Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-40-2019.pdf
PDF · 208.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: I. I., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : D. XXX/X, XXX XX D., obchodné meno : Milan Miko - MAS, IČO : 30 708 711, právne zastúpený : JUDr. Ján Vician, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému : Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : SK/0027/99/2019 zo 7. februára 2019 takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie číslo : SK/0027/99/2019 zo 7. februára 2019 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj číslo : W/0453/02/2018 z 5. decembra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0027/99/2019 zo 7. februára 2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie účastníka konania (žalobcu) a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj (ďalej aj ako „Inšpektorát SOI“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) č. W/0453/02/2018 zo dňa 05.12.2018 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 78/2012 Z. z.“ alebo „zákon o bezpečnosti hračiek“) uložená pokuta v sume 4 000 eur pre porušenie zákazu uloženého distribútorovi sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa bezpečnostné požiadavky na hračky podľa § 3 zákona o bezpečnosti hračiek a prílohy č. 2 ods. 1 písm. d) bod 1 a ods. 3 písm. a) k citovanému zákonu v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 04.07.2018 bolo v prevádzkarni Papiernictvo, hračky MIKO, SNP 6, Hlohovec zistené, že v ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzal
- 1 druh výrobku - 2 ks Plastová bábika „Cute Beaut“ “ á 2 eur, ktorý je vzhľadom a označením totožný s výrobkami notifikovanými v systéme RAPEX - notifikácia č. 0319/2017, ktorá bola dňa 03.04.2017 zverejnená na internetovej stránke www.soi.sk v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ pod
poradovým číslom 14647 s údajmi : Plastová bábika „Cute Beaut“ pôvod Čína, Typ : Model : NO.LB333, Index : 339615, EAN : 5902012747490, ktorá predstavuje chemické riziko z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov, oznámenie od členského štátu : Poľsko, číslo notifikácie oznámenia/rok : 0319/2017;
- 2 druh výrobku - 2 ks Plastová bábika „Fashion girl Flashing enter“, pôvod : Čína á 4,20 eur, ktorý je vzhľadom a označením totožný s výrobkami notifikovanými v systéme RAPEX - notifikácia č. 1007/2014, ktorá bola dňa 24.07.2014 zverejnená na internetovej stránke P. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 11621 s údajmi : Plastová bábika „Fashion girl Flashing enter“, pôvod Čína, Typ : Model : T2068, EAN : 8590331140114, ktorá predstavuje chemické riziko z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov, oznámenie od členského štátu : Česká republika, číslo notifikácie oznámenia/rok : 1007/2014 (ďalej aj ako len „predmetnými hračky“ alebo výrobky“).
2. Inšpektorát SOI v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že dňa 04.07.2018 bola v prevádzkarni Papiernictvo, hračky MIKO, SNP 6, Hlohovec (ďalej aj ako len „prevádzkareň“) inšpektormi vykonaná kontrola v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 250/2007 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane spotrebiteľa“), zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 128/2002 Z. z.“) a zákona č. 78/2012 Z. z., pričom kontrolou výrobkov umiestnených v ponuke pre spotrebiteľa bolo zistené, že v ponuke na nachádzala
- platová bábika „Cute Beaut“, ktorá bola zabalená v papierovej krabici s priesvitnou prednou časťou, pričom na originálnom balení výrobku sa okrem iného nachádzali údaje ako „Cute Beaut“, 3+ AGES, Collect Them All!, grafický symbol o vekovej nevhodnosti pre deti do 3 rokov, označenie CE, MADE IN CHINA, No. LB333-?, WARNING : CHOKING HAZARD-Small parts Not for children under 3 years, s tým, že na balení sa nachádzal papierový štítok s údajmi ako Bábika, 114328, označenie CE, upozornenie : Používajte pod dozorom dospelej osoby, obal a príbalové materiály odstráňte z dosahu detí. Nie je vhodné pre deti do 3 rokov, obsah malých častí, hrozí nebezpečenstvo udusenia, EAN : 8590331143283, WIKY, dovozca a distribútor : WIKI SPOL. S R.O., SVATOBORSKÁ 395, 697 01 KYJOV, ČR, dodávateľ : WIKY, BRATISLAVSKÁ 905, 900 45 Malinovo SR, vyrobené v Číne, výrobca : Yam Yik Tat Trading Limited, 177-183 Wing Lok Street Sheung Wan, Hong Kong;
- platová bábika „Fashion girl Flashing enter“, ktorá bola zabalená v papierovej krabici s priesvitnou prednou časťou, pričom na originálnom balení výrobku sa okrem iného nachádzali údaje ako „Fashion girl Flashing enter“, 3+ AGES, HIGH QUALITY fashion doll... Lovely girl..., grafický symbol o vekovej nevhodnosti pre deti do 3 rokov, označenie CE, MADE IN CHINA, WARNING : CHOKING HAZARD- Small parts Not for children under 3 years, NO.T2068? s tým, že na balení sa nachádzal papierový štítok s údajmi ako Bábika, 114411, označenie CE, upozornenie : Používajte pod dozorom dospelej osoby, obal odstráňte z dosahu detí. Nie je vhodné pre deti do 3 rokov, obsah malých častí, hrozí nebezpečenstvo udusenia, EAN : 8590331140114, WIKY, Dovozca z ČR : KYJOV, ČESKÁ REPUBLIKA, MALINOVO, SLOVENSKO, Vyrobené v Číne, výrobca : YAM YIK TAT TRADING LIMITED, HK.
3. V súvislosti s vyššie označenými hračkami inšpektorát SOI poukázal na to, že identické výrobky boli zverejnené na internetovej stránke P. v časti Nebezpečné výrobky/Národný trh SR, nakoľko tieto hračky predstavovali pre deti závažné riziko ohrozenia zdravia a preto tieto nespĺňali podmienky predaja. S poukazom na uvedené bolo vydané opatrenie na mieste, ktorým sa ich ďalší predaj zakázal.
4. Inšpektorát SOI ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že účastník konania vo svojom liste zo dňa 12.11.2018 uviedol, že kontrolné zistenia nespochybňuje, pričom jeho splnomocnený zástupca vo vyjadrení zo dňa 12.11.2018 k oznámeniu o začatí správneho konania uviedol, že predmetné hračky sa nestotožňujú so systémom RAPEX a tým pádom neprišlo k porušeniu zákonov. Rovnako poukázal na to, že k obom položkám bolo doložené prehlásenie o zhode vydané na základe certifikátov a pri bábike „Cute Beut“ bola urobená opätovná certifikácia, ktorá preukazuje skutočnosť, že bábika neobsahuje chemické riziko. Predmetné vyjadrenia Inšpektorát SOI považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa zákonnému postihu doplniac, že na nebezpečnú hračku „Cute Beut“ sa vzťahuje rovnaké typové označenie NO.LB333 a preto zotrval na názore, že predmetné výrobky nachádzajúce sa v ponuke pre spotrebiteľa u účastníka konania sú vzhľadovo a označením identické s výrobkami, ktorých nebezpečnosť bola preukázaná a potvrdená notifikáciou č. 0319/2017 a č. 1007/2014. K výške pokuty uviedol, že zohľadnil najmä závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a taktiež skutočnosť, či sa jednalo o opakované porušenie zákazu uloženého distribútorovi sprístupniť hračku na
trhu, ak vie alebo by mohol vedieť, že hračka nespĺňa bezpečnostné požiadavky na hračky podľa § 3 a osobitné bezpečnostné požiadavky prílohy č. 2 k zákonu o bezpečnosti hračiek. Uviedol tiež, že pri správnej úvahe ohľadne určenia výšky pokuty prihliadol najmä na závažnosť protiprávneho konania a s tým spojené možné následky, keďže ponuka nebezpečných výrobkov je zvlášť závažné zistenie, nakoľko takéto výrobky predstavujú pre spotrebiteľov pri ich používaní zvýšené nebezpečenstvo dodajúc, že zákon o bezpečnosti hračiek je koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti za zistené nedostatky.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, v ktorom namietal výšku pokuty označiac ju za likvidačnú a súčasne argumentoval, že na predmetnú hračku doložili prehlásenie o zhode a certifikáty.
6. Žalovaný svoje rozhodnutie zamietnuť odvolanie účastníka konania a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu SOI odôvodnil tým, že povinnosťou účastníka konania ako distribútora bolo nesprístupniť hračky na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 prílohy č. 2 ods. 1 písm. d) bod 1. a ods. 3 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek s tým, že za zistené nedostatky účastník konania, ako distribútor v zmysle § 1 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, zodpovedá v plnom rozsahu. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaný uviedol, že účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky dodajúc, že účastník konania zodpovedá za porušenie zákonnej povinnosti na základe objektívnej zodpovednosti a preto nemôže prihliadať na snahu predávajúceho vyviniť sa uvedením subjektívnych dôvodov v podanom odvolaní. K argumentu, že inšpektori SOI sa opierajú len o vonkajší vizuál obalu výrobku, pričom však obal nie je hračkou žalovaný uviedol, že z podkladov pre vydanie rozhodnutie je evidentné, že účastníkom konania ponúkaný a predávaný výrobok - Plastová bábika „Cute Beaut“ a Plastová bábika „Fashion girl Flashing enter“ bol vzhľadom a označením totožný s výrobkami notifikovanými v systéme RAPEX dodajúc, že je všeobecne známou skutočnosťou, že SOI na svojej webovej stránke poskytuje informácie o nebezpečných výrobkoch nielen spotrebiteľom, ale aj podnikateľom v snahe zjednodušiť tak informovanie verejnosti o nebezpečných výrobkoch nielen na národnom trhu SR, ale aj na vnútornom trhu EÚ, pričom účastník konania mal objektívnu možnosť zistiť verejne dostupnú informáciu o nebezpečnosti predmetných hračiek. Ďalej dôvodil, že účastník konania mal vedieť, že sledovanie týchto skutočností súvisí s jeho podnikateľskými aktivitami (predmetom podnikania) a nevedomosť o tejto informácii ho nezbavuje zodpovednosti za porušenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Mal za to, že účastník konania by si mal preveriť, aspoň na základe verejne dostupných zdrojov, ku ktorým patrí aj webové sídlo SOI, či dodávané výrobky nepredstavujú riziko pre potenciálnych kupujúcich, resp. budúcich používateľov.
7. Poukázal ďalej na to, že ustanovenie zákona, ktoré bolo konaním účastníka porušené, je koncipované na princípe subjektívnej zodpovednosti (dikcia vie alebo by mal vedieť) doplniac, že v dôsledku nedbanlivostného konania účastníka, tento aj v čase výkonu kontroly dňa 04.07.2018 ponúkal na predaj uvedené nebezpečné hračky. Tiež uviedol, že účastník konania je povinný pri svojej podnikateľskej činnosti konať s odbornou starostlivosťou dodajúc, že pokiaľ by účastník konania vynaložil aspoň minimálnu mieru odbornej starostlivosti, k porušeniu povinnosti z jeho strany by nedošlo.
8. K námietke účastníka konania, že na predmetné hračky doložil prehlásenie o zhode, certifikáty a zároveň všetky potrebné doklady žalovaný uviedol, že ďalšou nevyhnutnou požiadavkou pre uvedenie hračky na trh EÚ vyplývajúcou zo zákona o bezpečnosti hračiek je povinnosť výrobcu vykonať posúdenie zhody alebo zabezpečiť posúdenie zhody, pričom základným cieľom posúdenia zhody je preukázať, že hračky umiestnené na trh EÚ spĺňajú požiadavky stanovené v príslušných právnych predpisoch, t.j. v tomto prípade všetky požiadavky stanovené v zákone o bezpečnosti hračiek. Poukázal na to, že za posudzovanie zhody je zodpovedný výrobca bez ohľadu na to, či právne predpisy požadujú, aby bol do procesu zapojený identifikovaný orgán alebo vnútropodniková skúšobňa s akreditáciou na posudzovanie zhody a preto účastníkom konania doložené vyhlásenie o zhode vyhlásil za neplatné, nakoľko bolo vydané dovozcom, čo je v rozpore s platnými právnymi predpismi. t.j. v predmetnom prípade v rozpore so zákonom o bezpečnosti hračiek.
9. K tvrdeniu účastníka konania, že spolupracoval a prejavil ochotu riešiť veci žalovaný uviedol, že túto skutočnosť hodnotí pozitívne, avšak táto nepredstavuje dôvody na prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Zopakoval, že účastník konania za zistené porušenie zákona o bezpečnosti hračiek nesie objektívnu zodpovednosť, tj. bez ohľadu na zavinenie alebo iné okolnosti danej veci; zodpovedá za protiprávny výsledok. Ďalej poukázal na to, že uvedené správne delikty patria medzi ohrozovacie delikty a preto nie je nevyhnutné, aby došlo k poruchovému následku, teda stačí, že takýto protiprávny následok reálne hrozí. Uviedol ďalej, že zákon neumožňuje správnemu orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty dodajúc, že účastník konania ako distribútor je povinný poznať zákon a zabezpečiť jeho dodržiavanie, rovnako aj zaškoliť svojich zamestnancov tak, aby sa riadili zákonom pri svojej činnosti. Tiež poukázal na to, že k naplneniu skutkovej podstaty tohto správneho deliktu stačí kontrolovanému orgánu zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa.
10. K rozdielnym výsledkom skúšok z akreditovaných laboratórií žalovaný uviedol, že tieto výsledky len potvrdzujú, že výrobca nezabezpečil kontinuitu výroby v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona o bezpečnosti hračiek, podľa ktorého je výrobca povinný zaviesť postupy na zachovanie zhody sériovej výroby s požiadavkami ustanovenými týmto zákonom a zohľadniť zmeny návrhu hračky a zmeny v harmonizovanej technickej norme pri sériovej výrobe hračky. V tejto súvislosti ešte dodal, že z uvedeného je zrejmé, že nie každý výrobcom vyrobený kus predmetného výrobku spĺňa základné bezpečnostné požiadavky v zmysle zákon o bezpečnosti hračiek.
11. V súvislosti s námietkou účastníka konania, ktorou žiadal o zníženie uloženej sankcie na minimálnu možnú hranicu žalovaný uviedol, že výška uloženej sankcie nemôže byť odpustená alebo nižšia ako tá, ktorá bola uložená, nakoľko v opačnom prípade by došlo k zjavnému vybočeniu z rozhodovacej praxe orgánu aplikujúceho právo vo vzťahu k ukladaniu pokút. Vo vzťahu k výške uloženej sankcie žalovaný poukázal predovšetkým na závažnosť a možné následky protiprávneho konania, keď účastník konania ponúkal na predaj nebezpečné hračky, ktoré boli vyhlásené za nebezpečné výrobky, nakoľko predstavujú chemické riziko z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov, pričom takéto následky považoval za zvlášť závažné, keďže smerujú proti záujmu spoločnosti na ochrane života a zdravia tak osobitne chránenej skupiny spotrebiteľov, medzi ktoré patria aj maloletí. Tiež mal za to, že výška uloženej pokuty je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona.
12. Záverom žalovaný poukázal na to, že pokladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu SOI. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania.
14. Žalobca namietal voči právnemu názoru správneho orgánu a žalovaného, na základe ktorého ho nesprávne označili ako distribútora v zmysle čl. 2 bod 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (ďalej len ako „nariadenie č. 765/2008“). Namietal, že v danom prípade konajúce správne orgány aplikovali na svoje zistenia nesprávny právny predpis a to zákon o bezpečnosti hračiek majúc za to, že mali aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. Mal za to, že v zmysle čl. 2 bod 1 a bod 6 nariadenia č. 765/2008 distribútorom je každý podnikateľský subjekt v dodávateľskom reťazci, tzn. ide o podnikateľský subjekt, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodáva predávajúcemu výrobky (§ 2 písm. e/ zákona č. 250/2007 Z. z.) tvrdiac, že ako predávajúci nemôže byť v pozícii distribútora. V tejto súvislosti dodal a to s poukazom na znenie ustanovenia § 7 ods. 2 písm. e) zákona o bezpečnosti hračiek, že distribútorom je len ten podnikateľský
subjekt, ktorý výrobky distribuuje v dodávateľskom reťazci alebo ten podnikateľský subjekt, ktorý výrobky len dodáva, pričom on ako predávajúci výrobky spotrebiteľom nedodáva - nedistribuuje, ale predáva na základe uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Na podporu uvedeného právneho názoru poukázal na rozhodovaciu činnosť SOI, ako aj rozhodovaciu činnosť správnych súdov, ktoré pripojil k správnej žalobe.
15. Žalobca ďalej namietal vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia, že správny orgán si nesplnil povinnosť špecifikovať predmetné 2 druhy hračiek zistených v ponuke tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že sa jedná o identické výrobky zverejnené ako nebezpečné na webovej stránke P. dňa 03.04.2017 a 24.07.2014. Poukázal na to, že v prílohe predložil znenie informácie o nebezpečnom výrobku plastová bábika „Cute Beaut“ zverejnenej 03.04.2017 na P., v ktorej chýbajú zákonom stanovené identifikačné údaje (chýba číslo šarže alebo série, údaj o výrobcovi, uvedená je len krajina pôvodu Čína, čo nie je údaj o výrobcovi v zmysle § 4 písm. i/ zákona o bezpečnosti hračiek) s tým, že v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu i žalovaného chýbajú zákonom stanovené identifikačné údaje o výrobku zverejnenom na P. (chýba číslo šarže alebo série), pričom v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu aj žalovaného je okrem krajiny pôvodu uvedený aj údaj o výrobcovi, ktorý chýba na P.. Rovnako poukázal na to, že výrobok zistený v jeho ponuke má iný EAN : 859331143283, ako výrobok zverejnený na P.. Tiež poukázal na to, že v prílohe predložil znenie informácie o nebezpečnom výrobku plastová bábika „Fashion girl Flashing enter“ zverejnenej 24.07.2014 na P., v ktorej chýbajú zákonom stanovené identifikačné údaje (chýba číslo šarže alebo série, údaj o dovozcovi a výrobcovi, uvedená je len krajina pôvodu Čína, čo nie je údaj o výrobcovi v zmysle § 4 písm. i/ zákona o bezpečnosti hračiek), pričom v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu i žalovaného chýba číslo šarže alebo série, pričom v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu i žalovaného v prípade výrobku zisteného v jeho ponuke je okrem krajiny pôvodu uvedený aj údaj o výrobcovi, ktorý chýba na stránke P.. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že bez náležitej špecifikácie predmetných výrobkov vo výroku rozhodnutia spôsobom, ktorým by bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že výrobky, zistené v ponuke, sú identické s nebezpečnými výrobkami zverejnenými na stránke P., nie je výrok formulovaný jasne, určite a zrozumiteľne v súlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti tiež žalobca upriamil pozornosť správneho súdu na stanovisko žalovaného uvedené v odôvodnení svojho rozhodnutia, kde uvádza, že pre identifikáciu výrobku a pre jeho spárovanie sú potrebné informácie o výrobcovi vrátane technických špecifikácií
- identifikačného čísla výrobku t.j. typového čísla, čísla šarže, sériového čísla modelu, ktoré údaje neobsahujú ani zverejnené hračky, ani hračky zistené v jeho ponuke.
16. Ďalej žalobca namietal, s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 2 a § 46 správneho poriadku, že v napadnutom rozhodnutí správny orgán neuviedol na základe akého dôkazu dospel k záveru, že v prípade predmetných hračiek, zistených v jeho ponuke, sa jedná o nebezpečné výrobky. Podľa názoru žalobcu, ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že predmetné 2 druhy hračiek, zistené v ponuke sú nebezpečné výrobky, bol povinný v napadnutom rozhodnutí uviesť objektívne a nespochybniteľné dôkazy, to znamená protokoly o expertíznych skúškach, zverejnených výrobkov na P., na základe ktorých si osvojil právny záver, že predmetné 2 druhy výrobkov, zistené v ponuke sú nebezpečné výrobky. Bez takýchto dôkazov označil žalobca výrok napadnutého rozhodnutia o nebezpečnosti predmetných 2 druhov hračiek, zistených v jeho ponuke, ako aj výrok rozhodnutia žalovaného, za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rovnako mal za to, že samotná informácia o nebezpečnosti predmetných výrobkov zverejnených na stránke www.soi.sk má výlučne informatívny charakter pre spotrebiteľov a teda nemá charakter dôkazu. V tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazy v podobe expertíznych skúšok preukazujúcich nebezpečnosť predmetných 2 hračiek neobsahuje ani prvostupňový spis vo veci, ani inšpekčný záznam z kontroly, ani oznámenie o začatí správneho konania vo veci zo dňa 25.10.2018 a ani prvostupňové a napadnuté rozhodnutie.
17. Pre prípad, že by spis predložený správnemu súdu obsahoval expertízne skúšky, žalobca namietal nesplnenie povinnosti oznámiť mu v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 25.10.2018 na základe akých podkladov a dôkazov začal správny orgán konanie (§ 32 ods. 2 správneho poriadku) a súčasne namietal, že mu správny orgán neumožnil sa pred vydaním rozhodnutia s týmito podkladmi oboznámiť (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).
18. K záveru žalovaného, že mal objektívnu možnosť zistiť verejne dostupné informácie o predmetných nebezpečných hračkách na stránke www.soi.sk, čo znamená, že mal vedieť, že sledovanie týchto skutočností súvisí s jeho podnikateľskými aktivitami a jeho nevedomosť o tejto informácii ho nezbavuje zodpovednosti za sankcionované porušenie zákona o bezpečnosti hračiek poukázal na to, že zákon o bezpečnosti hračiek, ani iný všeobecne záväzný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa neobsahuje právnu úpravu, ktorá stanovuje povinnosť podnikateľskému subjektu oboznamovať sa s obsahom informácií o nebezpečných výrobkoch zverejnených na stránke www.soi.sk a ďalej, že zákon o bezpečnosti hračiek, ani iný všeobecne záväzný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa neobsahuje právnu úpravu, ktorá oprávňuje správny orgán sankcionovať podnikateľský subjekt za predaj výrobku z dôvodu, že sa neoboznámil s údajmi o jeho nebezpečnosti zverejnenými na P.
19. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný evidentne odignoroval ním predložené aktuálne certifikáty autorizovanej skúšobne, ktoré potvrdili, že testované vzorky výrobkov v jeho ponuke („Cute Beat“ a „Fashion girl Flashing enter“) označené ako nebezpečné, kvalitatívne, pokiaľ ide o obsah ftalátov, zodpovedajú požiadavkám Nariadenia EP a Rady č. 1907/2006 REACH. Tiež poukázal na to, že doklady o odbornom posúdení predmetných hračiek jednoznačne uvádzajú max. prípustné hodnoty obsahu ftalátov u hračiek a hodnoty zistené na posudzovaných vzorkách súčasne upriamiac pozornosť súdu na skutočnosť, že na stránke P. zo dňa 03.04.2017 je v súvislosti s informáciou o nebezpečnej hračke „Cute Beaut“ uvedené „Riziko : Chemické riziko-obsah faltálov“ a v súvislosti s informáciou o nebezpečnej hračke „Fashion girl Flashing enter“ zverejnenej dňa 24.07.2014 na P. je tiež uvedené riziko : Chemické riziko-obsah ftalátov“, pričom zastal názor, že z takto zverejnených informácií nie je možné vyvodiť administratívnosprávnu zodpovednosť, pretože ide o informáciu určenú pre širokú verejnosť, ktorá len vo všeobecnosti konštatuje chemické riziko uvedených hračiek z dôvodu obsahu ftalátov. V tejto súvislosti tiež dodal, že všeobecný charakter znenia týchto informácií potvrdzuje skutočnosť, že Nariadenie 1907/2006 REACH nezakazuje obsah ftalátov u hračiek, ale stanovuje ich max. hodnoty, ktoré môže hračka obsahovať.
20. Ku konštatovaniu žalovaného, ktorým odmietol predložené certifikáty, keď uviedol, že rozdielne výsledky skúšok z akreditovaných skúšobní potvrdzujú, že výrobca nezabezpečil kontinuitu výroby v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona o bezpečnosti hračiek (zabezpečiť postupy na zabezpečenie zhody sériovej výroby v súlade s požiadavkou zákona), z čoho v danom prípade vyplýva, že nie každý výrobcom vyrobený kus predmetného výrobku spĺňa bezpečnostné požiadavky v zmysle zákona, žalobca uviedol, že v danom prípade a nie len v danom prípade, si žalovaný vo svojej rozhodovacej praxi týkajúcej sa predmetnej problematiky osvojil a aplikuje záver, že ak nespĺňa bezpečnostné požiadavky zákona jedna testovaná vzorka konkrétneho druhu výrobku zverejneného ako nebezpečného na P., automaticky sú nebezpečné všetky výrobky tohto druhu a v tomto prípade aj bez ohľadu na ich výrobcu a bez ohľadu na to, že nedisponuje ani expertíznou skúškou výrobku zverejneného ako nebezpečného na P.. Uvedené považoval žalobca za absurdný postup orgánu štátnej správy, hraničiaci s demagógiou.
21. Záverom žalobca napádal nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty žalovaným, pričom správnym orgánom oboch stupňov vytýkal, že ani v jednom z napadnutých rozhodnutí nevymedzili čas trvania protiprávneho konania, ďalej, že správne orgány ani neskúmali, či vôbec predal a koľko kusov predal predmetného výrobku, rovnako neuviedli, či išlo o prvé alebo opakované protiprávne konanie. Odôvodnenie žalovaného vo vzťahu k výške uloženej pokute označil ako nepresvedčivú „šablónu“, keď identické odôvodnenie obsahujú všetky rozhodnutia SOI, ktorými SOI ukladá sankcie predávajúcim za rovnaký správny delikt. Žalobca dal do pozornosti správnemu súdu, že v danom prípade mu je ukladaná pokuta v značnej výške ako predávajúcemu, teda poslednému v obchodnom reťazci (výrobca, dovozca, dodávateľ, predávajúci), pričom z podkladov je preukázané, že ich dovozcom bol slovenský podnikateľský subjekt. Tiež poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutí v zmysle právneho názoru správneho orgánu a žalovaného vyplýva, že pokuta bola uložená len za to, že dňa 04.07.2018 cca 4 hodiny ohrozoval spotrebiteľov predajom predmetných výrobkov v celkovej hodnote cca 12 eur.
22. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že správny orgán, ako aj žalovaný nepreukázali relevantnými dôkazmi, že predával identické výrobky zverejnené na P., správne orgány nedisponovali relevantnými dôkazmi (expertízne skúšky) ku všetkým trom výrobkom zverejnených na P., na základe ktorých boli vyhodnotené ako nebezpečné a teda nepreukázali jednoznačnými a nespochybniteľnými dôkazmi, že výrobky zistené v jeho ponuke sú nebezpečnými výrobkami, to znamená nepreukázali jeho zodpovednosť za spáchanie sankcionovaného správneho deliktu, neumožnili mu oboznámiť sa s
dôkazmi preukazujúcimi jeho protiprávne konanie, nesprávne vec právne posúdili a neodôvodili výšku uloženej sankcie v zmysle požiadavky § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek a § 47 ods. 3 správneho poriadku, čím mu upreli právo na spravodlivý proces.
23. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania [§ 182 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“)].
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
24. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol správnemu súdu zamietnutie žaloby. Súčasne zastal názor, že v danej veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
25. K tvrdeniu žalobcu, že ho nesprávne označil ako distribútora v zmysle čl. 2 bodu 6 nariadenia č. 765/2008 žalovaný poukázal na to, že žalobca si nesprávne vykladá pojem distribútor. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý figuruje v dodávateľskom reťazci, nakoľko v správnom konaní bolo preukázané, že predmetné výrobky nadobudol od iného subjektu - WIKY s.r.o. a tieto ďalej ponúkal na predaj dodajúc, že je irelevantné, či výrobky predáva spotrebiteľom alebo podnikateľom, podstatné je, že z jeho strany došlo k ponuke a predaju týchto výrobkov. Ďalej uviedol, že mal preukázaný aj ďalší pojmový znak legálnej definície pojmu distribútor z nariadenia č. 765/2008, nakoľko žalobca nie je výrobcom ani dovozcom, teda nevyrobil predmetné výrobky a ani ich neuviedol z tretej krajiny na trh Spoločenstva doplniac, že pojem sprístupnenie na trhu definuje čl. 2 bod 1 nariadenia č. 765/2008 ako každú dodávku výrobku určeného na distribúciu alebo spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti bez ohľadu na odplatnosť. Vychádzajúc z uvedeného skonštatoval, že tak pojem distribútor, ako aj sprístupnenie na trhu je vymedzené pomerne široko, pričom splnenie podmienky sprístupnenia na trhu vyplýva z inšpekčného záznamu zo dňa 04.07.2018, nakoľko pri výkone kontroly bola zistená ponuka nebezpečných výrobkov pre spotrebiteľa. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ustanovenie § 7 ods. 2 písm. e) zákona o bezpečnosti hračiek preukazuje iné postavenie žalobcu, nakoľko distribútorom môže byť podnikateľský subjekt, ktorý ďalej predáva výrobky iným podnikateľom, ale aj ten, ktorý ich predáva konečným spotrebiteľom dodajúc, že ak by prijal argumentáciu žalobcu, musel by dospieť k neprijateľnému záveru, že nakoľko nie je v žiadnom postavení (ani výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor) nenesie zodpovednosť za sprístupnenie hračky na trhu.
26. Žalovaný rovnako odmietol názor žalobcu, podľa ktorého mal na daný skutkový stav aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. argumentujúc tým, že zákon o bezpečnosti hračiek je lex specialis voči § 6 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., nakoľko upravuje len situácie výlučne súvisiace s výrobkami - hračkami, a to len vo vzťahu k úzko špecifikovanej problematike t.j. k porušeniu povinnosti distribútora nesprístupniť hračku na trhu, ak tento vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek. Tento názor podporil aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018.
27. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že výrok obsahuje všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje správny poriadok, vo výroku je konkretizovaný žalobca, kontrolný orgán, čas a miesto výkonu kontroly, stručné popísanie skutkového stavu, ako aj ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené, čím bola daná nezameniteľnosť konania. Tiež poukázal na to, že výroková časť prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia obsahuje aj čas spáchania správneho deliktu, ktorý je vyjadrený dátumom kontroly t.j. dňa 04.07.2018 a vo výroku je tiež uvedené miesto spáchania správneho deliktu, ktorým je prevádzkareň Papiernictvo, hračky MIKO, SNP 6, Hlohovec. K argumentu žalobcu o nedostatočnej identifikácii predmetných hračiek uviedol, že predmetné hračky sú dostatočne špecifikované na to, aby sa predišlo pochybnostiam o ich totožnosti s hračkami, ktoré boli uverejnené na internetovej stránke P. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ, keď predmetné hračky sú rovnaké názvom, tvarom aj samotným vzhľadom, majú zhodné čísla modelu, majú rovnaký obal, resp. balenie a označenie CE a sú vyrobené z rovnakého materiálu. Mal za to, že takéto detailné označenie, ktoré vyplýva jednak z údajov z internetovej stránky www.soi.sk z časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ vo vzťahu k tam prezentovaným hračkám a jednak z informácií
získaných inšpektormi SOI pri výkone kontroly u žalobcu, je plne postačujúce na ich presnú identifikáciu tak, aby predmetné hračky neboli zameniteľné s iným druhom hračky.
28. Ako právne irelevantné označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu aj žalovaného je pri hračke Plastová bábika „Cute Beut“ uvedený iný EAN (8590331143283), ako na internetovej stránke P. (XXXXXXXXXXXXX). V tejto súvislosti poukázal na to, že zákon o bezpečnosti hračiek sa vzťahuje na výrobky uvedené na trh po 20. júli 2011, ktoré spĺňajú definíciu hračky - výrobok navrhnutý alebo určený výlučne alebo čiastočne na hranie dieťaťa do veku 14 rokov. Uviedol ďalej, že z pohľadu regulačného orgánu je jednou z najdôležitejších charakteristík výrobku sledovateľnosť, ktorá umožňuje efektívne presadzovanie právnych predpisov orgánmi dohľadu nad trhom prostredníctvom nápravných opatrení, medzi ktoré patrí stiahnutie z trhu a spätné prevzatie v zmysle nariadenia č. 765/2008 a tiež umožňuje nájsť nebezpečné výrobky alebo nevyhovujúce výrobky v distribučnom reťazci a identifikuje úlohy a zodpovednosť jednotlivých hospodárskych subjektov v distribučnom reťazci, pričom nevyhnutnou a základnou požiadavkou na sledovateľnosť je uvedenie mena a adresy výrobcu, pri dovezených výrobkoch aj uvedenie mena a adresy dovozcu a uvedenie typu, radu, čísla série alebo modelu alebo uvedenie iného prvku, ktorý umožní identifikáciu výrobcu. V súvislosti s výrobcom upozornil žalovaný na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. i) zákona o bezpečnosti hračiek, v zmysle ktorého je výrobca povinný uviesť na hračke typové číslo, číslo šarže, sériové číslo, číslo modelu alebo iný údaj, ktorý umožní jej identifikáciu, uviesť svoje obchodné meno alebo ochrannú známku a sídlo, miesto podnikania alebo adresu, na ktorej je ho možné zastihnúť, ak nie je zhodná so sídlom alebo miestom podnikania, pričom ak to rozmer a vlastnosti hračky neumožňujú, požadované údaje sa uvádzajú na obale alebo v návode na použitie alebo v bezpečnostných pokynoch. S poukazom na uvedené preto upozornil, že predmetné ustanovenie zákona je možné nedodržať len vo výnimočných prípadoch. Ďalej poukázal na povinnosti dovozcu, ktoré sú stanovené v § 6 zákona o bezpečnosti hračiek s tým, že dovozca nemôže uviesť na trh EÚ hračku, pokiaľ si výrobca nesplnil svoje povinnosti, t.j. povinnosti stanovené v § 4 ods. 1 písm. b) až e) a i) zákona o bezpečnosti hračiek, pričom dovozca nemá povinnosť a ani nemôže označovať hračku typovým číslom, číslom šarže, sériovým číslom, číslom modelu alebo iným údajom, ktorý umožní identifikáciu hračky. Preto uzavrel, že EAN kód, ktorým je predmetná hračka (Plastová bábika „Cute Beut“) označená nepatrí medzi jej identifikačné znaky, nakoľko je zrejmé, že na balení tejto hračky sa nachádzal prilepený papierový štítok s EAN kódom (XXXXXXXXXXXXX) spolu s ďalšími údajmi uvedenými aj napadnutom rozhodnutí, pričom zastal názor, že predmetný papierový štítok bol na balenie hračky dolepený zo strany dovozcu dodajúc, že EAN kód sa považuje za relevantný identifikačný znak výrobku (hračky) len v tom prípade, aby by bol výrobcom vyznačený priamo na originálnom balení výrobku (hračky) a bol by zároveň špecifikovaný v príslušnej technickej dokumentácii, ktorá predstavuje napríklad aj vyhlásenie o zhode, čo však v danom prípade splnené nebolo.
29. K námietke, že v napadnutom rozhodnutí nebolo uvedené na základe akého dôkazu bol prijatý záver, že v prípade predmetných hračiek sa jedná o nebezpečné výrobky žalovaný uviedol, že k tomuto záveru dospel na základe informácií zverejnených na svojom webovom sídle dodajúc, že SOI ako orgán štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa s celoštátnou pôsobnosťou pravidelne zverejňuje na svojej webovej stránke informácie o nebezpečných výrobkoch, vrátane hračiek, na základe legitímne vykonaných skúšok, ktorých výsledkom sú protokoly o skúškach objektívne potvrdzujúcich nebezpečenstvo skúšaného výrobku a taktiež zverejňuje informácie o nebezpečných výrobkoch, vrátane hračiek, na základe notifikácii národných orgánov trhového dozoru iných členských štátov EÚ, pričom na internetovej stránke P. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ sú uvedené nebezpečné výrobky, vrátane hračiek, ktoré boli notifikované v systéme RAPEX niektorým z členských štátov EÚ s tým, že SOI ako orgán trhového dohľadu využíva v rámci kontrolnej činnosti aj európske informačné a komunikačné systémy, ktorým je aj RAPEX. Uviedol ďalej, že systém RAPEX umožňuje výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru medzi Európskou komisiou, členskými štátmi EÚ a štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru, s tým, že legislatívnym základom pre systém RAPEX je Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD) (ďalej len ako „smernica č. 2001/95/ES) a podrobnosti o systéme RAPEX upravuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/417 z 8. novembra 2018, ktorým sa stanovujú usmernenia pre riadenie systému EÚ na rýchlu výmenu informácií (RAPEX) vytvoreného podľa článku 12 smernice 2001/95/ES (ďalej len „rozhodnutie Komisie 2019/417) a povinnosti Slovenskej republiky voči systému RAPEX sú upravené v zákone 250/2007 Z. z. a v nariadení vlády SR č. 404/2007 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (ďalej len „nariadenie vlády č. 404/2007 Z. z.“).
30. Ďalej v súvislosti so systémom RAPEX uviedol, že členské štáty musia po oznámení z RAPEX- u o nebezpečných výrobkoch preveriť získané informácie, aby zistili, či sa výrobok predával alebo ešte predáva na ich území, potom sú povinné zhromaždiť potrebné informácie, vykonať doplnkové hodnotenia rizika, prípadne zhodnotiť, či treba prijať opatrenia na úrovni štátu, pričom národný orgán trhového dozoru členského štátu EÚ je povinný oznámiť výskyt nebezpečných výrobkov národnému kontaktnému miestu. Ďalej uviedol, že ak Európska komisia doručí národnému kontaktnému miestu rozhodnutie o výskyte nebezpečného nepotravinárskeho výrobku v niektorom z členských štátov EÚ, národné kontaktné miesto ho doručí bez zbytočného odkladu národnému orgánu trhového dozoru, ktorý zakáže uvedenie výrobku do obehu alebo nariadi stiahnutie výrobku z trhu s tým, že týždenné prehľady o výskyte nebezpečných nepotravinárskych spotrebných výrobkov a znenie smernice, ktorá upravuje systéme RAPEX sú prístupné na internetovej stránke EÚ na adrese : P..
31. S poukazom na uvedené preto žalovaný uzavrel, že v prípade predmetných 2 druhov nebezpečných hračiek, zistených v ponuke žalobcu, nebolo potrebné zo strany SOI vykonávať expertízne skúšky týchto výrobkov (hračiek) prostredníctvom príslušnej autorizovanej skúšobne, nakoľko v prípade, ak národné orgány trhového dozoru členských štátov zistia výskyt nebezpečných výrobkov, oznamujú tieto nebezpečné výrobky do systému RAPEX prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorý obsahuje informácie ako : číslo oznámenia a dátum, kedy bol nebezpečný výrobok oznámený, orgán dohľadu, ktorý výrobok oznamuje, krajinu, meno zamestnanca, kontaktné miesto RAPEX a meno zamestnanca, kategóriu výrobku, jeho názov, značku, číslo modelu, typ, čiarový kód, colný kód, opis výrobku, fotografie, smernice a príslušné normy, krajinu pôvodu a krajinu určenia, výrobcu, dovozcu, distribútora, predávajúceho, typ rizika, výsledky skúšok, typ a kategóriu prijatých opatrení, dátum ich prijatia. Žalovaný v tejto súvislosti tiež dodal, že samotné oznámenia o nebezpečnosti výrobkov (notifikácia č. 0319/2017 zo strany Poľska a notifikácia č. 1007/2014 zo strany Českej republiky) nachádzajúce sa v administratívnom spise č.l. 13 a č.l.16 sú nespochybniteľnými dôkazmi preukazujúcimi nebezpečnosť vyššie uvedených 2 druhov hračiek. Preto sa nestotožnil s názorom žalobcu, že samotná informácia o nebezpečnosti predmetných výrobkov zverejnených na stránke P. má výlučne informatívny charakter a pre účely sankcionovania nemá charakter dôkazu.
32. Ďalej žalovaný poukázal na to, že hlavným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol inšpekčný záznam z kontroly zo dňa 04.07.2018, ktorého súčasťou boli aj samotné oznámenia (notifikácie) o nebezpečnosti jednotlivých hračiek nachádzajúcich sa v ponuke na predaj u žalobcu dodajúc, že v danom prípade považuje za relevantné uviesť v rozhodnutí dátumy zverejnenia informácií o nebezpečných výrobkoch na webovom sídle P., nakoľko dňom zverejnenia týchto informácií mal žalobca povinnosť vedieť o skutočnosti, že sa v jeho ponuke nachádzajú nebezpečné výrobky.
33. K namietanému porušeniu procesných práv žalobcu v podobe, že nemal možnosť sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo strany správneho orgánu k porušeniu práv nedošlo a súčasne poukázal na zásadu jednotnosti, v zmysle ktorej mohol žalobca podávať vyjadrenia, návrhy, námietky a navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení počas celého správneho konania, čo aj žalobca využil. Tiež poukázal na to, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k dôvodom konania popísaným v oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 32 ods. 2 správneho poriadku, čo vyplýva už zo samotného poučenia, ktoré je súčasťou oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 25.10.2018 dodajúc, že žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie porušenia zákona. Rovnako dodal, že žaloba mal možnosť v priebehu konania oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi aj prostredníctvom nazretia do spisu podľa ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo však žalobca do dňa vydania rozhodnutia nevyužil.
34. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca opomenul vo svojich námietkach, že je postihovaný z dôvodu, že v jeho ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzali hračky, ktoré boli zverejnené na internetovej stránke SOI ako nebezpečné a zdraviu škodlivé výrobky, čo žalobca ako distribútor a osoba postupujúca s odbornou starostlivosťou mal a mohol vedieť a preto dôležitou skutočnosťou pre posúdenie danej veci neboli protokoly o skúške výrobkov, ale to, že hoci už bol žalobca na nebezpečnosť výrobkov upozornený, napriek tomu ich mal v ponuke pre spotrebiteľov. S poukazom na uvedené námietky ohľadne expertíznych skúšok vyhodnotil za bezdôvodné a účelové.
35. Žalovaný trval na tom, že bola naplnená skutková podstata správneho deliktu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, pre ktorý sa viedlo konanie, keď obligatórnym znakom skutkovej
podstaty tohto správneho deliktu je, že distribútor sprístupnil na trh hračky, ktoré sú nebezpečnými výrobkami. Zároveň vyzdvihol skutočnosť, že žalobca mal v ponuke pre spotrebiteľa výrobky určené detskému spotrebiteľovi, ktoré predstavovali chemické riziko z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov, čo sú závažné nedostatky, pri ktorých hrozilo vážne nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia detského spotrebiteľa.
36. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že odignoroval ním predložené aktuálne certifikáty autorizovanej skúšobne, ktoré potvrdili, že testované vzorky výrobkov („Cute Beaut“ a „Fashion girl Flashing enter“) kvalitatívne, pokiaľ ide o obsah ftalátov, zodpovedajú požiadavkám nariadenia č. 1907/2006 uvedúc, že sa predmetným certifikátmi autorizovanej skúšobne sa podrobne zaoberal a uviedol, že z aplikačnej praxe mu je známe, že tieto výrobky nie sú vyrábané ručne, ide bezpochyby o sériovú výrobu a preto možno aj na tento prípad aplikovať konštatovanie o nebezpečných výrobkoch. Poukázal na to, že tento názor podporuje aj nariadenie č. 765/2008, kde je v čl. 19 bode 1. prvá veta uvedené, že : „orgány dohľadu nad trhom vykonávajú primerané kontroly vlastností výrobkov v príslušnom rozsahu prostredníctvom kontroly dokumentácie a podľa potreby fyzikálnych a laboratórnych skúšok na základe vhodných vzoriek“, pričom takýmito vhodnými vzorkami boli v danom prípade továrensky vyrobené predmetné hračky. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že tzv. továrenská (pásová) výroba spôsobuje, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná a preto pokiaľ výrobca priamo neoznačí šaržu výrobku alebo po výkone kontroly, na základe ktorej sa zistí nebezpečnosť výrobku, nezmení určitý údaj na výrobku, potom je treba predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže, resp. toho istého druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné. Poukázal na to, že tomuto záveru zodpovedá aj konštrukcia opatrenia na mieste podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) bod 1. a ochranného opatrenia podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, keď sa zakáže alebo pozastaví dodávka, predaj alebo použitie výrobkov, resp. sa pozastaví uvádzanie výrobku alebo jeho výrobných sérií na trh na nevyhnutný čas, pokiaľ tieto nezodpovedajú osobitným predpisom alebo jestvuje podozrenie na nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia ľudí, majetku alebo životného prostredia. Na podporu svojho právneho názoru citoval z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018, keď krajský súd skonštatoval, že „výsledky vykonanej kontrolnej skúšky o chemických vlastnostiach hračky sa nevzťahujú len na konkrétny predmet skúšky, ale na všetky hračky uvedeného vyrábaného typu hračky, pokiaľ neboli zmenené výrobné procesy predmetného typu hračky.“
37. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že sa pridržiava jej zdôvodnenia uvedenom tak v prvostupňovom, ako aj napadnutom rozhodnutí majúc za to, že sankcia bola zdôvodnená v súlade s § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek a taktiež, že spĺňa funkcie sankcie, ktorými sú represia, prevencia a výchova páchateľa správneho deliktu - žalobcu. Rovnako mal za to, že výška uloženej pokuty je vzhľadom na množstvo (2 druhy hračiek, celkovo 4 ks) zistených nebezpečných hračiek nachádzajúcich sa v ponuke pre spotrebiteľa v prevádzkarni žalobcu primeraná.
38. Záverom žalovaný poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi, neporušil ním základné ústavné práva žalobcu, rozhodnutie neodporuje zásadám, na ktorých je postavený správny poriadok dodajúc, že sa plne stotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku žalobcu uvedenou v prvostupňovom, ako aj druhostupňovom rozhodnutí. Tiež uviedol, že svoje právne závery opiera o rozsudky Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/17/2017 zo dňa 18.09.2017, sp. zn. 23Sa/5/2017 zo dňa 17.07.2017 a taktiež o rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018, v ktorých správne súdy žaloby v obdobných veciach zamietli.
39. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného argumentačne zotrval na všetkých svojich žalobných dôvodoch, ktoré boli podrobne uvedené v bodoch 13 až 22 tohto rozsudku zdôrazniac najmä, že spis vo veci neobsahuje rozhodujúce dôkazy (expertízne skúšky) o nebezpečnosti predmetných 2 výrobkov zverejnených na stránke P., na základe ktorých by bol odôvodnený záver správneho orgánu aj žalovaného, že výrobky zistené v ponuke žalobcu dňa 04.07.2018 sú nebezpečné.
40. Žalovaný sa k obsahu repliky žalobcu písomne nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
41. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
43. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
44. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
45. Podľa § 3 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek hračka vrátane obsiahnutých chemických látok a chemických zmesí nesmie ohroziť bezpečnosť a zdravie dieťaťa alebo dospelého, ak sa používa predpokladaným spôsobom v súlade s jej určením zohľadňujúcim správanie a zručnosť dieťaťa, a ak je to potrebné, zručnosť dozerajúceho dospelého, predovšetkým pri hračke určenej na hranie pre dieťa vo veku do 36 mesiacov alebo pre inú špecifikovanú vekovú skupinu.
46. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek hračka uvedená na trh musí spĺňať požiadavky podľa odseku 1 a prílohy č. 2 a podľa osobitného predpisu počas výrobcom predpokladaného obdobia jej používania.
47. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o bezpečnosti hračiek výrobca je povinný zaviesť postupy na zachovanie zhody sériovej výroby s požiadavkami ustanovenými týmto zákonom a zohľadniť zmeny návrhu hračky a zmeny v harmonizovanej technickej norme pri sériovej výrobe hračky.
48. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek distribútor nesmie sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2.
49. Podľa § 23 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi, splnomocnenému zástupcovi alebo distribútorovi pokutu od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k), § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. f), § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7 ods. 2 písm. b).
50. Podľa § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona.
51. Podľa § 27 zákona o bezpečnosti hračiek na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19 a § 21 ods. 2 písm. c) a ods. 3 až 6 zákona.
52. Podľa § 6 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 250/2007 Z. z. na trh možno uviesť, ponúkať alebo predávať len bezpečné výrobky.
53. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.
54. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby“) d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných výrobkov.
55. Podľa čl. 2 bod 1 a 6 nariadenia č. 765/2008 na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: 1. "sprístupnenie na trhu" je každá dodávka výrobku určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne; 6. "distribútor" je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
56. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nezistiac dôvod na postup podľa § 195 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
57. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 4. júla 2018 vykonali inšpektori SOI podľa zákona č. 128/2002 Z. z., zákona č. 78/2012 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z. z. kontrolu v prevádzkarni žalobcu - Papiernictvo, hračky MIKO, SNP 6, Hlohovec, pričom bolo zistené, že žalobca ponúkal spotrebiteľom nebezpečné hračky, konkrétne išlo o plastovú bábiku „Cute Beaut“ a plastovú bábiku „Fashion girl Flashing enter“.
58. Vo vzťahu k plastovej bábike „Cute Beaut“ bolo skonštatované, že tento výrobok je vzhľadom a označením na originálnom balení totožný s výrobkom notifikovaným v systéme RAPEX pod číslom notifikácie 0319/2017, ktorá bola dňa 03.04.2017 zverejnená na internetovej stránke P. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 14647 s údajmi : Plastová bábika „Cute Beaut“ pôvod Čína, Typ: „Model : NO.LB333 (na obale) Index : 339615 (na štítku) EAN : 5902012747490“, predstavuje chemické riziko - obsah ftalátov. Oznámenie o nebezpečnosti výrobku od členského štátu : Poľsko. Z č.l. 13 administratívneho spisu, na ktorom sa nachádza fotografia uvedenej bábiky vyplýva, že na štítku bol uvedený INDEX 339615, EAN 5902012747490, pričom ako výrobca bol na štítku označený „GUANGBO FACTORY CHENGHAI DISTRICT SHANTOU CITY“. Z fotodokumentácie urobenej v prevádzkarni žalobcu (č.l. 8) vyplýva, že na obale hračky bolo uvedené číslo NO.LB333-? a na štítku bolo uvedené číslo 114328, EAN 859033143283 a ako výrobca bol uvedený Yam Yik Tat Trading Limited.
59. Vo vzťahu k plastovej bábike „Fashion girl Flashing enter“ bolo skonštatované, že tento výrobok je vzhľadom a označením na originálnom balení totožný s výrobkom notifikovaným v systéme RAPEX pod číslom notifikácie 1007/2014, ktorá bola dňa 24.07.2014 zverejnená na internetovej stránke P. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 11621 s údajmi : Plastová bábika „Fashion girl Flashing enter“ pôvod Čína, Typ: Model : T2068, EAN: 8590331140114, predstavuje chemické riziko - obsah ftalátov. Oznámenie o nebezpečnosti výrobku od členského štátu : Česká republika. Z fotodokumentácie zo systému RAPEX (č.l. 18 administratívneho spisu) vyplýva, že na obale tejto hračky bol uvedený typ NO: T2068, a na štítku označenie CE, EAN 8590331140114. Z oznámenia Ministerstva zdravotníctva Českej republiky č.j. : MZDR 28947/2014/OVZ zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že výrobcom výrobku, ktorý bol uverejnený v systéme RAPEX pod číslom 11621 je YAM YIK TAT TRADING LIMITED, HK/Čína. Z fotodokumentácie (č.l.9) urobenej v prevádzkarni žalobcu vyplýva, že na obale bolo uvedené číslo NO. T2068 a na štítku bolo uvedené číslo 114011, EAN 8590331140114, dovozca WIKY.
60. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca dňa 10. júla 2018 doručil Inšpektorátu SOI ES PROHLÁŠENÍ o SHODĚ pre bábiku 114011 zo dňa 14.08.2017 a pre bábiku 114328 zo dňa 08.12.2016 a dňa 14.11.2018 doručil žalobca záverečný protokol č.j.: 353301544/2018 pre bábiku 114328, ktorým sa potvrdilo, že uvedená bábika vyhovuje normatívnym požiadavkám špecifikovaným v článku 2.1.
61. Inšpektorát SOI žalobcovi oznámením o začatí správneho konania č.k.: W/0453/02/2018 zo dňa 25.10.2018 oznámil v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku začatie správneho konania o uložení pokuty podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek za porušenie ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 3 a prílohu č. 2 ods. 1 písm. d) bod 1 a ods. 3 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek. Žalobca bol súčasne poučený podľa § 17 a § 33 ods. 2 správneho poriadku. Oznámenie o začatí správneho konania žalobca prevzal dňa 06.11.2018, pričom sa k oznámeniu o začatí konania sa vyjadril splnomocnený zástupca žalobcu. Uviedol, že k sporným položkách predložili prehlásenie o zhode vydané na základe certifikátov a taktiež, nebezpečné výrobky uverejnené v systéme RAPEX nie sú zhodné s hračkami, ktoré mal v ponuke.
62. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, nakoľko ako už správny súd uviedol, na daný prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 195 Správneho súdneho poriadku, keď správny súd nezistil dôvod na jeho aplikáciu. Správny súd preto posudzoval, či žalobcovi svedčí postavenie „distribútora“, ďalej či bolo dostatočne preukázané, že hračky, ktoré žalobca ako „distribútor“ ponúkal spotrebiteľovi zodpovedali nebezpečným výrobkom /hračkám/ konkrétne označeným konajúcimi orgánmi verejnej správy, ktoré boli notifikované v systéme RAPEX (náležité zistenie skutkového stavu) a ďalej či zverejnenie nebezpečného výrobku na stránke P. je postačujúce na prijatie záveru, že distribútor porušil povinnosť nesprístupniť na trhu hračku, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 (podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona o bezpečnosti hračiek). Následne správny súd posudzoval dôvodnosť ďalších žalobných bodov a to určitosti výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k podkladom rozhodnutia a výške uloženej pokuty.
63. Žalobca v prvom rade namietal nesprávnu aplikáciu zákona o bezpečnosti hračiek a to z dôvodu, že bol nesprávne označený za distribútora v zmysle čl. 2 bod 6 nariadenia č. 765/2008 majúc za to, že konajúce orgány verejnej správy mali postupovať podľa zákona č. 250/2007 Z. z., pričom svoj názor podložil rozhodnutiami správnych súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/64/2014, ako aj rozhodnutiami žalovaného.
64. Pri posudzovaní uvedeného žalobného bodu správny súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/11/2018 zo dňa 09.05.2019, v ktorom najvyšší súd v bodoch 42 až 49 skonštatoval nasledovné : „42. Kasačný súd uvádza, že zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi a dodávateľovi a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa, ale na všetky výrobky, ktoré dodávateľ alebo predajca ponúka kupujúcemu k predaju. Zákon postihuje príslušné subjekty v prípade porušenia ním uložených povinností sankciami tak, ako uvádza v § 24. Zo samotného účelu a významu tohto zákona je zrejmé, že má za cieľ dosiahnuť, aby sa na trh dostávali len výrobky spĺňajúce požiadavky bezpečnosti tak, aby spotrebiteľ nebol ohrozený na svojich právach. Bezpečnosť výrobku je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby výrobok mohol byť ponúkaný spotrebiteľovi, či už zo strany predávajúceho, dovozcu, dodávateľa, či iných príslušných subjektov. 43. Zo znenia ust. § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona o bezpečnosti hračiek vyplýva, že predmetom jeho úpravy sú osobitné bezpečnostné požiadavky na hračky a povinnosti splnomocneného zástupcu, výrobcu a distribútora a notifikovanej osoby. 44. Pokiaľ ide o samotnú definíciu distribútora, v tomto prípade zákon odkazuje na čl. 2 bod 6 nariadenia č. 765/2008, ktorým sa ustanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 tak, že „distribútorom“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trh. 45. Z citácie vyššie uvedeného článku vyplýva, že uvedený článok pri vymedzení pojmu distribútor uvádza výraz „každá fyzická a právnická osoba“, z čoho vyplýva, že nediferencuje medzi maloobchodníkmi, veľkoobchodníkmi, či ostatným distribútormi. Podstatné je, aby išlo o subjekt, ktorý je súčasťou dodávateľského reťazca a sprístupňuje výrobok na trh. 46. Sprístupnením na trh sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 765/20078 rozumie „každý dodávka výrobku určená na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezodplatne.
47. Z dôvodovej správy k zákonu o bezpečnosti hračiek vyplýva, že zákonodarca medzi základné povinnosti distribútora kladie náležitú starostlivosť na zabezpečenie skutočnosti, že jeho zaobchádzanie s hračkou nebude mať negatívny vplyv na súlad hračky s požiadavkami zákona. Výrobca a dovozca musia zabezpečiť a distribútor musí overiť, či je s hračkou dodaná požadovaná dokumentácia, návod na použitie a bezpečnostné pokyny v štátnom jazyku. Návod na používanie pozostáva z informácii na bezpečné a účinné použitie hračky. 48. Podľa názoru kasačného súdu je možné žalobcu v zmysle vyššie uvedenej definície považovať za distribútora, keďže tento ponúkol a dodal predmetnú hračku končenému spotrebiteľovi v rámci svojej obchodnej činnosti, v dôsledku čoho sa stal aj súčasťou dodávateľského reťazca. 49. Kasačný súd uzatvára, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah zákona o bezpečnosti hračiek a zákona č. 250/2007 Z. z. sa použije pravidlo lex specialis derogat legi generali. Zákon o bezpečnosti hračiek sa v danom prípade použije prednostne, keďže tento je v dôsledku predmetu svojej úpravy v pozícii špeciálneho právneho predpisu. Z tohto dôvodu nie je možné, aby bola pokuta uložená podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že postup žalovaného správneho orgánu bol správny.“
65. Vychádzajúc z bodu 64 správny súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom kasačného súdu, v súlade s ktorým žalobcovi v danom prípade svedčí postavenie distribútora. Z uvedeného dôvodu túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
66. Ďalej žalobca tak v rámci administratívneho konania, ako aj v správnej žalobe namietal, že hračky, ktoré mal v ponuke a ktoré boli označené za nebezpečné výrobky, nezodpovedajú výrobkom notifikovaným v systéme RAPEX. V súvislosti s uvedenou námietkou musí správny súd vo vzťahu k plastovej bábike „ Cute Beaut“ vytnúť konajúcim orgánom verejnej správy, že bez ustálenia výrobcu hračky notifikovaných v systéme RAPEX, ktorý bol na štítku označený s výrobcom hračky nachádzajúcej sa v ponuke žalobcu, automaticky na základe čísla modelu a vzhľadu hračky ustálili, že plastová bábika „Cute Beaut“, ktorô žalobca ponúkal spotrebiteľom zodpovedá nebezpečnému výrobku zverejnenému na internetovej stránke P. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 14647 (plastová bábika „Cute Beat“).
67. Správny súd mal pri plastovej bábike „Cute Beaut“ obsahom administratívneho spisu preukázané, že sa nejedná o totožných výrobcov danej hračky, ktorá skutočnosť má za následok, že neobstojí argument žalovaného obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že výrobca nezabezpečil kontinuitu výroby v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f ) zákona o bezpečnosti hračiek a rovnako neobstojí ani argument týkajúci sa tzv. továrenskej (pásovej) výroby predmetnej hračky, ktorý podporuje záver, že ak je na základe vykonanej skúšky ako nebezpečný zistený jeden kus hračky z takejto série, má sa za to, že sú nebezpečné všetky hračky tejto pásovej výroby. Uvedené platí, avšak iba v prípade totožného výrobcu, teda v prípade totožného pôvodu výrobku, čo v prípade plastovej bábiky „Cute Beat“ preukázané nebolo.
68. Podľa názoru správneho súdu pri absencii kritérií, ktoré by umožňovali stotožnenie hračky, ktorú mal v ponuke žalobca s nebezpečným výrobkom uverejneným v systéme RAPEX vo vzťahu k pôvodu týchto hračiek, bolo namieste, aby sa konajúce orgány verejnej správy náležite zaoberali predloženým záverečným protokolom, ktorý preukazoval, že plastová bábika „Cute Beaut“, ktorú mal v ponuke žalobca vyhovovala normatívnym požiadavkám uvedeným v nariadení č. 1907/2006 REACH, príloha XVII, položka 51 a 52 resp. v prípade, ak by tento záverečný protokol nebol zo strany inšpektorátu SOI akceptovaný, bolo na účely náležite zisteného skutkového stavu potrebné vykonať skúšku na overenie bezpečnosti a kvality výrobku. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v prípade plastovej bábiky „Cute Beut“ zistil, že táto bola v systéme RAPEX notifikovaná aj pod č. 41/2016 dňa 23.10.2016, pričom oznámenie o nebezpečnosti výrobku zaslalo Fínsko, teda nie je vylúčené, že plastové bábiky viacerých výrobcov sú nebezpečnými výrobkami, avšak je potrebné túto skutočnosť aj vo vzťahu k plastovej bábike „Cute Beut“, ktorú ponúkal na predaj žalobca, preukázať.
69. Správny súd sa plne stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe, že tzv. továrenská (pásová výroba) spôsobuje, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru
je nebezpečná, pokiaľ bol za nebezpečný vyhlásený jeden výrobok a rovnako, že pokiaľ výrobca priamo neoznačí šaržu výrobku alebo po výkone kontroly, na základe ktorej sa zistí nebezpečnosť výrobku, nezmení určitý údaj na výrobku tak, aby bol tento novovyprodukovaný výrobok odlíšiteľný od pôvodného skúšaného výrobku, treba predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže resp. toho istého druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné a taktiež, že sa nevykonáva skúška každého jedného výrobku osobitne, avšak uvedené platí iba v prípade rovnakého výrobcu. Tento záver logicky vyplýva zo skutočnosti, že je to práve výrobca, ktorý ovplyvňuje výrobu, čo súčasne znamená, že nemôže byť postihovaný za to, že iný výrobca, pri výrobe podobného druhu tovaru spôsobí napríklad nadlimitný obsah ftalátov. Tento záver je podporený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/11/2018 zo dňa 09.05.2019, keď najvyšší súd v bodoch 53 a 54 uzavrel, že v prípade, ak bolo vykonanou skúškou preukázané, že daný výrobok nespĺňa požiadavky STN, tento záver skúšky sa nevzťahuje len na skúšaný výrobok, ale aj na iný výrobok toho istého typu, druhu, s rovnakým identifikačným číslom (typovým číslom), s rovnakým pôvodom, majúc na mysli podľa bodu 53 tohto rozsudku rovnakého výrobcu.
70. Argumenty uvedené v bodoch 67 až 69 tohto rozsudku sa však nevzťahujú na plastovú bábiku „Fashion girl Flashing enter“. Pokiaľ ide o túto hračku, ktorú žalobca ponúkal vo svojej prevádzkarni na predaj, správny súd, vychádzajúc z identifikácie tohto výrobku, keď mal preukázaný nielen rovnaký model/typ hračky, ale aj výrobcu a EAN kód, uzavrel, že ide o totožnú hračku s hračkou zverejnenou v systéme RAPEX dňa 24.07.2014 pod poradovým číslom 11621. V tejto súvislosti správny súd zhodne s vyjadrením žalovaného uvádza, že pokiaľ výrobca nezmenil po výkone kontroly, respektíve po zverejnení výrobku v systéme RAPEX, určitý údaj na výrobku tak, aby bol tento novovyprodukovaný výrobok odlíšiteľný od pôvodného skúšaného výrobku, treba predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže resp. toho istého druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné. V danom prípade bol výrobok, ktorý ponúkal na predaj žalobca označený totožnými identifikačnými údajmi ako výrobok zverejnený v systéme RAPEX dňa 24.07.2014 vrátane EAN kódu a indexu 114011 a preto pre danú hračku platí domnienka, že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná. Správny súd súčasne dodáva, že ide o výrobky, ktoré mali preukázateľne rovnakého výrobcu. Naviac obsahom administratívneho spisu nemal správny súd preukázané, že žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca predložili konajúcim orgánom verejnej správy aj záverečný protokol vo vzťahu k plastovej bábike „Fashion girl Flashing enter“.
71. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán si nesplnil povinnosť špecifikovať vo výroku rozhodnutia predmetné hračky zistené v jeho ponuke tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že sa jedná o identické výrobky zverejnené ako nebezpečné na webovej stránke P. dňa 03.04.2017 a dňa 24.07.2014. S uvedenou námietkou sa správny súd musí stotožniť a to z dôvodu, že identifikácia plastovej bábiky „Cute Beaut“ a „Fashion girl Flashing enter“ vo výroku prvostupňového rozhodnutia je neurčitá, pričom neurčitosť správny súd vzhliadol práve v opise predmetných hračiek, keď tieto boli označené len ako „2 ks Plastová bábika Cute Beat á 2 eur, ktorá je vzhľadom a označením totožná s výrobkami notifikovanými s systéme RAPEX“ a ako „2 ks Plastová bábika Fashion girl Flashing enter, pôvod Čína á 4,20 eur, ktorá je vzhľadom a označením totožná s výrobkami notifikovanými v systéme RAPEX“, pričom nie je zrejmé, čo sa má na mysli pod označením, konkrétne či ide o typ výrobku alebo EAN kód. Správny súd preto zdôrazňuje, že za účelom určitosti výroku, ktorý predstavuje esenciálnu náležitosť rozhodnutia je nevyhnutné v prvom rade náležite špecifikovať hračku zistenú u distribútora, a to aj údajmi, ktoré žalovaný nepovažuje za dôležité, nakoľko boli uvedené na štítku (správny súd v tejto súvislosti poukazuje na samotné oznámenie v systéme RAPEX, v ktorom sú uvedené aj údaje nachádzajúce na štítku uvedených plastových bábik), a následne poukázať na vyhlásenie v systéme RAPEX. Vychádzajúc z uvedeného preto správny súd uzavrel, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nateraz nevyplýva, že plastová bábika „Cute Beaut“ a plastová bábika „Fashion girl Flashing enter sú identické s nebezpečným výrobkom zverejneným na stránke P. a súčasne je dôvodné označiť výrok prvostupňového rozhodnutia znakom neurčitosti. K citovaným rozsudkom, na ktoré poukazoval žalovaný správny súd dodáva, že v danom prípade neboli jednoznačným a nezameniteľným spôsobom určené výrobky, ktoré sa nachádzali u žalobcu a to z dôvodu ich nedostatočného označenia.
72. Správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že hoci v zákone o bezpečnosti hračiek explicitne nie je upravená povinnosť hospodárskych subjektov sledovať vysielanie verejnoprávnych médií alebo
webových stránok orgánu dozoru nad vnútorným trhom, ktoré sú zamerané na zverejnenie informácií o nebezpečnosti kontrolnej skúške podrobených výrobkov a prijatých opatreniach na zamedzenie ich ďalšieho predaja, z podstaty zákonom stanovených povinností hospodárskym subjektom vyplýva povinnosť s primeranou starostlivosťou zabezpečiť získanie aktuálnych informácií o bezpečnosti, resp. nebezpečnosti ponúkaných hračiek. V tomto ohľade neobstojí jednoduché spoliehanie sa distribútora na opatrenie hračky označením CE, vyjadrujúcim zhodu s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a splnenie požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek, nakoľko, ako právna úprava umožňujúca vykonanie kontrolnej skúšky hračiek orgánmi dozoru, tak i samotná prax naznačujú, že vierohodnosť opatrenia hračky označením CE nie je absolútna a je nanajvýš potrebné za účelom dosiahnutia účelu zákonnej úpravy v oblasti bezpečnosti hračiek tieto ukazovatele zhody vo vzťahu k zdravotnej neškodnosti hračiek preverovať. Uvedené platí pre orgány dozoru a s prihliadnutím na povinnosť distribútora, konať s vynaložením potrebnej odbornej starostlivosti pri sprístupňovaní hračiek na trh, uvedené platí aj pre neho samotného, minimálne formou sledovania informácií zverejňovaných na obvykle prístupných internetových stránkach kompetentných orgánov dohľadu. S poukazom na uvedené preto správny súd zastáva názor, že uverejnením nebezpečného výrobku na stránke P. sa u žalobcu na účely ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek prezumuje vedomosť t.j. vie alebo by mal vedieť, že konkrétna hračka je nebezpečným výrobkom. Tento však, ako už bolo uvedené, musí byť s ponúkanou hračkou stotožnený na základe konkrétnych údajov.
73. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcich sa odôvodnenia výšky pokuty správny súd uvádza, že tieto by neboli samé o sebe dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia. Nakoľko však správny súd, z iných dôvodov, zrušil napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia je daný priestor na inštruovanie konajúcich orgánov verejnej správy, aby pri ukladaní pokuty zohľadňovali konkrétne okolnosti daného prípadu. Zákon o bezpečnosti hračiek ku vzniku deliktuálnej zodpovednosti podnikateľa a na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu nevyžaduje určité časové trvanie protiprávneho konania, ani udržiavanie protiprávneho stavu subjektom správneho deliktu a preto tieto okolnosti môžu byť rozhodujúce pri určovaní výšky uloženej sankcie, čo znamená, že by mali byť aj vyhodnocované. K argumentu žalovaného, pokiaľ žalobca žiadal zníženie výšky pokuty, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že by zníženie pokuty bolo v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou orgánov SOI správny súd uvádza, že mu nie je zrejmé, aké sú pravidlá pri určovaní výšky pokuty, nakoľko táto skutočnosť tak z prvostupňového ani z druhostupňového rozhodnutia nevyplýva. Dá sa len vydedukovať, a to na základe skutočnosti, že správny súd preskúmava rozhodnutia žalovaného a je teda oboznámený s jeho rozhodovacou činnosťou, že za každý druh zistenej hračky sa ukladá pokuta vo výške 2000 eur. V následne vydanom rozhodnutí je preto potrebné skutočne rozviesť správnu úvahu vo vzťahu k výške uloženej pokuty podľa § 23 ods. 1 písm. a) v spojení s § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek, aby boli účastníkovi tieto dôvody zrejmé.
74. Vo vzťahu k námietke žalobcu založenej na predpoklade, že sa v administratívnom spise nachádzajú expertízne skúšky predmetných hračiek, správny súd uvádza, že tieto sa v predloženom administratívnom spise nenachádzajú. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné túto námietku vyhodnocovať.
75. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dôležitým podkladom na vydanie rozhodnutia podľa § 23 ods. 1 písm. a) v spojení s § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek je expertízna skúška tak k uvedenému, vzhľadom na samotný účel systému RAPEX, správny súd uvádza, že v prípade, ak je možné na základe údajov uvedených v tomto systéme ustáliť, že sa v konkrétnom prípade jedná o nebezpečný výrobok, je dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia samotná notifikácia v systéme RAPEX. Inak povedané, v takomto prípade nie je potrebné, aby SOI ako orgán štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa disponovala konkrétnou expertíznou skúškou vzťahujúcou sa na výrobok, ktorý bol v tomto systéme uverejnený. Pokiaľ však na základe údajov uvedených v systéme RAPEX nie je možné stotožniť zverejnený nebezpečný výrobok s kontrolovaným výrobkom /hračkou/ je na mieste vykonanie skúšky kvality a bezpečnosti výrobku.
76. Záverom správny súd upriamuje pozornosť žalovaného, že v prípade plastovej bábiky „Cute Beut“ boli v systéme RAPEX zverejnené, okrem iného aj údaje zo štítku nachádzajúceho sa na obale tejto hračky, konkrétne Index : 339615 a EAN : 5902012747490, čo pre správny súd znamená, že ide o relevantné údaje týkajúce sa práve stotožňovania nebezpečného výrobku s inými, na trhu uvádzanými výrobkami.
77. Vo vzťahu k rozhodnutia správnych súdov, konkrétne Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave správny súd uvádza, že nejde o rozhodnutia, ktoré by predstavovali ustálenú rozhodovaciu prax, pričom správny súd v danom prípade vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozsudku sp. zn. 6Asan/11/2018 zo dňa 09.05.2019. Naviac správny súd dodáva, že Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018 nepracoval so skutočnosťou, že ide o vyrábaný typ hračky rozdielnych výrobcov, ktorá skutočnosť bola pre rozhodnutie správneho súdu v danej veci relevantná.
78. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že v danom prípade nebol skutkový stav zistený dostatočne na právne posúdenie veci, teda na ustálenie, že žalobca vo vzťahu k plastovej bábike „Cute Beaut“ porušil povinnosť uloženú ustanovením § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek a to tým, že sprístupnil predmetnú plastovú bábiku „Cute Beaut“ na trh, hoci táto nespĺňala požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 a rovnako napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) a ods. 4 Správneho súdneho poriadku správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj na ďalšie konanie.
79. V ďalšom konaní bude povinnosťou Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj v prípade plastovej bábiky „Cute Beut“ buď prihliadnuť na predložený záverečný protokol, čo by malo za následok, že táto hračka by nebola stotožnená s nebezpečným výrobkom notifikovaným v systéme RAPEX alebo v prípade, ak by neakceptoval predložený protokol, zabezpečiť skúšku kvality a bezpečnosti predmetnej plastovej bábiky, za predpokladu, že ju má k dispozícii a podľa výsledkov vykonaných skúšok vo veci opätovne rozhodnúť. Pokiaľ ide o plastovú bábiku „ Fashion girl Flashing enter“ správny súd uvádza, že v jej prípade bol daný dôvod, aby bola žalobcovi uložená podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek sankcia, nakoľko práve uverejnením tejto hračky v systéme RAPEX bola preukázaná vedomosť žalobcu, že predmetná hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 citovaného zákona a preto jej sprístupnením na trh žalobca porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Vo vzťahu k následne vydanému rozhodnutiu je potrebné, aby žalovaný dbal na jeho výrok (bod 71)a jeho odôvodnenie (bod 73 rozsudku).
80. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
81. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.