Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-95-2023.pdf
PDF · 121.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/95/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., zastúpený Mgr. et Mgr. Michalom Bezákom, advokátom so sídlom Medveďovej 1566/20, 851 04 Bratislava, a manželky: D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., bydlisko C. X, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/1/2021-120 zo dňa 20.12.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. a výroku X. v časti zamietnutia návrhu otca vo veci výživného na maloleté deti p o t v r d z u j e.
II. Výrok VIII., ktorým určil, že matka je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti počas striedavej osobnej starostlivosti sa z r u š u j e a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 09.12.2006 v Bratislave - Petržalka, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Petržalka, vo zväzku 19, ročník 2006, strane 162, pod por.č. 323 (výrok I.), na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. G. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok (výrok II.), určil rozsah osobnej starostlivosti rodičov vo vzťahu k maloletej A. (výrok III.), určil rozsah osobnej starostlivosti rodičov vo vzťahu k maloletému A. G. (výrok IV.), za miesto prevzatia a odovzdania detí určil miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča (výrok V.), obom rodičom uložil povinnosť vzájomne spolupracovať pri starostlivosti, vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch detí a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa detí počas osobnej starostlivosti (výrok VI.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. 50 eur mesačne a maloletého A. G. 50 eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok VII.) určil, že matka je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti (výrok VIII.), vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok IX.), vo zvyšnej časti návrh otca zamietol (výrok X.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok XI.).
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o existencii vážne rozvrátených vzťahov medzi manželmi, kedy si ich manželstvo prestalo plniť svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Konštatoval ukončenie spolužitia manželov k obnoveniu, ktorého nedošlo, pričom ani jeden z nich neprejavil záujem v manželstve zotrvať. Príčiny rozvratu manželstva ustálil na strane oboch manželov v názorových nezhodách, komunikačných problémoch a rozdielnosti pováh. Mal za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu maloletých detí, ktoré sú v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, s ktorou sú plne stotožnené. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, rešpektujúc ich právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, zohľadňujúc ich jednoznačné vyjadrenie v tomto smere, citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Z týchto dôvodov zamietol návrh otca v časti zverenia detí len do jeho osobnej starostlivosti. Nakoľko ani jeden z rodičov nebol obmedzený vo svojich právach, zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov a zároveň uložil rodičom vzájomnú informačnú povinnosť.
3. Pri hodnotení spornej otázky výživného počas striedavej starostlivosti vychádzal z osobných, majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ich zdravotného stavu, veku a odôvodnených potrieb maloletých detí. Za preukázané mal, že otec má ako starobný dôchodca príjem z dôchodku 1.011,28 eura a býva v byte, ktorý za manželstva daroval matke detí. Matka je na plnom invalidnom dôchodku, jej príjem tvorí dôchodok 350 eur mesačne a poberá prídavky na deti po 60 eur mesačne. Konštatoval odlišné pomery rodičov v dosahovanom mesačnom príjme a majetkových pomeroch. Matka je vlastníčkou dvoch bytov na C. H. I. C. – J. (v jednom býva a v druhom býva otec, ktorý má k obom zriadené vecné bremeno právo doživotného užívania) a otec je nemajetný. Za preukázané mal, že životná úroveň otca je však podstatne vyššia, ako matkina z dôvodu rozdielu v ich príjmoch v prospech otca. Zohľadnil mieru zabezpečovania potrieb detí zo strany rodičov pri rovnomernej osobnej starostlivosti. A. (12 rokov) žiačkou 7. ročníka ZŠ, A. G. (15 rokov) študenta 1. ročníka strednej školy, ktorí majú bežné náklady na ich odôvodnené potreby, sú zdraví, venujú sa športovým krúžkom. Zistil, že otec zabezpečuje všetky potreby detí, kupuje im stravu (aj keď sú u matky), nové oblečenie, obuv, školské potreby, krúžky, obedy v škole, (ak na ne chodia), mobilné telefóny, deti používajú jeho domácnosť na okúpanie sa a opratie vecí aj v čase, keď sú u matky. Za daného preukázaného skutkového stavu aj napriek zisteniu rozsahu plnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, určil otcovi povinnosť platiť výživné k rukám matky, na zabezpečenie pomernej časti ich výdavkov spojených s bývaním u matky (energie, voda, plyn, internet) a stravou a takto určené výživné považoval za spravodlivé. Z tohto dôvodu zamietol návrh otca na neurčenie mu výživného pri striedavej osobnej starostlivosti a návrh matky na určenie výživného otcovi prevyšujúce 50 eur na každé dieťa, keď ňou navrhované výživné považoval za neprimerane vysoké. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti výroku VII. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc ho odvolaciemu súdu zmeniť a stanovené bežné výživné na maloleté deti určiť na tvorbu úspor na osobitný účet maloletých detí, ktorý v ich prospech zriadi. Namietal neúplne zistený skutočný stav § 62 ods. 1 CMP, nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia § 365 ods. 1 písm. h.), f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné odôvodnenie. Mal za to, že súd nedostatočne zohľadnil schopnosti, možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, že matka (vek 47 rokov) je vlastníčkou dvoch bytov v J. v trhovej hodnote cca 340.000 eur, poberá 350 eur mesačne, rodinné prídavky (2 x 60 eur), daňový bonus na obe deti (2 x 140 eur), a že z dedičstva nadobudla sumu 20.000 eur. Napriek tomu súd jemu, ktorý je dôchodca (vek 80 rokov) nemajetný, poberajúci iba dôchodok 1.011,28 eura, uložil povinnosť platiť na deti výživné. Uviedol, že v minulosti zaplatil hypotéku na byt vo vlastníctve matky. O deti sa príkladne stará, venuje sa im a zväčša výlučne sám hradí ich výdavky (strava, potraviny, hygienické potreby, lieky, ošatenie, mobilné telefóny školské potreby), čo súd nezohľadnil. Deti používajú jeho domácnosť na kúpanie aj v čase, keď by mali byť u matky. Matke bývajúcej v 3 - izbovom byte nič nebráni, aby ho predala a kúpila si menší byt, alebo jednu izbu prenajala. Tvrdil, že výživné by matka nepoužila pre deti a je ochotný prispievať deťom po 50 eur mesačne, ako výživným určeným na tvorbu úspor.
5. Matka vo vyjadrení zo dňa 23.03.2023 k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Aj keď vlastní 2 byty v C. - J. (LV XXXX A. XXXX), v jednom býva (byt, v ktorom pôvodne žila celá rodina) a v druhom býva otec, ktorý má k obom bytom zriadené vecné bremeno právo doživotného
bývania a užívania, preto ich nemôže predať ani prenajať. Jej príjem tvorí výlučne invalidný dôchodok a prídavky na deti. Má síce len 47 rokov, ale prognóza jej zdravotného stavu v budúcnosti nepredpokladá možnosť pracovať. Nárok na uplatnenie daňového bonusu nemá, keďže tento vzniká pri zdaniteľnom príjme. Dedičstvo 20.000 eur nadobudla v roku 2019, avšak takmer všetky prostriedky ešte počas manželstva použila na úhradu nákladov vyplývajúcich z jej zdravotného stavu (taxíky, donáška stravy, opatrovateľky, výživové doplnky)file_0.jpg
file_1.wmf
Hypotéka na jej byt nebola vyplatená výlučne z prostriedkov otca, ale aj z predaja jej motoriek a iných hodnotnejších vecí. Do zhoršenia zdravotného stavu zabezpečovala, akúkoľvek starostlivosť o maloleté deti a domácnosť. Potreby detí ako stravu, oblečenie a hygienu zabezpečuje aj ona, perie im, deti si so sebou od otca nosia maximálne sladkosti. Školské obedy platí otec len synovi. Nie je pravdou, že iba otec deťom zabezpečuje ošatenie, napr. im zo svojich vecí dala kabát a zimnú bundu, na Vianoce im zabezpečila mobilné telefóny a laptop, ktorých otec uhradil len akontáciu. Z odvolacieho návrhu otca vyplýva, že platenie výživného je v jeho možnostiach, avšak je potrebné na úhradu základných potrieb detí a tvorba úspor je druhoradá. Uviedla, že otec výživné neuhrádza a to napriek tomu, že od 31.12.2022 je maloletá A. výlučne u nej.
6. Otec vo vyjadrení zo dňa 26.04.2023 k vyjadreniu matky uviedol, že ako výlučná vlastníčka bytov má právo ich užívať a požívať ich plody a úžitky. Tvrdenie, že nemôže, napr. jednu izbu v byte prenajať z dôvodu zriadeného vecného bremena v jeho prospech je právne neudržateľné (neobmedzuje nájomcu izby v jeho užívacom práve). Matka nepreukázala, že napr. inzerovala možnosť prenájmu jednej izby v byte, čím by došlo k zvýšeniu jej mesačného príjmu. Tvrdenie, že dedičstvo minula počas manželstva ničím nepreukázala, navyše bol to on, kto financoval de facto všetky náklady. Objektívne on vkladal na bankový účet matky vedený v K., A. peňažné prostriedky 450 eur mesačne na splátku hypotéky (dohľadateľné z archívu platieb) a matka zaplatenie hypotéky predajom jej motoriek a hodnotnejších vecí nepreukázala. Zopakoval, že deťom vždy poskytne peniaze na školské a voľnočasové aktivity. Uviedol, že každému z detí platí 50 eur už viac ako jeden rok, financuje všetky ich potreby a školské náklady, deti si od neho naďalej nosia jedlo k matke.
7. Matka vo vyjadrení zo dňa 22.05.2023 k písomnému vyjadreniu otca, nesúhlasila s jeho tvrdeniami považujúc ich za účelové a zopakovala svoju skutkovú argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu s tým, že otec naďalej určené výživné neplatí.
8. Otec v podaní zo dňa 07.07.2023 uviedol, že po dohode s maloletými deťmi poukazuje 100 eur mesačne na bankový účet maloletému synovi, ktorý 50 eur poukáže na účet maloletej sestry. Maloletému platí školské obedy 40 - 60 eur mesačne, mobil 28 eur, oblečenie, školské výdavky, električenku 110 eur, lyžiarsky kurz 35 eur, kaderníka 27 eur mesačne (čestné vyhlásenie A. G.). Maloletej A. mobil 13 eur mesačne, doučovanie 50 eur mesačne, zubné ošetrenie 50 eur, školu v prírode 200 eur, školský výlet do Budapešti 108 eur, oblečenie, školské potreby, kopačky 120 eur, cestovný pas 31 eur, taekwondo 80 eur (čestné vyhlásenie syna A. G.). S poukazom na uvedené trval na svojom odvolacom návrhu.
9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 61P/1/2021-120 zo dňa 20.12.2022, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí k rukám matky po 50 eur mesačne, rodičom určil vzájomnú informačnú povinnosť, zamietol vo zvyšku návrhy rodičov vo vzťahu k vyživovacej povinnosti na maloleté deti, zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, určil, že matka je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti počas striedavej osobnej starostlivosti, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výroku VII. rozsudku, ktorým mu súd prvej inštancie určil povinnosť platiť výživné na maloleté deti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2023.
10. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, v ktorom nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a výrok VIII. rozsudku je potrebné zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia dôvodnosti určenia a výšky výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke určenia výšky výživného na maloleté deti dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami a námietkami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.
15. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia, tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe, ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy.
16. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, ako aj vykonané dokazovanie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otcom navrhovaný petit rozhodnutia v zmysle jeho odvolania (stanovené bežné výživné určiť na tvorbu úspor maloletých detí na ich osobitný účet) odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný, pre nesplnenie zákonných podmienok ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, teda, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V danom posudzovanom prípade bolo potrebné prihliadať na rozdiel v príjme rodičov, ktorý na strane otca činí 1.011 eur mesačne netto (starobný dôchodok) a na strane matky 350 eur mesačne netto (invalidný dôchodok), t.j. vyšší príjem na strane otca o cca 670 eur mesačne, zakladajú dôvod pre určenie výživného na maloleté deti aj počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to rovnomernú osobnú starostlivosť o maloleté deti v striedavej starostlivosti oboch rodičov, ako aj plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Aj napriek preukázaniu, že otec v prevažnej miere zabezpečuje odôvodnené potreby detí (stravu, oblečenie, obuv, školské obedy, potreby a školské aktivity, športové krúžky, mobilné telefóny), správne súd prvej inštancie pristúpil k určeniu výživného na dorovnanie životnej úrovne rodičov a dofinancovania nákladov na maloleté deti v čase výkonu starostlivosti matky na bývanie a stravu. Matka z dôvodu svojho vážneho zdravotného stavu, nie je vôbec schopná si vlastnou prácou zhodnotiť svoju životnú úroveň a je odkázaná iba na príjem z invalidného dôchodku vo výške 350 eur (pokrývajúceho základné jej náklady na bývanie 240 eur, stravu 160 eur, liečbu, opatrovateľku a plnenie si jej vyživovacej povinnosti k deťom). Matka je síce poberateľkou prídavkov na deti vo výške spolu 60 eur mesačne, ktoré vzhľadom na bežné odôvodnené potreby detí len čiastočne pokrývajú náklady matky na ne počas výkonu jej osobnej starostlivosti. Poukazovanie otca na značný vekový rozdiel rodičov (35 rokov), nemá žiadnu skutkovú a právnu relevanciu na posúdenie možností a schopností rodičov v kontexte potreby zabezpečenia adekvátnej výživy detí a to vzhľadom na preukázaný zdravotný stav matky. Pokiaľ otec namieta podstatný rozdiel v majetkových pomeroch rodičov, uvedené nemá podstatný vplyv na disponibilný príjem matky, každý z rodičov užíva jeden byt (oba síce vo vlastníctve matky), na ktorých je zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania v prospech otca. Vzhľadom na zdravotný stav matky (pohybujúcej sa v obmedzení, prípadne na invalidnom vozíku, pomoc opatrovateľky) a zdržiavanie sa detí v jej domácnosti v čase jej osobnej starostlivosti, (kde majú maloleté deti vo veku 15 a 12 rokov svoje detské izby), je námietka otca o tom, že matke nič nebráni prenajať jednu izbu v jej 3-izbovom byte nanajvýš neadekvátna a vyslovene hypotetická. V danom prípade bolo výživné určené z dôvodu rozdielnosti životnej úrovne rodičov v dôsledku nepomeru pri dosahovanom príjme a smeruje k pokrytiu najzákladnejších finančných nárokov maloletých detí v čase výkonu osobnej starostlivosti matky, ktoré matka zo svojho príjmu z objektívnych dôvodov (jej zdravotný stav) nedokáže zabezpečiť ani v základnej miere. Argumentácia otca, o jeho prispievaní na hypotéku matky počas trvania manželstva, či existencia dedičstva matky 20.000 eur, nadobudnutého v čase troch rokov pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o dôvodnosti určenia výživného na maloleté deti počas striedavej osobnej starostlivosti, ktorého výšku napokon otec nerozporuje, ale namieta jeho platenie k rukám matky. Odvolací súd nezohľadnil námietku otca, že matka poberá na maloleté deti daňový bonus, keď matka nárok na uplatnenie daňového bonusu vznikajúceho pri zdaniteľnom príjme, nemá. Spôsob platenia výživného na maloleté deti, na ktoré otec
poukazuje vo svojom podaní zo dňa 07.07.2023 (k rukám maloletých detí) nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v spornej otázke o určení výživného.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v súvisiacom výroku X. v časti danej osobnej starostlivosti poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
21. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
22. Podľa § 9 CSP, ak spor, alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
23. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
24. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
25. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
26. Podľa § 2 ods. 5 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety, pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť.
27. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, prídavok a príplatok k prídavku sa podľa odseku 5 písm. a) začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti; to neplatí, ak si za tie isté kalendárne mesiace uplatní nárok na prídavok a príplatok k prídavku len rodič, ktorý má určený menší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.
28. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, právne účinky novej písomnej dohody podľa odseku 5 prvej vety nastávajú prvým dňom šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa prídavok a príplatok k prídavku začal vyplácať na základe predchádzajúcej písomnej dohody, ak z novej písomnej dohody nevyplýva neskorší dátum jej účinnosti.
29. Podľa § 19c ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak oprávnenej osobe, ktorej bolo maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti, vznikol nárok na prídavok a príplatok k prídavku, podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 a nárok na prídavok a príplatok k prídavku trvá k 31. decembru 2022, na výplatu prídavku a príplatku k prídavku sa do 31. januára 2023 vzťahuje § 2 ods. 5 a 6 v znení účinnom do 31. decembra 2022.
30. Podľa § 19c ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2023, ak oprávnené osoby, ktorým bolo maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti, a ktoré spĺňajú podmienky nároku na prídavok a príplatok k prídavku do 31. decembra 2022, nedoručia platiteľovi do 31. januára 2023 písomnú dohodu o zmene oprávnenej osoby na výplatu prídavku a príplatku k prídavku, alebo písomný prejav vôle oprávnenej osoby, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku nevyplácal, aby sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal spôsobom podľa § 2 ods. 5 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023, platiteľ vypláca prídavok a príplatok k prídavku oprávnenej osobe, ktorej patrí prídavok a príplatok k prídavku podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022; oprávnenie rodičov podľa § 2 ods. 5 prvej vety v znení účinnom od 1. januára 2023, tým nie je dotknuté.
31. Podľa § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom do 31.12.2022, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo, ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa rodičia maloletého dieťaťa písomne nedohodnú na zmene oprávnenej osoby. Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom poberaní prídavku a príplatku k prídavku, môže si nárok na prídavok a príplatok k prídavku uplatniť každý z rodičov najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
32. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v aktuálnom znení, ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov, a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
33. Odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom odvolania, nad rámec odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k výroku VIII., ktorým súd určil, že matka je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti počas striedavej osobnej starostlivosti. Udáva, že aj keď základným predpokladom pre vznik týchto nárokov je starostlivosť o nezaopatrené dieťa, tak v prípade daňového bonusu, ako aj v prípade prídavku na dieťa ide o verejnoprávny nárok rodiča, resp. oprávnenej osoby, ktorý sa netýka výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že za veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností možno považovať iba záležitosti, ktoré sa dotýkajú záujmov maloletého dieťaťa. Otázka uplatňovania daňového bonusu, resp. poberania prídavku na dieťa sa však týka výlučne záujmov rodičov maloletého dieťaťa, ako oprávnených osôb v zmysle vyššie citovaných ustanovení verejnoprávnych predpisov. Je potrebné uviesť, že Zákon o prídavku na dieťa, ako aj Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby sa rodičia na poberaní prídavku na dieťa a uplatňovaní daňového bonusu dohodli, a v prípade, ak k dohode medzi oprávnenými osobami nedôjde, zákon upravuje, akým spôsobom budú tieto nároky vyplácané. V prípade neexistencie dohody sa teda postupuje podľa kogentných ustanovení Zákona o dani z príjmov, resp. Zákona o prídavku na dieťa, a teda rozhodovanie súdu ohľadom tejto záležitosti neprichádza do úvahy a stáva sa, vzhľadom na existenciu kogentnej právnej úpravy, nadbytočným.
34. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti, kedykoľvek počas konania. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor, alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k jeho zastaveniu.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku VIII. nie je správne, pretože v predmetnom prípade vo vzťahu k uplatneniu daňového bonusu a nároku na výplatu prídavkov na maloleté deti, vec nepatrí do právomoci súdu. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd napadnutý výrok VIII. rozsudku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a konanie v tejto časti zastavil podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastavil.
36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
37. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).