Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6To-28-2020.pdf
PDF · 96.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/28/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča v trestnej veci obžalovaného Z. H., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 03.02.2020, č. k. 8T/96/2019-748, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.04.2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Z. H. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Z. H. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
si v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v Bratislave od doposiaľ neustálenej osoby dňa 13.08.2019 zadovážil omamnú látku, konkrétne heroín, ktorú následne u seba prechovával s úmyslom ďalšieho predaja, túto látku sčasti aj užil, následne túto látku prevážal osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat, EČV: PN 919 DM, ktorého vodičom bola H. G., do mesta Piešťany, pričom uvedené vozidlo bolo dňa 13.08.2019 v meste Piešťany zastavené a kontrolované hliadkou príslušníkov PZ, kde na výzvu Z. H. dobrovoľne vydal 1 ks igelitové vrecúško s hnedým práškom, pričom podľa znaleckého skúmania sa vo vrecúšku nachádzal práškový materiál s celkovou hmotnosťou 14,131 gramov, s priemernou koncentráciou 8,2 percenta hmotnostných diacetylmofrínu, obsahujúce 1.159 mg absolútneho diacetylmorfínu (heroínu), čo predstavuje minimálne 77 bežných jednotlivých dávok drogy, a pri následnej domovej prehliadke zo dňa 13.08.2019 mu bolo zaistené v rodinnom dome v obci G., okres Piešťany, na ulici N., súpisné číslo XXXX, konope s upotrebiteľnou hmotnosťou 666 mg, s priemernou koncentráciou 11,00 percenta hmotnostných THC, obsahujúce 73 mg THC, čo predstavuje minimálne 2 bežné jednotlivé dávky drogy a konope s hmotnosťou 68 mg, s priemernou koncentráciou THC 18,50 percenta hmotnostných THC, obsahujúce 13 mg THC, čo predstavuje minimálne 1 bežnú jednotlivú dávku drogy, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú heroín (diacetylmorfín) a rastliny rodu Cannabis (konope) zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, pričom obžalovaný Z. H. bol rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 20.03.2019, sp. zn. 1T/22/2019 odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému bol uložený ochranný dohľad vo výmere 3 roky. A podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí zaistených pri domovej prehliadke dňa 13.08.2019 na ul. N. XX v K. a to: kovová gravírovaná tabatierka (označená ako stopa č. 1), kovová valcovitá drvička s priemerom cca 3,9 cm a výškou 2,9 cm „REMO“ (označené ako stopa č. 2), čierna digitálna váha „MOMERT model 6000“ (označené ako stopa č. 3), 1 ks papierová skladačka (označená ako stopa č. 4), 3 ks alobalovej skladačky (označené ako stopy č. 5, 6 a 7), mikroténové vrecko s alobalovými vreckami (označené ako stopa č. 8), čajová lyžička (označená ako stopa č. 9), vecí vydaných obžalovaným dňa 13.08.2019 a to: plastové vrecko s uzáverom a igelitové vrecko (označené ako stopa č. 1), čajová lyžička, 2 ks injekčných striekačiek, mobilný telefón bielej farby zn. HUAWEI a vecí zaistených pri prehliadke motorového vozidla zn. Volkswagen PASSAT ev. č. PN919DM dňa 13.08.2019 a to: plastový sáčok (označený ako stopa č. 1) a alobalová skladačka (označená ako stopa č. 2).
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, okresný súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Okresný súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, okresný súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom oparení.
Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný si zadovážil heroín v množstve minimálne 77 bežných jednotlivých dávok drogy a doma prechovával konope v množstve minimálne 3 bežné jednotlivé dávky drogy, pričom užívateľom heroínu je už 18 rokov, užíva ho vo väčších množstvách a je na ňom a ďalších psychoaktívnych látkach závislý. Okresný súd argumentoval, že obžalovaný si obstaral drogy v prvom rade pre vlastnú potrebu, nakoľko je od nich dlhodobo závislý, konzumoval ich vo vysokých dávkach, pričom dobrovoľné ani nariadené liečenia u neho nesplnili účel. Obžalovaný si výdavky na obstaranie drog hradil tým, že tieto predával priamym konzumentom, keďže okrem finančnej pomoci od matky, nemal žiadny príjem. Okresný súd nemal preukázané, že by motívom jeho konania bola zištnosť, nakoľko podľa vyjadrenia matky mal obžalovaný dlhy a sama mu finančne prispievala a nechala ho bývať doma.
Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, okresný súd zistil, že obžalovaný už v prípravnom konaní detailne opísal okolnosti skutku, k tomuto sa priznal a oľutoval ho. Psychoaktívne látky užíva viac ako 20 rokov a heroín 18 rokov, na ktorom je silno závislý, pričom v dôsledku chuti po droge v kombinácii s jeho impulzivitou boli ovládacie schopnosti obžalovaného ako uviedla znalkyňa v posudku znížené, i keď len nepodstatne. Obžalovanému zabezpečovala distribúcia heroínu prístup k nemu po finančnej stránke, keďže iný príjem nemal a bol na ňom silno závislý. U obžalovaného je potrebné v prvom rade docieliť podľa názoru okresného súdu zmenu postoja k užívaniu heroínu a ďalších psychoaktívnych látok, čomu by mal napomôcť aj výkon trestu, kedy nebude mať prístup k psychoaktívnym látkam, pričom okresný súd mal za to, že výkon minimálne 10 ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody v tejto veci, prihliadnuc na skutočnosť, že skutku sa dopustil v skúšobnej dobe a bude rozhodované o jeho neosvedčení a vykonaní 3 ročného trestu, nie je nevyhnutý pre ochranu spoločnosti a možnosť nápravy obžalovaného, prihliadnuc aj na skutočnosť, že si heroín zabezpečoval v prvom rade pre vlastnú potrebu, pričom z dôvodu chuti po droge boli jeho ovládacie schopnosti aj z časti znížené, i keď vo forezne nevýznamnej miere. U obžalovaného, ktorý mal vytvorené pracovné návyky, keďže bol zamestnaný je podstatné, aby prehodnotil vlastnú konzumáciu psychoaktívnych látok, a potom je šanca, že sa opätovne takejto protiprávnej činnosti nebude dopúšťať.
Okresný súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin
úprimne oľutoval a v § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže už v prípravnom konaní podrobne opísal okolnosti skutku a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného okresný súd zistil jednu uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený, pričom okresný súd prihliadol len na nepodmienečné odsúdenia za krádeže z roku 2007, aj keď od týchto už uplynul dlhší čas, avšak týkali sa majetkovej trestnej činnosti a tá s drogovou trestnou činnosťou úzko súvisí. V rámci priťažujúcej okolnosti okresný súd nezohľadňoval odsúdenia za drogovú trestnú činnosť z roku 2018 a 2019, nakoľko okolnosť, že už bol za zločin podľa § 172 Trestného zákona odsúdený, je kvalifikačným znakom v danom skutku, pričom rozsudkom z roku 2019 bol ukladaný súhrnný trest. Vzhľadom na to, že odsúdenie za zločin podľa § 172 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/22/2019, je zákonným znakom trestného činu v tomto konaní, okresný súd s poukazom na § 38 ods. 1 Trestného zákona nezvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o polovicu podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona.
Vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, potom per analogiam s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ukladal obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017).
Okresný súd v danom prípade využil mimoriadne zníženie trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, a to prihliadnuc na skutočnosť, že prvoradým motívom páchania drogovej trestnej činnosti obžalovaným bola vlastná rozvinutá závislosť od psychoaktívnych látok, ktorú liečením nedokázal zvládnuť. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na § 39 ods. 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda z 10 rokov na 6 rokov a 8 mesiacov. Zohľadniac všetky vyššie uvedené okolnosti skutku, ako aj dlhodobú rozvinutú závislosť obžalovaného od psychoaktívnych látok, mal okresný súd za to, že pre prevýchovu a nápravu obžalovaného, ktorý nebude mať vo výkone trestu prístup k psychoaktívnym látkam, aj pre ochranu spoločnosti, keďže si heroín a ďalšie psychoaktívne látky zabezpečoval v prvom rade pre vlastnú potrebu, bude postačovať aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Trest ešte kratšieho trvania ako navrhla obhajoba vo výmere 6 rokov, by podľa okresného súdu nemal na obžalovaného dostatočný výchovný účinok, keďže súd pre neúčelnosť obžalovanému neukladal súčasne ochranné liečenie, ktoré by mohlo viesť k liečbe závislosti a následne aj k tomu, aby sa obžalovaný už na aktivitách spojených s psychoaktívnymi látkami nepodieľal, keďže ich nebude sám užívať. Okrem toho obžalovanému boli už dvakrát podmienečné tresty v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou ukladané, avšak ani plynúca skúšobná doba ho neviedla k tomu, aby si drogy neobstarával, pričom tohto skutku sa dopustil ani nie pol roka po začatí plynutia skúšobnej doby vo veci Okresného súdu Dunajská Streda, preto okresný súd trest kratšieho trvania obžalovanému neukladal, ani po zohľadnení prípadnej premeny podmienečného trestu na nepodmienečný v konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/22/2019.
Keďže okresný súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, mal ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písmeno b) Trestného zákona, avšak so zreteľom na závažnosť trestného činu, oľutovanie trestnej činnosti ako aj mieru narušenia obžalovaného, ktorý doposiaľ bol vo výkone trestu odňatia slobody len kratšiu dobu za majetkovú trestnú činnosť, mal okresný súd za to, že náprava obžalovaného bude dostatočne zabezpečená aj v ústave so stredným stupňom stráženia, do ktorého ho zaradil.
Okresný súd obligatórne s poukazom na § 76 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému aj ochranné opatrenie vo forme ochranného dohľadu, v rámci ktorého bude obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Ochranný dohľad bol obžalovanému uložený v trvaní 3 rokov, teda v maximálnej dĺžke, prihliadnuc na potrebu čo najdlhší čas po výkone trestu sledovať správanie obžalovaného, aby sa nevrátil k doterajšiemu spôsobu života, keďže mu ochranné liečenie ukladané nebolo.
Vo vzťahu k zaisteným veciam pri domovej prehliadke, prehliadke motorového vozidla a vydaným obžalovaným, kde mal okresný súd z vykonaného dokazovania preukázané, že tieto veci patria obžalovanému a tieto použil na spáchanie trestného činu, alebo boli na jeho spáchanie určené, ako
mobilný telefón, čajové lyžičky a rôzne nádoby a obaly na drogy, ktoré sú špecifikované vo výroku rozsudku, rozhodol napokon aj o treste prepadnutia veci.
S ohľadom na závery znaleckého dokazovania, kedy znalkyňa pre neúčelnosť nenavrhla uložiť protitoxikomanické liečenie, okresný súd obžalovanému takéto liečenie neukladal.
Na záver okresný súd uviedol, že obžalovaný bude nútený vo výkone trestu abstinovať od psychoaktívnych látok a za dobu výkonu trestu by mal prehodnotiť svoj postoj k užívaniu týchto látok, nakoľko ak po výkone trestu bude tieto látky užívať, opätovne sa dostane do prostredia distribútorov drog a hrozí u neho recidíva, nielen vo vzťahu ku konzumácii drog, ale aj vo vzťahu k ich distribúcii.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste a uviedol, že okresný súd nesprávne preferoval represívny charakter trestu a záujem na generálnej prevencii. Obžalovaný viackrát prejavil vďačnosť, že je vo väzbe a urobil tak najmä vzhľadom na skutočnosť, že z pasce drogovej závislosti dlhodobo nebol schopný sa sám dostať. Žiadal, aby krajský súd zvážil či okrem rodiny a širšieho sociálneho okolia obžalovaného nezlyhali aj príslušné štátne orgány. Trest odňatia slobody podľa neho slúži aj ako akási neúplná a nepravá náhrada liečenia. Z hľadiska možnosti dosiahnuť prostredníctvom značne vysokých trestov odňatia slobody aj formy náhrady liečenia a pomoci drogovo závislým páchateľom je správne, ak je trest vo výmere vysoký, avšak je podľa neho otázna proporcionalita týchto vysokých trestov vo vzťahu k obdobiu, ktoré je potrebné , aby sa drogovo závislému páchateľovi reálne a najmä trvalo pomohlo. Vyslovil názor, že páchateľa neprimeraná výmera trestu odňatia slobody nemôže v budúcej abstinencii nemotivovať. Existuje tak podľa neho obava, že funkcia trestu v oblasti individuálnej prevencie nebude naplnená. Z hľadiska osoby obžalovaného, jeho postoju k trestnej činnosti a zjavnej snahy o nápravu a zjavnej snahy o abstinenciu od návykových látok, jeho pomerov ako aj z hľadiska páchania trestného činu, keď drogy distribuoval v malom množstve a len iným drogovo závislým osobám, má za to, že výmera uloženého trestu je neprimeraná. Žiadal, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok Okresného súdu Piešťany podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v časti výroku o treste odňatia slobody zrušil a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného predniesol končený návrh v súlade s písomným odôvodnením odvolania a zdôraznil, že na nápravu obžalovaného podľa jeho názoru postačí trest kratšieho trvania. Obžalovaný zdôraznil, že jeho klientmi, ktorým predával drogy, boli drogovo závislé osoby, ktoré ho v podstate naučili drogovať.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného H. nie je dôvodné.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zároveň dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného (pri výmere trestu však pochybil) a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého (v tomto prípade mierneho) trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne v tomto smere aplikoval poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, § 36 písm. n) Trestného zákona, ako i priťažujúcu okolnosť v súlade s § 37 písm. m) Trestného zákona. Zároveň okresný súd správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona.
K aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného poriadku treba uviesť, že ide o možnosť a nie povinnosť pristúpiť analogicky k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako je tomu pri schválení dohody o vine a treste. Len samotné priznanie nie je dôvodom na aplikáciu tohto ustanovenia. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu pokiaľ okresný súd využije možnosť a aplikuje ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, t. j. mimoriadne zníži trest obžalovanému, musí si túto aplikáciu aj dostatočne odôvodniť. Aj pri schválení dohody o vine a treste je úlohou súdu
prvého stupňa, aby sa zaoberal primeranosťou trestu a schválil ju (okrem iného) iba vtedy, ak trest považuje za primeraný. Okresný súd nemôže mimoriadne znížiť trest obžalovanému len preto, že sa tento k spáchaniu skutku priznal. Okresný súd musí uviesť, prečo práve trest kratšieho trvania, teda trest uložený obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom považuje za zákonný, dôvodný, primeraný, spravodlivý a zodpovedajúci tak požiadavke individuálnej a generálnej prevencie.
Je pravdou, že okresný súd sa veľmi podrobne zaoberal dôvodmi, prečo toto ustanovenie aplikoval. Je nadbytočné pre absenciu odvolania prokurátora so závermi okresného súdu polemizovať. Odvolací súd však pripomína, že obžalovaný je recidivistom, ktorý mal možnosť ochranné protitoxikologické liečenie ústavné absolvovať už v minulosti, avšak muselo dôjsť k ukončeniu liečenia, nakoľko účel nebolo možné dosiahnuť. Je zrejmé, že zlyhal práve obžalovaný a nie štátne orgány, ako sa mylne domnieval obžalovaný. Skutočne však vzhľadom na rozsah činu a osobu obžalovaného je trest uložený rozsudkom súdu prvého stupňa neprimerane mierny.
Správne ale okresný súd postupoval, keď podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Pokiaľ obžalovaný žiadal uložiť miernejší trest a teda v podstate žiadal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže vzhľadom na aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou 6 rokov a 8 mesiacov, treba uviesť, že odvolací súd v tomto prípade nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu a ani žiadne výnimočné pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali tento postup, pretože okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska naposledy označeného ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.).
Odvolací súd nemohol obžalovanému uložiť trest vyšší, pretože prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal. A preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného Z. H. podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.