Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Csp-51-2017.pdf
PDF · 77.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/51/2017
Uznesenie
Okresný súd Senica v spore žalobkyne: B.. O. O., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXXX/XX, O., právne zastúpená: P. R. V. S., O..U..L.., X. I. O. O. N. XX, S., Y.: XX XXX XXX, M. Ž.: P. S. J. U. X. O., X..O.., O. O. Ž. XXXX/X, M., Č. U., Y.: XXX XX XXX, I. A. A. P. S. J. U. X. O., X..O.., M. H. S., O. O.Q. Š. X/ A, S., Y.: XX XXX XXX, M. H.: M., S., I., O..U..L.., X. I. O. O. B. C. X, C. H., Y.: XX XXX XXX o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.3.2017 žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa okrem iného domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. K.-J.-XXXXXXXX-XXXXBRXX-O., ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 12.6.2013 a takisto určenia, že žalobkyňa nie je povinná zaplatiť žalovanému jednotlivé mesačné splátky od splátky č. 47 (vrátane) až po splátku č. 84 (vrátane) podľa zmluvy o úvere č. K.-J.-XXXXXXXX-XXXXBRXX-O., ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 12.6.2013. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a riadi sa ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa sa domáha určenia, že zmluva je bezpoplatková a bezúročná podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z,. o spotrebiteľských úveroch, keďže RPMN je určená v zmluve nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, v zmluve nie je stanovená konkrétna výška mesačných splátok v členení na konkrétnu výšku splátky istiny a na konkrétnu výšku splátky úroku, v zmluve vôbec nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je vôbec uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zároveň sa žalobkyňa domáhala určenia, že zo splátky č. 46 bude povinná uhradiť žalovanému iba čiastku 50,65 € kvôli bezpoplatkovosti a bezúročnosti a nebude povinná uhradiť čiastku vo výške 22,18 €, a takisto určenia, že ostatné splátky už žalobkyňa z dôvodu bezpoplatkovosti a bezúročnosti nebude povinná žalovanému uhradiť.
2. Žalovaný vo svojom odvolaní zo dňa 4.5.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Senica sp. zn. XCsp/ XX/XXXX - XX zo dňa 13.4.2017 o nariadení neodkladného opatrenia vzniesol námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Senica na prejednanie a rozhodnutie sporu v zmysle § 5 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný to zdôvodnil tým, že Zmluva o úvere č. K.-J.- XXXXXXXX-XXXXBRXX-O. zo dňa 12.6.2013 obsahuje v časti X. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, bode č. 3 platnú rozhodcovskú zmluvu, ktorou sa strany dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Zo zmluvy jasne vyplýva, že žalobkyňa návrh rozhodcovskej zmluvy podpisom prijala a jeho prijatie v zmluve osobitne vyznačila. Žalovaný poukázal na § 73 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého má za to, že rozhodcovskú zmluvu je možné bez ďalšieho uplatniť a je založená právomoc prejednať a rozhodnúť tento spor v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný v zmysle § 6 ods. 1 CSP žiadal súd, aby konanie zastavil.
3. Podľa § 5 ods. 1 CSP, na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
4. Podľa § 6 ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.
5. Podľa § 9 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis (Zákon o rozhodcovskom konaní) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.
7. Podľa § 73 ods. 3,4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
8. Podľa § 1 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
10. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
11. Súd mal v danom konaní z listinných dôkazov a podaní strán preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 12.6.2013 uzavretá Zmluva o úvere č. K.-J.-XXXXXXXX-XXXXBRXX-O., ktorá obsahuje v časti X. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, bode č. 3 platnú rozhodcovskú doložku, ktorou sa strany dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Zo zmluvy jasne vyplýva, že žalobkyňa návrh rozhodcovskej zmluvy podpisom prijala a jeho prijatie v zmluve osobitne vyznačila. Teda medzi zmluvnými stranami existuje dohoda o rozhodovaní ich sporov v rozhodcovskom konaní, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 12.6.2013.
12. V súvislosti s právnou úpravou rozhodovania spotrebiteľských sporov súd poukazuje na to, že Zmluva o úvere č. K.-J.-XXXXXXXX-XXXXBRXX-O. bola uzatvorená dňa 12.6.2013, tzn. v čase, keď ešte nebol účinný samostatný zákon č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z prechodných ustanovení tohto zákona č. 355/2014 Z. z., konkrétne § 73 ods. 3 však vyplýva, že rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015, t.j. aj predmetná zmluva o úvere, sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ustanovenie § 73 ods. 4 ďalej stanovuje, že na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z.z. Na základe uvedeného má súd za to, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorý je v Zmluve o úvere č. K.-J.-XXXXXXXX- XXXXBRXX-O. zo dňa 12.6.2013 dojednaný ako rozhodcovský súd tieto podmienky spĺňa. Súd tak vyvodil záver, že rozhodcovská doložka zakomponovaná do predmetnej zmluvy o úvere je platná a na jej základe je založená právomoc prejednať a rozhodnúť tento spor v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie.
13. Súd tak po včasnom podaní námietky žalovaným v zmysle § 6 ods. 1 CSP nemal právomoc ďalej skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, nakoľko bola v konaní preukázaná právomoc rozhodcovského súdu a nie všeobecného súdu. Keďže v predmetnom konaní neboli splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie veci v zmysle § 161 ods. 1 CSP a ide o neodstrániteľnú vadu konania v zmysle § 161 ods. 2 CSP, súd nemal inú možnosť a musel konanie zastaviť.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa tým, že podala žalobu vo veci samej vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súde, ktorý nie kompetentný daný spor prejednať. Súd preto zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).