Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/153/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: Groupama poisťovňa a.s., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko, konajúci na území Slovenskej republiky: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpenému: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 505,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05. apríla 2019, č.k. -245, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 505,34 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 26.07.2017 do zaplatenia, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkový stav zistený výsledkami vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa , , , , , v spojení s , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ""), a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 29.07.2016 na ceste medzi obcami Zbojné a Svetlice došlo ku škodovej udalosti, na ktorej mali účasť J. W.U. A. Z. L. G. N.: M. Q. M. C. A. Z. R. K. N.: I.. Vinníkom škodovej udalosti bola J. W.. Poškodené motorové vozidlo bolo na základe poistnej zmluvy poistené u žalobcu a vozidlo, ktoré škodovú udalosť spôsobilo, bolo poistené u žalovanej. Ku škodovej udalosti došlo spôsobom, aký popísali zúčastnené subjekty tejto škodovej udalosti. Uviedol, že žalovaný namietal, že k refundácii poistného plnenia nepristúpil z dôvodu, že popis vzniku škody a poškodenie vozidiel je technicky neprijateľné, vzhľadom na vznik a priebeh nehodového deja. Poukázal na to, že bolo zistené, že poškodenie na vozidle Citroën Berlingo malo dva mesiace pred touto predmetnou udalosťou inú poistnú udalosť a poškodenia, ktoré mali vzniknúť poistnou udalosťou, ktorá je predmetom pohľadávky žalobkyne voči žalovanej v tomto spore, sa stali na tomto motorovom vozidle pri predchádzajúcej poistnej udalosti, kde ku kolízii vozidiel došlo vzájomným pôsobením dvoch vozidiel. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zo žiadneho dokladu predloženého žalovaným, okrem správy likvidátora žalovaného na základe konzultácie, nevyplýva žalovaným tvrdená skutočnosť, že k škodovej udalosti a k poškodeniu motorového vozidla nedošlo pri dopravnej kolízii zo dňa 29.07.2016, nakoľko je to technicky nemožné. Žalovaný o tomto svojom tvrdení neprodukoval žiadny relevantný dôkaz, keď ním navrhnutý súkromný znalecký posudok v spore nepredložil a na vykonaní iných dôkazov

netrval. Naopak mal viacerými skutočnosťami a to najmä správou o nehode zo dňa 01.09.2016 č. ORPZ- HE-OPP4-48-2016 vydanú OR PZ v Humennom a z písomného vyjadrenia p. J. W.U. ako účastníčky škodovej udalosti a vodičky motorového vozidla Lada Niva, ktoré škodovú udalosť zavinilo, preukázané, že k škodovej udalosti došlo a že pri nej bolo poškodené motorové vozidlo Citroën Berlingo poistené u žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na správu likvidátora, dodal, že ide o pracovníka žalovaného. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že k poškodeniu motorového vozidla Citroën Berlingo, tak ako ho uvádza poškodená a vodička, ktorá nehodu zavinila, malo dôjsť v dôsledku inej, predchádzajúcej škodovej udalosti likvidovanej u žalobcu a poisťovne UNIQA, poisťovňa a.s., dospel k záveru, že tieto tvrdenia neboli taktiež preukázané. Samotná skutočnosť, že v predchádzajúcom období došlo k inej škodovej udalosti na poškodenom motorovom vozidle ešte sama osebe nepreukazuje, že pri ďalšej škodovej udalosti nebolo motorové vozidlo poškodené. Nakoľko mal za preukázané, že pri škodovej udalosti dňa 29.07.2016 došlo k poškodeniu motorového vozidla poisteného u žalobcu, ktoré bolo spôsobené prevádzkou motorového vozidla Lada Niva poisteného u žalovaného, ako aj skutočnosť, že žalobca plnil poškodenej žalovanú sumu vo výške 505,34 eur ako náhradu škody, vznikol žalobcovi regresný nárok voči žalovanému v uvedenej výške poskytnutého plnenia. Žalovaného preto zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 504,34 eur spolu s úrokom z omeškania ročne v zákonnej výške platnej v čase vzniku omeškania od 26.07.2017 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na svojej námietke, že poškodenia vozidla havarijne poisteného u žalobcu, ku ktorým malo dôjsť pri škodovej udalosti dňa 29. 07. 2016, sú technicky neprijateľné vzhľadom na vznik a priebeh popísaného nehodového deja zúčastnených vozidiel. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou technickou neprijateľnosti vzniku škodovej udalosti žiadnym spôsobom nevysporiadal. Poukázal na to, že predložil odborné vyjadrenie likvidátora podporené aj vyjadrením znalca, ktoré mal súd prvej inštancií vziať do úvahy a vysporiadať sa s týmito listinnými dôkazmi v konečnom rozhodnutí. Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Poukázal na to, že likvidátor je odborne spôsobilou osobou, ktorá má skúsenosti s likvidáciou škodových udalostí, a preto vyjadrenie likvidátora bolo potrebné v rozsudku zohľadniť pri posudzovaní nároku žalobcu, prípadne uviesť, z akého dôvodu tento dôkaz nebol zobratý do úvahy. Z odborného vyjadrenia likvidátora totiž vyplýva, že škodovú udalosť prešetroval aj so znalcom, o čom predložil záznam o konzultácii škodovej udalosti, pri ktorej konzultácii bol za znaleckú organizáciu Experta Group prítomný znalec Ing. Rastislav Jurina. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s posúdením znalca zo znaleckej organizácie, ktoré bolo založené do spisu. Záver o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia z dôvodu technickej neprijateľnosti poškodených vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti bolo preto v súlade s vykonaným prešetrovaním tejto škodovej udalosti. Žalobca žiadnym spôsobom nepoprel jeho tvrdenia o technickej neprijateľnosti vzniku škody na vozidle havarijne poistenom. Súd prvej inštancie sa priklonil na stranu tvrdení žalobcu a nezobral do úvahy jeho obranu. Hoci posúdenie technickej prijateľnosti vzniku škodovej udalosti dvoch vozidiel je otázkou odbornou, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako uviedli účastníci v správe o nehode pričom, on predložil odborné vyjadrenie likvidátora spolu so záznamom o konzultácii so znalcom. Rozsudok súdu prvej inštancie je preto nesprávny a nevychádza z vykonaného dokazovania. Mal za to, že jednoznačne preukázateľne spochybnil v konaní oprávnenosť nároku žalobcu a žalobcovi nevznikol regresný nárok za poskytnutú náhradu škody z povinného zmluvného poistenia vozidla údajného vinníka. Uviedol, že žalobca predložil správu o nehode, z ktorej vyplynulo, že vozidlo poškodenej havarijne poistené u žalobcu malo poškodenú prednú časť vozidla, pričom vozidlo údajného vinníka, ktoré bolo povinne zmluvne poistené, poškodené nebolo. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tvrdenia účastníkov škodovej udalosti sú správne, a preto zotrval na námietke o nedostatku príčinnej súvislosti škodovej udalosti so vznikom škody. Nebolo preukázané ani zavinenie vodiča vozidla povinne zmluvne poisteného za túto škodovú udalosť. Nárok žalobcu tak nebol preukázaný. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením splnenia predpokladov pre vznik regresného nároku žalobcu na zaplatenie náhrady z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného poisteného vinníka škodovej udalosti, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, po dôkladnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov ( v spojení s ) dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny záver, že žalobca preukázal splnenie predpokladov vzniku regresného nároku na náhradu škody voči žalovanému z povinného zmluvného poistenia vinníka škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla poškodenej havarijne poistenej u žalobcu. Svoje úvahy, pre ktoré žalobe vyhovel, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalovaného nie je; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (, ) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalovaným neboli uplatnené novoty ( ; nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesnej obrany), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky a zásadné argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ merita veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ,

7. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť strany alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia strany, ale ani o tom, že by boli nepravdivé. 8. Na základe dokazovania si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 v spojení s ); iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (, , ). Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. 9. Súd prvej inštancie dôkladne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov, ktoré považoval za rozhodujúce pre posúdenie v danej veci, riadil; nemožno mu vytýkať, že by hodnotil vykonané dôkazy svojvoľne či v rozpore s pravidlami logického myslenia a ani to, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo. Len odlišný

názor žalovaného na hodnotenie ním predložených listinných dôkazov, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. V danej veci súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou posúdil a uplatnil zodpovednosť sporových strán za splnenie si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia a jeho záver o neunesení dôkazného bremena žalovaným vo vzťahu k jeho procesnej obrane o technickej neprijateľnosti poškodení vozidiel, považoval odvolací súd za správny. 10. V posudzovanej veci bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného spoľahlivo preukázať, že popis vzniku škody a poškodenie vozidiel vzájomne nekorešponduje vzhľadom na priebeh nehodového deja a že k zisteným poškodeniam na vozidle Citroën Berlingo došlo inak. Na preukázanie svojej obrany žalovaný predložil správu likvidátora škodovej udalosti, ktorý sa v nej odvolával na konzultáciu so znalcom. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že na základe žalovaným predloženej správy likvidátora nemožno nepochybne (s istotou) vyvodiť, že ku škodovej udalosti dňa 29.07.2016 nedošlo tak, ako to žalobca preukázal popisom nehody jej účastníčkami a správou spísanou políciou o riešení škodovej udalosti. Túto spornú skutočnosť tak bol žalovaný povinný verifikovať aj ďalšími dôkazmi, ktoré by viedli k presvedčeniu o technickej neprijateľnosti nehodového deja z hľadiska poškodení vozidiel. V danej veci napokon nebolo žalovaným dôkazne podložené ani poškodenie vozidla Citroën Berlingo pri predchádzajúcej škodovej udalosti dňa 18.05.2016. 11. V danom prípade žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že ku škodovej udalosti došlo dňa 29.07.2016 tak ako to zhodne popísali jej účastníčky a potvrdila to aj policajná správa, a preto za tejto dôkaznej situácie došlo k presunutiu dôkazného bremena na žalovaného, aby preukazoval svojou procesnou aktivitou, že vozidlo bolo poškodené inak, resp., že bolo poškodené pri inej škodovej udalosti. 12. Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. V prejednávanej veci však výsledky hodnotenia dôkazov boli len podkladom pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že ku škodovej udalosti došlo deklarovaným spôsobom, avšak pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že tomu tak nebolo (k poškodeniu došlo iným spôsobom), a preto nemožno urobiť presvedčivý záver o pravdivosti verzie tvrdenej žalovaným. V takomto prípade potom postupoval súd prvej inštancie správne, keď vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech žalovaného tak, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania technickej neprijateľnosti poškodení vozidiel pri škodovej udalosti dňa 29.07.2016. 13. V danom prípade odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemožno považovať za nepreskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie uvádza podrobne skutkový stav, ktorý považoval súd prvej inštancie za rozhodujúci, stanoviská oboch procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Celkom jednoznačne z neho vyplýva, na ktoré skutkové okolnosti vzal zreteľ a na základe akých dôkazov a ich hodnotenia k svojim skutkovým zisteniam dospel, ako ich právne posúdil a ako sa vysporiadal s argumentáciou, na ktorej žalovaný založil svoju procesnú obranu v konaní, resp. prečo ju nepovažoval za dôvodnú a neprihliadol na ňu pri svojich záveroch. Proti týmto záverom mohol žalovaný náležite skutkovo, a najmä právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom; za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené žalovaným uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstať. 14. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalovaného, na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).