Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-43-2019.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Subarea
15CoP/43/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa: mal. L. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. F. XX, občana SR, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
- oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately A., o návrhu na pripustenie zapretia otcovstva, na odvolanie Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. X, F. U., zast. Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou AK Žiar nad Hronom proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. júna 2019, č. k.: 11Pc/15/2018 - 191, takto
rozhodol:
Odvolanie Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. X, F. U. o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Súd pripúšťa zapretie otcovstva, ktoré svedčí Y. U., nar. XX. XX. XXXX, voči maloletému L. U., nar. XX. XX. XXXX a určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme maloletého L. U., nar. XX. XX. XXXX. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. Okresný súd v záhlaví rozsudku uviedol, že návrh podáva mal. L. U. žalobca proti žalovaným: I/ C. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. F. XX, občianky SR, zast. AK Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, a II/ Y. U. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. X, F. U., zast. Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou AK Žiar nad Hronom, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom. 3. Označená žalovaná I/ je biologickou matkou maloletého, označený žalovaný II/ je otec zapísaný na rodnom liste maloletého na základe súhlasného vyhlásenia rodičov. Súd s nimi konal ako s účastníkmi konania. Z podaného návrhu vyplynulo, že právny otec - žalovaný II/, nie je biologický otec maloletého, čo vyplynulo zo znaleckého posudku, matka s ním žila po narodení dieťaťa asi 7 mesiacov. Po tom, ako právny otec zistil, že nie je biologickým otcom, začal matke dieťaťa fyzicky a psychicky ubližovať, na čo sa matka s dieťaťom od neho odsťahovala. Starostlivosť o dieťa matka zabezpečuje v súčasnosti s novým partnerom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Okresný súd vykonal dokazovanie, vypočul svedkov, matku aj právneho otca, ako aj svedka Y.. C. S., ktorý byť biologickým otcom maloletého. 4. Okresný súd vo veci rozhodol s poukazom na § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď návrhu vyhovel s poukazom na čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom záujem maloletého dieťaťa na pripustení zapretia otcovstva je prezentovaný predovšetkým argumentom zosúladenia matričného a biologického otcovstva, na ktorom má záujem aj dieťa, aj biologický otec. Hoci v konaní právny otec preukazoval, že najlepším záujmom maloletého dieťaťa je, aby on zostal zapísaný ako otec dieťaťa, pričom argumentoval vytvorenom citovou väzbou a starostlivosťou o maloletého, súd vzhľadom na výsledky dokazovania dal prednosť právu dieťaťa poznať svoj pôvod a skutočného biologického otca, s ktorým má maloleté dieťa vytvorený citový vzťah a s ním sa aj stretáva. 5. Proti rozsudku sa odvolal právny otec mal. dieťaťa Y. U. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, kde v rozsiahlom odvolaní napáda správnosť rozhodnutia a preukazuje svoju citovú väzbu s maloletým, starostlivosť oň, pričom tvrdí, že v najlepšom záujme mal. dieťaťa je, aby zostal v rodnom liste maloletého
zapísaný on ako otec. K odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá zotrvala na svojom názore uvedenom počas konania a ohradila sa voči osočovaniu zo strany právneho otca ako aj jeho tvrdeniam, ktoré označila za nepravdivé. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP odvolanie právneho otca označeného v rozsudku okresného súdu ako žalovaný II/ odmietol podľa § 386 písm. b) CSP. 7. Podľa 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. V prípade, ak je odvolanie podané osobou, ktorá nie je oprávnená na podanie odvolania, odvolací súd takéto odvolanie uznesením odmietne. 8. Úvodom odvolací súd chce poukázať na skutočnosť, že došlo v rozhodovanom prípade k zmene právnej úpravy, keď v minulosti žalobu na zapretie otcovstva podľa § 62 Zákona o rodine podával Generálny prokurátor proti všetkým, teda matke, otcovi i dieťaťu. Veci ohľadom určenia rodičovstva boli presunuté do mimosporových konaní, čím došlo aj k zmene v poňatí účastníkov takéhoto konania, ktorí nestoja v pozícii žalobcu a žalovaného, či spor medzi matkou a mužom, ktorý bol alebo má byť určený otcom dieťaťa, ale ich cieľom je riešenie pomerov dieťaťa. Z hľadiska terminológie sa preto používa buď pojem navrhovateľ, prípadne také označenie účastníkov, ktoré zodpovedá danému konaniu. Zrejme z tejto skutočnosti pramení základná chyba v konaní pred súdom prvej inštancie, keď matku a právneho otca označil opatrovník ako žalovaných a dieťa podávajúce návrh ako žalobcu, čo vôbec nezodpovedá novej koncepcii mimosporového konania. Okresný súd toto označenie nedôvodne prevzal, dokonca takto aj s účastníkmi nesprávne označenými aj konal. Podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 9. Z § 96 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. 10. Konanie o zapretie otcovstva má dve fázy konania, resp. sa podávajú dva návrhy. V danom prípade sa podávajú dva návrhy, a to návrh na prípustnosť zapretia otcovstva a návrh na zapretie otcovstva. Aktívne legitimovaným na podanie oboch návrhov je iba dieťa. Pokiaľ je dieťa maloleté, musí byť počas konania zastúpené opatrovníkom. V zmysle danej úpravy v minulosti podľa komentárov pasívne legitimovanými by boli rodičia dieťaťa, čo však za danej situácie nemožno akceptovať, keď došlo k zmene právnej úpravy, ako bolo vyššie uvedené, preto treba prihliadať predovšetkým na ustanovenie § 108 CMP. 11. Podľa § 108 ods. 4 CMP účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa. 12. Citované ustanovenie jednoznačne určuje, kto je účastníkom konania v prvej fáze v zmysle ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Ako vyplýva z komentára (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 395 s.) „účastníkom konania je iba dieťa. Dôvodom pre túto právnu úpravu je špecifický charakter konania, keď ide len o právo dieťaťa zaprieť otcovstvo po uplynutí lehôt jeho rodičom. Nie je dôvod, aby bolo postavenie účastníka priznané iným osobám, ktoré by tak mohli podávať opravné prostriedky a pod.. Rodičia dieťaťa sú potom účastníkom až prípadného konania o zapretie otcovstva, ak bolo podanie návrhu na zapretie otcovstva pripustené.“ 13. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. 14. Tomuto ustanoveniu zodpovedá právna úprava CMP v § 108 ods. 3, podľa ktorého účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté (druhá fáza konania). Okresný súd však rozhodoval o návrhu v prvej fáze, kde účastníkom konania je len maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom, potom ani právny otec ani matka nemajú postavenie účastníka konania a nemôžu podávať odvolanie voči rozhodnutiu. Ak takéto odvolanie podal právny otec v domnienke, že je účastník konania a je oprávnený na podanie odvolania, jeho odvolanie odvolací súd musel odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Toto právo bude mať až v druhej fáze, kde mu ust. § 108 ods. 3 CMP priznáva právo byť účastníkom konania. 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).