Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-10-2020.pdf
PDF · 113.51 KB
Case nature
Subarea
17CoP/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloleté deti D.: R., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov: matky X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J. XX, t. č. bytom R. XX, právne zastúpenej H.. D. H., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Horné Záhrady X a otca R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J. XX, t. č. bytom X. XX, právne zastúpeného Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Piešťany, Záhradná 2/B, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/283/2019-82 zo dňa 10.02.2020 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku o dobe trvania styku otca s maloletými deťmi D.: R., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, v treťom výroku o povinnostiach matky pri začatí styku otca s maloletými deťmi a v štvrtom výroku o dobe trvania neodkladného opatrenia potvrdzuje.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o mieste začiatku a konca styku otca s maloletými deťmi mení tak, že otec je oprávnený maloleté deti v stanovený termín začiatku styku prevziať a v stanovený termín konca styku odovzdať v mieste terajšieho pobytu matky.
odôvodnenie:
1. V konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom začatom na návrh matky podal otec dňa 15.01.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal dočasne upraviť jeho styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými každý párny týždeň (v roku) v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že je pravdou, že matka s maloletými deťmi opustili spoločnú domácnosť dňa 29. novembra 2019, odišla bez jeho súhlasu a upozornenia do útulku pre ženy s deťmi D. v U. U.. Od tejto doby mu úmyselne bráni v akomkoľvek stretávaní sa s maloletými deťmi. Svoje konanie podľa neho uskutočňuje len v úmysle, aby na neho vyvíjala nátlak v tom smere, aby uskutočnil právne úkony podľa predstáv matky. Je úplný výmysel, že deti niekedy hladovali alebo inak fyzicky strádali kvôli jeho záväzkom. Dokonca prispieval na úhradu nákladov maloletých detí, ktoré má matka z prvého manželstva. V čase, keď bola na operácii v nemocnici, si zariadil prácu, aby sa počas jej neprítomnosti mohol postarať o maloleté deti. S tým však zásadne nesúhlasila a oznámila mu, že sa o deti bude starať jej otec, ktorý však bol u nich tri dni počas jej neprítomnosti. Po jej návrate sa o deti a matku staral sám. Nie je mu známe, že by sa niekedy niekto matke alebo deťom vyhrážal. Okrem toho sa nikto nevyhrážal ani jemu, preto takéto tvrdenie matky považuje za zavádzajúce, účelové, tendenčné, nezakladajúce sa na pravde. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec vyjadroval aj k ďalším okolnostiam uvádzanými matkou v návrhu na začatie konania vo veci samej. Uviedol, že má záujem svoj vzťah s maloletými rozvíjať a môcť naďalej byť pre nich otcom. Zdôraznil, že deti majú právo
byť s obidvoma rodičmi, hoci vzťah rodičov je narušený. Matka zakazuje stretávanie aj starým rodičom a deťom tvrdí, že otec minul všetky peniaze, že sa o nich nestará a berie im veci, hoci to nie je pravda. Otec uviedol, že nikdy svoje deti neohrozil, netýral, vždy sa o ne postaral a mal s nimi výborný vzťah, preto nesúhlasí s tým, aby boli jeho rodičovské práva obmedzené.
2. Súd prvej inštancie z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 15. januára 2020 zistil, že matka pri pohovore uviedla, že sa chce s maloletými deťmi vrátiť do domu v J., kde maloleté deti majú samostatnú detskú izbu vedľa spálne, majú svoj priestor na bývanie a hry. Z vykonaných pohovorov matky a otca zo sociálneho zisťovania v domácnosti rodičov kolízny opatrovník vyhodnotil, že maloleté deti majú vytvorené vhodné, bezpečné a podnetné výchovné prostredie. Rodičia sa o maloleté deti vedia postarať, otec starostlivosť matky o maloleté deti nenamieta. Obidvaja rodičia dbajú na ich zdravý vývin a vývoj.
3. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“), § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), § 360 ods. 1 C. m. p. a § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) C. s. p. súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko matka po odchode zo spoločnej domácnosti neumožňuje otcovi styk s maloletými deťmi, je tu dôvod na úpravu styku neodkladným opatrením za účelom neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov v záujme mal. detí. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloleté dieťa má právo na starostlivosť od oboch rodičov. Pri úprave styku je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou starať sa o dieťa, podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a preto ak je dieťa v starostlivosti jedného z rodičov, tomuto dieťaťu by malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičov v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (nález Ústavného súdu Českej republiky 2298/15 zo dňa 15.03.2016). V tomto konaní bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/283/2019-32 zo dňa 30.12.2009 na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia uložené otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí v sume 95,96 € na každé dieťa zvlášť a vo zvyšku bol návrh matky na zverenie detí do jej starostlivosti a na zákaz úpravy styku zamietnutý, nakoľko deti sú de facto v starostlivosti matky a dôvody pre zákaz úpravy styku otca s mal. deťmi súd prvej inštancie ani vtedy nevidel. Súd prvej inštancie uviedol, že obsahom rodičovskej starostlivosti nie je len povinnosť rodiča poskytovať maloletému dieťaťu opateru, výživu, potrebnú pozornosť a vzdelanie, ale aj možnosť stráviť s maloletým dieťaťom voľný čas, získavať spoločné zážitky, vplývať osobne na maloleté dieťa, rozvíjať jeho schopnosti a v neposlednom rade upevňovať vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Rodičia majú v zásade rovné postavenie pri výchove maloletých detí. Majú právo, aby trávili voľný čas spoločne s rodinou. Z uvedeného vyplýva, že otec má právo ako aj povinnosť podieľať sa na výchove maloletých detí, ktoré mu matka bez primeraných dôvodov odopiera. Dôvody, ktoré matka uviedla, pre ktoré by styk otca s maloletými deťmi podľa nej nemal byť realizovaný, už súd prvej inštancie v uznesení č. k. 32P/283/2019-32 zo dňa 30.12.2019 nepovažoval za osvedčené a dôvodné. Dlhy otca nemôžu predstavovať prekážku v obmedzení práva otca na styk s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z obsahu spisu nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by znamenali, že maloleté deti sú v prítomnosti otca vystavené nebezpečenstvu a bezprostredne hrozí zásah do ich priaznivého fyzického a psychického vývinu. Práve naopak, tým, že matka maloletým deťom odopiera styk s otcom, zasahuje do práva maloletých detí na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Mal. deti sú vo veku, kedy otec vie zabezpečiť starostlivosť o ne. Kolízny opatrovník nezistil v domácnosti otca žiadne nedostatky a zároveň skonštatoval, že maloleté deti majú vytvorené vhodné, bezpečné a podnetné výchovné prostredie, rodičia sa vedia o maloleté deti postarať a dbajú na ich zdravý vývin a vývoj.
4. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, nezistil dôvod, pre ktorý by mu nevyhovel. Dodal, že dočasná úprava styku je spôsobilá prehĺbiť vzťah otca s maloletými deťmi, zlepšiť rodičovské zručnosti otca a zabezpečiť rámec pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
5. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol s odôvodnením, že toto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je vydané v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Zdôraznil, že neodkladným opatrením nariadeným po začatí
konania nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania; ide o dočasné rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie rozhodne vo veci samej po náležite zistenom skutkovom stave.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Z obsahu odvolania vyplýva, že rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 C. m. p. a § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa maloleté deti stretávali s otcom v súdom určenom rozsahu, nesúhlasí s nariadením neodkladného opatrenia. Uviedla, že maloleté deti sa otca boja, nechcú k nemu ísť, majú strach aj o ňu, že jej otec niečo urobí. Dňa 28. januára 2020 sa na predvolanie dostavila ku kolíznemu opatrovníkovi, ktorý ju ako aj maloleté deti mal vypočuť vo veci rozvodu. Keď tam prišli, zistili, že je tam aj otec maloletých detí, o čom neboli upovedomení. Bol to pre nich veľký šok. Celé stretnutie prebiehalo podľa vyjadrenia matky zvláštne, itec mal. Detí spolu s kolíznym opatrovníkom vyvíjali ňu nátlak, celý čas po nej otec kričal a kolízny opatrovník nič nepovedal na to, ako ju osočuje a uráža. Ju kolízny opatrovník poriadne ani nevypočul, nedal jej možnosť niečo povedať, kým otcovi bolo umožnené v podstate všetko, ešte mu bolo dané aj poradenstvo, ako si má ponížiť výšku výživného a mnoho iných vecí. Matka obvinila kolízneho opatrovníka z toho, že nepísal to, čo sa dialo a potreboval ísť rýchlo na poradu, tak len vytlačil nejaké papiere, ktoré boli z iného prípadu a keď ho matka na to upozornila, niečo vymazal, niečo dopísal alebo skopíroval zo starej správy, aby mohol dať rýchlo niečo podpísať a odísť na poradu. Preto na základe odporúčania dvoch odborníkov na dôchodku, ktorí pôsobili v danej oblasti, podala na kolízneho opatrovníka sťažnosť, túto doručila aj súdu, ktorý ju mal k dispozícii. Od uvedeného dňa sa maloletá Y. začala opäť pocikávať, je agresívna, odmieta ísť k otcovi a veľmi sa ho bojí. R. zostala apatická, nechce sa s otcom stretávať, bojí sa, že im ublíži. Na základe takejto zmeny v správaní volala matka svojej psychologičke, aby jej poradila, čo má robiť. Popísala jej situáciu, ktorá sa udiala u kolízneho opatrovníka a následné chovanie detí. Psychologička jej odporučila okamžite vyhľadať odbornú pomoc detského psychológa. Termíny však boli možné o mesiac, dokonca aj neskôr. Medzitým otec prišiel do škôlky doobeda pod zámienkou, že doniesol hračky a deťom hovoril, že si ich zoberie a budú bývať s ním. Do škôlky prišiel neohlásene a v čase, keď sa deti hrali na dvore, v podstate v čase, keď sa do škôlky nevstupuje. Pani učiteľka aj deti boli z toho nemilo prekvapené. Po tomto zážitku sa to ešte viac zhoršilo, keď bola matka vyzdvihnúť deti zo škôlky, pani učiteľka jej povedala, čo sa stalo, vraj musela deti ukľudniť, lebo boli rozrušené, smutné, boli neisté, nevedeli, čo sa deje a čo to má znamenať. Odmietali ísť s otcom a báli sa ísť k nemu. V ten večer si prišiel po ne do útulku D.. R. sa ho veľmi bála a nechcela ísť k nemu, keď už bola pred otcom, tak mu nevedela povedať svoj názor, že k nemu nechce ísť, lebo vedela, že sa na ňu bude hnevať a bude zlý. Odvtedy radšej klame, lebo sa ho bojí. Bola bledá, triasla sa a vzlykala a nevedela ani súvislo rozprávať, bola kŕčovitá a vystresovaná. Celý čas sa matky kŕčovito držala a nechcela ju pustiť, musela byť ukľudnená a presvedčená, aby išla s otcom, lebo sa začal vyhrážať a bol tvrdý. Matka bola v domnení, že pokiaľ uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nie je právoplatné, nie je vykonateľné, preto si myslela, že sa toto nestane a nebude deti zbytočne stresovať tým, že ich bude musieť odovzdať. Deti otec doniesol o 16.00 hod. v nedeľu, boli v tom istom oblečení ako na styk odišli, špinavé, strapaté, zaparili sa im genitálie a veľmi ich štípali zadočky. Uviedli, že celý čas sa vraj neumývali. R. sa po návrate rozplakala, bola celá v šoku. Y. zostala drzá, arogantná, neposlúchala, odvtedy sa správa nevyspytateľne a dáva matke pocítiť, že musela byť u otca. Po tomto stresovom zážitku sa deti budia zo sna a Y. sa opäť pocikáva. Takéto správanie bolo u detí v období, keď žili v jednej domácnosti s otcom, aj toto bol jeden z mnohých dôvodov jej odchodu, nakoľko ju to stresovalo až to nezvládali a nevedeli vydržať s otcom pod jednou strechou. Uviedla, že otec ich v podstate celý čas psychicky terorizoval. Opätovne potom zavolala svojej psychologičke a poprosila ju o pomoc. Táto sa ponúkla sa, že deti vezme do terapie, nakoľko termín u detského psychológa je veľmi neskoro a pozná rodinnú anamnézu, tak sa na ne pozrie. Po konzultácii psychologička povedala, že R. bude potrebovať inú pomoc - psychiatrickú a bude musieť brať lieky. Na druhý deň volala matka detskej psychiatričke, ktorú ju najprv síce odbila, že treba najprv navštíviť detského psychológa a až potom psychiatra, ale keď sa spýtala na dôvody, prečo ju jej psychologička odporučila, povedala, že je to na okamžité „zaliekovanie“ a majú prísť k nej. Správanie detí po opustení spoločnej domácnosti bolo relatívne v norme, po realizácii styku sa deti opäť začali vracať k predošlému spôsobu správania. R. klame, je v strese, je plačlivá, neistá, podceňuje sa, je k deťom odporná a uzatvára sa, neverí nikomu, lipne hlavne na starších súrodencoch, budí sa zo sna s krikom a nevie poriadne zaspať. Dožaduje sa objímania a povzbudzovania, prejavuje sa u nej strach o mamu a starších súrodencov, neustále si hryzie nechty a pchá si prsty do úst, čím sa upokojuje. Y. je odporná, drzá, nevyspytateľná, útočná a vyvoláva neustále konflikty, bitky, hádky, je priečna a veľmi tvrdohlavá, nechce spolupracovať. Využíva druhých
na to, aby ju obsluhovali aj pri bežných činnostiach, ktoré sama zvláda (kopíruje správanie otca). Nechce sa sama obliekať, obúvať, rozkazuje a neďakuje, neprosí, absentujú slušné spôsoby správania, nevie zaspávať a keď spí, tak nepokojne, doslova cestuje v posteli, pocikáva sa. Toto sú len sčasti spomenuté zmeny v ich správaní. Matka na záver uviedla, že momentálne sú stále v strese, čo sa udeje a majú strach. Kvôli otcovi museli opustiť dom a teraz bývať v útulku pre týrané ženy. Otec sa im neustále vyhráža a prenasleduje ich. V tejto veci je už podané voči nemu trestné oznámenie za nebezpečné prenasledovanie a psychické týranie.
7. Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.
8. Kolízny opatrovník uviedol v odvolacom konaní tieto nové skutočnosti:
9. Matka maloletých detí podala dňa 04.02.2020 sťažnosť na Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Banská Bystrica a požiadala o zmenu kolízneho opatrovníka, nakoľko voči terajšiemu kolíznemu opatrovníkovi nemá dôveru. Úrad jej sťažnosti a žiadosti o zmenu kolízneho opatrovníka nevyhovel, poučil ju o tom, že pokiaľ kolízny opatrovník poskytol otcovi nejaké poradenstvo, je to v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. V rámci výkonu funkcie kolízneho opatrovníka úrad poskytuje dieťaťu a rodičom sociálne poradenstvo, cieľom ktorého je poskytnutie informácie o možnostiach riešenia vzniknutých situácií, o právnych normách, ako aj konkrétna pomoc pri riešení nepriaznivej situácie v rodine. Obsah, zameranie, formy, metódy a rozsah poskytnutého sociálneho poradenstva je závislý od potrieb dieťaťa, jeho rodiny a od posúdenia konkrétnej sociálnej situácie, v ktorej sa rodina nachádza. Sociálne poradenstvo bolo poskytnuté v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) a b) a § 11 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona.
10. Dňa 18.02.2020 doručilo zariadenie D., útulok pre matky s deťmi, W. 8, U. U., kde bola matka s maloletými deťmi dočasne do 31.03.2020 ubytovaná, kolíznemu opatrovníkovi oznámenie vo veci prijímateľa sociálnej služby - p. D. a jej maloletých detí. Z tohto oznámenia vyplýva, že matka mal. detí na začiatku pobytu v zariadení pôsobila veľmi dôveryhodne, na pohovore vyzerala unavene, bola nesústredená a ťažko sa jej spájali súvislosti. Svoj odchod od partnera odôvodňovala tým, že bola psychicky týraná. Uvádzala taktiež zlú finančnú situáciu, do ktorej sa vďaka jej manželovi rodina dostala. Spočiatku jej na preklenutie adaptácie zariadenie D. poskytlo finančné úľavy a priestor na podanie návrhov na súd vo veci starostlivosti o mal. deti, neskôr po uplynutí adaptačnej fázy ich zrušilo, na čo matka reagovala podráždene. Z jej komunikácie sa dala vyčítať arogancia, snaha ukázať pracovníkom zariadenia, ako sa veci nedajú urobiť a zo sociálnej práce s prijímateľom sociálnej služby sa stala len komunikácia ohľadne praktických vecí, akým spôsobom má vyvešať bielizeň tak, aby jej vyschla, ako má úsporne nakladať s energiami, ako správne používať práčku a podobne. Udržiavať poriadok v izbe si začala až po písomnom napomenutí. Postupne sa začala vyhýbať spoločným aktivitám s výhovorkami, prečo sa ich nemohla zúčastniť. Ak sa nejakej aj zúčastnila, bolo to až po zdĺhavej komunikácii. Pri účasti detí na týchto aktivitách nebolo na deťoch zjavné, že by ich odmietali. Deti boli uvoľnené, usmiate a prívetivé. Veci, v ktorých sa matke mohlo poskytnúť poradenstvo, pred pracovníkmi zariadenia zatajovala a zastierala, vyjadrovala sa všeobecne alebo im poskytovala iba čiastočné informácie, o zvyšných sa dozvedali len náhodne. Začala sa vyhýbať situáciám, kedy s ňom mohli tieto veci ako zariadenie riešiť a byť jej nápomocný. Jediná forma pomoci, o ktorú prejavila záujem, bola potravinová pomoc. Z jej správania pracovníci zariadenia nadobudli pocit, že sa bezdôvodne stráni toho, aby deti boli v kontakte s pracovníkmi zariadenia. Pani D. začala zariadenie využívať len ako nocľaháreň, s deťmi prichádzala do zariadenia až vo večerných hodinách, kedy sa mladšie deti mali už pripravovať na spánok a staršie mali mať za sebou už prípravu na vyučovanie. K postrehom zariadenia uviedla, že deti sa učia u kamarátov, v zariadení sa necítia dobre, čo však z reakcií detí vôbec nevyplývalo. Čas príchodu do zariadenia matka upravila až po slovnom napomenutí. Uviedla, že stratila voči zariadeniu dôveru a ako dôvod uviedla, že od nej vyžadovalo dodržiavanie poriadku. Matka spočiatku vzťah otca s deťmi R. a Y. opisovala ako dobrý, uviedla, že aj keď prevažnú starostlivosť o ne zabezpečovala sama, deti majú otca rady a keby pre ne prišiel, išli by s ním, avšak kontaktu otca s deťmi sa obávala z dôvodu, že otec detí ju bude citovať vydierať a vrátenie detí si bude podmieňovať jej návratom do spoločnej domácnosti. Neskôr jej bola ponúknutá možnosť stretnutia otca s deťmi v zariadení počas pracovnej doby zamestnancov. Dňa 11.02.2020 však formou textovej správy uviedla, že si neželá, aby otec maloletých detí bol zo strany zariadenia akýmkoľvek spôsobom kontaktovaný. Párkrát sa stalo, že p. D. prišiel za p. D. do zariadenia v mimopracovnom čase zamestnancov. Podľa slov ostatných klientiek zariadenia sa ani raz
nesprával hrubo. Vždy sa slušne pozdravil, p. D. oslovoval X. a keď mu odmietla deti vydať, bez rozruchu odišiel, neohrozoval ani p. D., ani deti. Zariadenie uviedlo, že s odstupom času sa mu zdajú všetky informácie, ktoré mu matka mal. detí na začiatku pobytu uviedla ako nepravdepodobné, tvrdenia matka prekrúca a účelovo dopĺňa. V súčasnej dobe sa často sťažuje. Keď jej niekto nedá za pravdu, podáva sťažnosti a veci rieši aj podávaním trestných oznámení. Z jej správania cítiť značnú arogantnosť, vo vyjadreniach zavádza, nehovorí celú pravdu. Osočuje pracovníkov zariadenia, nemá záujem s nimi spolupracovať v zmysle poskytnutia sociálnej služby, preto je zrejmé, že služby sociálneho zariadenia nepotrebuje. Podáva o zamestnancoch nepravdivé informácie tretím osobám, konkrétne pred svojou psychologičkou uviedla, že bol na ňu zo strany psychologičky zariadenia vypracovaný štvorstranný psychologický posudok, čo sa nezakladá na pravde. Preto matke mal. detí bola ponúknutá možnosť ukončenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, aby mala dostatok času na nájdenie si náhradného bývania. V opačnom prípade by zariadenie ukončilo poskytovanie sociálnej služby okamžite, nakoľko matka odmieta spoluprácu. Žiadosť o ukončení zmluvy podala nakoniec matka mal. detí sama a odôvodnila ju tým, že sa bojí o svoju bezpečnosť a bezpečnosť detí, nakoľko otec mal. detí už pozná miesto ich pobytu. Toto tvrdenie sa podľa zariadenia nezakladá na pravde. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby končí dňa 31.03.2020. Zariadenie uviedlo, že uvedené informácie podáva z dôvodu, že mu záleží na tom, aby deti zostali vo svojej biologickej rodine a hlavne, aby ani jednému z rodičov neboli upreté rodičovské práva.
11. Kolízny opatrovník ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 13.03.2020 podala matka sťažnosť na starostlivosť otca o maloleté deti pre nedodržiavanie hygienických návykov a neadekvátne správanie a výchovné metódy otca pri styku s maloletými deťmi, ktoré majú zlý vplyv na psychickú pohodu maloletých detí. Kolízny opatrovník vyhodnotil mieru ohrozenia maloletých detí ako nízku, inicioval vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ambulantnou a terénnou formou v Centre pre deti a rodiny, X. XX, U. U. (ďalej aj „CDR“). Matka súhlasila so spoluprácou s CDR.
12. Na základe informácie o plánovanom ukončení pobytu matky a mal. detí v zariadení D., útulok pre matky s deťmi, odvolací súd zisťoval, kde sa v súčasnosti nachádza matka maloletých detí. Kolízny opatrovník mu oznámil, že matka mu dala informáciu, že sa presťahovala do rodinnému domčeka na adrese R. XX, ktorý jej dočasne požičala kamarátka. Začala si vybavovať pobyt v zariadení D. vo M., ale momentálne nemajú voľné miesta.
13. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní matky mal. detí podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v rozsahu odvolania v zmysle § 379 C. s. p., nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nerozhoduje na pojednávaní (§ 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 329 ods. 1 C. s. p.) a prvý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj od neho závislý tretí a štvrtý výrok ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil a druhý výrok zmenil v zmysle § 388 C. s. p. z nasledovných dôvodov:
14. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že zatiaľ z okolností prípadu neboli osvedčené také okolnosti, ktoré by bránili styku otca s maloletými deťmi. Úpravu styku otca raz za dva týždne od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. považuje odvolací súd za minimálnu v záujme udržiavania väzby mal. detí aj s druhým rodičom aj s prihliadnutím na ich vek a potreby. Skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní, ako aj v sťažnostiach u kolízneho opatrovníka o zanedbávaní starostlivosti o maloleté deti zo strany otca a o ich zlom správaní v dôsledku stretávania sa otca s maloletými deťmi, o poruchách spánku, pomočovaní a strese u mal. detí, odvolací súd uvádza, že ich matka nijakým spôsobom neosvedčila, nepriložila napríklad správy (detského) psychológa, psychiatra a podobne. Taktiež spolupráca s O. pre deti a rodiny v U. U. síce bola iniciovaná a matka s ňou súhlasila, avšak vzhľadom na potrebu rozhodnutia o odvolaní proti neodkladnému opatreniu v krátkom čase výsledky tejto spolupráce zatiaľ nie sú známe a taktiež neboli zatiaľ od uvedeného centra potvrdené tvrdenia matky o zanedbávaní detí otcom počas úpravy styku, či o tom, že mal. deti zle psychicky znášajú stretávanie sa s ním. Zatiaľ zo správ zariadenia D., útulku pre matky s deťmi, ako aj kolízneho opatrovníka vyplýva opak a to, že deti majú otca rady, tešia sa na stretávanie s ním a miera ohrozenia mal. detí v dôsledku styku otca s nimi jej nízka. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v prvom a závislom treťom a štvrtom výroku ako vecne správne potvrdil.
15. Odvolací súd zmenil len druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o mieste začiatku a konca stretávania sa otca s maloletými deťmi, nakoľko v súčasnosti sa matka s mal. deťmi už nezdržiava v zariadení D., útulku pre matky s deťmi, ale v rodinnom dome na adrese R. XX, preto odvolací súd zmenil miesto začiatku a konca stretávania sa otca s maloletými deťmi v súčasnom mieste pobytu, resp. zdržiavania sa matky s maloletými deťmi.
16. Odvolací súd dodáva, že ak sa dodatočne zmenia skutkové okolnosti, z ktorých súd prvej inštancie ako aj odvolací súd vychádzal v čase svojho rozhodnutia, možno sa návrhom domáhať zmeny, či zrušenia tohto neodkladného opatrenia, t. j. napríklad v prípade, že by sa potvrdili tvrdenia matky o tom, že otec maloleté deti zanedbáva, resp. že tieto zle psychicky znášajú stretávanie sa s ním z dôvodov na strane otca.
17. Nakoľko uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu o čiastočnom potvrdení a čiastočnej zmene uznesenia súdu prvej inštancie na základe odvolania matky mal. detí boli vydané v rámci konania vo veci samej, nie sú teda rozhodnutiami, ktorými sa konanie končí, krajský súd v zmysle § 396 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 58 C. m. p. a contrario o nároku a výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania nerozhodol. O náhrade týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie pred ním skončí, ak to budú účastníci konania požadovať (§ 57 a § 58 C. m. p.).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).