Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/205/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu K. Č. P. B. T., s.r.o., so sídlom v S. K. na ul. Č. P. č. XXX/X, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine na ul. Jilemnického 4012/30, proti žalovanému B. F., narodenému XX.XX.XXXX, bývajúcemu v B. na V. ul. č. X, o zaplatenie 388,82 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 237,02 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania 22,98 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 24.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 615,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť W. H., s.r.o., so sídlom na v A., V. N. XX a žalovaný uzatvorili dňa 29.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku v sume 440 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v týždenných splátkach v počte 60 v sume 9,86 eur, posledná splátka bola splatná 23.10.2014, pôžička bola poskytnutá jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 29.8.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť klientovi službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 226,60 eur , túto sa zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 3,78 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv predstavovala sumu 13,64 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spoločnosti W. H. s.r.o. na žalobou. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky z obidvoch zmlúv. Riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 202,98111638 eur. Žalobca vyzval listom z 16.8.2017 žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy, žalovaný dlžnú sumu do vypracovania žaloby neuhradil. Celkový dlh žalovaného predstavuje dlh zo zmluvy o úvere 440 eur + dlh zo zmluvy o zabezpečení splátok 226,60 eur + zmluvný úrok 151,80 eur - uhradené splátky žalovaného 202,98111638 eur = 615,42 eur. Výslednú žalovanú sumu 615,42 eur po zohľadnení prijatých platieb

tvorí Zmluva o úvere - zostatok (286,63 eur) + Zmluva o zabezpečení - zostatok (196,89 eur) + zmluvný úrok - zostatok )131,90 eur.

Podaním, doručeným súdu 9.3.2018, žalobca vzal žalobu späť o sumu 226,60 eur, žalovanú zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru a žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 388,82 eur. Z dôvodu doručenia späťvzatia žaloby v časti pred časom doručenia žaloby žalovanému, súd v zmysle konal o zvyšku nároku uplatneného žalobou a nerozhodoval o zastavení konania v späťvzatej časti žaloby.

Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadril.

Riadne a včas predvolaný splnomocnenec žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Žalovanému bolo predvolanie zaslané na adresu v registri obyvateľov, zásielku si neprevzal v odbernej lehote, predvolanie mu bolo doručené fikciou. Súd s použitím ustanovenia konal a vec prejednal bez prítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovaného.

Súd sa oboznámil, vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom splátok a úhrad, tabuľkou týkajúcou sa postúpenej pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávok spolu s podacím hárkom, predžalobnou výzvou spolu s podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 29.8.2013 právny predchodca žalobcu W. H. s.r.o. a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez evidenčného čísla, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver 440,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s nákladmi na poskytnutie úveru, ktoré sú tvorené súčtom úroku 22,38% ročne zo sumy úveru t.j. 63,36 eur a poplatku za garantovanú službu 88,44 eur a to v 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splátky boli dohodnuté vo výške 9,87 eur mesačne, posledná splátka mala byť vo výške 9,47 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť, bola dohodnutá vo výške 591,80 eur, v zmluve je uvedená výška RPMN 70,38% a priemerná RPMN 46,06%.

Z výpisu splátok a úhrad k úveru č. XXXXXXXXX súd zistil, že sú v nej uvedené splátky žalovaného celkom v sume 107,30 eur. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 9.3.2018 uviedol, že žalovaný zaplatil aj sumu 95,68 eur, spolu teda uhradil 202,í98 eur.

Predžalobnú výzvu zo dňa 16.8.2017 žalobca adresoval žalovanému a vyzval ho na uhradenie sumy 617,78 eur do 27.8.2017. Podľa predloženého podacieho hárka č. Z. bola žalovanému dňa 18.8.2017 adresovaná zásielka T., nie je uvedený odosielateľ zásielky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok 16.12.2016 právny predchodca žalobcu W. H., s.r.o. postúpil pohľadávky, ktoré vznikli postupcovi ako veriteľovi na základe zmlúv o úvere a zmlúv o zabezpečení splátok úveru, ktoré sú podrobne špecifikované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa tabuľky k číslu zmluvy č. XXXXXXXXX a k menu B. F. je uvedená celková výška pohľadávky 615,42 eur.

Podľa listu Oznámenie o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 právny predchodca žalobcu adresoval tento list žalovanému, ktorému týmto listom oznamuje, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16.12.2016 postúpil žalobcovi okrem iného aj pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 29.8.2013 vo výške 419,- eur a zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 29.8.2013 vo výške 197,- eur. K uvedenému oznámeniu žalobca priložil podací hárok č. Z., podľa ktorého bola žalovanému dňa 29.12.2016 adresovaná zásielka T., nie je uvedený odosielateľ zásielky.

Podľa v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , v znení do 31.5.2014 (ďalej len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30.4.2014 (ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, § 2 písm. d), d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f), j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa

, ods. 2 pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní o žalobe a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že vzťah medzi žalovaným a veriteľom W. H., s.r.o. je spotrebiteľský a predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou.

Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v , ktorý je podľa absolútnym obchodom a postavenie žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posúdil zmluvu o úvere zo dňa 29.8.2013, jej podstatné časti podľa , pretože iný právny predpis zmluvu o úvere ako typ zmluvy nepozná, dospel k záveru že zmluva obsahuje podstatné časti a vznikla, a ďalej pri právnom posúdení veci aplikoval ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie tretia veta , účinného od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia tretej vety na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. . Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovaného z toho dôvodu, aby žalovaný nebol znevýhodnený v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia tretej vety .

Žalobca tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od spoločnosti W. H., s.r.o., o existencii zmluvy o postúpení pohľadávok súd nemal pochybnosti, svedčí o tom na dôkaz predložená písomná Zmluva o postúpení pohľadávok a jej príloha. Spoločnosť W. H., s.r.o. právo veriteľa na postúpenie svojich pohľadávky voči žalovanému využila v zmysle a , pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Súd má preukázané, že pohľadávka W. H., s.r.o. voči žalovanému bola platne postúpená na žalobcu a žalobca vstúpil do práv a povinností veriteľa žalovaného.

Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti priznanej vo výroku I tohto rozsudku. V konaní bolo preukázané, že veriteľ W. H., s.r.o. uzatvoril so

žalovaným platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 440 eur, čo žalovaný nespochybnil.

Vychádzajúc zo záveru, že medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, zaoberal sa súd nárokom žalobcu uplatneným v konaní voči žalovanému na zaplatenie ( ).

Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v čase jej uzavretia neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a to konkrétne náležitosť uvedenú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj, že konečná splatnosť „7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“. Uvedené určenie konečnej splatnosti nie je dostatočné, núti spotrebiteľa, aby si sám vypočítal dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom pri neuvedení konkrétneho termínu splatnosti jednotlivých splátok v zmluve (veriteľ opätovne formuloval splatnosť splátok iba opisne, prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka bola splatná 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo opäť núti spotrebiteľa vypočítať si splatnosť jednotlivých konkrétnych splátok úveru), je ťažké presne určiť konkrétny deň splatnosti celého spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému po odrátaní úhrad žalovaného.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) teda ročnú percentuálnu mieru nákladov 70,38%, táto výška však nie je uvedená správne, nakoľko v zmluve bol dohodnutý aj poplatok za garantovanú službu 88,44 eur a teda správne mala byť v zmluve uvedená výška RPMN 103,88%. Keď súd vezme do úvahy skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, že po podpísaní zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 29.8.2013 sa mala výška týždenných splátok úveru zvýšiť na sumu 13,64 eur z dôvodu dohodnutej odmeny 226,60 eur, uvedená odmena sa mala ako ďalší náklad spotrebiteľa premietnuť do výšky RPMN, ktorá by potom mala byť správne uvedená vo výške až 228,66%. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve uvedená RPMN je nesprávna v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, preto sa aj v zmysle považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový.

Pre späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 226,60 eur, predstavujúcej neuhradenú sumu, žalovanú zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd sa ďalej týmto nárokom žalobcu nezaoberá a zmluvou o zabezpečení splátok úveru dôkaz nevykonal.

Podľa žaloby nastala konečná splatnosť úveru dňa 23.10.2014. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 388,82 eur s príslušenstvom. Ako je uvedené v bodoch 39 a 30, veriteľovi je pre absenciu náležitostí odopreté práva na úroky a na poplatky a nespornej skutočnosti medzi stranami, že boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 440 eur a žalovaný splatil 202,98 eur, súd priznal žalobcovi výrokom I. rozsudku a zaviazal ním žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 237,02 eur.

Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, t. j. od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal podľa do omeškania s platením peňažnej sumy 237,02-eur, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z tejto priznanej sumy a do zaplatenia z dôvodu, že omeškanie žalovaného trvá. 6alobcom požadovaná výška úroku z omeškania nie je v rozpore s ustanovením, uvedeným v bode 23. rozsudku. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s použitím ustanovenia v spojení s u časti späaťvzatia žaloby, pričom súd žalovanému, ktorá bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania oproti žalobcovi 22,98% (úspech žalobcu 38,51% v sume 237,02 eur, úspech žalovaného 61,49% v späťvzatej časti o sumu 226,60 eur a v nepriznanej sume 151,80 eur),

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ) .