Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-47-2008.pdf
PDF · 68.05 KB
Case nature
Subarea
2Er/47/2008
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava 814 52, IČO: 00492736, práv. zast. JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava, proti povinnému: neb. S. Z., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom K. XX, XXX XX N. F., o vymoženie 23,47 eur (707,- Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Usačevovi so sídlom Exekútorského úradu Lehotského 4, 811 06 Bratislava n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 6. 2. 2008 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1Ro 273/99 zo dňa 16. 11. 1999. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia sumy 23,40 eur (707,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súd vydal dňa 7. 2. 2008 súdnemu exekútorovi poverenie pod číslom 5710 012743*.
3. Dňa 17. 8. 2009 súdny exekútor tunajšiemu súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko povinný dňa XX. X. XXXX zomrel a majetok po ňom bol prejednaný osvedčením o dedičstve č. k. 1D 433/2006. Dňa 29. 7. 2013 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Súdny exekútor zároveň súdu uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 54,00 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vzhľadom na citovanú zákonné ustanovenia a skutočnosť, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu zastavil.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP kľúčové zistiť, ktorý z účastníkov konania z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo oprávnený v exekučnom konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal návrh na vykonanie exekúcie späť s tým, aby súd exekučné konanie zastavil. Oprávnený späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu procesne zavinil zastavenie konania, keďže bližšie nešpecifikoval dôvod svojho späťvzatia, a teda oprávnený by mal povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
15. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
16. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal trovy vo výške 54,00 eur, s ktorých priznaním súhlasil oprávnený vo svojom návrhu na zastavení exekúcie, nakoľko súdny exekútor nereagoval na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 18. 6. 2019 a na základe ktorej bol vyzvaný na presnú špecifikáciu takto uplatnených trov. Súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, na základe čoho si súdny exekútor uvedenú sumu uplatňuje. Navyše bol súdom upozornený, že v prípade, že uvedené rovy nešpecifikuje v stanovenej lehote súd bude mať za to, že si ich neuplatňuje.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.