Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-1334-2019.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Subarea
69Ek/1334/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného AEQUITAS MANAGEMENT Ltd., Wenlock Road, N17 GU London, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zast. T. O., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/XXX, XXX XX U., proti povinnému J. T. s.r.o., nar, XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX U., vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Zuzanou Papcunovou, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 040 01 Košice, pod sp. zn. 256EX 391/19, o vymoženie 150.000,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1334/2019 zo dňa 5. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1334/2019 zo dňa 5. decembra 2019 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1334/2019 zo dňa 5. decembra 2019.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 30.7.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky, pričom ako exekučný titul oprávnený súdu predložil Notársku zápisnicu zo dňa 21.9.2016, spísanú na Notárskom úrade JUDr. Ludmily Joanidisovej, so sídlom Plynárenská 7/C v Bratislave, notárskym kandidátom JUDr. Alanom Schwartzom, pod N 162/2016, NZ 33016/2016, NCRIs 33909/2016 (ďalej len „exekučný titul“). Predmetom notárskej zápisnice je záväzok povinného zaplatiť oprávnenému vo výške 150.000,-EUR najneskôr do 31.3.2017.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/1334/2019 dňa 3.9.2019 súdnu exekútorku JUDr. Zuzanu Papcunovú, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 040 01 Košice. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 3.9.2019, sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1334/2019 zo dňa 5.12.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinný súdu nijakým spôsobom nepreukázal žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Jeho návrh preto považoval za nedôvodný a zamietol ho. Povinný sa bránil tvrdeniami o tom, že predložená notárska zápisnica mala byť po vzájomnej ústnej dohode s oprávneným, v zastúpení Ing. Milošom Švestkom, fyzicky zlikvidovaná, nakoľko došlo k zániku vymáhaného nároku a ak bola proti nemu použitá ako exekučný titul, ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a o absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle povinného. Oprávnený tvrdenia povinného rozporoval, považoval ich za nepravdivé a účelové, s cieľom oddialiť výkon exekúcie vedenej
voči nemu. Oprávnený zdôraznil, že Ing. Miloš Švestka nie je a ani nebol konateľom oprávneného a ani nebol oprávneným poverený konať za neho v tejto veci. Oprávnený o týchto skutočnostiach predložil súdu čestné prehlásenie Ing. Miloša Švestku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, oprávnený navrhol, aby súd v exekúcii pokračoval. Vyšší súdny úradník, po preskúmaní súdneho spisu zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným je nedôvodný. Uviedol, že povinný súdu nepredložil žiadny dôkaz a nepreukázal žiadne skutočnosti o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu ani skutočnosti brániace jeho vymáhateľnosti. S poukazom na cieľ exekučného konania, ktorým je vymoženie nároku oprávneného z vykonateľného exekučného titulu a neunesenie dôkazného bremena povinným, návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 27.12.2019, podal povinný dňa 13.1.2020, sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
6. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil rovnakými skutočnosťami, aké uvádzal v návrhu na zastavenie exekúcie. Opätovne poukázal na to, že predmetná notárska zápisnica mala byť fyzicky zlikvidovaná a to v čase spoločného podnikania oprávneného a povinného v spoločnosti ENGLER AUTOMOTIVE SLOVAKIA s.r.o., IČO: 50 565 516. Preto je v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatným právnym úkonom, pre nedostatok vôle povinného, keď jeho prejav vôle v roku 2016, je po splnení si jeho povinností v spoločnosti ENGLER AUTOMOTIVE SLOVAKIA s.r.o., voči tejto spoločnosti a oprávnenému, použitý v roku 2019 proti nemu. Okrem rozporu s dobrými mravmi je uvedené konanie aj v rozpore s trestným právom ako spôsob vydierania a nátlaku. Súdu predložil výpis z registra spoločnosti oprávneného, v ktorom poukazoval na to, že Ing. Miloš Švestka je oprávnený konať za oprávneného a na jeho majetkovú účasť v spoločnosti oprávneného. Ďalej súdu predložil aj e-mailovú komunikáciu s Ing. Milošom Švestkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má za to, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a exekúcia by mala byť zastavená.
7. Súd dňa 6.2.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.2.2020. Oprávnený naďalej považuje tvrdenie povinného za nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Aj z výpisu spoločnosti, ktorý predložil povinný, vyplýva, že jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti je Ing. Roman Jakabčin, ktorý je vo výpise spoločnosti ako jediný registrovaný v pozícii „Company Director“. Súčasne vlastní aj majetkový podiel o veľkosti 1/3, t.j. čo je uvedené ako „Shareholder“. Ing. Miloš Švestka, konateľom spoločnosti nikdy nebol a ani nie je. Je iba vlastníkom majetkového podielu v spoločnosti o veľkosti 1/3, t.j. je vedený ako „Shareholder“. Rovnako aj e-mailová komunikácia s Ing. Švestkom, ktorú predložil súdu povinný, sa netýka dlhu, ktorý má povinný voči oprávnenému ale dlhu, ktorý má povinný voči Ing. Švestkovi ako fyzickej osobe. K uvedenému tvrdeniu oprávnený predložil súdu čestné prehlásenie Ing. Miloša Švestku o tom, že povinný má záväzky aj voči nemu ako fyzickej osobe aj voči povinnému a uvedená komunikácia sa týkala práve ich osobných záväzkov. Oprávnený súdu predložil aj vlastnú e-mailovú komunikáciu medzi ním a povinným z júla 2019, t.j. z obdobia pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorej oprávnený vyzýva povinného na uhradenie dlhu vo výške 150.000,-EUR najneskôr do 24.7.2018. Všetky tvrdenia povinného, vzhľadom na uvedené dokumenty, považuje oprávnený iba za vykonštruované a navrhuje, aby súd jeho sťažnosť zamietol.
8. V zmysle § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bo zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka súd považuje za dostatočne odôvodnené, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými právne relevantnými tvrdeniami povinného.
16. Súd preskúmaním veci zistil, že exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica zo dňa 21.9.2016, spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ludmily Joanidisovej, so sídlom Plynárenská 7/ C v Bratislave, notárskym kandidátom JUDr. Alanom Schwartzom, pod N 162/2016, NZ 33016/2016, NCRIs 33909/2016. Predmetom notárskej zápisnice je záväzok povinného zaplatiť oprávnenému vo výške 150.000,-EUR najneskôr do 31.3.2017.
17. Tvrdenie povinného, ktorý sa domáhal neplatnosti exekučného titulu z dôvodu, že tento mal byť fyzicky zničený, správne vyhodnotil vyšší súdny úradník ako nepreukázané. V súdnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval pravdivosti tvrdení povinného. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z e-mailovej komunikácie povinného s Ing. Švestkom, z ktorej súd zistil, že prebiehala v októbri 2019 a týkala sa inej sumy (175.000,-EUR), nie sumy vyplývajúcej z exekučného titulu a bola vedená z titulu ich vzájomnej dohody o majetkovom vyrovnaní a nie z titulu dlhu voči oprávnenému, uznaného v notárskej zápisnici. V obsahu komunikácie, okrem uvedeného, nie je ani raz spomenutá spoločnosť oprávneného. Súd tak na uvedenú komunikáciu neprihliadol, nakoľko nesúvisela s exekučným titulom v prejednávanej veci, bola vedená medzi inými osobami a o inom záväzku. Naviac, z uvedenej komunikácie ani nevyplynulo, že by jej účastníci dospeli vôbec k nejakej vzájomnej dohode. Tvrdenie povinného, že by na jej základe malo dôjsť k dohode o fyzickom zničení notárskej zápisnice, ktorá je v tomto konaní predložená ako exekučný titul, tak súd považoval za účelové a nepravdivé.
18. Ďalšie tvrdenia povinného, týkajúce sa osoby oprávnenej konať za spoločnosť oprávneného, ktorou má byť Ing. Miloš Švestka, súd rovnako považoval za nepreukázané a účelové. Z predloženého výpisu oprávneného ako obchodnej spoločnosti táto skutočnosť nijako nevyplynula. Naopak, vyplývali z neho skutočnosti tvrdené oprávneným o tom, že Ing. Švestka má v spoločnosti iba majetkovú účasť a nie postavenie štatutárneho orgánu. Ani túto obranu povinného tak súd nemohol považovať za preukázanú.
19. Súd sa napokon zaoberal aj notárskou zápisnicou predloženou exekučnému súdu ako exekučný titul a konštatuje, že táto presne stanovila aká povinnosť sa má plniť, je v nej určený čas plnenia právneho záväzku, aj oprávnená a povinná osoba, pričom povinná osoba s jej vykonateľnosťou súhlasila. Predložená notárska zápisnica je tak spôsobilým exekučným titulom. V prípade ak povinná osoba nesplnila dobrovoľne povinnosť, na ktorú sa v notárskej zápisnici zaviazala, exekúcia vedená voči nej na základe notárskej zápisnice materiálne vykonateľnej ku dňu začatia exekučného konania, je vedená dôvodne.
20. Súd v tomto smere preto dodáva, že za skutkového stavu, keď povinný neuniesol k svojim tvrdeniam dôkazné bremeno a oprávnený disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol dobrovoľne splnený ani zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie povinného o údajnej dohode o zničení notárskej zápisnice, súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo vyplývajúce mu z exekučného titulu, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
21. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku a ani o zrušení exekučného titulu, či o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
22. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
25. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
26. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal.
27. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).