Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-130-2019.pdf
PDF · 82.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/130/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska č. 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému Š. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., v konaní o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.01.2019 č.k. 4Er/477/2008-22, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.9.2019 č.k. 4Er/477/2008-52 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.1.2019 č.k. 4Er/477/2008-22, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.9.2019 č.k. 4Er/477/2008-52, súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na žiadosť exekútora a na návrh oprávneného bolo dňa 20.10.2008 vydané poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 66,38 eur a trov exekúcie.
3. Oprávnený predložil súdu podanie, ktoré súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený poukázal na to, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie, a teda sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti. Oprávnený v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.12.2018, súdu oznámil, že má za to, že nárok je prekludovaný, preto naďalej trvá na zastavení exekučného konania.
4. Súd prvej inštancie v uznesením napadnutom odvolaním citoval ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta a § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a skonštatoval, že dospel k záveru, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, preto návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uvedenému uzneseniu odvolanie. Podľa názoru oprávneného rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený má za to, že nakoľko je exekučným titulom Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2332456 zo dňa 6.8.2007 a keďže uvedený exekučný titul nadobudol vykonateľnosť v čase účinnosti ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, tento zákon mu priznal trojročnú lehotu na jeho výkon. Preto podľa oprávneného prijatie opačného záveru, resp. nekonštatovanie uplynutia prekluzívnej lehoty
by znamenalo spätné zrušenie nadobudnutej vlastnosti exekučného titulu, čo by bolo v rozpore s ústavnoprávnymi zásadami priamej retroaktivity, zásady legitímneho očakávania a zásady právnej istoty. Ak sa právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje vo svojich prechodných ustanoveniach alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy SR. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, sa musí podľa nej aj dokončiť. Oprávnený poukázal na to, že napriek tomu, že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.8.2008 aplikovať novú právnu normu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj na to, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné, akými sú princíp okamžitej aplikability procesných noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov, nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Okrem uvedeného, oprávnený tiež poukázal na to, že keďže novšia právna norma (§71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty (nakoľko dovtedy platná právna úprava účinná do 31.8.2008 vylučovala použitie § 71 ods. 3 Správneho poriadku z dôvodu špeciality, čiže jej účinnosť na konania o výkon rozhodnutí mohla nastať najskôr až 1.9.2008), obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, preto bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn.: 4Er/477/2008 zo dňa 14.1.2019 tak, že exekučné konanie č.k. 4Er/477/2008 zastaví a k úhrade trov exekučného konania zaviaže povinného.
6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 29.9.2008 na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.p. AA2332456, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2007 a vykonateľnosť dňa 22.8.2007. Dňa 20.10.2008 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 20.11.2018, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.12.2018, sa na súd obrátil oprávnený s oznámením, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu, nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a teda sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti a na rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku. Oprávnený uvedené podanie doplnil podaním doručeným súdu dňa 20.12.2018, v ktorom trvá na tom, že vymáhaný nárok je prekludovaný, vznikla povinnosť konanie zastaviť, a preto opätovne žiada súd, aby jeho pôvodné podanie považoval za návrh na zastavenie konania podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení platnom do 30.3.2017 a rozhodol o ňom príslušným rozhodnutím.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
12. Podľa čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
13. Ustanovenie § 124 ods. 1 CSP v spojení s čl. 11 Základných princípov CSP predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého je nutné posudzovať podanie podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho ako bolo označené. Určitému podaniu však nemôže súd dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania teda jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania.
14. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie posúdil podnet oprávneného na preskúmanie preklúzie ako návrh na zastavenie exekúcie, čo korešponduje aj s vôľou oprávneného, ktorý výslovne súdu oznámil podaním doručeným súdu 20.12.2018, že jeho skoršie podanie je potrebné považovať za návrh na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm.b) EP. Napokon aj súd prvej inštancie opravným uznesením odstránil prvotnú zmätočnosť odvolaním napadnutého uznesenia, ktoré obsahovalo vzájomný rozpor medzi výrokom, kde súd uviedol, že „podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamieta,“ avšak v odôvodnení konštatoval, že podnet oprávneného posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Uvedená nejednotnosť bola odstránená opravným uznesením, ktorým bol výrok uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.1.2019 opravený a jeho správne znenie je, že „súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamieta“.
15. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
16. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
17. Podľa čl. II bod 6 zákona č. 298/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v § 88 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.
18. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bol s účinnosťou od 1.9.2008 z § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vypustený odsek 1 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa posudzuje trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom.
19. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, je potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
20. V danom prípade je exekučným titulom Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý sa stal vykonateľným dňa 22.8.2007. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (t.j. v znení do 31.8.2008). Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t.j. dňom 22.8.2007 a uplynula by dňa 22.8.2010. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň nadobudnutia účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. (dňa 1.9.2008) ešte neskončila. V § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a ktoré
ustanovenie je preto potrebné na danú vec podporne použiť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.6.2013, sp. zn. 6MCdo/12/2012).
21. So zreteľom na vyššie uvedené v posudzovanej veci je nutné pri strete právnych úprav uplatniť vyššie uvedenú všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda v danej veci je potrebné použiť znenie nového právneho predpisu (§71 ods. 3 Správneho poriadku).
22. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), účinného od 1.1.2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
23. V zmysle citovaného § 71 ods. 3 Správneho poriadku, trojročná lehota začala v danom prípade plynúť dňa 22.8.2007 a uplynula by dňa 22.8.2010, avšak išlo o lehotu, v ktorej bolo potrebné nariadiť výkon rozhodnutia (začať exekučné konanie). V tomto prípade exekučné konanie začalo dňa 29.9.2008, čiže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas.
24. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nedošlo k uplynutiu lehoty na vykonanie exekučného titulu.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP).
27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia §396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.
28. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3: 0 ( § 393 ods. 2 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).