Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-153-2019.pdf
PDF · 74.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/153/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému V. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. E., okres V., v konaní o vymoženie 119,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 1.8.2019 č.k. 10Er/370/2012-24 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 55,36 Eur, a to do 15 dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 11.4.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uplatnenej pohľadávky oprávneného.
3. Súdny exekútor predložil súdu dňa 26.1.2018 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko u povinného i napriek opakovaným lustráciám nebol zistený žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Zároveň súdny exekútor požiadal o priznanie trov exekúcie. S podnetom predložil súd aj exekučný spis.
4. Súd prvej inštancie v odvolaní napadnutom uznesení citoval ustanovenia § 243b, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a skonštatoval, že zo súdnym exekútorom predloženého výňatku spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal opakované zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že povinný je nemajetný, nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, a tak nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v exekúcii. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.h) Exekučného poriadku zastavil.
5. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 3,5,14 ods.1,§ 15, § 22, § 23, §25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 55,36 Eur.
6. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE/218/2016. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo znamená, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený má za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný je vo výkone trestu odňatia slobody/väzbe od 29.6.2016 a môže byť zárobkovo
činný. Povinný ďalej môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Podľa oprávneného, súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného, súdny exekútor dostatočne nepreskúmal (nie je to zrejmé z obsahu uznesenia exekučného súdu), či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Podotkol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky. Oprávnený žiada uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Súdny exekútor a ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).
9. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 9b ods. 4Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ak súdny exekútor podá podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie, exekučný súd je povinný posúdiť, či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže
sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez všetkého exekúciu zastaviť.
18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 29.3.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia oprávneného - Výkazu nedoplatkov č. 1110220546 zo dňa 21.12.2011. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 11.4.2012. Dňa 26.1.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Následne súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
19. Odvolací súd preskúmal odvolanie oprávneného spolu s predloženým spisom a má za to, že závery súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného neobstoja a splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nebolo nepochybne preukázané. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená, nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd prvej inštancie riadil, nakoľko v odôvodnení len zjednodušene skonštatoval, že z predloženého výňatku spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal opakované zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami, čo preukazuje, že povinný je nemajetný, nevlastní žiaden majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou, a tak nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v exekúcii. Z uvedeného odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplýva, či sa súd prvej inštancie zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného. Odôvodnenie neobsahuje konkretizáciu úkonov vykonaných súdnym exekútorom, ani to na základe výsledkov akých lustrácií dospel súd prvej inštancie k záveru o nemajetnosti povinného. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa exekučný súd zaoberal tým, či zo strany súdneho exekútora boli vykonané všetky potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného. Nevyplýva z neho, či u povinného bolo vykonané šetrenie ohľadne jeho príjmov zo zamestnania, z výkonu podnikateľskej činnosti, jeho príjmov z inej právnej skutočnosti, prípadne to, či povinný nie je vlastníkom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. V tomto smere bola preto odvolacia námietka oprávneného opodstatnená, nakoľko dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
20. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie po preskúmaní exekútorského spisu a úkonov exekučnej činnosti, ktoré boli vykonané za účelom zistenia majetkových pomerov povinného, posúdiť, či bola nemajetnosť povinného spoľahlivo preukázaná a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo spätne preskúmateľné.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 ( § 393 ods. 2 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (ustanovenie § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 CSP).