Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-14-2020.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, O. T. J. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. F. XXX, K..Č.. E. Č.. XXX, o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. F. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur na sumu XXX eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2020, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 31.03.2020 v sume XXX eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 9P/101/2005-73 zo dňa 05.10.2006 v časti o výške výživného na mal. F...
Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2020 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal. F. z 50 eur na 120 eur mesačne s účinnosťou podania návrh. Matka odôvodnila návrh tým, že od poslednej úpravy sa zvýšili potreby na dieťa, ktoré pre zdravotné problémy musí na odporučenie lekára navštevovať základnú internátnu školu v Bratislave, je starší, navštevuje 9. ročník ZŠ, plánuje študovať aj na strednej škole. Otec mu mesačne platí len súdom určené výživné 50 eur a ostatné výdavky hradí matka.
2. Matka na návrhu trvala. Kolízna opatrovníčka odprezentovala na pojednávaní súhlas otca so zvýšením výživného na 120 eur, s ktorým bol robený pohovor.
3. Na prvé pojednávanie sa matka dostavila, otec nie z dôvodu PN-ky, ktorú súdu aj preukázal. Pri vytyčovaní na druhé pojednávanie súd zaslal otcovi spolu s predvolaním aj rovnopis zápisnice, v ktorom sa uvádzalo aj vyjadrenie kolíznej opatrovníčky o jeho súhlase so zvýšením výživného, avšak otec sa k tomu nevyjadril. Na druhé pojednávanie sa rodičia nedostavili, neospravedlnili, nežiadali odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky i kolízneho opatrovníka dieťaťa, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 6P/163/2011, lustráciou v Sociálnej poisťovni ohľadom zamestnávateľov rodičov, potvrdením o príjme rodičov, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Naposledy bolo výživné na mal. F. upravené rozsudkom OS Senica č. k. 9P/101/2005-73 zo dňa 05.10.2006 ( právoplatný 01.11.2006). Dieťa bolo zverené matke a otcovi bolo určené výživné 1500 Sk. Maloletý chodil vtedy do škôlky, za ktorú matka platila 600 Sk. Matka vtedy poberala mesačne rodičovský príspevok 4230 Sk a prídavok na dieťa 540 Sk. Bývala s synom a svojou matkou v 2 izbovom byte. Otec bol evidovaný ako nezamestnaný, poberal mesačne dávky v hmotnej núdzi 1600 Sk. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 9P/101/2005 súd zistil k otcovým posledným zamestnávateľom nasledovné: od 6.7.2004 do 10.1.2005 bol zamestnaný v spol. INA Skalica spol. s r.o. so zárobkom netto mesačne cca 12 000 Sk až 13 000 Sk, pracovný pomer dohodou; od 1/2005 do 21.8.2005 bol evidovaný ako nezamestnaný; od 22.8.2005 do 11.9.2005 pracoval v Protherm Production, s.r.o. v Skalici a prac. pomer skončil v skúšobnej dobe. Od 20.9.2005 bol opäť nezamestnaný, vyradený z evidencie pre zamestnanie sa v zámočníctve Jána Kosa, kde mal netto mesačný príjem cca 7658 Sk, avšak skončil v skúšobnej dobe 19.12.2005. Od 1/2006 do 6/2006 bol PN, hospitalizovaný v nemocnici . Za obdobie 2/2006 až 7/2006 mu boli vyplatené nemocenské dávky celkovo 17 525 Sk. U posledného zamestnávateľa (ZIPP s.r.o. Skalica) pracoval od 10.7.2006 do 31.7.2006, skončil v skúšobnej dobe. Okrem mal. F. nemali rodičia žiadne iné vyživovacie povinnosti. Rozsudkom OS Skalica č. k. 6P/163/2011-48 z 25.01.2012 (právoplatný 03.02.2012) bol otcovi upravený styk s maloletým na každý párny týždeň v roku od piatku od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod.
6. V súčasnom období ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav. Ani jeden z rodičov F. nemá žiadne iné deti. Matka súdu uviedla, že sa s otcom rozprávala o jej návrhu a tiež jej prejavil súhlas so zvýšením výživného na 120 eur.
7. Matka býva s mal. F., svojim partnerom a jeho dcérou v 3 izbovom mestskom byte. S partnerom spoločne hospodária, majú spoločné peniaze. Mesačné výdavky s bývaním majú: nájom 166 eur, elektrina 30 eur, internet 11 eur, TV 4,99 eur, plyn 50 eur. Partnerova dcéra je už plnoletá, ale chodí do školy do Bratislavy. Matkin partner je riadne zamestnaný, má netto mesačný príjem 470 eur a tiež poberá plný invalidný dôchodok po 350 eur mesačne. V súvislosti s jej ochorením má mesačné výdavky na lieky cca 10 eur.
8. Matka maloletého má základné vzdelanie. Má netto mesačný príjem 360 eur, poberá plný invalidný dôchodok v sume 350 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky má zdravotné problémy psychického charakteru, preto nemôže viac pracovať a poberá aj invalidný dôchodok. Matka tiež poberá mesačne na maloletého rodinné prídavky cca 24 eur a výživné od otca na dieťa po 50 eur mesačne. Iný príjem nemá.
9. Otec sa na pojednávanie nedostavil, písomne sa sám k veci nevyjadril, preto súd v záujme hospodárnosti konania a v snahe vec rozhodnúť vykonal dokazovanie ohľadom pomerov otca aplikujúc zásadu materiálnej pravdy. Vychádzal zo správ od zamestnávateľov, verejne dostupných informácií a vyjadrenia kolíznej opatrovníčky dieťaťa. Súd zistil nasledovné:
9.1. Zo správy Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Holíč súd zistil, že otec bola naposledy evidovaný ako nezamestnaný od 5.8.2013 do 5.8.2013. V období od 1.1.2019 nepoberal dávku a príspevky pomoci v hmotnej núdzi ani žiadne sociálne dávky.
9.2. Z potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa Siloking Slovakia s.r.o. mal súd preukázané, že otec tu pracoval od 22.7.2019 do 27.10.2019. a toto obdobie mal netto mesačný príjem v priemere 380,065 eur.
9.3. Zo správy od firmy IAC Group (Slovakia) s.r.o. (Automobilový priemyselný park Lozorno) mal súd preukázané, že otec dieťaťa je u nich zamestnaný od 1.1.2020 na pozícii údržbár - mechanik s pracovnou zmluvou na dobu určitú do 31.12.2020. Za január 2020 mal otec u tohto zamestnávateľa netto mesačný príjem 994,78 eur.
9.4. Lustráciou v Sociálnej poisťovni ústredie súd zistil, že otec poberá invalidný dôchodok mesačne po 263,60 eur.
9.5. Z obsahu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) z 19.2.2020 súd zistil, že otec je od 18.2.2020 práceneschopný.
9.6. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné otcovi. K veci uviedla, že prostredníctvom pracovníčky na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Malacky bol aj vykonaný pohovor s otcom a tento sa vyjadril k veci. Konkrétne uviedol, že výživné platí riadne a že súhlasí so zvýšením výživného na 120 eur. Taktiež im povedal, že na pojednávanie nepríde, lebo má zlomenú nohu. Záverom dodal, že aktuálne býva u priateľky v Lábe.
10. Podľa vyjadrenia matky otec platí výživné na dieťa pravidelne,, so synom sa stretáva každý druhý týždeň cez víkend, kedy syn je u otca a ten ho vypravuje aj na internát. Matka má vedomosť, že vtedy otec dáva synovi aj vreckové 5 eur.
11. Mal. F. navštevuje v Bratislave 9. ročník základnej školy s charakterom liečebno- výchovného sanatória pre jeho poruchu ADHD. Predmetné zariadenie navštevuje na odporučenie jeho psychiatričky už od 5. ročníka. Podľa matky by sa chcel syn vyučiť v odbore kuchár- čašník, chodil by na SOŠ v Holíči. Maloletý býva cez týždeň na internáte v Bratislave, s čím má matka mesačné výdavky 100 eur. V predmetnej sume je už zahrnutá aj jeho internátna strava. Maloletý dochádza do Bratislavy vlakom, ktorý má zadarmo. Na električku si kupuje lístok, jedna cesta ho stojí 0,35 eur, pričom denne potrebuje 2 lístky a pri 5 pracovných dňoch potrebuje kúpiť 10 lístkov. Matka mu dáva týždenne vreckové 5 eur. ZRPŠ neplatí. Okrem diagnózy ADHD dieťa ( s čím má výdavky na lieky 10 eur mesačne) nemá zdravotné problémy až na to, že nosí okuliare.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.
14. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Predmetom sporu je zvýšenie výživného na maloleté dieťa rodičovi.
22. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
23. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
24. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 13 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. F. došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, zvýšili sa výdavky na jej ošatenie a hlavne vzdelanie, pre svoju diagnózu ADHD na odporučenie lekárov navštevuje základnú internátnu školu v Bratislave, je v 9. ročníku. S nástupom na internátnu základnú školu má matka zvýšené výdavky nie len na školské pomôcky či exkurzie, ale hlavný výdavok je na poplatok za internát a lístky na električku. Ďalšie zvýšené výdavky s dieťaťom sú určite aj so stravou, ošatením. Každý druhý týždeň dieťa trávi víkendy u otca, ktorý vtedy zabezpečuje jeho starostlivosť a j ho chystá na internát. Ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, obaja rodičia žijú v druhovskom pomere. Otec platí výživné riadne a včas, každý druhý týždeň dáva synovi vreckové 50 eur.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u matky došlo k zmene pomerov, lebo sa jej zvýšil príjem celkovo na sumu 784 eur ( pozostáva z príjmu u zamestnávateľa, invalidného dôchodku, výživného a rodinných prídavkov na dieťa) z pôvodnej sumy 4770 Sk (158 eur pri prepočte 30,126) . U otca došlo tiež k zmene pomerov oproti roku 2016 v tom, že je zamestnaný, aktuálne má u zamestnávateľa netto príjem 994,78 eur za 1/2020 a za predchádzajúce obdobie 7-10/2019 mal netto mesačný príjem 380,065 eur u iného zamestnávateľa. Okrem toho poberá plný invalidný dôchodok 263,60 eur. Keďže aktuálne je otec PN so zlomenou nohou a u nového zamestnávateľa pracuje s vyšším príjmom až od januára 2020, súd vychádzal z hlavne jeho inval. dôchodku 263,60 eur a z posledného príjmu v roku 2019, t.j. z sumy 380,065 eur. Čiže súd si ustálil ako pravidelný mesačný príjem u otca minimálne v sume 643,66, zaokrúhlene 644 eur. Tento príjem je vyšší než ktorý mal v roku 2006 pri poslednom rozhodovaní o výške výživného na dieťa.
26. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % (pri študentovi základnej školy) z príjmu otca deleno počet detí. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že 20 % z čistej mesačne mzdy otca predstavuje sumu 128,77, zaokrúhlene 129 eur. Samotný otec súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného na 120 eur, preto súd aj otcovu zvýšil výživné na 120 eur mesačne od 01.02.2020. Takto určené výživné považuje súd nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
27. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 01.02.2020, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 31.3.2020 v sume 140 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do
31.03.2020 z dôvodu, že rozhodoval 14.4.2020, t.j. do 15 dňa v mesiaci. ( K sume 140 eur dospel tak, že za mesiace február a marec 2020 sa výživné zvýšilo vždy o 70 eur, t. j. spolu 2 x 70 eur = 140 eur). Nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi splácať mesačne po 10 eur, lebo podľa názoru súdu v prvom rade je nutné platiť si bežné výživné. Pri určení splátok nedoplatku v takejto výške súd podporne prihliadal aj na to, že sám otec súhlasil s navrhnutou výškou výživného.
28. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.