Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Pc/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci navrhovateľov: 1/ I. T., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX I.G. XXX a 2/ maloletej K. T., K.. X.X.XXXX, O. XXX XX I. XXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, proti domnelému otcovi V. W.S., K.. XX.X.XXXX, O. W. XXX, XXX XX I., v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. U r č u j e , že V. W.S., K.. XX.X.XXXX j e o t c o m maloletej K. T.Á., K.. X.X.XXXX z matky I. T., K.. XX.X.XXXX.

II. Maloletú K. T., K.. X.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky I. T., K.. XX.X.XXXX, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. V. W., K.. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletú K. T., K.. X.X.XXXX výživné vo výške 100,- € mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu 6.6.2019.

IV. Splatné výživné za obdobie od 6.6.2019 do 15.4.2020 spolu vo výške 1.083,33 € j e V. W., K.. XX.X.XXXX p o v i n n ý uhradiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

V. V. W., K.. XX.X.XXXX j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou K. T., K.. X.X.XXXX každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, ktorá j e p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť.

VI. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa, sa návrhom podaným na súde dňa 6.6.2019 domáhala určenia, že V. W., K.. XX.X.XXXX, je otcom jej maloletého dieťaťa K. T., K.. X.X.XXXX, nakoľko v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s ním. S domnelým otcom sa spoznala pred dvoma rokmi, od uvedenej doby sa s ním stretávala, došlo medzi nimi i k viacerým pohlavným stykom. Otcovstvo voči dieťaťu zapieral. Na súd za účelom uznania otcovstva sa nedostavil. Komunikácia medzi nimi nie je žiadna. Otec sa s dieťaťom nekontaktuje, nezaujíma sa oňho, od narodenia ho nevidel. Požadovala zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti a uložiť domnelému otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 130,- € mesačne, počnúc dňom jeho narodenia. Na pojednávaní dňa 15.11.2019 uviedla, že domnelému otcovi oznámila, že je tehotná, ten jej však začal nadávať, preto mu potom nepovedala, že dieťa sa narodilo. To, čo uviedla pri šetrení

pomerov Q. I., že otec platí výživné a s dieťaťom sa vonku na prechádzkach stretáva, si vymyslela, pretože nechcela, aby mal zle. Nič z toho nie je pravda. Na ďalšie pojednávania sa nedostavila, na opakované výzvy súdu nereagovala, v konaní zostala ďalej nečinná.

2. Navrhovateľkou označený domnelý otec V. W. sa prvýkrát vyjadril k návrhu až na pojednávaní dňa 15.11.2019, keď uviedol, že s návrhom čo do určenia otcovstva súhlasí, za otca dieťaťa sa považuje, má záujem o dieťa, stretávať sa s ním, nie je mu to však dovolené. K súhlasnému vyhláseniu rodičovstva na matričnom úrade nedošlo z dôvodu, že o narodení dieťaťa sa dozvedel až po 9 mesiacoch. Vyjadril súhlas i so zverením dieťaťa matke. Nesúhlasil však s výškou výživného, nakoľko je nezamestnaný, bez príjmu. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 7.2.2020 predmet konania rozšíril, keď požadoval i úpravu styku s maloletým dieťaťom, a to každý druhý víkend na pár hodín, v prítomnosti matky. V rámci svojho výsluchu uviedol, že za otca dieťaťa sa považuje, otcovstvo uznáva, s návrhom v tomto smere súhlasí. Vzdelanie má stredoškolské, bez maturity, nevie si nájsť prácu, ktorú si hľadá v celom žilinskom kraji. Nie je evidovaný ani na úrade práce a nepoberá ani dávku v nezamestnanosti, či inú dávku. Naposledy bol zamestnaný asi v roku 2013, pracovný pomer bol však s ním ukončený, dohodou, nakoľko mali preňho málo práce. Šlo o nemeckú firmu sídliacu v Č., názov si nepamätal. V súčasnosti nemá žiaden zdroj príjmu, stará sa o zdravotne ťažko postihnutého otca, ktorý poberá dôchodok z Českej republiky vo výške zhruba 700 - 800,- € mesačne. Opatrovníka mu nerobí oficiálne, nakoľko im vymerali len 50,- € na mesiac. Keby chcel ísť do práce, za túto sumu by mu nik opatrovať otca nechcel. Zatiaľ sú všetky výdavky spojené s jeho bývaním, stravou a podobne uhrádzané z dôchodku jeho otca, s ktorým žije. Býva s ním v byte, ktorého polovicu vlastní otec a druhú polovicu spolu s domnelým otcom vlastnia ešte jeho dve sestry. Iné nehnuteľnosti, či hnuteľné veci väčšej hodnoty, ale ani motorové vozidlo, nevlastní. Vyjadril, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť 100,- € mesačne na dieťa. Prejavil snahu zamestnať sa. Zdravotný stav má dobrý. Tiež uviedol, že dcéru videl asi dvakrát, prvýkrát keď mu to oznámila sociálna pracovníčka, ešte pred uvedeným konaním a druhýkrát cez Vianoce 2019, na štedrý deň, z matkinej iniciatívy. Matke v priebehu konania viackrát telefonoval a žiadal ju, aby s ním šla na matriku. Povedal jej aj to, že by sa chcel s dieťaťom stretávať, čo podľa nej však neprichádza do úvahy.

3. Kolízny opatrovník v uvedenom konaní šetril pomery v rodine maloletého dieťaťa, a to opakovane, i v nadväznosti na rozšírený predmet konania zo strany domnelého otca, ktorý sa dožadoval i úpravy styku s dieťaťom, vo vzťahu ku ktorému otcovstvo od počiatku uznával. Kolízny opatrovník v rámci svojich správ, ale i ústnych prednesov na pojednávaní, uviedol, že sa opakovane snažil skontaktovať s matkou maloletého dieťaťa, spočiatku najmä telefonicky, avšak bezúspešne, v nadväznosti na čo musel vykonať osobnú návštevu matky a maloletého dieťaťa s tým, že matka mu povedala, že nemá čas dvíhať telefón, nakoľko sa stará o dve maloleté deti. Kolízny opatrovník opakovane žiadal matku, aby spolupracovala, aby sa v nadväznosti na záujem zo strany domnelého otca dostavila i na matričný úrad učiniť súhlasné vyhlásenie rodičov a následne i na pojednávanie, k čomu však nedošlo. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka maloletého dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa spolu vo výške 240,- € mesačne. Finančne, ale aj so starostlivosťou o dieťa, jej pomáha stará matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou, ktorá s nimi žije v spoločnej domácnosti. Matka maloletej sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že dieťa je zdravé, máva len bežné ochorenia. Otec výživné nezasiela, doposiaľ dieťa videl asi 3-krát. Z ich vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodilo dokonca ďalšie dieťa, W.K. T., ktorý je rovnako zdravý. V rámci záverečného prednesu po vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník navrhol v prípade určenia otcovstva zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky, ktorá sa fakticky o neho i stará a uložiť otcovi dieťaťa plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- € mesačne s tým, že splatné výživné, ktoré vzniklo od podania návrhu, by mohol hradiť i v splátkach po 20,- € mesačn, v nadväznosti na jeho pomery. Rovnako odporučil súdu upraviť styk otca s maloletou, a to každú druhú nedeľu v čase poobede na dobu troch hodín, v prítomnosti matky, keďže sa otec doposiaľ s dieťaťom pravidelne nestretával a nemajú vytvorený spolu takmer žiadny vzťah.

4. Súd na prejednanie a rozhodnutie uvedenej veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v danej veci trikrát, z toho dvakrát v neprítomnosti matky, ktorá neospravedlnila svoju neprítomnosť, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, so súdom nespolupracovala, neoznámila súdu ani to, že sa jej narodilo v priebehu konania ďalšie dieťa s ňou označeným domnelým otcom a nesplnila ani opakovanú výzvu súdu, v rámci ktorej ju súd žiadal o konkretizáciu a špecifikáciu, okrem iného i pravidelných či nepravidelných výdavkov na maloleté dieťa, za účelom posúdenia dôvodnosti požadovaného výživného vo výške 130,- € mesačne. Súd vykonal pojednávanie v prítomnosti domnelého otca, ktorý spolupracoval, dostavil sa na každé pojednávanie, prejavil snahu dostaviť sa aj

na matričný úrad za účelom súhlasného vyhlásenia rodičov, k čomu však nedošlo práve pre správanie sa matky, ktorá konanie iniciovala. Pojednávanie bolo vykonané tiež v prítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil súdu vyhovieť žiadosti domnelého otca vo vzťahu k úprave práv a povinnosti k maloletej K. T.. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom domnelého otca a oboznámením listinných dôkazov. V danom prípade oboznámením rodného listu dieťaťa na čl. 3, z ktorého vyplýva, že maloletá K. T. sa dňa X.X.XXXX narodila matke I. T., K.. XX.X.XXXX. Ku dňu vystavenia rodného listu (7.3.2018) otec v rodnom liste nie je uvedený. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením správy Q. I., z ktorej mal zistené totožné skutočnosti, ako zo správy kolízneho opatrovníka (viď odsek 3 odôvodnenia rozsudku). Následne tiež výsledkami lustrácie v sociálnej poisťovni na domnelého otca, z ktorých mal zistené, že domnelý otec v súčasnosti nie je zamestnaným a nepoberá zo strany štátu žiadnu dávku. Z výpisu zo živnostenského registra na čl. 21 mal zistené, že domnelý otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou, ku dňu 10.7.2018 však podnikateľskú činnosť ukončil. Vo vzťahu k uvedenej skutočnosti vykonal i dôkaz - dopyt na Daňový úrad v Žiline. Z jeho správy zo dňa 14.8.2019 na čl. 30 spisu vyplýva, že domnelý otec ako daňový subjekt žiadne daňové priznanie doposiaľ nepodal. Vo vzťahu k tejto skutočnosti domnelý otec na pojednávaní dňa 7.2.2020 uviedol, že šlo len o pomocné práce, ktoré vykonával na stavbách. Živnostenské oprávnenie trvalo však len pár dní. Živnosť ukončil vzhľadom k tomu, že mal sľúbenú inú prácu. V nadväznosti na to, že zo strany účastníkov konania neboli vznesené žiadne ďalšie dôkazné návrhy, súd dokazovanie ukončil.

5. Podľa , konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o určenie otcovstva.

Podľa , konanie sa začína len na návrh.13. Podľa , účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

Podľa Zákona o rodine (ďalej len „“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa , ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa a , za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. (1) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. (2)

Podľa a , ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (1) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. (2)

Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

Podľa zákona , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilnéh sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa veta prvá (ďalej len „“),pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnú ťo úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičovo domácnosť.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2)

Podľa až 4 , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené ) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na určenie otcovstva bol podaný dôvodne. Z rodného listu mal súd za preukázané, že navrhovateľka je matkou maloletého dieťaťa K. T., ktoré sa jej narodilo dňa X.X.XXXX. Otec v rodnom liste nie je uvedený. Z vyjadrenia navrhovateľky,

ako i z výsluchu ňou označeného domnelého otca, mal súd zistené, že s mužom, ktorého otcovstvo malo byť určené, udržiavala v rozhodnom čase pre počatie maloletej intímny vzťah, pričom uňho nebola tvrdená neplodnosť ani iné okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali. Dokonca v priebehu konania mal súd zistené, že navrhovateľka a ňou označený domnelý otec maloletej splodili i druhé dieťa, ktoré sa narodilo dokonca v priebehu uvedeného konania, a to dňa XX.XX.XXXX. Súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nepovažoval za hospodárne, efektívne a účelné vykonávať vo vzťahu k tejto časti predmetu konania ďalšie dokazovanie. Skutočnosti potrebné pre určenie rodičovstva, v danom prípade otcovstva k maloletej Nikole, považoval za nesporné.

7. S uvedeným konaním je zo zákona spojené i konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, i o výžive maloletého dieťaťa. Súd sa preto v ďalšom zaoberal právami a povinnosťami rodičov k maloletej, najmä otázkou jej zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, určením výživného a úpravou styku s maloletou, a to v nadväznosti na faktický stav, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti.

8. V otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti rodiča prichádzala do úvahy iba matka, ktorá od narodenia maloletej zabezpečuje všetky jej potreby a súd v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. Pri rozhodovaní vychádzal, samozrejme, i zo záverov kolízneho opatrovníka, ktorý záujmy maloletého dieťaťa v uvedenom konaní zastupuje. Otec zároveň so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil. Súd preto vo výroku II. rozsudku maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a súčasne matke priznal právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.

9. Keďže dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, povinnosť prispievať na jeho výživu vznikla otcovi ako povinnému rodičovi, ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebolo. V danom prípade matka požadovala návrhom určiť výživné vo výške 130,- € mesačne, otec však v priebehu konania, poukazujúc na svoje aktuálne osobné, zárobkové a majetkové pomery, uviedol, že v jeho možnostiach a schopnostiach je plniť výživné len vo výške 100,- € mesačne. V tomto smere súd realizoval opakovane písomnú výzvu matke, pričom i na pojednávaní, a to prvom v tomto konaní, na ktorom bola prítomná, ju upozornil na to, že je potrebné konkretizovať a špecifikovať jednotlivé, či už pravidelné alebo nepravidelné, výdavky na maloleté dieťa, za účelom posúdenia dôvodnosti požadovanej výšky (rozsahu odôvodnených potrieb a podobne) výživného. Na uvedenú výzvu matka nereagovala, v konaní bola nečinnou, nespolupracovala. Súd preto nemohol posúdiť, či matkou požadované výživné je skutočne dôvodným, preto rozhodol v súlade s návrhom otca maloletej, opäť prihliadnuc i na závery kolízneho opatrovníka, ktorý s uvedenou výškou súhlasil a sám ju i v rámci záverečného prednesu určiť navrhol. Vzhľadom k veku dieťaťa považuje výživné v takejto výške zároveň za primerané, i vzhľadom k svojej rozhodovacej praxi.

10. V danom prípade vzniklo dieťaťu právo na zaplatenie splatného výživné od podania návrhu až do rozhodnutia súdu, teda za obdobie od 6.6.2019 do 15.4.2020. Pri výške výživného 100,- € mesačne predstavuje splatné výživné sumu 1.083,33 € (výživné za pomernú časť mesiaca jún 2019: 30 dní : 100,- € = 3,33 € na deň x 25 dní = 83,33 € + 10 mesiacov (júl 2019 - apríl 2020) x 100,- € = 1.000,- €). Splatné výživné súd povolil otcovi dieťaťa uhradiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- €, prihliadnuc na výšku splatného výživného a na ním tvrdené pomery, keďže ku dňu rozhodovania súdu je nezamestnaným, bez akéhokoľvek príjmu.

11. Predmetom uvedeného konania otec dieťaťa učinil i úpravu jeho styku s maloletou K.. V priebehu celého konania, v priebehu ktorého sa cítil byť otcom dieťaťa a prejavoval i snahu učiniť súhlasné vyhlásenie rodičov na matričnom úrade, k čomu však pre správanie matky nedošlo, prejavoval záujem o vybudovanie vzťahu s maloletým dieťaťom, zo začiatku i vzhľadom k veku dieťaťa aspoň raz za dva týždne cez víkend v priebehu troch hodín v prítomnosti matky. Uvedený rozsah styku súd považoval za súladný so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré má bez pochýb právo na stretávanie sa s druhým biologickým rodičom. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na ten faktický stav, v rámci ktorého bolo nepochybné, že otec sa s dieťaťom stretol len párkrát od jeho narodenia, teda, že nemajú vytvorený takmer žiaden citový vzťah, preto i vzhľadom k veku dieťaťa je potrebné, aby styk prebiehal v prítomnosti matky, ktorá je povinnou na styk dieťa riadne pripraviť. V prípade, že stretávanie sa dieťaťa s otcom bude matkou znemožňované alebo mu bude z jej strany bránené tak, ako tvrdil otec dieťaťa v priebehu konania, otec má právo podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade nebolo dôvodné aplikovať zákonné ustanovenie , podľa ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať, keď v danom prípade bolo zrejmé, že v tomto konaní žiadne trovy ani nevznikli, nakoľko ide o konanie vecne od súdnych poplatkov oslobodené a v danom prípade nebolo realizované ani znalecké dokazovanie, resp. iný dôkaz, v súvislosti s ktorým by nejaké trovy vznikli. V tomto konaní nevznikli žiadne trovy účastníkom konania ani štátu. V nadväznosti na uvedené potom nebolo účelné ani efektívne aplikovať ani zákonné ustanovenie , podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca, písomne, v troch vyhotoveniach.

Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdá.

Domnelý otec ani kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení tohto rozsudku na pojednávaní tohto práva výslovne vzdali.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.