Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-74-2019.pdf
PDF · 130.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: G. X., X..H..E.., X. X. W., P. XX, G.E.: XX XXX XXX, F.. N..: U.. U. Š., Y. X. X. W., P. XX, F..E.. W. XXX, proti žalovanému: U. S., A.. X.X.XXXX, W. M. F. Q. XXX, F.. N..: Y. O. U.. U. X., O. Y. U.. U. X., X. X. W. W., X. XX, G.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.836,47 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 617,24 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 617,24 € od 30.1.2017 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20,- € mesačne počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 32,78 %, s tým, že o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.9.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.836,47 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu pôžičky. Žalobu zdôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť I. C. M., Y..X.. uzatvoril so žalovaným dňa 09.6.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 2.500,- €. V danom prípade išlo o webovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádzalo uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (Zmluvy o využívaní klientskej zóny), pričom predmetom tejto zmluvy je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bol žalovaný evidovaný právnym predchodcom žalobcu ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán. V zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke sa následne žalovaný zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 69,79 €, a to až do zaplatenia celkovej sumy pôžičky vo výške 4.187,40 €. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka a. s., poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný vykonal úhrady len v rozsahu 1.882,76 €. Následne žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, a to ku dňu 19.1.2017, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24.1.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Okrem toho bol žalovaný upozornený listom zo dňa 26.11.2016 na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti a na úhradu dlžných splátok. Právo právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru bolo upravené v článku 12.2 zmluvných podmienok. Následne právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka a.s. v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania
žaloby predstavuje sumu 3.719,23 €, po započítaní úhrad žalovaného vo výške 1.882,76 € to je suma 1.836,47 €.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2019, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor, preto súd platobný rozkaz uznesením XCsp//XX/XXXX-XX zo dňa 7.1.2020 zrušil v plnom rozsahu.
3. Žalovaný v podanom odpore považuje nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko žalobca nepredložil zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ale iba listinu, ktorá obsahuje nečitateľný obsah znakov a symbolov, čiže žiadnym spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o tom, že by došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca k žalobe predložil listinu s názvom „Zmluva o využívaní KLIENTSKEJ ZÓNY“, táto však nie je žalovaným ani právnym predchodcom žalobcu podpísaná. Takisto žalobca nepredložil Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré v žalobe poukazuje. Žalovaný má tiež za to, že žalobca nepreukázal a nepredložil žiaden doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že poskytol žalovanému pôžičku v sume 2.500,- €. Z opatrnosti vzniesol žalovaný i námietku premlčania pohľadávky žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca v rámci podanej žaloby ním uplatnený nárok doposiaľ nejakým spôsobom nepreukázal, neopísal pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti, neoznačil riadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, resp. tieto k žalobe ani nepripojil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
4. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 7.2.2020 k odporu žalovaného (v rámci repliky) uviedol, že z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný vykonal aj ďalšie čiastkové úhrady v zmluvne predpísanej výške. Žalobca má za to, že tieto okolnosti preukazujú, že žalovaný bol s uzatvorenou zmluvou oboznámený a došlo k platnému vzniku právneho úkonu. V prílohe vyjadrenia žalobca priložil čitateľnú zmluvu o pôžičke spolu s potvrdením o poskytnutí úveru na účet žalovaného. Elektronickým výpisom už žalobca nedisponuje, nakoľko bol bankový účet zrušený. V závere žalobca navrhol súdu vyhovieť žalobe v celom rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu zo dňa 21.2.2020 (v rámci dupliky) uviedol, že zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom v zmysle § 53c Občianskeho zákonníka, nakoľko „predmet a cena“ sú v zmluve uvedené menším písmom ako iný text zmluvy. Žalovaný taktiež namietol, že zmluva je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že ročná úroková sadzba „pôžičky“ vo výške 25,00 % niekoľkonásobne prevyšuje výšku úrokovej sadzby, za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase. V tejto súvislosti žalovaný doložil k vyjadreniu Tabuľku (č.l. 81), z ktorej vyplýva, že priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam bola v mesiaci jún 2014 na úrovni 10,66 %. Žalovaný poukázal aj na to, že mu nebolo právnym predchodcom žalobcu doručené Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.1.2017.
6. Dňa 28.2.2020 súd uznesením sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XX pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil do konania súčasný žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
7. Nový žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, stotožnil sa so skutkovým základom a právnou argumentáciou svojho právneho predchodcu. Doplnil, že predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Týmto odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci I.-XX/XX, M. I. X., Y..X.. I. O. W. a v Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo Q. I.-XXX/XXXX. Žalobca vysvetlil, že žalovaná pohľadávka zo zlyhaného úveru je označená identifikátorom pod č. XXXXXXX, čo je interným identifikačným označením úveru poskytnutého žalovanému na základe v spore predloženej úverovej zmluvy zo dňa 7.6.2014. Uvedený identifikátor je používaný v informačnom systéme právneho predchodcu žalobcu, ako aj vo všetkých dokumentoch súvisiacich s predloženou úverovou zmluvou (napr. predžalobná upomienka označená číslom XXXXXXX zo dňa 26.11.2016, prehľad splátok a úhrad pod č. XXXXXXX, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pod číslom XXXXXXX zo dňa 24.1.2017). Žalobca má za to, že bez ohľadu na formálne číselné označenie úverovej zmluvy, z predložených dôkazov niet pochýb o tom, že nárok uplatnený v tomto spore pochádza z neplnenej úverovej zmluvy, ktorá bola v konaní predložená ako dôkaz. Žalobca tiež považuje námietku
premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú, nakoľko právny predchodca žalobcu úver zosplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.9.2016, čo oznámil žalovanému v predžalobnej upomienke, a teda žaloba bola podaná pred uplynutím 3 rokov od splatnosti splátky, ktorá vyvolala predčasnú splatnosť, a preto nárok žalobcu premlčaný nie je.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili z dôvodu hospodárnosti konania, svoju neúčasť však riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný a jeho právny zástupca.
9. Súd vykonal dokazovanie Notárskou zápisnicou A. XXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017, Zmluvou o využívaní klientskej zóny (Zmluvou o poskytovaní služieb) zo dňa 21.5.2014, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a jej prílohou č.3, zmluvou o pôžičke zo dňa 7.6.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2016, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.1.2017, prehľadom splátok a úhrad žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu, písomnými vyjadreniami a výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu a zistil tento stav veci:
10. Na základe Notárskej zápisnice A. XXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017, spísanej notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, došlo k rozdeleniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., a jej následnému zlúčeniu s nástupníckymi spoločnosťami, ktorými sú Všeobecná úverová banka, a.s., a VÚB Leasing , a.s.. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy predloženej žalobcom prevzal právny nástupca, ktorým je spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s..
11. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 mal súd preukázané, že medzi I. C. M., Y..X.. Y. Q. Ú. W. Y..X.. ako postupcami a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu.
12. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.6.2014, z predžalobnej upomienky zo dňa 26.11.2016, z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.1.2017 súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu (I. C. M., Y..X.) a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 2.500,- €. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 60-tich mesačných splátkach v sume 69,79 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.187,40 €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu dňa 26.11.2016 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celej pôžičky. Nakoľko žalovaný dlžné splátky nezaplatil ani v dodatočnej lehote, právny predchodca žalobcu pôžičku zosplatnil dňa 19.1.2017, o čom informoval žalovaného listom zo dňa 24.1.2017 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dňa podania žaloby žalovaný uspokojil pohľadávku žalobcu vo výške 1.882,76 €.
13. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalobca eviduje voči žalovanému neuhradené splátky pôžičky vo výške 210,94 € (do zosplatnenia dlhu, po odrátaní zaplatených splátok vo výške 1.882,76 €) a vo výške 1.625,53 € (po zosplatnení dlhu), t.j. spolu vo výške 1.836,47 €.
14. Z výsluchu žalovaného a jeho právneho zástupcu mal súd preukázané, že právny zástupca žalovaného namietol, že nebola dodržaná zákonná písomná forma uzatvorenej zmluvy o úvere a zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Tiež je toho názoru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, nakoľko žalobca zosplatnil dlh pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.8.2016 a nie ako uvádza žalobca splátky splatnej dňa 20.9.2016. Žalovaný k veci dodal, že dlh voči žalobcovi neuznáva. Má silnú cukrovku, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 230,- € mesačne a na dohodu si mesačne privyrobí asi 120,- €. Žiaden iný príjem nemá, je nemajetný, manželka je tiež čiastočná invalidná dôchodkyňa s dôchodkom v sume 100,- € mesačne, trpí na psychické problémy. Vyživovacie povinnosti k maloletým deťom žalovaný nemá, syn je plnoletý. Žalovaný má aj iné dlhy.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 2 písm. a), c), d), e) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
18. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
19. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
30. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (úžera), neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 1 ods. 1, 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa §1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
34. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne. Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplynulo to aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, že obchodná spoločnosť I. C. M., Y..X.., ktorej právnym nástupcom je žalobca, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, spolu s dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže veriteľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá elektronicky, formou zmluvy na diaľku v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predchádzalo uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb medzi I. C. M., Y..X.. a žalovaným v písomnej forme, v ktorej bol dojednaný postup pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch v elektronickej forme pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie dlžníka prostredníctvom autentifikačných prvkov. Vzhľadom na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb a v nej dojednaný spôsob uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských úveroch, mal súd preukázané zachovanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri jej uzatváraní bolo umožnené zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
38. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: medzi právnym predchodcom žalobcu - I. C. M., Y..X.. a žalovaným bola prostriedkami diaľkovej komunikácie v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb a dňa 7.6.2014 zmluva o poskytnutí pôžičky, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.500,- €, žalovaný sa zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť v 60 mesačných splátkach po 69,79 €, termín konečnej splatnosti bol stanovený na 5/2019. Celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 1.687,40 €, celková suma pôžičky bola vyčíslená na sumu 4.187,40 €, ročná úroková sadzba bola stanovená na 25,00 % fixne, RPMN na hodnotu 25,00 %, priemerná hodnota RPMN na 18,90 %. Je nesporné, že žalovaný v prospech spoločnosti I. C. M., Y..X.. učinil úhrady vo výške 1.882,76 €, zvyšok pôžičky neuhradil. Spoločnosť I. C. M., Y..X.. F. upomienkou zo dňa 26.11.2016 vyzvala žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 178,95 € a zároveň ho upozornila, že ak do 5.1.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016, bude oprávnená úver zosplatniť. Zásielka bola žalovaným prevzatá dňa 12.12.2016, ktorú skutočnosť žalobca preukázal dôkazom - doručenkou. Spoločnosť I. C. M., Y..X.. listom zo dňa 24.1.2017 vyhlásila okamžitú splatnosť úveru ku dňu 19.1.2017.
39. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, súd musel skúmať, či žalobca uplatnil svoj žalobný nárok v premlčacej dobe. Podľa zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu č. 343/2018 Z. z., ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, poukazujúc na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dĺžka premlčacej doby sa spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnil. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 19.1.2017. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 12.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok O. X. Q. W. W., X.. N.. XXCo/XX/XXXX, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok O. X. Q. S., X.. N.. XXCo/XXX/XXXX, podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565 Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX. Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a to uplynutie lehoty troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX: „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 9. 2016, so zaplatením ktorej bol žalovaný ku dňu uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (24.1.2017) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 20. 12. 2016). Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu dodržal povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, a to predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2016. Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20. 9. 2016, uplynula dňa 20. 9. 2019. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 2.9.2019, nebol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde premlčaný.
40. Je nepochybné, že medzi sporovými stranami bol uzavretý záväzkový vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa spravuje právnym režimom Občianskeho zákonníka a najmä zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení, platnom v rozhodnom čase. Preskúmaním spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že bola dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 25,00 %. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy boli úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch vo výške 10,66 %. Súd konštatuje, že dojednaný ročný úrok je viac ako 2 násobok priemernej úrokovej sadzby zverejnenej NBS. Už Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. XCdo XX/XXXX z 26. 04. 2012 stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty spravidla bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov a teda aj rozdiel v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a to § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú,
do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, žeby výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými mravmi sa v občiansko- právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zariadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Možno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažných pôžičkách sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi ako mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov, závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich okolností. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Je zrejmé, že dlžník spravidla uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej finančnej situácie. Nemôže potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov, bola nevyhnutná zákonná úprava, kedy do civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a zákonom č. 106/2014 Z. z. účinným od 1.6.2014, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Súd konštatuje s poukazom na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že neprichádza do úvahy moderácia neprimerane vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zmluvy dojednanie o úroku, avšak obsah tohto dojednania tvorí nedeliteľný celok, preto dohodu o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je výška úroku dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené závery má súd za to, že v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch pri absencii dojednania úroku sa predmetná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi iba zvyšok istiny poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný z istiny úveru 2.500,- € zaplatil doposiaľ sumu 1.882,76 €. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšok istiny 617,24 €. V prevyšujúcej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
42. Vzhľadom na súčasné finančné a rodinné pomery žalovaného, keďže žalovaný so svojou manželkou sú invalidní dôchodcovia s mesačným príjmom spolu v sume 450,- €, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 20,- € mesačne s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca žiadal zaplatiť 1.836,47 €, čo predstavuje 100 %. Bol úspešný v sume 617,24 € spolu s prísl. úrokom z omeškania. Predstavuje to 33,61 % z toho čo žiadal. Neúspešný tak bol vo výške 66,39 %. V spore mal teda väčšinový úspech žalovaný. Pomer jeho úspechu a neúspechu tak predstavuje 66,39 % (100 % - 33,61 % - úspech žalobcu). Žalovaný má teda právo na náhradu trov konania vo výške 32,78 % (66,39 % - 33,61 %).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.CMP.