Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-64-2019.pdf
PDF · 165.96 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpeného: JUDr. Marián Jusko, advokát so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, Starohájska 3, 917 10 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ- TT-1-009/2019-PK zo dňa 11.02.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Riaditeľ obvodného oddelenia PZ Trnava, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave Krajského riaditeľstva PZ v Trnave disciplinárnym rozkazom č. 20/2018 zo dňa 26.11.2018 uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu dvoch mesiacov za spáchanie disciplinárneho previnenia porušením povinnosti ustanovenej podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe č. 73/1998 Z. z. na tom skutkovom základe, že: v bode 1. pri udalosti evidovanej pod č. 275.18/2024
- v zázname o podanom oznámení osoby R. T. zo dňa 02.10.2018 spracovaný ppráp. J. F. nie je uvedené číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti, čím prišlo k porušeniu čl. 5 ods. 2 písm. f ) nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov
- v zázname o podaní vysvetlenia osoby E. R. zo dňa 02.10.2018 spracovaný ppráp. J. F. nie je uvedené predchádzajúce meno a priezvisko osoby podávajúcej vysvetlenie a číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti osoby podávajúcej vysvetlenie, čím prišlo k porušeniu čl. 18 ods. 2 písm. f) nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov, čím prišlo k porušeniu čl. 61 ods. 1 nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov. Žiaden z hore uvedených písomných záznamov nebol vložený do Centrálnej evidencie priestupkov, čím prišlo k porušeniu čl. 6 ods. 5 nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov.
V bode 2. pri udalosti evidovanej pod č. 275.18/2232
- v zázname o podaní vysvetlenia osoby X. S. zo dňa 02.10.2018 spracovanom ppráp. J. F. nie je uvedené predchádzajúce meno a priezvisko osoby podávajúcej vysvetlenie, čím prišlo k porušeniu čl. 18 ods. 2 písm. f) nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov, taktiež tento záznam nie je spracovaný na tlačive vydanom odborným útvarom, odborom poriadkovej polície prezídia PZ, čím prišlo k porušeniu čl. 61 ods. 1 nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov.
- v zázname o podaní vysvetlenia osoby X. B. zo dňa 02.10.2018 spracovanom ppráp. J. F. nie je uvedené predchádzajúce meno a priezvisko osoby podávajúcej vysvetlenie, čím prišlo k porušeniu čl. 18 ods. 2 písm. f) nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov, taktiež tento záznam nie je spracovaný na tlačive vydanom odborným útvarom, odborom poriadkovej polície prezídia PZ, čím prišlo k porušeniu čl. 61 ods. 1 nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov. Žiaden z hore uvedených písomných záznamov nebol vložený do Centrálnej evidencie priestupkov, čím prišlo k porušeniu čl. 6 ods. 5 nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov. 2. Riaditeľ obvodného oddelenia PZ Trnava v disciplinárnom rozkaze konštatoval, že z fotokópie zoznamov predpisov školených na pracovnej porade riaditeľa OO PZ Trnava, konanej dňa 12.10.2018, evidovanom v spise sp. zn. ORPZ-TT-OPP3-2018/000928-010, preukázateľne vyplýva, že žalobca oboznámený so všetkými dotknutými ustanoveniami v súvislosti s porušením Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 objasňovaní a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov.
3. O predmetných skutkoch majúcich znaky disciplinárneho previnenia sa nadriadený žalobcu dozvedel dňa 18.10.2018.
4. Disciplinárny rozkaz bol žalobcovi vyhlásený dňa 11.12.2018.
5. Uloženie druhu trestu disciplinárneho opatrenia znížením služobného platu o 15 % na dobu dvoch mesiacov za predmetné disciplinárne previnenie žalobcu riaditeľ OO PZ Trnava dôvodil prihliadnutím na povahu daného protiprávneho konania policajta, pretože jeho opakovanie vo viacerých spisoch dokazuje nedôslednosť a nedbalosť policajta. Pri posudzovaní závažnosti konania, ktorým došlo k porušeniu citovaných ustanovení interného predpisu, vzal do úvahy doterajší postoj menovaného policajta k plneniu jeho služobných povinností, ktoré mali najväčší vplyv na výber zvoleného disciplinárneho opatrenia. V tejto súvislosti nadriadený žalobcu uviedol, že ppráp. Bc. J. F. boli doteraz uložené dve odmeny a štyri disciplinárne opatrenie. Pri rozhodovaní o druhu ukladaného disciplinárneho opatrenia sa prihliadalo aj na hodnotenie policajta v rámci hodnotiaceho systému PZ, pričom v roku 2017 bol hodnotený stupňom „B“. Posúdením všetkých týchto okolností nadriadený dospel k záveru, že na nápravu menovaného policajta nepostačuje uloženie výčitky podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. a podmienkam ustanoveným v § 56 ods. 2 citovaného zákona bude primerane zodpovedať zníženie služobného platu o 15 % na dobu dvoch mesiacov. Závažnejšie, resp. vyššie disciplinárne opatrenie by v tomto prípade bolo podľa rozhodnutia nadriadeného z hľadiska okolností určujúcich druh disciplinárneho opatrenia neprimerané.
6. Na odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu č. 20/2018 zo dňa 26.11.2018 žalovaný, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, rozhodnutím č. ORPZ- TT-1-009/2019-PK zo dňa 11.02.2019, podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a stotožniac sa so skutkovými a vecnými závermi správneho orgánu prvej inštancie, predmetný disciplinárny rozkaz potvrdil. Rozhodnutie druhého stupňa bolo žalobcovi doručené dňa 26.02.2019.
II. Žaloba a jej dôvody
7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. 8. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ako aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave, pričom prvostupňový orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval a nebral do úvahy jeho argumenty uvádzané v podanom odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu. 9. Zároveň označil administratívne rozhodnutia oboch stupňov za šikanózne a nezákonné aj vzhľadom na výšku trestu - disciplinárne opatrenie, ktoré mu bolo uložené.
10. Žalobca v žalobe zopakoval podstatné úvahy a dôvody odvolania podaného proti disciplinárnemu rozkazu, na základe ktorých navrhol jeho zrušenie: „ Ako najzákladnejšiu premisu pri úvahách o náležitostiach zápisnice, resp. záznamu ako takého, je treba nájsť prameň práva, z ktorého tieto základné pojmy nosičov informácií o výpovedí jednotlivých osôb vychádzajú. Z hľadiska systematizácie verejného práva v Slovenskej republike, obsahuje sektor verejného práva dve definície pojmu zápisnica. Jedna z definícií je ustanovená v Trestnom poriadku a týka sa trestného konania. Druhá z definícií je ustanovená v Správnom poriadku, teda v zákone NR SR č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, mimochodom, v zákone, ktorým sa riadi, okrem iného aj priestupkové konanie.
Podľa § 22 ods. 2 Správneho poriadku „Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania“.
Podľa § 58 ods. 1 Trestného poriadku „O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon, miesto, čas a predmet úkonu, meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania, stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkonu, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení, návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenia poučených osôb, námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice“.
Vzhľadom na vyššie naznačené súvislosti je teda zrejmé, že samotná dikcia Správneho poriadku na jasné zadefinovanie pojmu zápisnica nepostačuje. Už vôbec nemožno hovoriť ako o dostačujúcom výkladovom normatívnom právnom akte v prípade zákona o priestupkoch a priam až právne odborné barbarstvo by bolo tvrdenie, že prameňom práva vo vzťahu k výkladu pojmu zápisnica a jej náležitostí je Nariadenie prezidenta Policajného zboru č. 7/2002. Ešte ťažšie je dopracovať sa k výkladu pojmu záznam. Opäť, analogicky pri použití ustanovení Trestného poriadku a ustanovení ďalších právnych predpisov vo verejnom práve, napríklad zákona o priestupkoch alebo zákona o policajnom zbore, možno dôjsť k záveru, že záznam bude zjednodušená forma zápisnice, ktorý bude slúžiť na zjednodušenie a urýchlenie konania. V každom prípade však, čo sa týka označenia právneho úkonu a jeho obsahu, možno považovať náležitosti záznamu za totožné s náležitosťami zápisnice.
Podľa čl. 5 ods. 2 písm. f) Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 (ďalej len „Nariadenie“) „Záznam o podaní oznámenia musí obsahovať titul, meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti osoby, ktorá podáva oznámenie“.
Dôkazom ad absurdum som sa snažil vysvetliť konajúcemu orgánu, že ak príde podať oznámenie bezdomovec bez titulu, každý policajt bude musieť porušiť Nariadenie, pretože do záznamu o podaní oznámenia nezapíše titul osoby podávajúcej oznámenie (pretože táto osoba žiadny titul nemusí mať, ale podľa Nariadenia, záznam o podaní oznámenia musí obsahovať titul osoby) a tiež nezapíše ani číslo občianskeho preukazu, lebo táto osoba ho, napríklad nemá (ale podľa Nariadenia, záznam o podaní oznámenia musí obsahovať titul osoby)
Nariadenie napriek tomu operuje pojmom, že zápisnica musí obsahovať celé kvantum osobných údajov a to napriek, že na individuálnu identifikáciu osoby postačuje získanie iba niektorých z týchto osobných údajov. Je smiešne a absolútne nelogické, že pre účely trestného konania postačuje do zápisnice uviesť meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska osoby zúčastnenej na úkone, ale podľa nejakého Nariadenia, ktoré nemá ani právnu silu zákona, musí byť v zápisnici uvedené celé kvantum osobných údajov. Podľa týchto definícii teda dospejeme k jednému z dvoch alternatívnych záverov:
Na základe vyššie uvedených skutočností mám teda za to, že neuvedením čísla občianskeho preukazu v prípade osoby, ktorá bola dostatočne individualizovaná už ďalšími svojimi osobnými údajmi, nemôže byť v žiadnom prípade porušením služobnej disciplíny. Nejde o žiadny zákonný, ani pracovný exces.
Ďalej, či je záznam spracovaný na aktuálnom tlačive alebo nie, mám za to, že je to v princípe jedno. Ani Trestný poriadok, ani Správny poriadok, nestanovujú presnú formu zápisnice okrem toho, že musí byť spracovaná písomne. Záznam o podaní vysvetlenia, ktorý som spracoval, mal písomnú formu. Mal náležitosti záznamu, aké má mať v zmysle zákona, aj v zmysle interných právnych predpisov. Ak nebol spracovaný na aktuálnom tlačive, ale bol spracovaný vo forme, ktorá je využiteľná v rozhodovaní o priestupku, mám za to, že nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Existuje veľa príkladov, najmä v trestnom konaní, keď je vôľa orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov o úpravu zápisníc v určitom kontexte, pričom tento kontext sa nezhoduje so zaužívanými vzormi. Častokrát ide o problém lokálneho charakteru, na ktorom sa ale dá demonštrovať prelomiteľnosť tohto zaužívaného vzoru.
Okrem toho čl. 61 ods. 1 znie „Vzory tlačív súvisiacich s objasňovaním priestupku a konaním o priestupku sa vydávajú v odbornom usmernení, ktoré schvaľuje prezident Policajného zboru“. Ide teda o právnu normu, ktorá informuje o tom, kto je zodpovedný za zhromažďovanie a vydávanie vzorov tlačív pre uľahčenie práce jednotlivým príslušníkom Policajného zboru. Ako som však uviedol vyššie, nezriedka sa môže stať, že z objektívneho dôvodu nemôže príslušník Policajného zboru použiť vzor tlačiva.
Ako príklad možno uviesť analogickú situáciu z trestného konania. Pri vypočúvaní obvineného z trestného činu zanedbania povinnej výživy, je policajt tohto obvineného, okrem iného, povinný poučiť o podmienkach a následkoch účinnej ľútosti. Toto poučenie ale nie je súčasťou vzoru zápisnice o výsluchu obvineného. Ak by teda policajt použil v tomto prípade vzorovú zápisnicu pre účely výsluchu, táto zápisnica by bola neprocesná, napriek tomu, žeby bola vzorová. Uvedenie jedného poučenia navyše by bolo, podľa názoru riaditeľa OO PZ TT, na potrestanie policajta, pričom však policajt konal v intenciách zákona a svojim konaním sa postaral o to, aby bol právny úkon platný a zákonný.
V každom prípade, keďže v prípade čl. 61 ods. 1 Nariadenia ide o informatívnu právnu normu, nemožno ňou viazať jednotlivých príslušníkov Policajného zboru. Je to všeobecné ustanovenie o tom, kto a akým spôsobom vydáva vzory tlačív. Tieto vzory môže policajt použiť pri výkone svojej činnosti v súvislosti s priestupkovými spismi. Avšak použitie iného tlačiva, ktoré však spĺňa obsahové náležitosti podľa zákona, aj podľa Nariadenia, nemôže a nesmie byť posudzované ako disciplinárne previnenie policajta. Policajt totiž priestupkové konanie takýmto konaním nezmaril, nesťažil a toto jeho konanie navyše nemalo na kvalitu a kvantitu priestupkového konania nijaký vplyv.
Podľa čl. 6 ods. 5 Nariadenia „Všetky písomnosti v priestupkovom spise sa bezodkladne evidujú v centrálnej evidencii. Obsah písomností v priestupkovom spise je totožný s obsahom vložených dokumentov v centrálnej evidencii. Vlastná písomnosť sa spravidla vkladá do centrálnej evidencie ako koncept; koncept súhlasí s originálom v priestupkovom spise. Písomnosti v priestupkovom spise sa číslujú arabskými číslicami“.
V prvom rade, narážame, nie prvýkrát v prípade nariadení v Policajnom zbore, na nejednoznačnosť pojmu „bezodkladne“. Bez ohľadu na to, aké polemiky sa budú viesť ohľadom tohto pojmu, na dokazovanie bezodkladnosti ako časového údaju je daný priveľký priestor manévrovania. Žiadny časový údaj nedokáže dostatočne spoľahlivo subsumovať pojem „bezodkladne“ a ak aj, tento časový údaj je nutné posudzovať v príčinnej súvislosti s ďalšími, nie len objektívnymi, ale aj subjektívnymi okolnosťami.
Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia „Ak nie je ustanovené inak, na zabezpečenie riadneho objasňovania priestupku alebo riadneho prejednávania priestupku policajt alebo poverený policajt vyhotovuje priestupkový spis“. Len pre vykreslenie systematiky, poďme ďalej: Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia „Policajt alebo poverený policajt vyhotovuje...“ Podľa čl. 6 ods. 7 Nariadenia „Po skončení objasňovania priestupku alebo skončení konania o priestupku alebo inom spôsobe vybavenia priestupku policajt alebo poverený policajt jednotlivé písomnosti v priestupkovom spise zabezpečí...“ Naproti tomu čl. 6 ods. 5 Nariadenia znie „Všetky písomnosti v priestupkovom spise sa bezodkladne evidujú...“
Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia teda policajt vyhotovuje priestupkový spis. Všetky písomnosti, ktoré vytvorí, sa vkladajú do priestupkového spisu. Do toho priestupkového spisu, za ktorý je policajt zodpovedný. Podľa čl. 6 ods. 5 Nariadenia sa všetky písomnosti v priestupkovom spise bezodkladne evidujú v centrálnej evidencii priestupkov. Nie je však ustanovené, kto ich eviduje. Ak by to mal byť policajt zodpovedný za kreovanie priestupkového spisu, Nariadenie by to takto explicitne ustanovilo, pretože s pojmom policajt pracuje na viacerých miestach v čl. 6, ako sme si to ukázali vyššie. V tomto prípade však
nepracuje s pojmom policajt, ale so zvratným zámenom „sa“. Z Nariadenia táto povinnosť konkrétne mne nevyplýva.
Taktiež treba dodať, že priestupkový spis je vyhotovený už len samotnou existenciou jednotlivých písomností. A to pripúšťa aj samotný čl. 6 ods. 5 Nariadenia svojou dikciou, kde ustanovuje „všetky písomnosti v priestupkovom spise“. Je teda zrejmé, že policajt má vyhotovený priestupkový spis a až následne dochádza k evidovaniu písomností do centrálnej evidencie.
V neposlednom rade treba poukázať na to, že „Všetky písomnosti v priestupkovom spise sa bezodkladne evidujú v centrálnej evidencii“. O laxnosti pojmu „bezodkladnosť“ sme už hovorili. Ale tu sa zameriame na celkom iný aspekt. Bezodkladne po čom? Po vyhotovení písomnosti? Po finalizácii priestupkového spisu ? Čl. 6 ods. 5 Nariadenia nehovorí nič o tom, bezodkladne po akej udalosti sa majú nahadzovať písomnosti do centrálnej evidencie priestupkov. Samozrejme, z hľadiska logického by sa mohlo zdať, že pôjde o bezodkladnosť po spracovaní písomnosti, ale, z hľadiska koncepcie a systematiky Nariadenia sa bude zdať rovnako logický aj prístup, že písomnosti sa evidujú do centrálnej evidencie priestupkov bezodkladne po finalizácii priestupkového spisu. To sa javí logické najmä v prípade, ak v priebehu priestupkového konania bola niektorá z písomnosti vyhodnotená, napríklad, ako nezákonná. V taký čas nemá žiadne právne účinky a nemôže tvoriť súčasť priestupkového spisu. Preto je logické, že všetky písomnosti sa budú evidovať v centrálnej evidencii priestupkov až po finalizácii priestupkového spisu.
Na dôvažok dopĺňam dikciu čl. 3 ods. 1 Nariadenia „Za správnosť, včasnosť a zákonnosť vykonávania úkonov, rozhodnutí a opatrení pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov zodpovedá osobne policajt a v konaní o priestupkoch osobne poverený policajt“ - z toho vyplýva zodpovednosť policajta len vo vzťahu k vykonávaniu úkonov priestupkového konania. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia „Postup policajtov pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov riadi, organizuje a kontroluje funkcionár, ktorý je zodpovedný za úsek odhaľovania, objasňovania a prejednávania priestupkov“ - z toho vyplýva zodpovednosť funkcionára vo vzťahu k evidencii dokumentov získaných z úkonov priestupkového konania, minimálne po stránke organizačnej. Teda koho zodpovednosť je včasné evidovanie písomností do centrálnej evidencie priestupkov ?
Nepresnosť dikcie čl. 6 ods. 5 Nariadenia však, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, minimálne celkom jednoznačne vylučuje akýkoľvek právny dôvod pre kreovanie výrokovej vety disciplinárneho rozkazu v rovnakých intenciách, ako v predmetnom disciplinárnom rozkaze. Ak Nariadenie pripúšťa viacero právnych výkladov, je to chyba normotvorcu. Ak je to chyba normotvorcu, nemožno za to trestať policajta.“
11. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že odvolací orgán neprihliadal na jeho argumenty, stotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. ORPZ-TT-1-009/2019-PK zo dňa 11.2.2019, pričom odvolací orgán zopakoval odôvodnenie prvostupňového orgánu a potvrdil disciplinárny rozkaz v celom rozsahu. 12. S poukazom na opätovnú citáciu ustanovení čl. 5 ods. 2 písm. f), čl. 6 ods. 5, čl. 18 ods. 2 písm. f) a čl. 61 ods. 1 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie prezidenta PZ č. 7/2002“) žalobca dôvodil, že kvalifikácia každého protiprávneho konania si vyžaduje naplnenie nielen formálnych znakov, ale aj naplnenie materiálneho znaku. Materiálny znak predstavuje závažnosť konania, ktorá v sebe vyjadruje nebezpečnosť konania. Žalobca mal za to, že opomenutie vyslovene administratívneho zápisu v sebe nenesie žiadne nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo priamo pre policajný zbor a jeho závažnosť je rovná nule. Absencia materiálneho znaku konania má preto za následok, že konanie v sebe nenesie žiadny stupeň nebezpečnosti nie je možné ho kvalifikovať ako konanie, ktoré je porušením povinností policajta, teda disciplinárnym previnením. 13. Záverom žalobca uviedol, že v prípade, kde neuviedol číslo občianskeho preukazu oznamovateľa, oznamovateľ nemal tento doklad pri sebe, avšak jeho totožnosť bola overená iným spôsobom. V súvislosti s uvedenou skutočnosťou žalobca vyjadril názor, že z uvedeného dôvodu nemohol neprijať oznámenie oznamovateľa. Žalobca v žalobe pre vysvetlenie dodal, že číslo občianskeho preukazu podozrivej osoby neuviedol len z dôvodu administratívnej chyby, kedy omylom do uvedenej kolónky zapísal štátnu príslušnosť. 14. Ku skutku nedostatočnej identifikácie osôb ich predchádzajúcim menom a priezviskom žalobca uviedol, že do záznamu o podaní vysvetlenia nebolo zapísané predošlé meno a priezvisko osôb, pretože
obe ženy boli slobodné a meno ani priezvisko nemali menené. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že aj odvolací orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že i v prípade, keď osoba nemá titul, je možné napísať do kolónky „titul“, že ho nemá. 15. Žalobca vyslovil názor, že nevyplnenie predošlého mena alebo priezviska z dôvodu, že sú totožné s aktuálnym menom a priezviskom, nie je pochybením alebo porušením nariadenia. 16. K ďalšiemu služobnému postupu vo veci prijatých oznámení žalobca uviedol, že záznamy zároveň nahral do dvoch systémov, avšak nevie, z akého dôvodu sa nezobrazili. 17. Na svoju obranu žalobca uviedol, že na priestupkových spisoch pracoval naposledy v decembri 2016 a stratil za uvedený čas rutinu. 18. V nadväznosti na uvedené žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. 7Sžk/14/2017, ktorý takisto vo veci trestania policajta za administratívne pochybenie uviedol, že nemôže ísť o porušenie zákonných povinností. 19. Ďalej žalobca s poukazom na obsah rozhodnutia druhého stupňa namietal, že odvolací orgán síce odôvodnil svoje rozhodnutie, avšak nebral do úvahy iné aspekty. Žalobca mal za to, že previnenie, ktoré sa mu kladie za vinu, je vzhľadom na okolnosti prehnané a nemá nič spoločné s dodržiavaním právnych predpisov, a sú v rozpore s dosiahnutím ich účelu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že je trestaný len z dôvodu, že jeho nadriadený sa snaží, aby žalobca odišiel z oddelenia, zároveň z dôvodu podania antidiskriminačnej žaloby na súd a medializovanie prípadu žalobcu, nakoľko nejde o prvé trestanie jeho osoby v priebehu krátkeho obdobia. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
20. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. Mal za to, že disciplinárne konanie prebehlo v súlade so zákonom, vec bola správne právne posúdená, bol dostatočne zistený skutkový stav veci a preskúmavané rozhodnutia nemajú právne vady odôvodňujúce ich zrušenie.
22. Žalobné dôvody žalovaný označil za právne irelevantné a zopakoval dôvody preskúmavaného rozhodnutia uvedené v jeho odôvodnení. Zároveň uviedol, že s nariadením prezidenta PZ č. 7/2002 bol žalobca oboznámený naposledy dňa 14.9.2018 na pracovnej porade riaditeľa OO PZ Trnava.
23. K výkladu žalobcu ohľadom spochybnenia požadovaných náležitostí záznamu o prijatí oznámenia v spojení s obligatórnymi náležitosťami a definíciou pojmu zápisnica podľa Trestného poriadku a Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov v § 60 ods. 1 okrem iného uvádza: orgány oprávnené objasňovať priestupky sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať a) vysvetlenie od fyzických alebo právnických osôb .... V odseku 2 sa uvádza: o úkonoch uvedených v ods. 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy objasňovania priestupku. Ako sám žalobca tvrdí, zákon nestanovuje náležitosti záznamu, práve preto bolo za účelom zjednotenia postupu v PZ vydané nariadenie prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších noviel, v ktorom je presne zadefinované aké náležitosti má záznam obsahovať (čl. 5 ods. 2 písm. f/ citovaného nariadenia PZ). Podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade však nejde o reštrikciu.
24. V súvislosti úvahou žalobcu o zapisovaní údajov do zápisnice, v zmysle ktorej ak by prišiel podať oznámenie bezdomovec nemajúci titul, každý policajt by porušil nariadenie, pretože ho nezapísal do zápisnice, žalovaný dôvodil, že toto tvrdenie je absurdné, pretože stačí napísať, že titul nemá; rovnako v občianskom preukaze je kolónka titul a ak ho občan nemá, tak sa nezapíše.
25. Pokiaľ žalobca poukazuje na zákon o ochrane osobných údajov, žalovaný dôvodí, že uvádzanie údajov do zápisníc a záznamov nie je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, pretože policajný zbor je oprávnený získavať a zhromažďovať údaje pri svojej činnosti.
26. Žalovaný sa nestotožnil s výkladom žalobcu Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 k vypisovaniu povinných údajov, pretože v čl. 18 ods. 2 písm. f) uvedeného nariadenia je uvedené, ktoré údaje musí záznam o podaní vysvetlenia obsahovať, pričom nejde o položky voliteľné, ale podľa názoru žalovaného o položky povinné.
27. K namietanej internej úprave prikazujúcej používanie aktuálnych tlačív na spísanie záznamu- zápisnice a k namietanému disciplinárnemu postihu za zistené použitie nesprávnych tlačív záznamu v rozpore s nariadením prezidenta PZ, žalovaný dôvodil, že interným aktom riadenia - nariadenia prezidenta PZ o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ č. 7/2002 v znení neskorších predpisov ako i usmernením vydaným Prezídiom PZ pod názvom „Vzory tlačív a písomností súvisiacich s objasňovaním priestupkov a konaním o priestupkoch“ je v článku 6 uvedené, že nové vzory tlačív budú záväzné pre všetky útvary PZ a príslušníkov PZ, ktorí vykonávajú objasňovanie priestupkov, pričom aktuálne sú prístupné na stránke odboru poriadkovej polície Prezídia PZ.
28. V súvislosti s príkladom uvádzaným žalobcom, že v trestnom konaní, ktorý v priestupkovom konaní nemôže nastať, ak sa použije iné tlačivo, nemôže sa jednať o disciplinárne previnenie, žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého je policajt povinný riadiť sa príkazmi, pokynmi, rozkazmi, nariadeniami nadriadeného, pričom nariadenie prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ spadá do tejto kategórie.
29. Žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu a jeho tvrdením, že žalobca nemusel spis zaevidovať v centrálnej evidencii, pretože v nariadení prezidenta PZ sa na viacerých miestach uvádza, že úkon robí policajt, avšak v článku 6 ods. 5 nariadenia je uvedené „ všetky písomnosti sa evidujú“, pričom nie je uvedené, kto eviduje (podľa názoru žalobcu, ak by to mal byť policajt, nebolo by tam uvedené zvratné zámeno sa), teda ako v obdobnom prípade číslovania vyšetrovacích spisov zapisovateľkou, je v internej úprave ponechaný priestor, aby to mohol urobiť niekto iný ako policajt.
30. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu žalobcu žalovaný dal do pozornosti, že pokiaľ žalobca používa ako príklad vyhlášku o tvorbe spisu, kde je uvedené, že spisy musia byt očíslované, opomenul na tú skutočnosť, že na obvodných oddeleniach, kde sa vykonáva taktiež skrátené vyšetrovanie, nie sú systemizované miesta zapisovateľky, respektíve občianskeho zamestnanca s rovnakou náplňou práce, a teda číslovanie spisu musí vykonať policajt. Podľa názoru žalovaného vyššie uvádzanú teóriu žalobcu úplne popiera pokyn na prijatie opatrení v súvislosti so zabezpečením plnenia úloh vyplývajúcich z projektu Elektronické služby informačných systémov MV SR na úseku Policajného zboru pri nasadzovaní aplikácie „Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov“ do produkčného prostredia zo dňa 03.05.2016, evidovaného pod PPZ -OPPI-551/2016, s ktorým bol žalobca v plnom rozsahu oboznámený na školení dňa 03.06.2016, čo dokumentuje prezenčná listina evidovaná ako príloha č. 3 k č. p.: KRPZ- TT-OPP-225-002/2016. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na obsah predmetného pokynu, prílohy č . l k PPZ - OPPI - 551 / 2016, v ktorého bode č . 1 je uvedené „ V aplikácii CESDaP sa budú evidovať všetky správne delikty a priestupky zistené a prejednané MV SR“ a v časti objasňovanie je uvedené „... Po prijatí oznámenia o spáchaní priestupku alebo po zistení priestupku policajt o priestupku vykoná zápis do aplikácie CESDaP. Ako prvé je potrebné zaevidovať záznam o podaní oznámenia alebo zápisnicu o podaní oznámenia.“
31. Podľa názoru žalovaného, z vyššie citovaného pokynu jednoznačne vyplýva povinnosť policajta, ktorý prijal oznámenie alebo zistil priestupok, zaevidovať záznam alebo zápisnicu do elektronického systému. Ustanovenia tohto pokynu jednoznačne odpovedajú aj na polemiku žalobcu o tom, kedy, čo a ako treba nahrať dokument do elektronického systému.
32. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že zo samotného Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ taktiež vyplýva, že úkony sa do systému nahrávajú priebežne, chronologicky po tom, ako boli vykonané. Čo sa týka úvahy žalobcu, v ktorej sa snaží delegovať na nadriadeného evidovanie predmetných písomností do elektronického systému, táto podľa vyjadrenia žalovaného vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu a citáciu interných predpisov neobstojí.
33. K poukazu žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžk/14/2017, v ktorom podľa tvrdenia žalobcu najvyšší súd takisto vo veci trestania policajta za administratívne pochybenie uviedol, že nemôže ísť o porušenie zákonných povinností, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je vytrhnuté z kontextu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na bod č. 35 rozsudku, v ktorom sa uvádza: „... z oznámenia hlavných a mimoriadnych úloh, ktoré vykonali všetky hliadky OO PZ Košice Západ je uvedené, že v prípade použitia donucovacieho prostriedku policajt je povinný plniť úlohy podľa § 64 ods. 1 č. 171/1993 Z. z. a spracovať Hlásenie o použití donucovacích prostriedkov v písomnej forme vydané PPZ. Úprava PPZ však nie je
súčasťou administratívneho spisu (okrem vzoru Hlásenia o použití donucovacích prostriedkov ), ani nie je táto podzákonná norma bližšie identifikovaná.
34. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že v skutku, ktorý napáda žalobca, sú všetky podzákonné normy presne identifikované a oboznámenie sa s ich obsahom žalobcom je riadne preukázané. Zároveň žalovaný poukázal na inú časť z odôvodnenia predmetného rozsudku (bod 40), v ktorej najvyšší súd konštatoval, že „Nedostatočné a riadne nevyplnenie Hlásenia o službe a nevyplnenie Hlásenia o použití donucovacieho prostriedku v predznačenom formulári, môže byť hodnotené podľa kasačného súdu, len ako porušenie podzákonných noriem a to vzhľadom na obsah záznamu ....“
35. Podľa názoru žalovaného, uvádzané konštatovanie plne korešponduje so závermi predchádzajúceho disciplinárneho konania, teda, že žalobca porušil podzákonné normy (príkaz a nariadenie prezidenta), čím konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. S poukazom na obsah administratívneho spisu žalovaný uviedol, že žalobca bol s Nariadením prezidenta PZ č. 7/2002, ako aj so súvisiacimi materiálmi riadne oboznámený, tieto interné akty riadenia sú platné, pričom žalobca konal jednoznačne v rozpore s ich obsahom.
36. Záverom žalovaný uviedol, že s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti trvá na tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu interných predpisov, ktoré boli dôvodom na jeho disciplinárne trestanie, nakoľko zo strany žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu interných predpisov a jedným z účelov ukladania disciplinárnych opatrení je zabezpečiť naplnenie generálnej a individuálnej prevencie policajtov, aby dôsledne, riadne a svedomito dodržiavali služobnú disciplínu a plnili si služobné povinnosti, pričom nadriadeným zo zákona vyplýva povinnosť riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností (§ 49 zákona č. 73/1998 Z. z.).
37. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na rozsahu a dôvodoch podanej správnej žaloby.
38. Rovnako žalovaný vo vyjadrení na repliku žalobcu zotrval na názore, že podaná správna žaloba je nedôvodná, pretože napadnuté administratívne rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a na základe riadne zisteného skutkového stavu veci.
IV. Relevantná právna úprava
39. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,
41. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
42. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
43. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
44. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
45. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
46. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
47. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
48. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
49. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.
50. Podľa § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov.
51. Podľa § 49 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený je povinný oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.
52. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
53. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
54. Podľa čl. 5 ods. 2 písm. f) Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 záznam o podaní vysvetlenia musí obsahovať titul, meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti osoby, ktorá podáva oznámenie.
55. Podľa článku 6 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 všetky písomnosti v priestupkovom spise sa bezodkladne evidujú v centrálnej evidencii. Obsah písomnosti v priestupkovom spise je totožný s obsahom vložených dokumentov do centrálnej evidencie. Vlastná písomnosť sa spravidla vkladá do centrálnej evidencie ako koncept, koncept súhlasí s originálom v priestupkovom spise. Písomnosti v priestupkovom spise sa číslujú arabskými číslicami.
56. Podľa článku 18 ods. 2 písm. f) Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 policajt o podaní vysvetlenia spisuje záznam, ktorý obsahuje titul, meno, priezvisko, predchádzajúce meno a priezvisko, dátum
narodenia, miesto trvalého pobytu, miesto prechodného pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti a rodinný stav osoby, ktorá podáva vysvetlenie.
57. Podľa článku 61 ods. 1 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 vzory tlačív súvisiacich s objasňovaním priestupku a konaním o priestupku sa vydávajú v odbornom usmernení, ktoré schvaľuje prezident Policajného zboru.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
58. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
59. Z obsahu administratívneho spisu a podaní adresovaných správnemu súdu v predmetnej veci vyplýva, že medzi účastníkmi nie sú sporné skutkové zistenia ohľadom konania žalobcu kvalifikovaného ako porušenie služobnej disciplíny policajtov, t. j., že žalobca pri udalosti evidovanej pod číslom 275.18/2024 a pri udalosti evidovanej pod číslom 275.18/2232 v záznamoch o podaní vysvetlenia spracovaných žalobcom dňa 02.10.2018, podrobne špecifikovaných v preskúmavaných rozhodnutiach, nedostatočne identifikoval fyzické osoby podávajúce vysvetlenia neuvedením čísla ich občianskeho preukazu a ich predchádzajúceho mena a priezviska, v troch prípadoch nebol záznam spracovaný na tlačive vydanom odborným útvarom, odborom poriadkovej polície Prezídia PZ, pričom žiaden zo štyroch predmetných záznamov nebol vložený do Centrálnej evidencie priestupkov.
60. Z obsahu podaného vysvetlenia žalobcu v rámci prejednávania zisteného disciplinárneho previnenia žalobcu, z obsahu odvolania podaného proti disciplinárnemu rozkazu ako aj z obsahu žalobných dôvodov vyplýva, že žalobca uvádzaním dôvodov, pre ktoré nevyplnil inkriminované záznamy o podaní vysvetlenia v súlade s kogentnými ustanoveniami interného riadiaceho aktu, t. j. v súlade s Nariadením prezidenta PZ č. 7/2002, sleduje preukázanie neexistencie jeho zavinenia pri porušení povinností policajta, pričom zároveň predostrel vlastný výklad čl. 5 ods. 2 písm. f), čl. 6 ods. 5, čl. 18 ods. 2 písm. f) a čl. 61 ods. 1 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002, ktorých porušenie sa mu kladie za vinu.
61. Napríklad výkladom ustanovení § 58 ods. 1 Trestného poriadku a § 22 ods. 2 Správneho poriadku, upravujúcich náležitosti zápisnice pre účely trestného konania a vo všeobecnosti pre účely správneho konania, žalobca dospel k záveru, že pri analogickom použití ustanovení Trestného poriadku a ustanovení ďalších právnych predpisov vo verejnom práve, napríklad zákona o priestupkoch alebo zákona o policajnom zbore, možno dôjsť k záveru, že záznam je zjednodušená forma zápisnice, ktorý slúži na zjednodušenie a urýchlenie konania. V každom prípade však, čo sa týka označenia právneho úkonu a jeho obsahu, možno považovať náležitosti záznamu za totožné s náležitosťami zápisnice. Za právne odborné barbarstvo žalobca označil tvrdenie, že prameňom práva vo vzťahu k výkladu pojmu zápisnica a jej náležitostí je Nariadenie prezidenta Policajného zboru č. 7/2002.
62. Vo vzťahu k zistenému porušeniu povinnosti bezodkladnej evidencie záznamov do Centrálnej evidencie priestupkov, vyplývajúcej z čl. 6 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002, žalobca namietal nepresné vymedzenie pojmu „bezodkladnosť“ a striktným jazykovým výkladom slovného spojenia „sa bezodkladne evidujú“, obsiahnutého v právnej vete citovanej internej normy „Všetky písomnosti v priestupkovom spise sa bezodkladne evidujú v centrálnej evidencii.“, žalobca dospel k záveru, že jemu, ako službu konajúcemu policajtovi, ktorý prijal oznámenia a o týchto spísal záznam, povinnosť bezodkladnej evidencie predmetných záznamov do Centrálnej evidencie priestupkov nevyplýva.
63. Znižovanie vlastného zavinenia na spáchaní predmetného disciplinárneho previnenia, napr. vo vzťahu k nedostatočnej identifikácii osôb podávajúcich vysvetlenie, žalovaný dôvodil takými skutkovými tvrdeniami, že osoba podávajúca vysvetlenie nemala pri sebe občiansky preukaz, jej totožnosť bola overená iným spôsobom, čo nebolo dôvodom, aby žalobca neprijal oznámenie takejto osoby, prípadne,
že číslo podozrivej osoby neuviedol do záznamu z dôvodu administratívnej chyby, pretože omylom do príslušnej kolónky v zázname zapísal štátnu príslušnosť, alebo nevyplnil predchádzajúce meno a priezvisko oznamovateliek z dôvodu, že tieto boli slobodné a meno ani priezvisko nemali menené.
64. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu správny súd konštatuje, že žalobné námietky sú nedôvodné a argumentácii žalobcu nemožno prisvedčiť.
65. S prihliadnutím na účel sledovaný plnením úloh Policajného zboru podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov možno konštatovať, že na výkon štátnej služby policajtov ako príslušníkov ozbrojeného zboru je kladený dôraz na dodržiavanie služobnej disciplíny, ktoré spočíva v dôslednom plnení povinností policajtami, ktoré stanovuje ústava, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, služobná prísaha, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.).
66. Medzi základné povinnosti policajta okrem iných patrí svedomité plnenie úloh daných mu ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a zároveň dodržiavanie služobnej disciplíny (§ 48 ods. 3 písm. a/, h/ zákona č. 73/1998 Z. z.).
67. Na zabezpečenie jednotného postupu pri plnení úloh a povinností príslušníkmi Policajného zboru a na zvýšenie morálneho stavu a služobnej disciplíny vydávajú príslušné štátne orgány - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru a Prezídium policajného zboru vykonávacie všeobecne záväzné právne predpisy a interné nariadenia, ktoré majú prispieť k dôslednému plneniu úloh policajtov. Takýmto interným nariadením je aj Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení jeho neskorších zmien.
68. Spochybňovanie záväznosti Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 zo strany žalobcu vo vzťahu k určeniu obligatórnych náležitostí záznamu o podaní oznámenia alebo o podaní vysvetlenia je nesprávnym pochopením obsahu služobnej disciplíny policajta a jeho povinností, ktoré mu vyplývajú z vyššie uvádzaných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. Predmetné nariadenie prezidenta PZ je svojím charakterom podzákonnou normou, ktorou je policajt pri plnení svojich služobných úloh a v rámci jeho príslušnosti k Policajnému zboru povinný sa riadiť a dôsledne plniť povinnosti z nej vyplývajúce (§ 47 v spojení s § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z.).
69. Bagatelizovanie funkcie a obsahu záznamu o podaní oznámenia alebo o podaní vysvetlenia, spísaného pri plnení úloh policajta na úseku konania o priestupkoch, tvrdením, že ide v podstate o zjednodušenú zápisnicu za použitia úpravy inštitútu zápisnice podľa Trestného poriadku alebo Správneho poriadku, nie je namieste, pretože takýto výklad je v príkrom rozpore s účelom sledovaným podrobnou úpravou obligatórnych náležitostí záznamu, obsiahnutou v internom riadiacom akte (v Nariadení prezidenta Policajného zboru č. 7/2002). Toto nariadenie za účelom riadneho a jednotného plnenia úloh príslušníkmi Policajného zboru pri objasňovaní priestupkov, ako aj pri ich prejednávaní podľa príslušných všeobecne záväzných noriem verejného práva, podrobnejšou úpravou povinností policajtov, spôsobu tvorby a vedenia priestupkového spisu a podrobnou úpravou náležitostí písomností tvoriacich priestupkový spis, sleduje zabezpečenie zákonného a pre potreby kontroly zákonnosti transparentného vedenia priestupkových konaní.
70. Preto možno konštatovať, že aj podrobná úprava obligatórnych náležitostí záznamu o podaní vysvetlenia v ustanoveniach čl. 5 ods. 2 písm. f) v spojení s čl. 18 ods. 2 písm. f) Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 nie je bezúčelná, ale má sa touto podzákonnou úpravou zabezpečiť dostatočná a nespochybniteľná výpovedná hodnota záznamu vo vzťahu k prijímanému vysvetleniu o nahlasovanom
skutku, vrátane presnej a nezameniteľnej identifikácie osôb podozrivých zo spáchania priestupku, oznamovateľov priestupku, ktorí môžu v prípadnom priestupkovom konaní vystupovať v pozícii poškodenej osoby alebo svedka a podobne. Podrobne vypracovaný záznam, obsahujúci relevantné informácie, bez pochýb prispieva k rýchlejšiemu postupu Policajného zboru pri objasňovaní priestupkov a k zisťovaniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci, ako aj k hospodárnosti konania a k naplneniu účelu priestupkového konania. Každému policajtovi, ktorý absolvuje predpísané vzdelávanie a prípravu na plnenie úloh v štátnej službe Policajného zboru, by mali byť tieto súvislosti zrejmé.
71. Žalobcu nemôže zbaviť viny za nedôkladné a neúplné vyplnenie záznamu v časti identifikácie osoby podávajúcej vysvetlenie poukazom na skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že osoba nemala pri sebe občiansky preukaz alebo že ide o nevydaté osoby, ktorým sa nemenilo priezvisko a už vôbec nie prehliadať nepozornosť žalobcu pri nesprávnom vyplnení čísla občianskeho preukazu. Bolo potrebné mať na zreteli, že záznam o podaní vysvetlenia ako možný podklad pre začatie priestupkového konania, je potrebné vyplniť všetkými dostupnými informáciami čo najúplnejšie za účelom zabezpečenia jeho dostatočnej výpovednej hodnoty vo vzťahu k prípadnému prejednaniu priestupku. V prípade absencie dokladu totožnosti u vyťažovaných osôb mohol žalobca uviesť, že osoba nemá pri sebe doklad totožnosti a popísať spôsob overenia jej totožnosti, prípadne namiesto záznamu o procesnom úkone spísať zápisnicu s obsiahlejším obsahom o priebehu úkonu a spôsobe získania potrebných informácií. V prípade neexistencie predchádzajúceho mena a priezviska osoby nie je namieste ponechať záznam bez vysvetlenia prázdny, pričom osobný status oznamovateľa alebo osoby podozrivej zo spáchania priestupku (či je slobodná a pod.) nie je dôvodom na nevyplnenie záznamu v tejto časti. Pre dostatočnú výpovednú hodnotu postačovalo uviesť do záznamu ako predošlé meno a priezvisko osoby to isté meno a priezvisko osoby ako pri jej základnej identifikácii alebo uviesť, že predošlé meno a priezvisko nemá. Avšak nevykonanie žiadneho záznamu o tomto údaji môže komplikovať vo vzťahu k identifikácii dotknutých osôb pokračovanie v konaní a vyhľadávanie podkladov a dôkazov v rámci priestupkového konania.
72. Rovnako sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že z ustanovenia čl. 6 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 žalobcovi jednoznačne nevyplývala povinnosť vykonať elektronickú evidenciu priestupkového spisu, ako policajtovi vyhotovujúcemu listinu tvoriacu súčasť priestupkového spisu, ktorým záznam o poskytnutí vysvetlenia bez pochyby je. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol na školení dňa 03.06.2016 (prezenčná listina evidovaná ako príloha č. 3 k č. p.: KRPZ- TT-OPP-225-002/2016) oboznámený s pokynom na prijatie opatrení v súvislosti so zabezpečením plnenia úloh vyplývajúcich z projektu Elektronické služby informačných systémov MV SR na úseku Policajného zboru pri nasadzovaní aplikácie „Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov“ do produkčného prostredia zo dňa 03.05.2016 (evidovaný pod PPZ -OPPI-551/2016). V uvedenom podzákonnom internom riadiacom akte v časti Objasňovanie je stanovené, že po prijatí oznámenia o spáchaní priestupku alebo po zistení priestupku policajt o priestupku vykoná zápis do aplikácie CESDaP. Ako prvé je potrebné zaevidovať záznam o podaní oznámenia alebo zápisnicu o podaní oznámenia.
73. Účel transparentnej kontroly zákonnosti vedenia priestupkových konaní formou podrobnej úpravy spôsobu tvorby a vedenia priestupkového spisu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov chronologickým spôsobom, ako aj účel určenia zodpovedných adresátov normy, je zrejmý a jednoznačný, pričom niet pochýb, že žalobca nezaevidovaním predmetných záznamov konal v rozpore s obsahom vyššie uvedenej internej normy, čím zároveň porušil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. 6 ods. 5 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002, s ktorého obsahom bol žalobca tiež oboznámený. 74. V neposlednom rade nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že je v princípe jedno, či je záznam spracovaný na aktuálnom tlačive alebo nie, pričom nevyhotovenie predmetných záznamov na predpísanom tlačive vydanom príslušným odborným útvarom Policajného zboru nemá za následok disciplinárne previnenie žalobcu. V tomto ohľade neobstojí ani argumentácia žalobcu, že na priestupkových spisoch pracoval naposledy v decembri 2016 a stratil za uvedený čas rutinu. Uvedená okolnosť nezbavuje policajta nastúpiť do služby pripravený a plniť si riadne povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení § 47, § 48 ods. 3 písm. a), h) zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s čl. 61 ods. 1 interného Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002.
75. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžk/14/2017, v ktorom podľa tvrdenia žalobcu najvyšší súd takisto vo veci trestania policajta za administratívne pochybenie uviedol, že nemôže ísť o porušenie zákonných povinností, tak tento právny záver nemožno bez ďalších súvislostí
aplikovať na prejednávaný prípad, v ktorom bol konajúcimi administratívnymi orgánmi oboch stupňov riadne zistený skutkový stav, pričom potrebné listinné dôkazy a podzákonné normy, ktorých porušenia sa žalobca pri plnení služobných povinností policajta dopustil, sú identifikované v preskúmavaných rozhodnutiach a tvoria obsah administratívneho spisu.
76. Žalobcom uvádzané dôvody a vysvetlenia, pre ktoré riadne nevyplnil a nezaevidoval do elektronickej evidencie priestupkov predmetné záznamy o podaní oznámenia a záznamy o podaní vysvetlenia na predpísaných tlačivách, nemajú vo vzťahu k jeho deliktuálnej zodpovednosti právnu relevanciu. Nadriadený žalobcu bol v zmysle ustanovenia § 49 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. povinný vyvodiť voči žalobcovi dôsledky z porušenia služobnej disciplíny žalobcom. 77. Vzhľadom k tomu, že zistenie skutkového stavu v tejto veci nebolo medzi stranami sporné a správny súd v tejto veci neuplatňuje sankčnú moderáciu (§ 198 SSP), pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného v predmetnom disciplinárnom konaní, v ktorom je pre posúdenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za porušenie služobných povinností podstatné konanie žalobcu, ktorého sa dopustil pri plnení povinností v rámci výkonu služby pri vyhotovovaní záznamov o podaní oznámenia a záznamov o podaní vysvetlenia a pri ich následnom spracovaní. 78. Pokiaľ žalobca v súvislosti s výkonom jeho štátnej služby v Policajnom zbore namieta šikanózne zaobchádzanie s jeho osobou zo strany nadriadeného, prípadne sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže využiť v zmysle ustanovenia § 2a zákona č. 73/1998 Z. z. zákonom stanovené inštitúty právnej ochrany. Na zisťovanie, objasňovanie a odstraňovanie žalobcom naznačených nežiadúcich javov pri plnení povinností nadriadenými slúžia inštitúty vnútornej kontroly v rámci Policajného zboru, prípadne kontroly zo strany nadriadených inštitúcií. 79. Jedným z účelov ukladania disciplinárnych opatrení je zabezpečiť naplnenie generálnej a individuálnej prevencie policajtov, aby dôsledne, riadne a svedomito dodržiavali služobnú disciplínu a plnili si služobné povinnosti, pričom nadriadeným zo zákona vyplýva povinnosť riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností (§ 49 zákona č. 73/1998 Z. z.). 80. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú a podzákonnú úpravu práv a povinností policajtov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, správny súd preskúmaním obsahu administratívneho spisu a žalobou napadnutých správnych rozhodnutí oboch stupňov, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, konštatuje, že správne orgány pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi za zistené porušenie povinností policajta dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý bez pochybností preukázal spáchanie predmetného disciplinárneho previnenia žalobcom, za čo mu bolo, s prihliadnutím udelené mu predchádzajúce disciplinárne odmeny a disciplinárne opatrenia, ako aj na služobné hodnotenia, uložené primerané disciplinárne opatrenie, ktoré do budúcnosti môže prispieť k náprave žalobcu pri plnení jeho služobných povinností a k dôslednému dodržiavaniu služobnej disciplíny. 81. Zároveň správny súd konštatuje, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nadriadený žalobcu viedol konanie v súlade s ustanoveniami § 55 až § 60 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom dbal na zachovanie jeho procesných práv. Preskúmavané rozhodnutia oboch stupňov sú riadne odôvodnené a rozhodnutie druhého stupňa obsahuje odpovede na všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, pričom žalovaný náležite vysvetlil výklad a aplikáciu žalobcom namietaných ustanovení Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 na zistený skutkový stav. 82. Správny súd nezistil také žalobcom namietané nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 83. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží. 84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).