Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-9-2020.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Subarea
1Co/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: M.. Ľ.R. M., S.. X.X.XXXX, M. X. U. XX, proti žalovanej: E.. O. M., S.. XX.XX.XXXX, M. V. Z. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/40/2019-54 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 7C/40/2019-92 z 21.2.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanej nestretávať sa so žalobcom, tohto nekontaktovať, netelefonovať mu, neobťažovať a fyzicky sa k nemu nepribližovať. Vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou navrhujúcej strany, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.
3. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
4. Násilie však nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné.
5. Žalobca k návrhu nedoložil také listinné dôkazy alebo iné dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu dočasnej úpravy a to pokiaľ ide o návrh vo veci uloženia neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil žalovanej, aby sa so žalobcom nestretávala, nekontaktovala ho, netelefonovala mu, neobťažovala a fyzicky sa nepribližovala. Žalobca súdu nenavrhol žiadne svedecké výpovede, nenavrhol znalecké dokazovanie, nepredložil lekárske správy, trestné oznámenia, komunikáciu medzi ním a žalovanou, resp. nepredložil žiadne dôkazy v listinnej či akejkoľvek inej podobe za účelom preukázania svojich tvrdení. Svoje obavy z možného správania žalovanej žiadnym spôsobom neosvedčil a súd nemôže len z jeho tvrdení ustáliť, že skutočnosti, ktoré uvádza sú pravdivé a sú takej intenzity, aby súd mohol uložiť navrhované opatrenia. obmedziť žalovanej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Ani podpis syna účastníkov konania v závere podania nemá takú výpovednú hodnotu, aby mohol súd vydať neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom ho požaduje žalobca. Napriek tomu si súd sám vyžiadal dôkazy a ani po vyžiadaní si všetkej dokumentácie, ktorú má OOPZ Slovenská Kajňa k dispozícii ohľadom strán sporu, nebola preukázaná taká intenzita neoprávneného správania žalovanej, na základe ktorej by súd mohol vydať neodkladné opatrenie. Podľa priestupkových spisov podania sa týkali odcudzenia mobilného telefónu a priestupku proti občianskemu spolunažívanie. Vec však bola následne predložená Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy ako podnet na začatie konania o priestupku. Z ostatných záznamov vyplýva, že podnet z 16.11.2019 bol ukončený poučením, nebolo zistené žiadne protiprávne konanie, a druhý záznam sa týkal tohto, že žalovaná sa nevie dostať do domu, nakoľko boli vymenené zámky. Súd teda nemal ku dňu vydania tohto uznesenia za preukázané, že voči žalobcovi alebo jeho rodine bolo spôsobené nejaké ublíženie, nebolo preukázané dôkazmi, že hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, prípadne, že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Neboli potvrdené ani skutočnosti, žeby žalobca podal nejaké trestné oznámenia.
6. Súd si navyše za prešetrením pomerov medzi stranami sporu pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 6P/181/2019 o rozvode účastníkov konania, z ktorého však taktiež nevyplýva, že by žalovaná svojím konaní ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu žalobcu. V uvedenom spise sa síce nachádzajú napríklad fotografie žalobcu, z ktorých je zrejmé, že žalobca má na krku krvavú ranu, no súd nemá za preukázané, že predmetnú ranu mu spôsobila žalovaná. Na predloženom CD-nosiči je taktiež niekoľko audio nahrávok, kde dochádza k hádke medzi stranami sporu. Avšak táto je obojstranná a zasahuje integritu tak žalobcu ako aj žalovanej. Na CD-nosiči je taktiež videozáznam, kde je vidieť, že žalovaná je nahrávaná na videozáznam žalobcom, aj napriek skutočnosti, že výslovne uviedla, že si to neželá. Následne došlo k fyzickému stretu, avšak jednalo sa skôr len o určité „naťahovanie sa“ a nie o taký fyzický atak, ktorý by žalobcovi spôsobil zranenia. Z fotografií, kde chcel žalobca zrejme poukázať na neporiadok v kuchyni, taktiež nie je možné spoľahlivo zistiť, kto tento neporiadok spôsobil. Aj keby bolo preukázané, že tento neporiadok spôsobila žalovaná, v žiadnom prípade toto súd nemôže vyhodnotiť ako predpoklad a dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.
7. Zo správania sporových strán je možné určiť, že ich správanie voči sebe vykazuje známky konfliktu, kde sa stretávajú rovnocenné strany. To znamená, že v danom prípade sa nejedná ani o násilie, kde jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Žalobca síce v podaní uviedol, že zo strany žalovanej došlo k fyzickému násiliu a to tak, že tá ho mala napadnúť kladivom, avšak ani toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal (výpoveďou svedkov, lekárskou správou, trestným oznámením a pod.).
8. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutočný stav v čase rozhodnutia súdu. Žalobca je stranou, ktorá podala návrh a teda na ňom spočívalo dôkazné bremeno preukázať naplnenie všetkých podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a v rámci toho i osvedčiť skutočnosť, že žalovaná je vo vzťahu k nemu dôvodne podozrivá z narušenia jeho fyzickej, či duševnej integrity. I keď niet pochybností o konflikte medzi žalobcom a žalovanou, posúdiac všetky v tomto štádiu konania dostupné dôkazy a to tak jednotlivo ako vo vzájomných súvislostiach, súd musel uzavrieť, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčil naplnenie podmienky uvedené v § 325 ods. 2 CSP.
9. Výrok o trovách konania, o ktorých rozhodol dopĺňacím uznesením, odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
10. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
11. Poukázal na to, že žalovanej v ničom nebránil až do chvíle, kým nezačala byť agresívna voči nemu, synom a spoločnému majetku. Keď vyberala veci zo vstavaných skríň, vytrhla dvere z rámu, čo sa za normálnych okolností nepodarí. Aj keď má žalovaná trvalý pobyt na adrese, na ktorej v súčasnosti býva žalobca, táto veľakrát opustila spoločnú domácnosť a vyvolávala hádky. Podľa listu vlastníctva je žalovaná vlastníčkou predmetného rodinného domu, avšak pokiaľ sa hlási k jeho vlastníctvu, mala by sa hlásiť aj k úverom a splátkam, ktoré v súvislosti s rekonštrukciou a udržiavaním rodinného domu treba platiť. Úver, ktorý žalobca vybavil a ktorým sa zaviazala, spláca už 20 rokov, pričom žalovaná nezaplatila ani jednu splátku.
12. Žalovaná, najmä v jarných a letných mesiacoch (máj, jún a júl 2019) odchádzala z domu ráno a prišla neskoro večer, pričom z dôvodu bezpečnosti a ochrany majetku pred nočnými návštevami, ktoré chodili po dvore, pričom sa snažili zistiť, či je všetko zamknuté, prijal žalobca opatrenia a všetko pozatváral. Žalobca na polícii podpísal vyhlásenie, že umožní žalovanej vstup do spoločného domu len v prítomnosti, a to z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť. Žalovanej umožnil prístup k veciam pokiaľ si ich chcela zobrať, avšak deti musel pred ňou zamknúť. Aj pred policajtom sa pokúšala žalovaná rozbiť dvere.
13. Žalovaná cieľavedome a zámerne vyvíja činnosť, aby žalobcu a synov provokovala svojou činnosťou k fyzickému kontaktu. Situácia je taká, že žalobca i synovia však potrebujú pokoj od žalovanej.
14. Dôkazy, ktoré žalobca mal k dispozícii predložil, pričom z nich vyplýva, že sa žalovaná pokúšala ho škrtiť počas jazdy autom, vyhrážala sa vyhodením z domu a synovia boli aj svedkami fyzického napadnutia zo strany žalovanej. Polícia pôsobí len v úlohe štatistiky, nič nevyrieši, urobí zápis, avšak to je všetko. V zápisoch nie sú uvedené rozhodujúce detaily, ktoré by mohli žalobcovi pomôcť. Žalovaná je človekom bez chrbtovej kosti a činnosť žalobcu smerovala vždy k urovnaniu konfliktov a nie k ich vyvolávaniu.
15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že je vlastníčkou predmetného rodinného domu, v ktorom v súčasnosti žalobca so synmi býva, chcela si z neho zobrať osobné veci, avšak žalobca zamkol spálňu, do vriec jej nahádzal to, čo uznal za vhodné, a tieto dal do pivnice. Vrecia si mohla zobrať len pod dozorom polície a na predmetnú nehnuteľnosť sa neskôr dostať nemohla, pretože žalobca uzamkol vstupné brány a vymenil zámok na vchodových dverách. Synov a ani žalobcu žalovaná neobťažuje, a to už aj z toho dôvodu, že nemá na to fyzické predpoklady.
16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci šetrenie potrebné na zistenie všetkých rozhodujúcich okolností nevyhnutných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo veci aj správne rozhodol.
18. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
22. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
23. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami sú narušené vzťahy, tieto ako manželia spolu nežijú, pričom častejšie dochádza medzi nimi k hádkam a nedorozumeniam. Rozvodové konanie sa viedlo na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 6P/181/2019. Vlastníčkou predmetného rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva žalobca spoločne so synmi sporových strán je v zmysle LV č. XXX, k.ú. X. U. žalobkyňa, ktorá ho nadobudla na základe darovacej zmluvy pod č. S. X/XX, ktorá bola registrovaná pod sp.zn. W. XX/XX-X/XX.
24. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že vo veci neboli predložené také dôkazy zo strany žalobcu, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Nedorozumenia medzi sporovými stranami dokazujú záznamy policajných orgánov, a to jednak pokiaľ ide o priestupkový spis pod sp.zn. ORPZ-VT-OPP5-155/2019-P, ktorý sa týkal nedorozumenia z 31.7.2019, počas ktorého žalobca zabránil žalovanej, aby ho nahrávala na mobilný telefón a ona zase zobrala jeho mobilný telefón. Existuje taktiež záznam z 19.11.2019, keď sa žalovaná obrátila na OO PZ Slovenská Kajňa za účelom umožnenia vstupu do predmetného rodinného domu, ktorého vstupná brána bola zamknutá, ďalej existuje zápis z 21.11.2019, taktiež na OO PZ Slovenská Kajňa, keď žalovaná podala oznámenie, že 21.11.2019 jej nebolo umožnené vstúpiť do predmetného rodinného domu a prevziať si svoje osobné veci. Predtým bola udalosť zo 16.11.2019, ktorú ohlásil žalobca s tým, že žalovaná mu robí problémy a nevie ako sa jej zbaviť, pričom po zásahu policajnej hliadky boli obe strany poučené, že žalovaná má právo si prevziať svoje osobné veci, čo sa aj udialo, žalovaná predmetnú nehnuteľnosť opustila a hliadkou OO PZ nebolo zistené protiprávne konanie.
26. Za týchto okolností, v zhode so súdom prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že nebola zistená taká intenzita nevhodného, agresívneho alebo nebezpečného správania sa žalovanej vo vzťahu k žalobcovi alebo synom sporových strán, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia v podobe ako to žalobca navrhoval.
27. Ako bolo vyššie naznačené, z doposiaľ preukázaných okolností vyplýva, že vzťahy medzi sporovými stranami sú dlhodobo narušené a žalobca sa snaží vyhnúť prítomnosti žalovanej, a to aj v zmysle ukončenia bývania v spoločnej domácnosti, čo v súčasnosti aj nastalo, nakoľko žalovaná býva v domácnosti svojich rodičov v V. Z. č. XXX. Pokiaľ si žalovaná chcela prevziať svoje osobné veci, alebo vstúpiť do rodinného domu, ktorého vlastníčkou stále v zmysle platných dokladov je, nemožno túto okolnosť hodnotiť ako správanie, ktoré by bolo dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ je žalovaná vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, v zásade by mala mať na ňu prístup, aj keď pochopiteľne nemôže sa dopúšťať konania, ktorým by spôsobovala ujmu žalobcovi alebo deťom - spoločným synom sporových strán. Takéto správanie však z predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie, na ktorú sa žalobca odvoláva) zo strany žalovanej preukázané nebolo. Predovšetkým v tejto súvislosti treba poukázať na záznam hliadky OO PZ Slovenská Kajňa zo 16.11.2019, ktoré potvrdzuje, že žalovaná si chcela z predmetného rodinného domu prevziať len osobné veci, čo nemožno hodnotiť ako obťažovanie alebo vytváranie situácií, z ktorých by hrozila ujma žalobcovi alebo synom sporových strán.
28. Za týchto okolností aj odvolací súd konštatuje, že neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nebola preukázaná a ani osvedčená naliehavosť takejto potreby za daného stavu vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami. V zásade možno konštatovať, že žalovaná si chcela prevziať z predmetného rodinného domu svoje osobné veci, odísť z neho, v súčasnosti sa tam nezdržiava nakoľko býva v domácnosti svojich rodičov a iné závažné okolnosti odôvodňujúce zásah v podobe súdneho rozhodnutia - neodkladného opatrenia v zmysle vyššie uvedeného zistené neboli.
29. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ návrh v prejednávanej veci na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanej podobe žalobcom zamietol a nakoľko je správny výrok napadnutého uznesenia (v podobe dopĺňacieho uznesenia) aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením ako vecne správne potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).