Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-801-2015.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/801/2015
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D. o vymoženie 15962,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, 040 01 Košice má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5Zm/1/2014 zo dňa 25.04.2014.
2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, 040 01 Košice, poverením číslo 5702 086620 zo dňa 16.09.2015.
3. Oprávnený písomným podaním doručeným exekútorskému úradu dňa 15.01.2016 a prostredníctvom súdneho exekútora súdu dňa 20.01.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie tak, že opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným.
4. V predmetnom oznámení oprávnený uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je oprávnený povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Ďalej oprávnený uviedol, že dňa 15.08.2013 uzavrel s povinným ako dlžníkom Zmluvu č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške v sume 10374,00 eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 5374,00 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky a to za celú dobu poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy bol preto povinný uhradiť istinu úveru v 42 mesačných splátkach sumu vo výške 247,00 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 30.10.2013 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina pôžičky v sume vo výške 10374,00 eur a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy v celkovej výške 5705,70 eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke v čl. 4 zmluvy vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený súdu zároveň uviedol, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský nakoľko zmluva bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby v súlade s ust. § 243 f ods. 6 Exekučného poriadku súd
rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený okrem návrhu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie predložil tunajšiemu súdu zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 175896 - 71405 zo dňa 15.08.2013.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Nakoľko táto exekúcia začala pred 1. aprílom 2017 súd pri rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
8. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
9. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
10. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
12. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
16. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo v zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku k odloženiu exekúcie voči tomuto povinnému zo zákona počnúc dňom 23.12.2015. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku zároveň vznikla oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a to v lehote 30 dní od účinnosti tohto ustanovenia Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie Exekučného poriadku nadobudlo účinnosť dňa 23.12.2015, teda lehota počas ktorej mohol oprávnený doplniť návrh, uplynula dňom 22.01.2016, ktorý bol zároveň posledným dňom dokedy mohol oprávnený vykonať doplnenie včas. Súd má z predložených listín preukázané, že oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 20.01.2016, teda návrh doplnil v zákonom stanovenej lehote.
17. V danej veci súd zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže povinný je v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého bydliska a číslom občianskeho preukazu. Aj keď v zmluve pri údajoch povinného bol uvedený aj jeho údaj o tom, že je zapísaný v obchodnom registri v zahraničí, súd má za to, že táto okolnosť sama osebe neznamená, že úver nie je spotrebiteľským. Oprávnený ako dodávateľ ničím nepreukázal v danej veci, že povinný finančné prostriedky z úverovej zmluvy použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Z obsahu spisu nad mieru akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je povinný označený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom), pričom okrajovo je tam spomenutý údaj o zápise povinného v obchodnom registri v zahraničí. Oprávnený nijako nepreukázal, že to bol povinný, kto žiadal o podnikateľský úver, a že oprávnený nezneužil svoju „nadvládu“ a do zmluvy pri identifikácii povinného nespomenul údaj o podnikaní povinného. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka o podnikaní, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na dodávateľovi. (porovnaj obdobnú vec, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 30. 1. 2018 sp. zn. 20Co/281/2016).
19. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé a súdu aj známe, že oprávnený opakovane používa nekalú obchodnú praktiku, keď prejaví záujem o čerpanie úveru fyzická osoba s povolením na podnikanie, v tomto prípade oprávnený pripraví zmluvu pre dlžníka aj s údajom, že je zapísaný v obchodnom registri v zahraničí. Takéto konanie oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi a praktiky oprávneného sú nekalou obchodnou praktikou, ktorá nemá oporu v zákone. Uvedené konanie oprávneného prostredníctvom jej obchodných zástupcov, je obchádzaním zákona a nekalou obchodnou praktikou za účelom neposkytnúť dlžníkom ako spotrebiteľom primeranú ochranu podľa príslušných právnych predpisov. V tomto prípade súd mal aj bezpečne preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy, preto súd jednoznačne ustálil, že zmluvný vzťah, uzatvorený medzi oprávneným a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa a teda mu prináleží ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Aj s poukazom na skutočnosť, že v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, súd danú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
20. Teda súd danú vec posúdil v prospech spotrebiteľa, keďže oprávnený ničím nepreukázal nespotrebiteľský charakter sporu, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, t.j. že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže oprávnený ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva aj z označenia povinného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a taktiež na danú vec je potrebné aplikovať aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.
21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.
22. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný oprávneným bez možnosti povinného privodiť akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia povinného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
23. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
24. Nepochybne, zmluva uzavretá medzi je účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
25. Súd z doplneného návrhu a z pripojeného spisu zmenkového súdu zistil, že právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.08.2013. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 5Zm/1/2014 zo dňa 25.04.2014. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil tento vzťah ako spotrebiteľský. Z pripojeného zmenkového spisu nie je preukázané, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Je tu teda dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku a preto konajúci súd túto exekúciu zastavil.
26. Podľa § 9 a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
27. Podľa §196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
28. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§50).
29. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
30. Podľa § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 262 ods.1 CSP, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, nakoľko zavinil zastavenie konania, pretože súdu dostatočne nepreukázal, že v tomto prípade sa jedná o podnikateľský právny vzťah.
33. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 239 ods.1, 2 v spojení s § 242 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „ CSP “/). V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP).