Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/5/2023

Uznesenie

Správny v Košiciach v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s. r. o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36 216 631, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101208425/2023 zo dňa 18.05.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou dňa 24.07.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101208425/2023 zo dňa 18.05.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100335075/2023 zo dňa 20.01.2023, ktorým bol podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 93 865,62 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2021.

2. Dňa 06.06.2024 žalobca doručil súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil tým, že mu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí značná hospodárska a finančná škoda a v konečnom dôsledku aj závažná ujma s vážnym nenapraviteľným následkom. Dôvodom je, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2015, január 2016, október 2017, február 2018, február 2019, január 2021 a február 2021. Vyrubený rozdiel dane za uvedené zdaňovacie obdobia je v celkovej výške 516 362,42 eur. Zároveň poukázal na to, že aj za zdaňovacie obdobie máj 2019 vyrubil správca dane daň vo výške 78 724,72 eur, v protokole o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január 2018 je uvedený rozdiel na DPH vo výške 73 244,88 eur a zároveň sa v súčasnosti vykonávajú daňové kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2020 s predpokladaným vyrubením dane v sume viac ako 1 100 000 eur. Žalobca uviedol, že daň za december 2015 v sume 58 620,66 eur a za január 2016 v sume 87 967,62 eur bola zaplatená. Vyrubená daň za február 2019 v sume 41 435,04 eur je splatná 15.07.2024, za február 2018 v sume 59 857,90 eur je splatná 06.12.2024, za október 2017 v sume 81 648,- eur je splatná 27.12.2024, za január 2021 v sume 92 967,58 eur je splatná 20.01.2025 a za február 2021 v sume 93 865,62 eur je splatná 19.06.2025. Uviedol, že je spoločnosťou, ktorá na trhu pôsobí už viac ako 32 rokov a poukázal na aktuálnu situáciu na trhu nepriaznivo ovplyvnenú pandémiou COVID, vojnovým konfliktom na Ukrajine a s tým spojeným celosvetovým nárastom cien energií, ako aj nedostatkom surovín a obalových materiálov. Pre žalobcu to znamenalo, že bol nútený disponovať väčšou sumou financií na účtoch, aby dokázal reagovať na skrátené doby splatnosti, prípadne preddavkové platby. V dôsledku už vyššie uvedených daňových rozhodnutí došlo u žalobcu k strate ziskov z podnikateľskej činnosti, nakoľko bol nútený uhradiť DPH, ktorej odpočet mu nebol správcom dane priznaný. K 31.12.2023 dosiahol žalobca stratu vo výške 106

350,- eur a k 30.04.2024 stratu vo výške 128 600,37 eur. Žalobca uviedol, že vzhľadom k nepriaznivým hospodárskym výsledkom, ktoré sú následkom zaúčtovania rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane a sú bežne dostupné pre obchodných partnerov žalobcu v registri účtovných závierok, pristúpili zahraničné poisťovacie spoločnosti k zníženiu ratingu žalobcu a obmedzeniu ručenia, čo spôsobilo obavy a zvýšenú opatrnosť u dodávateľov. Následkom toho je skrátenie lehôt splatnosti, v mnohých prípadoch požiadavka na zálohové platby. Táto skutočnosť ešte viac zhoršila finančnú situáciu žalobcu, keďže lehoty splatnosti u odberateľov ostali zachované, resp. sa predĺžili. Vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom tohto konania (vyplýva zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia) vyjadril žalobca dôvodnú obavu z toho, že uhradením tejto splátky sa dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, čím nebude schopný uhrádzať svoje splatné záväzky. Nevyplatenie miezd, neodvedenie dane a poistného z miezd zamestnancov, nezaplatenie dane z pridanej hodnoty správcovi dane je trestným činom a zároveň žalobcovi hrozí zverejnenie na tzv. „čiernej listine“ neplatičov príslušných inštitúcií. Poškodením obchodného mena stratí zároveň žalobca aj dôveru svojich dodávateľov a odberateľov, ktorých si dlhodobo a prácne získaval. Žalobca zároveň argumentoval, že požiadal aj správcu dane o ďalšie odloženie zaplatenia dorubenej dane, avšak neúspešne. Správca dane sa vyjadril, že nezaplatením dane v lehote splatnosti pristúpi k zablokovaniu finančných prostriedkov na účte žalobcu, prípadne k výkonu záložného práva na jeho nehnuteľnostiach. Uviedol, že zamestnáva cca 12 kmeňových zamestnancov, ďalších 10 samostatne zárobkovo činných osôb mu poskytuje služby na mesačnej báze a zároveň sú naňho naviazané ďalšie subjekty, ktoré mu poskytujú prepravné služby, IT služby, reklamné služby a pod.. Už samotné zablokovanie finančných prostriedkov na účtoch bude nevyhnutne viesť k likvidácii žalobcu. Uviedol, že má majetok vo forme skladového areálu a motorových vozidiel, ktorý je založený v prospech banky a správcu dane. Poukázal, že v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku majetok predaný formou dražby nebude možné žalobcovi navrátiť. Žalobca spolu s návrhom doručil súdu listinné dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, a to účtovnú závierku k 31.12.2023, účtovnú závierku k 30.04.2024, výpis z listu vlastníctva č. 11662 k. ú. Južné Mesto, obec Košice – Juh, zoznam evidenčných kariet dlhodobého majetku, nájomné zmluvy, zmluvu o prenájme, pracovné zmluvy, mandátne zmluvy.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.07.2024 uviedol, že považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku za neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že týmto postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je možné v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu

tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky súd konštatuje, že žalobca neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku predovšetkým poukazom na celkovú výšku pohľadávok správcu dane voči žalobcovi, ktoré plynú z rozhodnutí správcu dane a následne aj žalovaného. Celková výška vyrubeného rozdielu dane je podľa žalobcu 516 362,42 eur, a to za zdaňovacie obdobia zdaňovacie obdobia december 2015, január 2016, október 2017, február 2018, február 2019, január 2021 a február 2021 (pričom poukázal aj na očakávané rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k prebiehajúcim daňovým konaniam). Zároveň však žalobca uviedol, že časť z tejto dane už ním bola uhradená, pričom uviedol aj dátumy splatnosti ďalších pohľadávok. Splatnosť pohľadávky plynúcej z rozhodnutia žalovaného, ktorá je predmetom tohto správneho súdneho konania je podľa návrhu žalobcu dňa 19.06.2025. Uviedol, že úhrada všetkých týchto pohľadávok na daniach bude mať pre jeho ďalšie fungovanie likvidačný charakter, dostane sa do druhotnej platobnej neschopnosti, nebude schopný plniť záväzky, ani pokračovať v podnikateľskej činnosti.

14. Súd pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu žalobcu vychádzal z obsahu súdneho spisu a preskúmal všetky listinné podklady predložené žalobcom. Vychádzajúc z uvedených podkladov je nevyhnutné konštatovať, že návrh žalobcu je z veľkej časti argumentačne založený na obavách z budúcich záväzkov voči štátu (očakávané rozhodnutia o vyrubení DPH v sume viac ako 1 000 000 eur, pričom v návrhu do celkovej výšky už vyrubeného rozdielu dane zarátal aj už uhradené daňové pohľadávky) podporené všeobecnými celospoločenskými informáciami o nepriaznivom zásahu pandémie COVID a vojny na Ukrajine na podnikanie. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe v tomto konkrétnom prípade je v prvom rade nevyhnutné skúmať dopad bezodkladného výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu. Ako vyplýva z návrhu žalobcu toto konkrétne rozhodnutie bude vykonateľné (splatnosť vyrubeného rozdielu dane nastane) až 19.06.2025. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi toho času nehrozí výkon rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania, nie je splnená jedna zo základných podmienok hypotézy ustanovenia , v zmysle ktorého súd môže na návrh žalobcu priznať žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi značná škoda. Argumentum a contrario aj keby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle návrhu žalobcu, táto skutočnosť by nemala priamy vplyv na aktuálnu hospodársku situáciu žalobcu, nakoľko ide o pohľadávku, na ktorej úhradu žalobca nie je ešte povinný. Ako súd pomerne podrobne uviedol vyššie, inštitút priznania odkladného účinku je inštitútom mimoriadnym a základným zákonným predpokladom na jeho aplikáciu v konaní je práve naliehavosť situácie, v ktorej hrozí žalobcovi značná ujma spôsobená bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Zároveň súd na doplnenie poukazuje na to, že vychádzajúc z ustanovenia ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku, čo v tomto konkrétnom prípade by nastalo ešte pred splatnosťou samotnej pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa jeho aktuálnej hospodárskej situácie, nakoľko priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, by sa aktuálnej hospodárskej, finančnej či obchodnej situácie žalobcu nedotklo a neovplyvnilo ním popisované nepriaznivé následky plynúce z povinnosti žalobcu postupne uhrádzať jednotlivé splatné dane. Záverom je teda nevyhnutné konštatovať, že absentuje priama príčinná súvislosť medzi žalobcom popisovanou hroziacou ujmou a výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko vznik popisovanej ujmy je v priamej príčinnej súvislosti s inými skutočnosťami, nie s výkonom rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania. Súd dodáva, že zamietnutie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezakladá právnu prekážku pre žalobcu, aby v budúcnosti, teda v čase, keď bude pohľadávka žalovaného plynúca z rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto súdneho konania splatná, v prípade potreby opakovane podal na súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to za súčasného splnenia podmienok ustanovených v .

15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. zamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).