Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-11-2020.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. S., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: Q.. B. Q., nar. XX.X.XXXX, bydlisko: V. XXX, v konaní zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom K. Zámky, Forgáchova bašta 7, za ktorú koná JUDr. Ema Zacharová, advokátka a H.. I. S., nar. XX.X.XXXX, bydlisko: J. XX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., so sídlom Bratislava, Uhrova 18, za ktorú koná JUDr. Daniel Urban, advokát, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaniach oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu K. Zámky zo dňa 3. septembra 2019 pod č.k. 16P/131/2018-168 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Matka sa podaným návrhom zo dňa 10.7.2018 domáhala, aby bolo zvýšené výživné na maloleté dieťa U. S. na sumu 250 eur mesačne od 10.7.2018. Svoj návrh odôvodnila tým, že od času úpravy výživného uplynulo takmer 5 rokov a zmenili sa pomery ako na strane rodičov, tak aj na strane maloletej. Maloletá začala chodiť do školy, je žiačkou 4.triedy základnej školy, čo je spojené so zvýšenými nákladmi na ošatenie, o náklady spojené so školskou dochádzkou, s návštevou krúžkov a o náklady aktivít so spolužiakmi. Dcéra navštevuje základnú umeleckú školu, odbor tanečný a hudobný. Suma výživného 70 eur nepokrýva ani štvrtinu nákladov na dcéru. Otec maloletej síce od mája 2018 platí výživné 90 eur mesačne a od júla 2018 začal platiť zvýšené výživné v sume 120 eur mesačne, ale toto stále pokrýva iba malú časť nákladov na maloletú dcéru. 1.2.Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov pod č. k. 27P/267/2013
- 33 zo dňa 29.9.2013 súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol. Zároveň schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloletú U., nar. XX.X.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 70 eur mesačne. Matka v tom čase pracovala ako lekárka a mala privátnu ambulanciu v W.. Základ dane vyčíslila vo výške 1 880,23 eura. Otec v tom čase pracoval ako obchodný zástupca v bratovej firme. Z rozvodového spisu mal súd preukázaný príjem otca vo výške 530 eur v hrubom. Obaja rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére, ktorá študovala na vysokej škole a otec jej prispieval 130 eur mesačne.
1.3. Na daný skutočný stav aplikoval ustanovenia § 28 odsek 1 ,2 Zákona o rodine, § 62 odsek 1, 2,4,5, Zákona o rodine, § 75 odsek 1 Zákona o rodine, § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine a uviedol, že v danom prípade došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa a na strane rodičov. Zmena pomerov na strane maloletej U. S.e v tom, že maloletá v súčasnej dobe navštevuje šiesty ročník Základnej školy v B.. Okrem výdavkov na školské potreby a výdavkov súvisiacich so školskou dochádzkou, navštevuje Základnú umeleckú školu v B. tanečný a hudobný odbor. Z potvrdenia zo Základnej umeleckej školy I. W. B. mal preukázané, že školné je 30 eur na hudobný odbor polročne a
25 eur na tanečný odbor polročne. Okrem toho sa platí príspevok ZRŠ 10 eur hudobný odbor, 15 eur tanečný odbor a kostýmové 10 eur za školský rok. Maloletá chodí súkromne na anglický jazyk, dvakrát za týždeň, jedna hodina stojí 10 eur. Matka má s maloletou bežné výdavky na oblečenie, stravu, obuv a hygienické potreby. Okrem toho má výdavky na voľnočasové aktivity maloletej, na návštevu kina, výstav a wellnes centra. Od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2013, sa jej potreby zvýšili hlavne fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv, hygienické potreby a školské potreby a zvýšili sa výdavky na mimoškolské aktivity maloletej. Na strane matky sa zvýšil príjem. Je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej priemerný mesačný čistý príjem je 1572 eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 24,34 eura mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom D. n.o, P. od 7.1.2019 na dobu určitú do 6.1.2020, 10 hodín týždenne, za dohodnutú odmenu 150 eur mesačne. Žije s maloletou v rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie sú 125 eur mesačne, v čom je zahrnutá elektrina, voda a plyn. Príjem matky sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom zvýšil, ubudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane otca sa zvýšil príjem. Naďalej pracuje ako obchodný zástupca u svojho brata, ktorý je živnostník, v riadnom pracovnom pomere. Jeho priemerný mesačný čistý príjem je 650 eur. Býva v rodinnom dome, v ktorom platí plyn, vodu a elektrinu vo výške 48,30 eura mesačne. Vlastní byt v S.. Zo zmluvy o nájme bytových priestorov zo dňa 15.5.2016, dodatkov č. 1, 2 k zmluve o nájme bytových priestorov zo dňa 15.5.2018 a 5.10.2018 mal preukázané, že byt prenajíma, účinnosť zmluvy končí dňa 14.5.2020. Mesačná platba za byt zahŕňa nájomné za byt vo výške 200 eur a náklady spojené s užívaním bytu vo výške 210 eur, teda celková mesačná platba je 410 eur. Otec si prenajíma byt v B.. Platí za prenájom 300 eur mesačne a elektrinu 10 eur mesačne. Platil výživné vo výške 90 eur mesačne od mája 2018 a 120 eur mesačne od júla 2018. Od posledného rozhodovania o výživnom sa mu zvýšil príjem, ubudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
1.4. Skúmaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, osobných a zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že návrh matky čo do základu je dôvodný, preto zvýšil výživné na maloleté dieťa na sumu 200 eur mesačne od 1.9.2018. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške 70 eur mesačne nepostačuje na výživu maloletého dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Posledné rozhodovanie o výživnom bolo v roku 2013 a od posledného rozhodovania prešlo šesť rokov. Maloletá v tomto školskom roku už navštevuje šiesty ročník základnej školy, s čím sú nepochybne zvýšené jej odôvodnené potreby. Je fyzicky staršia, chodí do základnej umeleckej školy, na anglický jazyk. Pri odôvodnených výdavkoch na maloleté dieťa vychádzal najmä z veku maloletej, ktorá tento rok dovŕšila 11 rokov. Za odôvodnené potreby maloletej považoval stravovanie 180 eur mesačne, čo je 6 eur na deň, školské pomôcky a poplatky do školy v priemere 20 eur mesačne, oblečenie a obuv 40 eur mesačne, hygienické potreby 10 eur mesačne. Okrem toho maloletá navštevuje základnú umeleckú školu, ktorá stojí v priemere 15 eur mesačne. Maloletá chodí na anglický jazyk, ktorý stojí mesačne 80 eur mesačne. Býva s matkou v rodinnom dome. Náklady na bývanie sú plyn, elektrina, voda v celkovej výške 125 eur mesačne. Na maloletú pripadajú náklady na bývanie vo výške 63 eur mesačne. Celkové náklady na maloletú vychádzajú mesačne približne 408 eur. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu je prioritná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určovaní výšky výživného na strane otca zohľadnil nielen jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy, teda to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadania, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Má v profesii ktorú vykonáva vyššiu potencionalitu príjmov, aké dosahuje v skutočnosti. U svojho brata živnostníka pracuje niekoľko rokov a má možnosť zabezpečiť si vyšší príjem, z ktorého by mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe má príjem 650 eur mesačne. Aj zo súčasného príjmu je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne, s prihliadnutím na životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu, ktoré je v súčasnej dobe podľa zákona o životnom minime v platnom znení vo výške 210, 20 eura mesačne. Ak otec zo svojho príjmu zaplatí výživné v uvedenej výške, zostane mu ešte dostatok finančných prostriedkov na reprodukciu svojej pracovnej sily a zaplatenie svojich výdavkov. Zamestnávateľ mu platí mobilný telefón a používa firemné motorové vozidlo na súkromné účely, naftu platí zamestnávateľ, takže tieto náklady nemá. Do odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa nezapočítaval náklady matky na leasing auta a úver, ktorý matka platí. Takto zvýšené výživné spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami na maloleté dieťa bude dostatočne pokrývať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vo veku
11 rokov. Matka si podala návrh na zvýšenie výživného dňa 10.7.2018. Zvýšil výživné od 1.9.2018, kedy začína nový školský rok a v tej súvislosti sú zvýšené náklady a výdavky na maloleté dieťa. Zvýšením výživného od 1.9.2018 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2018 do 31.8.2019 vo výške 960 eur (12 mesiacov krát 80 eur, otec platil výživné vo výške 120 eur). Uvedený nedoplatok mu povolil otcovi splácať po 100 eur mesačne v súlade s ustanovením § 232 Civilného sporového poriadku, pretože príjem otca ani jeho majetkové pomery, mu neumožňujú zročné výživné zaplatiť naraz. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2.Obaja rodičia podali proti rozsudku odvolanie.
3. Matka v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie za základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím porušil jej právo na spravodlivý súdny proces, keď priznal výživné od septembra, čo viazal na nový školský rok. Uviedla, že súd opomenul, že posledná úprava výživného bola v roku 2013, kedy bol otec zaviazaný prispievať na výživu 70 eur. Vtedy mala maloletá 5 rokov, v súčasnej dobe je žiačkou 6. ročníka základnej školy. Rozsudok žiadala zmeniť v časti počiatku zvýšenia výživného od 10.07.2018.
4. Otec odvolanie zdôvodnil nesprávnym procesným postupom súdu, znemožňujúcim uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho veci. Nestotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia, že sa nedostavil na pojednávanie so zástupcom bez predchádzajúceho ospravedlnenia. Ospravedlnenie zaslal jeden deň pred pojednávaním emailom. Doručenie ospravedlnenia si overil v podateľni súdu. Spolu s ospravedlnením zaslal potvrdenie o príjme, prehľad stretávania s maloletou a záverečný prednes právneho zástupcu s odkazom na judikatúru podporujúcu jeho názor. Nevykonaním zaslaných listinných dôkazov a neoboznámením sa so záverečným prednesom na pojednávaní 03.09.2019 mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočnovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Týmto nepravdivým tvrdením súdu prvej inštancie došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nestotožnil sa s vyčíslením odôvodnených potrieb dieťaťa súdom v sume 408 eur. Podľa jeho prepočtov celkové mesačné náklady vychádzajú 395 eur. Obaja rodičia by sa mali na nich podielať v rovnakej miere. Súd pri zvýšení výživného nezohľadnil úpravu styku s maloletou, pretože za posledných 12 mesiacov zabezpečoval starostlivosť o ňu on. Nevzal do úvahy sumy 2000 eur na letenky do S. Nezohľadnil presťahovanie matky a jeho snahu zabezpečiť stretávanie s dieťaťom v domácom prostredí, za účelom čoho si prenajal byt v B.. Cesta za maloletou a prenájom bytu mu spôsobujú zvýšené výdavky. Nestotožnil sa so záverom súdu o možnosti dosahovať vyšší príjem. Poukázal na benefity poskytujúce mu zamestnávateľom.Za hlavný benefit považoval možnosť vykonávať právu v mieste bydliska maloletej v čase úpravy styku. Po započítaní benefitov by jeho mzda dosahovala priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve SR 807 eur. Stanovené výživné je pre neho likvidačné. Z rozhodovacej praxe súdov je výživné na jedno dieťa vo veku maloletej približne 20% z príjmu rodiča. Súd prvej inštancie mu určil 30%.Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a zaviazať ho na platenie výživného v sume 120 eur od 01.09.2018.
4. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. Otec podal písomné vyjadrenie k odvolaniu matky. Rozsudok v časti zvýšenia výživného od 01.09.2018 považoval za správny. Opätovne poukázal na pobyt maloletej a plnenie jeho vyživovacej povinnosti matke v uvedenom období.
6. Matka podala vyjadrenie k odvolaniu otca. Uviedla, že otec si neprevzal rozsudok v zákonnej lehote 15 dní, posledným dňom bol 28.09.2019. Fikcia doručenia nastala 28.09.2019. Z elektronického spisu nie je možné zistiť, kedy zaslal odvolanie. Neboli jej doručené prílohy odvolania, preto sa k nim nevie vyjadriť. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil zákonným dôvodom. Opomenul uviesť, že má dve vysoké školy a možnosť vyššieho príjmu ako u svojho brata. Ním vykazovaný príjem nie je skutočný, pracuje ako obchodný zástupca. Môže pracovať ako učiteľ, dosahoval by strop príjmu. Chcel cestovať do Ameriky za staršou dcérou, odmietla ho. Neuzavrela s ním dohodu o výške výživného 120 eur. Požadovala o
neho sumu 300 eur. Jej právnej zástupkyni potom uviedol, že bude platiť 120 eur. Nesúhlasila s jeho výpočtom nákladov na maloletú.
7.Obaja rodičia podali ešte vyjadrenia k vyjadreniam opakujúc tie isté dôvody.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§66 CMP), prejednal odvolania rodičov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10.Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
11.Matka namietala podanie odvolania otca v zákonom stanovenej lehote. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol odoslaný zástupcovi otca 13.09.20919. Správa bola úspešne doručená dňa 29.09.2019. Rozsudok bol doručovaný do elektronickej schránky zástupcu. Úložná lehota je 15 dní a plynie odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej správy. V danom prípade odo dňa 14.09.2019 a uplynula 29.9.2019 v nedeľu. Otec podal odvolanie 11.10.2019, teda v zákonom stanovenej lehote. Námietka matky je v tejto časti nedôvodná.
12.Otec v odvolaní namietal odňatie práva na spravodlivý súdny proces spočívajúci v postupe súdu prvej inštancie konajúceho na pojednávaní 03.09.2018 bez oboznámenia jeho ospravedlnenia na pojednávanie, jeho záverečného prednesu, zaslaniu mzdového listu za rok 2019, zaslanie nálezu ÚS ČR, na ktorý sa odvolával. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom 3.9.2019 vyplýva, že pojednávania nezúčastnil otec a jeho právny zástupca, svoju neúčasť neospravedlnili. Súd pojednával v ich neprítomnosti a vo veci rozhodol. Následne sa v spise po zápisnici z pojednávania nachádza ospravedlnenie otca z neúčasti na pojednávanie, jeho záverečná reč, mzdový list otca a rozsudok ÚS ČR. Písomnosti boli odoslané 2. 9.2019 a súdu doručené 03.09.2019 o 7.32 hodine. Boli adresované
ku sp. značke 16P 131/2018.Z obsahu spisu nie je možné zistiť, kedy boli založené do spisu a súd prvej inštancie iba v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že mu boli predložené v popoludňajších hodinách. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhá strana konania. Každá strana musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkami predloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. 13.Otec podal záverečný návrh, zaslal svoj príjem za rok 2019. Súd prvej inštancie sa s nimi neoboznámil pre zlyhanie zamestnancov súdu. S jeho vyjadrením sa nemala možnosť zoznámiť ani matka a súd prvej inštancie nemohol vykonať dôkaz o príjme otca za rok 2019. Týmto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol 03.09.2019, matka podala návrh 25.7.2018, spis bol postúpený OS Nové Zámky 27.11.2018 a prvé pojednávanie bolo nariadené na deň 30.04.2019. Pri výživnom vychádzal z príjmu otca vyčísleného v januári 2019 za rok 2018 a rovnako z príjmu matky za rok 2018. Vôbec neskúmal príjmy rodičov za rok 2019. Vo veci rozhodol 03.09.2019 a spis predložil odvolaciemu súdu 02.04.2020. Jeho povinnosťou preto bude odstrániť vady konania namietané otcom, čo doposiaľ neurobil, zistiť skutočný stav veci ku dňu rozhodnutia a vo veci opätovne rozhodnúť. Pri zvýšení výživného bude skúmať zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného zohliadniac, že otec platil na výživu 120 eur mesačne tvrdiac, že k tomu došlo po dohode s matkou. Matka až vo vyjadrení k odvolaniu tvrdila, že nešlo o rodičovskú dohodu, ale rozhodnutie otca, pretože požadovala 300 eur mesačne. Preto matka nemôže tvrdiť zmenu pomerov od určenia výživného v sume 70 eur, keď otec platil 120 eur mesačne. Otec sa v odvolaní bránil nákladmi na maloletú počas jej pobytov u neho. V tejto časti súd prvej inštancie zistí, kde a ako sa realizuje styk otca s maloletou, ako matka pripravuje maloletú na styk, či má dieťa oblečenie, alebo jej ho zakupuje otec a či a v akom rozsahu sa otec naturálne podieľa na výžive dieťaťa. Od zamestnávateľa otca vyžiada správu ,aké náhrady vypláca otcovi a v akej výške , aký by bol jeho zárobok pri využívaní plného pracovného času. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).