. k. -24 zo dňa 13.01.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. -25 zo dňa 13.01.2023) zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc od 01.01.2023 s tým, že sa týmto mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -29 zo dňa 10.08.2016 v časti o výživnom na maloletého A. B. pričom žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. V dôsledku odvolania otca Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -50 zo dňa 13.06.2023 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc od 01.08.2023 čím sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.

k. -29 zo dňa 10.08.2016 v časti o výživnom a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Otec dieťaťa v odvolaní v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatočnú odôvodnenosť po stránke skutkovej a právnej a majúc za to, že zostalo v jeho podstatnej časti ignorované a nenaplnené predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu. V ďalšej časti je odvolanie v podstate obsahovo zhodné s odvolaním zo dňa 03.02.2023 podaným proti rozsudku okresného súdu v prvom poradí. Uvedené sa týka zdravotných problémov otca, v dôsledku čoho je často práceneschopný a dosahuje príjem do 600,- eur mesačne. Taktiež spochybňovania výšky príjmu matky jednak s poukazom na konanie v inej právnej veci a jednak na poberanie daňového bonusu a zvýšené rodinné prídavky od 01.01.2023.

12. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že trvá na pôvodnom návrhu o zvýšenie výživného na sumu 220,- eur mesačne od 01.01.2023 vzhľadom na to, že otec disponuje nemalou sumou na svojom termínovanom účte. Svoj mesačný príjem si vylepšuje aj maľovaním interiériov popri zamestnaniu.

13. Podľa navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania (ods. 1). V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

14. Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

15. Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

16. V konaniach, ktoré môžu začať ex offo, súd návrhom účastníkov viazaný nie je, preto súd ani nemusí o zmene návrhu rozhodnúť. Ust. sa v danom prípade neaplikuje. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj . Výrok súdu sa totiž viaže na výsledky dokazovania a ich právne posúdenie, a nie je závislé od návrhu účastníka a od vymedzenia predmetu konania účastníkom. Inak povedané, návrh účastníka nedáva súdu v konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu, hranice pre jeho rozhodovaciu činnosť. Ak však účastník v konaní, ktoré môže začať aj bez návrhu, navrhne zmenu návrhu, je namieste, aby sa druhý účastník mohol k tomuto návrhu vyjadriť.

17. Vyjadrenie matky, v ktorom navrhla zmenu výšky zvýšeného výživného a jeho počiatku a to od 01.01.2023 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi otca dieťaťa dňa 31.10.2023 a kolíznemu opatrovníkovi dieťaťa dňa 17.10.2023. Na uvedené podanie títo písomne nereagovali.

18. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, tak aj na strane rodičov.

19. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

20. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťaťa odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti rodiča vychádzať. V je určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné sám sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v odôvodnenými potrebami oprávneného.

21. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom dokazovania vykonaného okresným súdom, napadnutým rozhodnutí, odvolaním otca ako i vyjadrením resp. zmenou návrhu matky v odvolacom konaní dospel k záveru, že okresný súd po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu správne zistil skutočný stav vykonaním porovnania pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe. Správne konštatoval, že došlo k zmene pomerov. Zmenu pomerov v konečnom dôsledku nespochybnil ani otec dieťaťa keď súhlasil so zvýšením výživného na sumu 130,- eur mesačne. Pri určení výšky zvýšeného výživného však odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nevyvodil správny právny záver určením zvýšeného výživného len o sumu 50,- eur mesačne nakoľko túto nepovažoval za primeranú rozhodným kritériám. Od posledného rozhodnutia o výživnom ku dňu podania návrhu matky uplynula pomerne dlhá doba 6 rokov, maloletý mal v uvedenom čase 9 rokov, bol pred nástupom do 4. ročníka do základnej školy pričom ku dňu podania návrhu mal 15 rokov a navštevoval 1. ročník strednej školy. Niet polemiky o tom, že sa od posledného rozhodnutia o výživnom zvýšili výdavky spojené s výchovou maloletého a starostlivosťou o neho a to, nielen v dôsledku jeho telesného a psychického vývinu (a s tým súvisiacich vyšších nákladov na zabezpečenie stravy, oblečenia, obuvi a pod.) ale aj v dôsledku toho, že maloletý navštevuje strednú školu v rámci ktorej sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Len tie najzákladnejšie mesačné výdavky zistené okresným súdom predstavujú celkovú sumu 380,- eur mesačne (obedy v škole 40,- eur, školské pomôcky 10,- eur, cestovné do školy 40,- eur, strava doma 100,- eur, oblečenie a obuv 50,- eur, vreckové 80,- eur, kredit na telefón 10,- eur, vitamíny 5,50 eur, drogéria 15,- eur, bicykel a voľný čas 30,- eur). Otec okrem určeného výživného v doterajšej sume 120,- eur mesačne na maloletého ničím iným neprispieva. Rodičia dieťaťa majú vyživovaciu povinnosť aj k dcére H., na ktorú bol otec v priebehu tohto súdneho konania zaviazaný prispievať výživným v sume 160,- eur mesačne od 01.01.2023 (rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -22 zo dňa 10.01.2023 bolo výživné zvýšené zo sumy 150,- eur na sumu 160,- eur mesačne). Otcovi i matke sa od posledného rozhodnutia tiež zvýšil príjem. Aj podľa odvolacieho súdu otec v konaní nepreukázal, že by mu zdravotné problémy bránili pri výkone povolania. Odvolanie v tomto smere zdôvodňuje rovnako ako v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v prvom poradí a teda nereaguje na vyhodnotenie súdu. Odvolací súd prihliadol aj na príležitostný príjem otca a to maľovaním interiérov popri zamestnaniu ako bolo v konaní matkou tvrdené. Obdobnú prácu maliara vykonáva aj v zamestnaní a preto je uvedené uveriteľné. Okrem toho matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla aj konkrétny deň a miesto výkonu takejto práce otcom, ktorý na toto nereagoval a teda uvedenú skutočnosť nespochybnil. I keď rozsah výživného v zákone výslovne vyjadrený nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným sa má dieťaťu zabezpečiť taká životná úroveň, ktorú by dosahovalo i v prípade, ak by rodičia žili v spoločnej domácnosti, resp. sa podieľali na úhrade výdavkov spoločnej domácnosti i jej jednotlivých členov. S ohľadom na vek dieťaťa (takmer 17 rokov) už nie je zo strany matky potrebné poskytovať osobnú starostlivosť ako tomu bolo pri poslednom rozhodovaní (naďalej však poskytuje služby ako varenie, pranie, zabezpečuje bývanie) preto je podľa odvolacieho súdu aj táto povinná sa podieľať na výžive dieťaťa aspoň sumou 130,- eur mesačne. Časť potrieb dieťaťa je krytá aj štátnymi dávkami (rodinné prídavky), ktoré od 01.01.2023 predstavujú sumu 60,- eur mesačne. Otcom dieťaťa navrhované zvýšené výživné o 10,- eur mesačne na dieťa nepovažuje odvolací súd, aj napriek tomu, že matka dieťaťa poberá daňový bonus a rodinné prídavky, za opodstatnené. Vzhľadom na uvedené určená výška výživného v sume 190,- eur mesačne zohľadniac povinnosť matky i poskytované dávky podľa odvolacieho súdu predstavuje plnenie vo výške, ktorá dokáže zabezpečiť potreby dieťaťa prospešné jeho všestrannému vývoju v súčasnej dobe.

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd s použitím rozsudok okresného súdu zmenil vo výroku o výživnom tak, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého zvýšeným

výživným a to sumou 190,- eur mesačne od 01.01.2023 (akceptujúc návrh matky), vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.

23. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu vo výroku o zvýšenom výživnom došlo aj k zmene rozsudku vo výroku o zameškanom výživného za čas od 01.01.2023 do dňa rozhodnutia okresného súdu t.j. 18.08.2023. K výpočtu celkovej sumy 490,- eur dospel nasledovne: rozdiel medzi určeným výživným 190,- eur a naposledy rozhodnutým výživným 120,- eur predstavuje 70,- eur x 7 mesiacov (vrátane mesiaca júl, keďže splatnosť bola určená dňom 25. v mesiaci). Zameškané výživné na maloletého odvolací súd povolil otcovi dieťaťa vzhľadom na jeho výšku splácať v splátkach po 30,- eur mesačne tak, aby v primeranej dobe bolo zabezpečené splatenie dlhu a to aj s ohľadom na vek dieťaťa blížiaci sa plnoletosti a neboli ohrozené práva žiadneho z účastníkov a to spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, t.j. v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane celý nedoplatok splatným naraz.

24. V rozsahu tejto súdnej úpravy zároveň mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -29 zo dňa 10.08.2016 v časti o výživnom na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX.

25. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančných aj odvolacích) rozhodol odvolací súd vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nanovo a to podľa a , podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa , rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zo spisového materiálu nevyplýva návrh otca ani matky na rozhodnutie o náhrade trov konania. Okrem toho nevidel dôvod na použitie výnimky v zmysle .

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ (, ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).