Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-928-2019.pdf
PDF · 85.23 KB
Case nature
Subarea
74Ek/928/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, prav. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Q. P., G.. XX.XX.XXXX, K. L. O. K. XX, XXX XX L. O. K., o vymoženie 461,58 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Debnárová, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 45 029 164, pod sp. zn. 337EX 49/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 461,58 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaného rozhodcom: Mgr. Richard Mošať, LL.M, sp. zn. SRSAspA 00401/18 zo dňa 13.09.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 21.01.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 45 029 164, ktorá ju vedie pod sp. zn. 337EX 49/20.
3. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 24.01.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 07.02.2020. Súd na základe priložených doručeniek zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie podáva s nasledovných dôvodov. Dňa 19.01.2016 povinný uzavrel zmluvu - Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky, ktorá bola zo strany vymáhačskej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. nezákonná a protiprávna. Porušili základné práva a práva slobôd a to sú dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Slová ako rozhodcovský rozsudok, spoludlžník, tretia osoba, rozhodcovská doložka povinnému nikdy nič nehovorili. Nepoznal ich význam. Keď povinnému súdny exekútor zaslal upovedomenie o začatí exekúcie, povinný nerozumel čo sa deje. Povinný kontaktoval oprávneného ohľadom vysvetlenia a zaslania dokumentu, ktorý povinná s oprávneným uzavrela. Po doručení dokumentov povinná pochopila význam pojmov, ako spoludlžník, rozhodcovský rozsudok, tretia osoba a pod. Matka povinnej dňa 20.06.2016 zomrela a povinná považovala zmluvu o záväzku po splátkach 10 EUR za uzavretú a bezpredmetnú. Povinná nevedela, že dňa 19.01.2016 sa stala spoludlžníkom.
5. Dňa 12.02.2020 bola doručená na Okresný súd Banská Bystrica sťažnosť od povinnej, v ktorej povinná uvádza, že podáva žalobu z nasledovných dôvodov. Vymáhačská spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. porušila základné práva povinnej tým, že bez jej vedomia jej spoločnosť dala podpísať nevýhodnú
obchodnú zmluvu. Povinná má pochybnosti o konaní exekútora a o samotnej exekúcii a tvrdí, že nie je v súlade so zákonom. Rozhodcovský súd jej nedal možnosť vyjadriť sa k danej veci v dôsledku čoho povinná nemohla vysvetliť za akých pochybných a protizákonných podmienok vznikla zmluva. Povinná nevedela, že bolo vedené konanie pred rozhodcovským súdom a preto nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Dňa 24.01.2020 bolo povinnej doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná žiada súd o prešetrenie a rozhodnutie zaslanej sťažnosti.
6. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý uvádza, že podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní: „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“ Oprávnený citoval aj uznesenie NS SR, sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského súdu majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s týmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Povinný svojím vlastnoručným podpisom Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy dňa 16.01.2016 vyjadril súhlas s jej uzatvorením, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor pred rozhodcovským súdom. Povinný bol zároveň poučený o následkoch rozhodcovského konania a o možnostiach svojej obrany v tomto konaní, ako aj o možnostiach podania žalôb na všeobecné súdy. Povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Oprávnený zastáva názor, že predmetná Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, je napísaná zrozumiteľne a viditeľným písmom, pričom jej obsah nie je tak rozsiahli, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) „rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK „rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve“. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK „rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK „písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorá právny úkon urobila.“ Podľa § 4 ods. 4 ZoRK „odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy“. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej zmluvy zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne , v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej zmluvy. Predmetné ustanovenie
Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica Rady 93/13/ EHS“). Podľa odseku 1 písm. q) prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. V predmetnej právnej veci riešil spor arbitrážou (rozhodcovským konaním) oprávnený a nie povinný. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu neupraveného právnym ustanoveniam. Podľa konštatovaného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.). Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011, sp. zn. 12Cmo/13/2010, pričom tento súd dokonca výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvíl Milenium SL v zmysle jej bodov č. 36 - 39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo/1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a zodpovednosti. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ani s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. V zmysle § 61k zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov „Súd exekúcie zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; exekučný titul bol zrušený; je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2); sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ K predmetnej veci oprávnený uvádza, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení a preto oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
12. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaného rozhodcom: Mgr. Richard Mošať, LL.M, sp. zn. SRSAspA 00401/18 zo dňa 13.09.2018, ktorým súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny vo výške 461,58 EUR spolu s príslušenstvom pohľadávky. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.
13. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
14. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ak povinný nesúhlasí s vydaným exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, nakoľko tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie všeobecného súdu, pretože je týmto rozhodnutím súdu viazaný. Povinný mal svoje námietky vznášať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Materiálny prieskum exekučného titulu kedy exekučný súd nie je viazaný vykonateľným rozhodnutím vydaným v základnom konaní v prípade ak sa v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul uplatňoval nárok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou sa týka konaní v ktorých nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, z tohto prieskumu sú spravidla vylúčené rozhodnutia súdov.
15. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.