Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-363-2008.pdf
PDF · 68.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/363/2008
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému S. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, pre vymoženie pohľadávky 66,38 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Karasom, so sídlom Exekútorského úradu Sládkovičova 1423/7, Humenné, pod spisovou značkou EX 1455/08, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 07. 08. 2018, sp. zn. 5Er/363/2008, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi bolo dňa 29. 07. 2008 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5505 014786* pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 000,- Sk a trov exekúcie. Exekučným titulom je vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 26. 01. 2007, č. AA 1632375, vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru Spišská Nová Ves.
2. Uznesením zo dňa 07. 08. 2019, sp. zn. 5Er/363/2008 súd exekúciu zastavil a oprávnenej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,13 eura.
3. Proti predmetnému uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že súd nesprávne posúdil jej podanie ako návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnená predmetným podaním poukázala na to, že 10. 02. 2010 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu, čo je podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017 dôvodom na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti poukázal na zmenu zákona o priestupkoch a vypustenie lehoty na vykonanie exekučného titulu, čím sa právna úprava zákona o priestupkoch zosúladila s právnou úpravou Správneho poriadku. Zároveň uviedol, že podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ktorý aj náležite zdokladoval.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Preskúmaním napadnutého uznesenia zákonný sudca zistil, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná. Podanie oprávnenej zo dňa 30. 05. 2018 vyššia súdna úradníčka správne podľa obsahu posúdila ako návrh na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku nevyžaduje od oprávnenej, aby svoj návrh odôvodnila. Exekučné konanie ako konanie návrhové je totiž ovládané dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa v exekúcii nemôže pokračovať proti vôli oprávnenej. Exekučný poriadok síce neukladá oprávnenej povinnosť odôvodniť návrh na zastavenie exekúcie, avšak súd nemôže návrh oprávnenej zamietnuť, aj keď dôvody ňou uvádzané by neodôvodňovali zastavenie exekúcie bez návrhu.
11. Na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdeného uplynutia prekluzívnej lehoty nie je dôvod. V čase vydania exekučného titulu zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravoval v ustanovení § 88 ods. 1 trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie pokuty za priestupok, čiže súdny exekútor mohol za danej právnej úpravy vymôcť pohľadávku najneskôr do 10. 02. 2010. Zákonom č. 298/2008 Z. z. sa s účinnosťou od 01. 09. 2008 upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote, pričom v tomto zákone sa nenachádzajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali prípady začaté po 01. 09. 2008, keď exekučný titul bol vydaný pred týmto dátumom a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po tomto dátume. Nakoľko ide o procesné ustanovenie, platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach začatých po účinnosti zákona, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starých právnych predpisov, ak zákon v prechodných ustanoveniach neustanoví výnimky. Pokiaľ však ide o lehoty, platí zásada, podľa ktorej pre lehoty, ktoré v deň účinnosti novely zákona ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Iba v prípade, ak by starší zákon ustanovoval dlhšiu lehotu, lehota sa skončí v tomto neskoršom čase. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 298/2008 Z. z. vyplýva, že vypustením odseku 1 v ustanovení § 88 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, z čoho je zrejmé, že vypustenie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch sledovalo jednoznačný cieľ, a to aby vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty spadalo pod režim právnej úpravy zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ustanovenie § 73 ods. 3 správneho poriadku, ktoré upravuje lehotu, do ktorej je oprávnený subjekt povinný podať návrh na vykonanie exekúcie, a teda nie lehotu, v rámci ktorej musí dôjsť k vymoženiu pohľadávky, je preto potrebné na predmetnú vec subsidiárne použiť.
12. Účelom zmeny zákona tak nebolo dostať povinných do výhodnejšieho postavenia, ale zosúladenie rozdielnych právnych úprav. Ak by po takomto zosúladení naďalej plynula prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie, došlo by k bezdôvodnému zvýhodňovaniu povinných, ktorí včas nezaplatili pokutu za priestupok, oproti povinným, ktorí boli potrestaní za iný správny delikt.
13. Súd zároveň poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. 06. 2013, sp. zn. 6MCdo/12/2012. Oprávnená v iných obdobných návrhoch na zastavenie exekúcie síce odkázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 06. 2014, sp. zn. 5MCdo/2/2013, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri rovnakom právnom posúdení ako v skoršom spomínanom uznesení, súd dospel k inému záveru.
14. V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ by bola vymáhaná pohľadávka prekludovaná uplynutím troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. od 10. 02. 2010, oprávnená ju nemohla nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 01. 2017. V takom prípade by nedoručila dňa 17. 07. 2017 súdnemu exekútorovi oznámenie o postúpení pohľadávky a nesúhlasila by so vstupom do konania, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 20. 09. 2017, sp. zn. 5Er/363/2008, právoplatným 19. 01. 2018.
15. Oprávnená podala návrh na zastavenie exekúcie na základe nesprávneho právneho posúdenia, čím zavinila zastavenie exekúcie. Súd jej preto v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017 uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelné trovy exekúcie. Na základe uvedeného súd sťažnosť oprávnenej zamietol ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.