Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-92-2024.pdf
PDF · 78.2 KB
Case nature
Subarea
39Ek/92/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom: Staničná 5, 924 01 Galanta, IČO: 30 794 536 proti povinnej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX, XXX XX B. C., o vymoženie 931 Eur o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.01.2024 domáhal od povinného vymoženia 931 eur na základe exekučného titulu – rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta č. GA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/25213-16 zo dňa 12.11.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 05.01.2021.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo v časti.
5. Podľa § 48 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), právo na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu vyplateného neprávom, alebo vo vyššej sume ako patril zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatil; tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
8. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 71/1957 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
9. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatený neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatil.
10. Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, kde zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku vykonateľné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta č. GA1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/25213-16 zo dňa 12.11.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 05.01.2021. Vzhľadom na predložený exekučný titul, súd v súlade so zásadou „lex specialis derogat legi generali“ nepostupuje pri posudzovaní prekluzívnej lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (Správny poriadok), ale postupuje podľa zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý v § 48 obsahuje špeciálnu úpravu preklúzie vo vzťahu k právu na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu vyplateného neprávom, alebo vo vyššej sume ako patril. V ustanovení § 48 zákona č. 447/2008 Z. z. sú stanovené dve prekluzívne lehoty. Prvú lehotu predstavuje tzv. subjektívna lehota, na začatie plynutia ktorej sa vyžaduje aby platiteľ príspevkov o neoprávnenosti výplaty vedel. Druhou lehotou je tzv. objektívna prekluzívna lehota, ktorá je desaťročná a začína plynúť odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty príspevku alebo jeho časti bez ohľadu na to, či platiteľ o neoprávnenosti výplaty vedel alebo nevedel. V zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku začína lehota plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy sa platiteľ dozvedel, že vyplatený príspevok/ príspevky boli poskytnuté neoprávnene a končí sa uplynutím troch rokov od tohto dňa. Ustanovenie § 48 zákona č. 447/2008 Z. z. zároveň počíta aj so situáciami počas ktorých prekluzívna lehota neplynie, tzv. spočívanie prekluzívnej lehoty. Lehota neplynie počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu.
11. V zmysle vyššie uvedeného exekučný súd vyzval oprávneného výzvou zo dňa 25.01.2024 na preukázanie skutočností spôsobujúcich spočívanie prekluzívnej lehoty, t. j. na preukázanie, či došlo k výkonu rozhodnutia alebo vykonávaniu zrážok z peňažného príspevku na kompenzáciu, ak áno je potrebné uviesť aj časové obdobie. Oprávnený bol taktiež vyzvaný na preukázanie kedy sa dozvedel o skutočnosti, že povinná nepoužila poskytnutý peňažný príspevok na kúpu pomôcky priznanej preddavkovou faktúrou č. PFV 2002023 zo dňa 24.02.2020.
12. Oprávnený odpovedal na výzvu dňa 26.01.2024, pričom, okrem iného, uviedol: „Oddelenie ekonomiky - referát pohľadávok ÚPSVaR Galanta sa o vzniku pohľadávky voči dlžníkovi (povinnej) dozvedel dňa 02.02.2021, kedy prevzal Interný doklad na zaúčtovanie vzniku pohľadávky štátu (viď. príloha). Odo dňa 02.02.2021 oddelenie ekonomiky – referát pohľadávok ÚPSVaR Galanta začal od povinnej vymáhať uvedenú pohľadávku. Taktiež v prílohe zasielame súdu platobnú kartu, z ktorej vyplýva, že nedošlo k vykonávaniu zrážok z peňažného príspevku na kompenzáciu.“ V internom doklade na zaúčtovanie vzniku pohľadávky štátu priloženom k vyjadreniu oprávneného (ďalej len „interný doklad“), konkrétne v bode 8. je uvedené, že „Pohľadávka je spojená s preklúziou a prekluzívna doba plynie od 06.01.2021 a uplynie / uplynula dňom 06.01.2031 (vrátane tohto dňa) a určila sa podľa § 58 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ K uvedenému súd pre dodáva, že aj ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. rozlišuje medzi objektívnou
a subjektívnou prekluzívnou lehotou, pričom rozdiel medzi dikciou ustanovenia § 48 a § 58 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. spočíva iba v rozlíšení pojmov „právo na vrátenie“ a „povinnosť vrátiť“, no lehoty a počítanie prekluzívnych lehôt je totožné. Exekučnému súdu nie je jasné, prečo je v internom doklade automaticky uvedená 10 ročná prekluzívna lehota, keď zákon č. 4447/2008 Z. z. jasne a zreteľne rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou lehotou a má za to, že na strane oprávneného dochádza k nesprávnemu výkladu spomínaných ustanovení a tým k opomínaniu trojročnej prekluzívnej lehoty. Zákonodarca v prejednávanej veci rozlišuje subjektívnu a objektívnu lehotu, pričom subjektívna je kratšia ako objektívna práve s cieľom zdôrazniť význam právnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“).
13. Na základe priloženého interného dokladu možno ustáliť, že prekluzívna lehota v zmysle § 48 zákona č. 447/2008 Z. z. v rámci ktorej je možné nariadiť výkon rozhodnutia, začala plynúť 06.01.2021, pričom je zrejmé že, oprávnený musel vedieť najneskôr pri vydávaní predmetného interného dokladu o neprávom vyplatenom peňažnom príspevku na kompenzáciu, v dôsledku čoho sa uplatní trojročná subjektívna lehota, ktorá teda uplynula dňa 06.01.2024. Nakoľko 06.01.2024 bol štátny sviatok – Zjavenie pána (Traja králi), tak v zmysle spomínaného § 27 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku bol posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia najbližší budúci pracovný deň, t. j. 08.01.2024. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až 24.01.2024, t. j. po uplynutí prekluzívnej lehoty.
14. Záverom exekučný súd ešte poukazuje aj na časť preskúmavaného exekučného titulu, v ktorom je uvedené, že oprávnený telefonoval s povinnou a „v telefonickom hovore pani A. A. uviedla, že si do dnešného dňa nezakúpila elektronickú čítaciu lupu prenosnú.“ Exekučný súd má teda za to, že prekluzívna lehota začala plynúť ešte skôr ako je určené v internom doklade a dokonca ešte pred vydaním samotného rozhodnutia oprávneným zo dňa 12.11.2020, t. j. subjektívna trojročná prekluzívna lehota mala v zmysle § 27 ods. 2 Správneho poriadku začať plynúť už dňom nasledujúcom po telefonickom rozhovore a uplynúť dňom, ktorý by sa označením zhodoval s dňom určujúcim začiatok lehoty. Nakoľko však exekučný súd už v predchádzajúcich bodoch skonštatoval, že aj napriek benevolentnejšiemu neskoršiemu určeniu dátumu, t. j. 06.01.2021, právo na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu zaniklo, nebude sa viac zaoberať dátumom telefonického rozhovoru, nakoľko je zrejmé, že ten musel predchádzať ešte aj samotnému vydaniu exekučného titulu zo dňa 12.11.2020, v dôsledku čoho by prekluzívna lehota uplynula ešte skôr.
15. Súd pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky na vydanie poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu uplynutia lehoty na nariadenie výkonu exekučného titulu, preto podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
16. Podľa §199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa §199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
18. Podľa §199d Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
20. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd o náhrade trov exekučného konania nerozhodoval. Povinný a ani exekútor v tomto momente nie sú účastníkmi konania, a preto nemožno objektívne pri jednom účastníkovi konania rozhodnúť o náhrade trov, nakoľko tento inštitút si na náhradu trov vyžaduje aspoň potenciálne oprávnený subjekt a povinný subjekt.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.