Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoP-9-2020.pdf
PDF · 81.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanúskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestneného B.. W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., I.. C. XXX, v zdravotníckom zariadení, zastúpeného opatrovníkom L. M., za účasti R. nemocnice s poliklinikou F. D. U. S. S., so sídlom S. S. C.. L. O. 1, Y. : XX XXX XXX, II. M. klinika O., J. k nemocnici 1, XXX XX S. S., o odvolaní R. nemocnice s poliklinikou F. D. U. S. S. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Pu/3/2020-18 zo dňa 17. 03. 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Umiestnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd vyslovil, že prevzatie B.. W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., I.. C. XXX, do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné. Okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CMP, podľa ktorého ustanovenia súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, s názormi lekára a po vykonaní výsluchu umiestneného dospel k záveru, že u umiestneného neboli splnené podmienky na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia vyžadované v ustanovení § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ustanovenia informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Súd nezistil, že by umiestnený ohrozoval seba alebo svoje okolie alebo, že by hrozilo vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu. Zistil, že vo vzťahu k ohrozovaniu svojho okolia ošetrujúci lekár uviedol, že pod vplyvom ochorenia umiestneného, ktoré sa nebude liečiť, môže sa ochorenie zhoršiť, tak aj prejaviť v rôznej sile, umiestnený môže v podstate pod snahou ochrániť svoju rodinu konať nejako skratovo, pričom pacient je aj držiteľom zbrojného pasu. Uvedené tvrdenie však súd považoval len za tvrdenie vo forme hypotéz a domnienok, ktoré nie sú ničím doložené. Tiež zdôraznil, že ohrozovanie okolia musí byť dané v čase prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, resp. bezprostredne pred hospitalizáciou. Prevzatie do zariadenia nemožno odôvodniť tým, že u umiestneného môže dôjsť ku skratovému konaniu a je držiteľom zbrojného preukazu. Vo vzťahu k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta v prípade premeškania liečby ošetrujúci lekár nedostatočne uviedol, akým spôsobom by sa jeho stav zhoršil, aká porucha správania by sa prejavila a s akým následkom. Súd taktiež poukázal na uplatňovanie zásady „in dubio pro reo“ , t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného (v danom prípade umiestneného), ktorú zásadu v tomto konaní taktiež aplikoval.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote R. nemocnica s poliklinikou F. D. U. S. S.. Tvrdila, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že Mgr. W. U. bol prijatý „na našu kliniku“ dňa 12. 03. 2020 s diagnostickým záverom akútnej polymorofnej psychotickej poruchy s dopadom na jeho emočné prežívanie, správanie aj konanie. Na základe zistených údajov (od príbuzných, kolegov), ale aj na základe samotného psychiatrického vyšetrenia a ďalšieho krátkeho sledovania pacienta na klinike, možno konštatovať, že uvedená porucha sa rozvíja dlhodobejšie, prejavuje sa najmä zvýšenými v.s. bludne motivovanými religióznymi aktivitami, pocitmi prenasledovania, závažnými štrukturálnymi poruchami myslenia, vysokou intrapsychickou tenziou a vysokou úzkosťou, poruchami spánku, narušeným kontaktom s realitou, pričom pri ďalšom neliečení uvedených príznakov sa tieto budú ďalej prehlbovať a hrozí riziko jeho nepredvídateľného auto i heteroagresívneho konania, v dôsledku ktorého sa pacient stáva nebezpečný a ohrozuje nielen seba, ale aj svoje okolie. Pacient bol aj psychodiagnosticky vyšetrený, pričom aj toto vyšetrenie potvrdzuje prítomnosť závažnej psychotickej duševnej poruchy. Ambulantná liečba je v tomto štádiu nepostačujúca a v podstate i nerealizovateľná, pacient napriek odporúčaniam, aby sa liečil, nebude toto rešpektovať. Uznesenie okresného súdu žiadali zmeniť a rozhodnúť, že prevzatie B.. W. U. do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
3. Obec M. v písomnom vyjadrení k veci uviedla, že B.. W. U. žije v obci v rodinnom dome so svojimi rodičmi a svojou rodinou, je ženatý, otcom troch detí. O svoju rodinu sa riadne stará a vedie usporiadaný život. Obci nie sú známe priamo žiadne okolnosti, ktoré viedli k umiestneniu menovaného v zdravotníckom zariadení. Po obdržaní odvolania zo strany R. nemocnice s poliklinikou F. D. U. S. S., má však za to, že ak z prevedeného psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že hrozí riziko jeho nepredvídateľného auto a heteroagresívneho konania, v dôsledku ktorého sa pacient potenciálne môže stať nebezpečný a ohrozuje nielen seba, ale aj svoje okolie, je potrebné menovaného podrobiť hlavne ďalšej diagnostike a prípadnej liečbe.
X. Mgr. W. U. v písomnom vyjadrení k odvolaniu, opísal okolnosti za akých sa dňa 12. 03. 2020 dostavil na Odbor kriminálnej polície v S. a okolnosti, ktoré viedli k jeho umiestneniu v zdravotníckom zariadení. Tvrdil, že doposiaľ nebola podrobnejšie vypočutá jeho najbližšia osoba - manželka. Uviedol, že je praktizujúci veriaci, a že jeho rozrušenie vyplynulo zo skutočnosti, že manželku prostredníctvom online komunikácie obťažoval jemu neznámy muž. S manželkou žijú usporiadaný rodinný život v kruhu ich najbližších rodinných príslušníkov, nikdy nemal poruchy spánku, čo môže dosvedčiť aj jeho manželka, nepociťuje stavy úzkosti, nikdy neohrozil seba ani svoje okolie, ani nepociťoval sklony k agresivite alebo násilnému správaniu. Je veselej povahy a má rád humor. Dodŕžal odporúčania kliniky, a to tým, že sa hlásil u obvodného lekára a ambulantného psychiatra, a taktiež došlo k osobným rozhovorom s uvedenými lekármi a dodržaniu ich odporúčaní. Do dnešnému dňa mu nebolo vysvetlené jeho násilné obmedzenie osobnej slobody. Podľa jeho názoru súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vyšlo zo správneho posúdenia veci. Tvrdenia kliniky sú len vo forme domnienok a hypotéz.
5. K svojmu vyjadreniu umiestnený pripojil aj písomné vyjadrenie manželky, z ktorého vyplýva, že nikdy nebol agresívny a násilnícky, ani voči manželke, ani voči deťom. Obaja s manželom sú veriaci, chodia s deťmi na sväté omše, na duchovné obnovy. Manželka žiadala, aby už nedošlo k oddeleniu jej manžela od rodiny, pretože pre ženu s tromi deťmi je neuveriteľne náročné zastávať rolu matky aj otca a zabezpečovať chod domácnosti.
6. Umiestnený v ďalšom písomnom vyjadrení k odvolaniu (ktoré podal prostredníctvom jeho vtedajšej právnej zástupkyne) uviedol, že odvolateľ nepredložil žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by smeroval k zmene skutkového stavu, resp. okolností rozhodujúcich v čase vydania napadnutého uznesenia, odvolacie argumenty neobsahujú ani jeden nový dôkaz, ktorý by smeroval k revízii naplnenia zákonných podmienok a existencie skutkových okolností odôvodňujúcich vyslovenie prípustnosti prevzatia Mgr. U. do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu. Opakované všeobecné tvrdenia o hrozbe rizika nepredvídateľného správania sa ostali iba v rodine predpokladov, hypotéz, špekulácií, bez preukázania uvedených tvrdení ďalšími konkrétnymi dôkazmi. Súd sa so všetkými dôkazmi zabezpečenými do spisu náležite vysporiadal a svoje rozhodnutie precízne a vyčerpávajúco odôvodnil. Uznesenie okresného súdu žiadal ako vecne správne potvrdiť.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a uznesenie okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Okresný súd jasne a zrozumiteľne v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, z akého dôvodu dospel k právnemu názoru, že v súdenej veci neboli splnené podmienky na umiestnenie Mgr. U. do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na ktoré by už nebol prihliadol súd pri vydaní napadnutého uznesenia, so všetkými námietkami vyslovenými v odvolaní sa okresný súd v napadnutom uznesení náležite vysporiadal a uvádzanie akýchkoľvek ďalších dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu by bolo vlastne len opakovaním dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.
9. Umiestnený bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a v odvolaní si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol o povinnosti nahradiť trovy konania v súlade s ust. § 57 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v zmysle ust. § 2 ods. 1 tohto zákona v spojení s ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd tak rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Odvolací súd záverom len dodáva, že aj keď umiestnený už bol zo zdravotníckeho zariadenia prepustený, nebráni to tomu, aby bol naďalej ambulantne sledovaný a aby boli vykonávané ďalšie jeho psychologické vyšetrenia s tým, že v prípade preukázateľných znakov duševnej poruchy spojených s nebezpečím ohrozenia seba, okolia alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, je možné ho opätovne hospitalizovať, či už s jeho súhlasom alebo bez neho (viď aj bod 15. odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie).
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).