Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/40/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXXX/XX, F., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 05.11.2019 žiadal žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej GR ZVJS) číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019. Žalobu odôvodnil tým, že v poradí desiatou písomnou žiadosťou zo dňa 08.08.2019 požiadal Generálne riaditeľstvo ZVJS o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 22.09.2003, na ktorý mu vznikol nárok dňom 14.10.1999 podľa . Generálne riaditeľstvo napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.09.2019 zastavilo konanie o jeho žiadosti zo dňa 08.08.2019. Generálne riaditeľstvo zastavenie konania zdôvodnilo Správneho poriadku tým, že vo veci začal konať iný príslušný správny orgán. V zmysle žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nemožno zastaviť konanie o už vzniknutom nároku na starobný dôchodok. V napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, ktorý iný príslušný správny orgán začal konať o jeho žiadosti, keď na konanie v zmysle a je oprávnené len Generálne riaditeľstvo ZVJS. Napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Je výmyslom chorej, debilnej osoby, ktorej právne vedomie je nulové. Nárok na výsluhový príspevok mu vznikol v roku 1987 a nárok na starobný dôchodok v roku 1999, nedošlo teda k súbehu nárokov na tieto dôchodky. Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí uvádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.05.2013, toto rozhodnutie je od začiatku nadobudnutia právoplatnosti nezákonné. Týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, o ktorý požiadal Sociálnu poisťovňu podľa a nie podľa citovaného zákona. Ďalej uvádzal, že voči rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019 žalobca podal dňa 12.09.2019 odvolanie. Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán svojim rozhodnutím zo dňa 28.10.2019 č. (správne malo byť uvedené č. zo dňa 28.10.2019, poznámka správneho súdu) jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019 potvrdil. Ako prílohu k žalobe predložil prvostupňové rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019 a odvolanie voči nemu zo dňa 12.09.2019.

2. Vzhľadom na to, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, pričom žalobcom je fyzická osoba a ako predmet prieskumu označil prvostupňové rozhodnutie, hoci bolo vydané aj druhostupňové rozhodnutie v inštančnom postupe, správny súd na odstránenie tejto vady žaloby (ktorá existovala aj v ďalších žalobách tohto istého žalobcu) zvolil bezprostredný prístup

k žalobcovi a predvolal ho na informatívny výsluch v zmysle (ďalej ). Na výsluchu bol výslovne poučený, že správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok.

3. Žalobca na informatívnom výsluchu dňa 19.12.2019 opravil označenie žalovaného na Ministerstvo spravodlivosti SR a zotrval na preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019 tak, ako to už uviedol v žalobe. Žalobca na výsluchu do spisu krátkou cestou doručil jeho písomné vyjadrenie bez dátumu v počte 3 strany. Z tohto písomného podania vyplýva, že v zmysle právneho názoru NS SR uvedeného v uznesení sp.zn. zo dňa 25.09.2019 za žalovaného vo veci preskúmania zákonnosti GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019 označuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Opakovane uviedol, že podanou správnou žalobou zo dňa 05.11.2019 sa domáha súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS číslo: ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019. Zároveň žiadal v zmysle preskúmať aj zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013. Zároveň súdu doručil aj druhostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. zo dňa 28.10.2019.

4. Vzhľadom na to, že po uskutočnení informatívneho výsluchu nastal logický rozpor medzi označením žalovaného, za ktorého na informatívnom výsluchu žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR a označením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS, žalobca bol vyzvaný uznesením č.k. -38 zo dňa 10.03.2020, aby odstránil vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu spočívajúce v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd ho poučil, že označenie žalovaného musí korešpondovať s označením žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať. Bol výslovne poučený (bod 7. uznesenia), že je potrebné, aby žalobca odstránil predmetný rozpor, a to správnym označením rozhodnutia žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný. V prípade, ak žalobca tento rozpor neodstráni, súd podanie podľa odmietne uznesením (bod 8.). Zároveň bol žalobca poučený o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (bod 9.).

5. Podaním, ktoré došlo správnemu súdu dňa 16.03.2020 (nesprávne datované dátumom 04.09.2020), žalobca reagoval na uznesenie o odstránení vady žaloby tak, že ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR. Poukázal na to, že vo všetkých uzneseniach, ktorými NS SR zrušil uznesenia Krajského súdu v Žiline, týkajúce sa jeho sporu o starobný dôchodok, vždy za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR. K tvrdeniu súdu v uznesení, že označenie žalovaného musí korešpondovať s označením žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal také rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať, sa vyjadril tak, že takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom všeobecnom záväznom právnom predpise. Keďže takéto tvrdenie nie je právne zdôvodnené, tak to treba považovať za osobný názor vyššej súdnej úradníčky. Zotrval na preskúmaní rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.09.2019. K upozorneniu, že inak súd žalobu odmietne, uviedol, že keďže sa jedná o spor o základné ľudské právo, toto nemôže byť odmietnuté podľa žiadneho všeobecného záväzného právneho predpisu s poukazom na článok 46 ods. 2 druhá veta .

6. Vzhľadom na to, že žalobca sa v podaní doručenom súdu 16.03.2020 v prevažnej miere zameral na dôvody, pre ktoré ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak naďalej zotrval na označení napadnutého rozhodnutia GR ZVJS, čím rozpor neodstránil, v záujme dokonalého splnenia poučovacej povinnosti súd vydal v poradí druhú výzvu na odstránenie vád žaloby - uznesenie č.k. -48 zo dňa 25.03.2020. V ňom výslovne uviedol, že ako predmet prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. Žalobca správne ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože ide o správny orgán, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu. Je potrebné, aby žalobca správne označil rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný.

7. Podaním zo dňa 02.04.2020 žalobca reagoval na výzvu súdu tak, že uviedol, že hoci už dva krát zdôvodnil (na vykonanom informatívnom výsluchu a na základe výzvy zo dňa 10.03.2020), prečo žiada o súdne preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.09.2019, tak to znova opakuje už po tretí krát. Trval na tom, že žalovaným je Ministerstvo spravodlivosti SR a správnou žalobou sa domáha preskúmania

rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.09.2019. Tiež uviedol, že výzva sa nedá považovať za nič iné ako úmyselné a vedomé šikanovanie jeho osoby zo strany sudkyne JUDr. Jany Martinčekovej.

8. Predtým ako súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal, či správna žaloba netrpí nedostatkami, pre ktoré by nemohol správny súd v konaní ďalej pokračovať v zmysle .

9. Podľa SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

Podľa , veta prvá , v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.

Podľa správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa .

Podľa v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

Podľa ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.

Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

10. V danom prípade sa žalobca od počiatku domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019. V žalobe ako žalovaného označil Generálne riaditeľstvo ZVJS. Vzhľadom na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že

proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodoval minister spravodlivosti SR rozhodnutím zo dňa 28.10.2019, bolo zrejmé, že v inštančnom postupe bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie. Pritom predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka nie je v výslovne zakotvená, vyplýva však z ust. (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 108 s.). Uvedené tiež nepriamo vyplýva z dikcie , podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd teda pristúpil k odstráneniu tejto vady správnej žaloby.

11. Pri odstraňovaní tejto vady správny súd prihliadol v zmysle na to, že žalobcom je fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto jej poskytol viacnásobné a vyčerpávajúce poučenie o jej procesných právach, vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a toho, ktorý subjekt má byť žalovaným. Učinil tak na informatívnom výsluchu na správnom súde a následne vzhľadom na to, že na ňom nedošlo k odstráneniu tejto procesnej vady, ešte v dvoch osobitných uzneseniach. Správny súd pritom reflektoval na právny názor NS SR uvedený v uznesení č.k. zo dňa 25. septembra 2019, ktorý sa týkal rovnakého žalobcu a konania, v ktorom správny súd odmietol jeho žalobu. Najvyšší súd uviedol, že z obsahu podanej žaloby zrejmé, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací orgán tak, že predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Za takto preukázaného stavu má krajský súd zvoliť (aj vzhľadom na špecifickosť tohto konania zaradeného do kategórie sociálnej) jednoduchší a priamejší prístup vo vzťahu k žalobcovi v procese odstraňovania vád podania - žaloby, prípadne žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla ujma na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch. Z obsahu podaní zaslaných žalobcom, vrátane kasačnej sťažnosti, je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy.

12. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobcu predvolal na informatívny výsluch, na ktorom ho poučil o jeho procesných právach. Výsluch v jeden deň sa konal vo viacerých veciach žalobcu vedených na Krajskom súde v Žiline, v ktorých sa vyskytla rovnaká vada, pričom žalobca bol výslovne poučený, že správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok (poučenie mu bolo dané pri jeho výsluchu v prvej veci pod sp.zn. ). Žalobca v zmysle právneho názoru NS SR uvedeného vo vyššie uvedenom uznesení č.k. zo dňa 25. septembra 2019, v ktorom najvyšší súd ako žalovaného v záhlaví uviedol Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, taktiež ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak výslovne a opakovane uviedol, že žiada preskúmať rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019. Uvedenú skutočnosť zduplikoval aj v písomnom vyjadrení, ktoré krátkou cestou doručil správnemu súdu na informatívnom výsluchu, kde opakovane uviedol, že navrhuje súdu zrušiť rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019. Žaloba bola tak na informatívnom výsluchu opravená tak, že označenie žalovaného nekorešpondovalo s označením preskúmavaného rozhodnutia, keďže preskúmavané rozhodnutie vydal iný orgán ako orgán, ktorý žalobca označil ako žalovaného.

13. Preto uznesením zo dňa 10.03.2020 správny súd vyzval žalobcu, aby odstránil túto vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu, pričom výslovne uviedol, že označenie žalovaného musí korešpondovať s označením žalobou napádaného rozhodnutia. Je potrebné odstrániť predmetný rozpor, a to správnym označením rozhodnutia žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný. Správny súd teda úplne explicitne skonštatoval, že žalobca má označiť rozhodnutie, ktoré vydal označený žalovaný, to znamená Ministerstvo spravodlivosti SR.

14. Napriek tomu žalobca v podaní, ktoré súdu došlo 16.03.2020, túto vadu neodstránil, pretože odôvodňoval správnosť označenia žalovaného ako Ministerstva spravodlivosti SR. Správny súd však konštatuje, že výzva na odstránenie vady nesmerovala k oprave označenia žalovaného, ale k oprave označenia napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca opakovane žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie, ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS a nie Ministerstvo spravodlivosti SR.

15. Preto pre zamedzenie akýchkoľvek pochybností o tom, ako má žalobca žalobu opraviť a v záujme dokonalého splnenia poučovacej povinnosti súd vydal v poradí druhú výzvu na odstránenie vád žaloby

- uznesenie zo dňa 25.03.2020. V ňom výslovne uviedol, žalobca správne ako žalovaného označil

Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože ide o správny orgán, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu. Je potrebné, aby žalobca správne označil rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný.

16. Žalobca však ani na túto výzvu označenie napadnutého rozhodnutia neopravil; naopak, uviedol, že na súdnom preskúmaní rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.09.2019 trvá, čo opakuje už po tretí krát.

17. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného na informatívnom výsluchu označil Ministerstvo spravodlivosti SR, a súčasne jednoznačne zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS, potom je potrebné konštatovať, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia. Označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať a opačne - ako napadnuté rozhodnutie nemôže byť označené také rozhodnutie, ktoré nevydal subjekt, ktorý je označený ako žalovaný. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať o prípadných vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený žalovaný. Nebolo by možné napríklad doručiť žalobu na vyjadrenie, pretože žaloba sa na vyjadrenie doručuje žalovanému, ktorý sa vyjadruje k namietaným vadám, ktoré mali byť spôsobené ním ako orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pokiaľ však žalovaný vôbec napadnuté rozhodnutie nevydal, v konaní nie je možné pokračovať.

18. Správny súd preto musí konštatovať, že žaloba tak, ako bola podaná a následne opravená na informatívnom výsluchu, nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade je vadou žaloby jej nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil, svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. V danom prípade si žalobca odporuje v tom, že na jednej strane ako žalovaného uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie uvádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. Tento rozpor je právne významný preto, že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia ( a ), ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Pre uvedený nedostatok v konaní nie je možné pokračovať. Keďže tento nedostatok nebol napriek výzvam správneho súdu opravený do momentu vydania tohto uznesenia, správny súd podľa bol nútený žalobu odmietnuť.

19. Správny súd zároveň konštatuje, že v danom prípade mal preukázanú ustálenú skutočnú vôľu žalobcu domáhať sa preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019. Túto vôľu žalobca jednoznačne prejavil na informatívnom výsluchu pred správnym súdom a ďalej aj v jeho písomných podaniach, ktoré súdu doručil (napr. aj na informatívnom výsluchu ). Táto jeho vôľa zostala nezmenená aj napriek výzvam správneho súdu zo dňa 10.03.2020 a 25.03.2020, v ktorých ho poučil, že žalobca musí správne označiť rozhodnutie žalovaného, ktoré vydal označený žalovaný, teda Ministerstvo spravodlivosti SR.

20. Okrem toho žalobca je účastníkom konania na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. , v ktorom bolo vydané aj uvádzané uznesenie NS SR č.k. zo dňa 25. septembra 2019, v ktorom konaní žalobca taktiež napadol len prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS. Z obsahu uznesenia NS SR vyplýva, že je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy, viď napr. jeho vyjadrenie: Rozhodnutie ministra spravodlivosti SR zo dňa 17.12.2018 vydané v rámci odvolacieho konania a preskúmanie odvolacieho rozhodnutia súdom je neprípustné. Minister spravodlivosti SR (ako odvolací orgán) v danom konaní vystupuje ako žalovaný v zmysle alebo: Tak v napadnutom uznesení, tak ani v zaslanej výzve správneho súdu zo dňa 20.02.2019 som sa nedočítal, že v zmysle ktorého ustanovenia by mal správny súd prejednať rozhodnutie ministra spravodlivosti SR (teda odvolacie rozhodnutie), pričom práve na riadne právne zdôvodnenie patrí medzi základné právo účastníka konania. Prípadne jeho ďalšie vyjadrenia typu, že odvolací orgán nemôže rozhodnutie správneho orgánu nahradiť svojim rozhodnutím. Tiež, že podľa žiadneho ustanovenia sa nemôže preskúmať súdom rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobca si teda musel byť vedomý jeho omylu pri takomto označení napadnutého rozhodnutia. Z tohto uznesenia si však vybral len určitú časť, a to časť ohľadne označenia žalovaného ako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a na ďalšie jeho časti nereflektoval.

21. Podľa názoru správneho súdu, správny súd nemohol vykonať už ďalšie procesné úkony ako tie, ktoré vykonal, aby žalobca odstránil vady žaloby a ako napadnuté rozhodnutie uviedol druhostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR. Už samotný žalobca úkony súdu pociťuje negatívne - podľa jeho vyjadrenia ako úmyselné a vedomé šikanovanie jeho osoby zo strany súdu. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobcovi označí, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavil jednoznačnú vôľu, aby ako predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v , pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je totiž výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie.

22. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle . Obsahom princípu vyjadreného v je rovnosť subjektov v rámci procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie je voči ostatným účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu poučovacej povinnosťou správneho súdu ( ) bolo žalobcovi poskytnuté komplexné poučenie o jeho procesných právach, vrátane označenia, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a informácie, že ním označený žalovaný je označený správne. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca bol riadne poučený podľa o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, a to napriek tomu, že samotný žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo je samo o sebe zárukou zabezpečenia jeho kvalifikovaného procesného postavenia ako účastníka konania. Pri voľbe prostriedkov na účinné poučenie súd prihliadol aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení č.k. zo dňa 25. septembra 2019, podľa ktorého správny súd mal žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla ujma na jeho právach.

23. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že zohľadňovanie určitých špecifických potrieb tých subjektov, ktorý zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňuje určitý špecifický procesný režim v zmysle , však nemá nejakým spôsobom negovať princíp rovnosti účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie obyčajne ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.).. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa . Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).. V danom prípade je označenie týchto základných náležitosti žaloby zrejmé, avšak v takom rozpore, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, keďže napadnuté rozhodnutie označené žalobcom nebolo vydané žalovaným. Preto ani pri neformálnom nazeraní na správnu žalobu žalobcu ako fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je možné uzavrieť, že by na základe nej bolo možné meritórne vec prejednať.

24. Na tvrdenia žalobcu v podaniach doručených súdu 16.03.2020 a 02.04.2020, že jeho žalobu nie je možné odmietnuť podľa žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo podľa druhá veta SR, správny súd konštatuje, že SR v článku 46 ods. 2 vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, kto bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu za zákonom vymedzených podmienok. Podľa článku 46 ods. 4 SR podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Zákonom, ktorý podmienky a podrobnosti súdnej ochrany ustanovuje, je v danom prípade . Podľa tohto zákona neboli splnené podmienky na meritórne prejednanie žaloby (z dôvodu neodstránenia jej vád, pre ktoré nebolo možné ďalej v konaní pokračovať). Preto je podľa názoru správneho súdu postup, ktorým podľa tohto osobitného zákona odmietol žalobu, v súlade s týmto článkom SR. Zároveň súd konštatuje, že pokiaľ by sa takáto procesná vada vyskytla pri prieskume akéhokoľvek rozhodnutia (teda i rozhodnutia týkajúceho sa základných práv a

slobôd), nebolo by možné vec meritórne prejednať, avšak nie z dôvodu, že by preskúmanie takého rozhodnutia bolo zákonom (konkrétne ) vylúčené z právomoci súdu.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.