Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Sa-17-2020.pdf
PDF · 71.26 KB
No categories available
1Sa/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: S. N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., E. T., W., S., štátna príslušnosť Z. Š., právne zastúpený Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Murgašova 3, Košice proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o správnej žalobe vo veci administratívneho vyhostenia zo dňa 27.03.2020, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-29-001/2020- SK zo dňa 20.02.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1.Správnou žalobou vo veci administratívneho vyhostenia zo dňa 27.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-29-001/2020-SK zo dňa 20.02.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica č. PPZ-HCP- BA4-1-032/2020-AV zo dňa 08.01.2020 o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a zároveň o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky (ďalej „SR“) a všetkých členských štátov na dobu jedného roka.
2. Súčasťou správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej priznal odkladný účinok v zmysle § 237 ods. 2 v spojitosti s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobca predmetnú žiadosť odôvodnil tým, že žalobcovi nie je doposiaľ zrejmé, kam konkrétne ho mienia policajné orgány vyhostiť a keďže žalovaný uvádza v napadnutom rozhodnutí ako jednu z potencialít Turecko, hoci to žalobca vníma ako snahu čisto formálne odôvodniť svoje postupy. Za súčasnej situácie na území Turecka, ktoré nerešpektuje medzinárodné normy o zaobchádzaní s utečencami a na hraniciach dochádza k nebezpečným stretom a k zatláčaniu migrantov do schengenského priestoru. Mal zato, že vyhostením na územie Turecka za súčasnej situácie vo vzťahu k utečencom a migrantom dôjde k porušeniu čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“).
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasil s priznaním odkladného účinku. Poukazoval na správanie sa žalobcu pred prvostupňovým správnym orgánom a na priebeh jeho cesty zo Sýrie až po zadržanie hliadkou. Aj keď najprv požiadal o udelenie azylu na území SR následne vyhlásil, že o azyl už nežiada. Žalovaný upriamoval pozornosť na špekulatívne zámery žalobcu, z ktorých je zrejmým faktom, že mu nešlo o ochranu života v akejkoľvek slobodnej krajine, ktorá mala záujem postarať sa o jeho osobu a udeliť mu azyl, ale jeho jediným cieľom, ktorý si stanovil už v Sýrii, bolo migrovať ekonomicky, za lepším životom preňho a potom aj pre jeho rodinu. Cieľovou krajinou pre žalobcu bolo a naďalej je Holandsko, kde ako sám uviedol, chce požiadať o azyl z dôvodu, že sú v tejto krajine pre Palestínčanov vytvorené lepšie podmienky.
4. Dodal, že v prípade žalobcu, na základe správnej úvahy dospel prvostupňový správny orgán k záveru, neurčiť mu krajinu, pričom poukazoval na možnosť jeho vyhostenia do viacerých krajín cez ktoré nelegálne tranzitoval, a to Turecko, Bulharsko, Maďarsko, posledné dve krajiny sú súčasťou Európskej únie, teda sú považované za bezpečné krajiny tak, ako Slovenská republika. Pokiaľ žalobca namieta, že nemôže byť administratívne vyhostený do Turecka, pretože túto krajinu nepovažuje za bezpečnú pre utečencov a migrantov. Žalovaný dodal, že danému postupu nerozumie, lebo on sám priznal, že sa tam určitý čas zdržiaval, tak ako mnoho ďalších migrantov. Dokonca v mnohých prípadoch, čo má cudzinecká polícia z praxe potvrdené, sa migranti bez problémov zdržiavajú v Turecku aj niekoľko rokov, kým si našetria ďalšie peniaze pre prevádzačov a potom migrujú ďalej do západnej Európy. Nestotožnil sa s jeho tvrdením, že Turecko je pre jeho osobu nebezpečné, pretože je to krajina, do ktorej cestuje mnoho cudzincov, dokonca aj občania Slovenskej republiky, takže pokiaľ by im hrozilo akékoľvek nebezpečenstvo, MZV SR by ich na toto upozornilo a vydalo odporúčanie necestovať do tejto krajiny. Zdôraznil, že žalobca nemal špekulovať, ale mal zostať v azylovom konaní na našom území, ktoré by pre jeho osobu, ako má žalovaný z praxe overené, skončilo kladne a nemusel sa už obávať administratívneho vyhostenia do niektorej krajiny.
5. Podľa § 237 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 189 SSP uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 237 ods. 2 SSP, v spojitosti s § 185 SSP, sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
9. Žalobca žiadosť na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že pokiaľ by bol vyhostený do Turecka, pričom nie je zrejmé, kam konkrétne ho mienia policajné orgány vyhostiť, tak by vzhľadom na nerešpektovanie medzinárodných noriem o zaobchádzaní s utečencami a v dôsledku nebezpečných stretov na hraniciach mohlo dôjsť k porušeniu článku 3 Dohovoru.
10. Žalobca sa obmedzil len na konštatovanie uvedenej ujmy, avšak túto nijako nekonkretizoval a nešpecifikoval v čom spočíva táto ujma, resp. aká ujma by jemu konkrétne hrozila a poukázal len na článok Dohovoru. Správnemu súdu nie je zrejmé ako by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo u žalobcu k takému nenapraviteľnému dôsledku. Ani zo správnej žaloby, ani zo skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaného nemá správny súd za preukázanú hrozbu závažnej a nenapraviteľnej ujmy.
11. Z dikcie § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku pritom jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Žalobca predmetné zákonom predpokladané skutočnosti v konaní
pred správnym súdom žiadnym spôsobom nepreukázal, preto správny súd nebol povinný zaoberať sa posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.
12. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupujúc podľa § 237 ods. 2 SSP v spojitosti s § 188 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).