Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-23-2024.pdf
PDF · 89.27 KB
Case nature
Subarea
28P/23/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X O., D., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: K.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.Ä. X O., D., zast. JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát, Záhradnícka 27, Bratislava a otca: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X O., D. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa13.2.2024, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, a otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 400,- eur mesačne.
Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne: Rodičia bývali v spoločnej domácnosti do dňa 12.02.2024. Vzhľadom na skutočnosť (ako i skutočnosti uvedené nižšie), že matka získala informáciu, že otec maloletého má na deň 14.02.2024 zabezpečené letenky pre seba a syna do T. má dôvodnú obavu, že otec má v úmysle ich spoločné dieťa uniesť, a z tohto dôvodu sa matka rozhodla dňa 12.02.2024 opustiť spoločnú domácnosť spolu s maloletým, pričom sa v súčasnosti zdržuje u svojej matky na adrese D. XX, XXX XX D.. Matka maloletého sa vzhľadom na zmeny v správaní zo strany otca rozhodla ukončiť manželstvo a v dohľadnej dobe podať návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Zároveň uvádzame, že za účelom zabrániť otcovi vycestovať s maloletým do zahraničia, matka dňa 12.02.2024, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na tunajší súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zákazu vycestovania otca s maloletým do zahraničia bez písomného súhlasu matky. Otec maloletého je občanom T. žijúcim dlhodobo na Slovensku. Vzťah otca a matky sa od narodenia maloletého výrazne zhoršuje, pričom v období posledného roka došlo zo strany otca k výrazným negatívnym zmenám v správaní vo vzťahu k matke a synovi. Do poslednej spoločnej rodinnej návštevy v T. sa rodičia otca správali voči matke normálne a mali dobré vzťahy, pričom boli v pravidelnom kontakte (aktuálne matka maloletého nie je v kontakte s rodičmi otca, a ten keď s nimi hovorí prostredníctvom audio hovoru, matku maloletého posiela do inej miestnosti). Rodičia otca sa od tohto momentu správajú voči navrhovateľke rezervovane (chladne). Počas pobytu bola navrhovateľka permanentke vystavená kritike zo strany otcovej matky, ktorá spochybňovala navrhovateľkin vzhľad, ošatenia ako i navrhovateľkinu výchovu maloletého (podľa názoru otcovej matky, navrhovateľka nie je dobrou matkou, nakoľko maloletého vedie nesprávne, nedáva mu dostatočne jesť, nedostatočne ho oblieka a zanedbáva jeho zdravie). Po tejto návšteve v júli 2023, otec maloletého oznámil matke, že to bola ich posledná spoločná návšteva T. a v budúcnosti navštívi svoju rodinu v T. výlučne s maloletým bez prítomnosti matky. V novembri toho istého roku otec maloletého, z dôvodu úmrtia jeho starej mamy, navštívil T. bez prítomnosti matky a syna, pričom po
návrate sa zmeny v jeho správaní voči matke maloletého výrazne prehĺbili. Otec maloletého je voči matke odmeraný, nemá záujem s ňou riešiť akékoľvek problémy ba naopak krízu v ich vzťahu naďalej prehlbuje svojimi urážlivými a ponižujúcimi poznámkami na adresu matky, ktoré spočívajú v hodnoteniach matky ako zlej, neposlušnej, neatraktívnej manželky pričom podľa jeho názoru navrhovateľka nie je dobrou matkou pre ich syna. Matka maloletého opakovane upozornila, že v prípade ak nezmení svoje správanie bude nútená sa spolu s maloletým odsťahovať so spoločnej domácnosti k svojej matke. Otec na tieto upozornenia reagoval vyhrážkami zabitím matky, a to aj v prítomnosti syna. Prvotné vyhrážky zo strany otca matka prehliadla a nebrala ich vážne, avšak pri tretej vyhrážke zabitím otec svoje vyjadrenie doplnil, že v prípade ak vezme ich spoločného syna k svojej (podľa názoru otca psychotickej) matke zabije nielen ju ale aj jej matku, čo matku maloletého enormne vydesilo. Matka maloletého je opakovane vystavená slovným útokom zo strany otca, v ktorých sa otec neštíti matke vyhrážať fyzickým násilím (zbitím), pričom otec maloletého fyzické násilie vo vzťahu k matke považuje za preventívne, a to s odôvodnením: „aby si si pamätala, že máš byť poslušná a tichá manželka, ktorá pozná svoje miesto (starať sa o syna a domácnosť)“. Matka nepovažuje vzťah maloletého s otcom za zlý, avšak otec maloletého doposiaľ prenechával všetku starostlivosť výlučne na matku, ktorá svojho syna ukladá každý deň spať, pripravuje mu jedlo, vstáva k nemu počas noci od narodenia, a to aj v čase kedy je ona sama chorá. Otec sa nedokáže plnohodnotne prakticky postarať o maloletého. Spoločne strávený čas otca so synom predstavuje čas, kedy sa maloletý hrá alebo počas víkendu spolu zájdu do parku, v čase keď sa matka maloletého stará o domácnosť (upratuje, varí, perie..atď.). Rodičia majú odlišný pohľad na výchovu maloletého čo spôsobuje ďalšie konflikty, pričom matka maloletého sa opakovane snažila dospieť k zhodnému spôsobu výchovy, avšak bezúspešne. Maloletý je vzhľadom na svoj vek intelektuálne nadpriemerný čo znamená, že jeho intelekt sa vyvíja rýchlejšie než schopnosť ovládať svoje emócie, a z tohto dôvodu je výbušnejší. V princípe ide o zdravé, živé a hravé dieťa, ktoré rado kričí, behá, skáče, dupe, tancuje, smeje sa, hrá sa na dinosaurov, rakety a občas sa rád hodí o zem, čo je adekvátne k jeho veku a zároveň čiastočne spôsobené jeho rýchlym intelektuálnym vývinom, napriek všetkému je maloletý veľmi citlivý a vnímavý. Otec osobnosť a správanie maloletého neakceptuje a pravidelne syna napomína a kričí po ňom. V poslednom období (cca 4 - 5 týždňov) sa otec maloletého snaží syna uložiť do postele a prečítať mu rozprávku, prípadne si s ním pozrieť nejakú rozprávku, maloletý túto zmenu spozoroval a otca pri ukladaní do postele odmieta, s tým, že je maminkin alebo chce maminku, čo svedčí o tom, že maloletý je na matku emočne naviazaný. Odmietavý postoj maloletého otec neznáša dobre a svoju frustráciu zo správania maloletého prenáša na matku, ktorej vyčíta, že je maloletý rozmaznaný a podľa jeho slov z neho robí „babu“ a podobne. Matka je naopak voči maloletému empatická, vnímavá a rešpektuje jeho potreby ako aj nálady a snaží sa mu venovať svoj čas plnohodnotne počas hier, v rámci ktorých sa kričí, behá, spieva a smeje. Štandardná reakcia otca na synove správanie je zvýšenie hlasu na maloletého s istým zákazom (nebehaj, nekrič, nedub ...), pričom reakcia maloletého je, že otca udrie a zakričí naň aby šiel od nich preč. V takýchto situáciách sa otcova zlosť eskaluje a je smerovaná aj voči maloletému, ktorému sa vyhráža bitkou. Maloletý je bez prítomnosti otca oveľa pokojnejší. Nutne dodať, že maloletý ovláda vo svojom útlom veku dva jazyky, a to na plynulej úrovni (slovenský a anglický jazyk), rád sa rozpráva a rád sa veľa pýta, keďže ho zaujímajú rôzne veci. Máme za to, že otcove zmeny vo vzťahu k maloletému v spojení s vyhrážkami adresovanými matke sú krokmi k emocionálnej separácii syna od matky, a to výlučne za účelom otcom plánovaného fyzického odlúčenia, kedy zo synom vycestuje do T., a to bez vedomia matky. Matka maloletého má dôvodné obavy, že ak otca opustí bez patričných opatrení vyprovokuje ho ku konaniu, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť maloletého ako i jej vlastnú, pričom najväčšiu obavu má z úteku otca spolu s maloletým do T.. Otec maloletého matku pri jednej hádke dokonca fyzicky napadol, čo si vyžiadalo lekárke ošetrenie, pričom matka zo strachu z otca uviedla, že ju kopol syn a nie manžel. Obava matky o bezpečnosť syna ako aj jej samotnej ju doviedla do situácie kedy nevidí iné východisko ako podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým jej syn bude zverený do výlučnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo
do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté detí už nachádza v starostlivosti matky a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností, ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Matka súdu neosvedčila, že v rodine existuje situácia, pre ktorú je potrebné upravovať výkon rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletého dieťaťa. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Až v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu je v jeho najlepšom záujme.
Ani v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa vo výške 400,- eur mesačne nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, ani táto časť návrhu nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky podľa § 366 CMP. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V prvom rade je potrebné uviesť, že do 12.2.2024 žili rodičia v spoločnej domácnosti. V danej chvíli nemožno ani jednoznačne uzavrieť, že otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva, resp. odmieta prispievať. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva, ( pričom ani táto podmienka nie je aktuálne splnená) keď súčasne nie je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že je daná neodkladná potreba zásahu súdu, t.j., že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená. Samotné ustanovenie § 366 CMP určuje len rozsah výživného, ktoré môže súd formou neodkladného opatrenia priznať - t.j. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Výška výživného 400,- eur mesačne, ktorú požadovala matka nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere. V návrhu matka neosvedčila, že bez uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa v rozsahu zodpovedajúcom nevyhnutnej miere, môže byť výživa maloletého dieťaťa potenciálne ohrozená.. Až v konaní vo veci samej súd vyhodnotí, aké sú možnosti a schopnosti rodičov, opodstatnené náklady maloletého dieťaťa a rozhodne o výške vyživovacej povinnosti.
V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.