Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-30S-102-2022.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/102/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom: Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100277941/2022 zo dňa 09.02.2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. Žalobcovi ako daňovému subjektu bola Daňovým úradom Žilina (ďalej ako „správca dane“) rozhodnutím č. 101921106/2021 zo dňa 12.10.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“) uložená pokuta vo výške 30,00 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 Daňového poriadku za nepodanie daňového priznania podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2021 v lehote do 25.06.2021. Žalobca mal podľa § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. podať daňové priznanie k ZA-30S/102/2022 2
dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2021 v lehote do 25.06.2021, avšak žalobca podal daňové priznanie dňa 28.06.2021, čo je po lehote ustanovenej zákonom, za čo zákon č. 563/2009 Z. z. ukladá povinnosť uložiť pokutu. Vzhľadom na uvedené správca dane rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu za nepodanie daňového priznania vo výške 30,00 Eur. Rozhodnutie druhostupňového (odvolacieho) orgánu verejnej správy 2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100277941/2022 zo dňa 09.02.2022 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom dňa 27.09.2022 bola žalovaným vydaná Oprava zrejmých omylov pod č. 102659088/2022, kde bolo oznámené, že došlo k oprave zrejmej nesprávnosti v druhostupňovom rozhodnutí.
3. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu k odvolaniu mal za preukázané, že žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 dňa 28.06.2021, t. j. po zákonnej lehote (dňa 25.06.2021). 4. Žalovaný námietku žalobcu, že nebol upovedomený o začatí daňového konania, ako aj námietku, že žalobcovi bolo popreté právo vyjadriť sa k zistenému stavu pred vydaním rozhodnutia a taktiež námietku žalobcu, že konaniu o správnom delikte mala predchádzať daňová kontrola, ktorá však nebola vykonaná, považoval za nedôvodnú, pretože zákon č. 563/2009 Z. z. takúto povinnosť správcovi dane, v prípade dopustenia sa správneho deliktu, neukladá. Dôvodom pre uloženie pokuty žalobcovi bolo nepodanie daňového priznania k DPH v lehote ustanovenej zákonom č. 222/2004 Z. z. 5. Námietku žalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti rozhodnutia, považoval žalovaný taktiež za nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že správca dane vydal napadnuté rozhodnutie v súlade s § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z., keď vo výroku napadnutého rozhodnutia správca dane uviedol ustanovenie právneho predpisu. 6. Žalovaný považoval za bezpredmetnú aj námietku žalobcu v súvislosti s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 88/2021 Z. z., z ktorého vyplýva, že správca dane neuloží pokutu za nepodanie daňového priznania, ktoré sa malo podať v období od 12. marca 2020 do 31. decembra 2020, ak daňové podanie bolo podané do 30.06.2021. Žalovaný uviedol, že povinnosť žalobcu v prípade podania daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 uplynula dňa 25.06.2021, t. j. nie do 31. decembra 2020. 7. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že toto bolo vydané zákonným spôsobom v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a na základe toho žalovaný rozhodol, tak že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. ZA-30S/102/2022 3
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100277941/2022 zo dňa 09.02.2022, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 9. Žalobca v podanej správnej žalobe v prvom rade namietal, že nebol upovedomený o začatí konania, ktorého následkom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia a má za to, že mal právo v danom konaní sa riadne pripraviť na svoju obranu. Uvedený nedostatok sa žalovaný nesnažil zhojiť ani v druhostupňovom konaní. Žalobca má za to, že konanie o predmetnom správnom delikte predstavuje konanie vo veciach správneho trestania, pričom v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné na takéto konania primerane použiť ustanovenia trestného práva. Uvedené konanie taktiež predstavuje trestné konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov (ďalej ako „Dohovor“). Práva v zmysle Dohovoru rovnako prislúchajú aj obvinenej osobe v zmysle Trestného poriadku a tieto je potrebné analogicky použiť aj v konaní o predmetnom správnom delikte. Žalobca uviedol, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia z dôvodu neupovedomenia o začatí konania, nemohol byť oboznámený s povahou a dôvodmi obvinení a nebol mu tak ani poskytnutý primeraný čas a možnosť na prípravu obhajoby. Daňový poriadok výslovne stanovuje, že vyrubovaciemu konaniu musí predchádzať daňová kontrola. Ak by správca dane vykonal daňovú kontrolu, mohol oboznámiť žalobcu s povahou a dôvodmi obvinenia. Uložiť, resp. vyrubiť pokutu je potrebné vo vyrubovacom konaní, ale tým, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu, nemohol tak ani začať vyrubovacie konanie, v ktorom uložil pokutu podľa prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ďalej zdôraznil, že právna úprava vyrubovacieho konania umožňuje zachovanie všetkých procesných práv v prípade základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 68a Daňového poriadku, ktorý upravuje možnosť vydania vyrubovacieho rozkazu v skrátenom vyrubovacom konaní. Podľa § 68a ods. 5 Daňového poriadku v prípade podania odporu sa vyrubovací rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a správca dane začne daňovú kontrolu. V takom prípade možno riadne zabezpečiť základné práva obvineného vyžadované Dohovorom, ako aj zásadami Trestného poriadku aplikovateľnými na správne trestanie. Tým, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie nezrušil, nemohol napraviť vyššie vytýkané pochybenia správcu dane, v dôsledku čoho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí a zároveň rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. 10. Žalobca ďalšou žalobnou námietkou poukázal na nepresnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože nestačí, aby obsahovalo len náležitosti obsiahnuté v Daňovom poriadku, ale tento výrok by mal byť aj v súlade s požiadavkami trestného konania. Podľa žalobcu však výrok rozhodnutia tieto náležitosti nespĺňa, najmä neobsahuje opis právnej kvalifikácie správneho deliktu a z uvedeného výroku
nevyplýva, ktorá zákonná povinnosť bola žalobcom porušená. Žalobca má za to, že v prvostupňovom rozhodnutí chýba odkaz na ustanovenie právneho predpisu, ktorý mal žalobca porušiť. Správca dane v prvostupňovom ZA-30S/102/2022 4
rozhodnutí určil lehotu splatnosti pokuty, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ale výrok v tejto časti neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bola určená lehota splatnosti pokuty. Žalobca má za to, že žalovaný rozhodnutím nedostatky nenapravil a navyše ani druhostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti rozhodnutia, keď výrok tohto rozhodnutia neobsahuje údaje o osobe, o ktorej právach sa koná. 11. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho správca dane dospel k záveru, že daňové priznanie žalobcu bolo podané dňa 28.06.2021, keďže správca dane nevykonal žiadne dokazovanie. Žalobca má za to, že žalovaný a správca dane sú povinní riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a toto odôvodnenie nemôže byť ponechané na „spis“, ale musí byť priamo z rozhodnutia zrejmé, aký dôkaz orgán vyhodnocoval a ako ho vyhodnotil. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca záverom poukázal na absolútne nezrozumiteľný záver žalovaného o tom, že námietka odvolávajúca sa na § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 88/2021 Z. z. je bezpredmetná, keďže žalovaný túto námietku v odvolaní vôbec neuplatnil (uplatnil ju len voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré sa týkalo kontrolných výkazov). 12. Žalobca taktiež v žalobe namietal, že popri konaní, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie (pokuta za oneskorené podanie daňového priznania k DPH) prebiehalo aj samostatné konanie, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o kontrolnom výkaze (pokuta za oneskorené podanie kontrolných výkazov). Žalobca v tomto smere namietal, že sa malo uskutočniť len jedno konanie, výsledkom ktorého malo byť len jedno rozhodnutie, pričom ak správca dane dospel k porušeniu právnych predpisov, mal uložiť len jednu úhrnnú pokutu za všetky skutky, ktoré boli predmetom prvostupňového rozhodnutia o daňovom priznaní a prvostupňového rozhodnutia o kontrolných výkazoch. Žalobca má za to, že išlo o podstatný odvolací dôvod, avšak žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal. Predmetom rozhodnutí boli správne delikty: oneskorené podanie daňového priznania pre DPH a oneskorené podanie kontrolného výkazu k DPH. Uvedené správne delikty sa týkali povinností podľa zákona o DPH a zároveň išlo o prepojené delikty (ak niekto nepodá včas daňové priznanie k DPH, nepodá včas aj kontrolný výkaz, resp. ak niekto nepripraví kontrolný výkaz, nemôže pripraviť ani daňové priznanie). Uvedené delikty sa týkali toho istého mesiaca - máj 2021. Bez ohľadu na prepojenosť týchto povinností bolo povinnosťou správcu dane rozhodnúť o týchto správnych deliktoch v jednom konaní a uložiť len jednu úhrnnú pokutu v prípade, ak dospel k záveru o porušení právnych predpisov. 13. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal súd, aby rozhodnutie žalovaného č. 100277941/2022 zo dňa 09.02.2022 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný doručil dňa 06.10.2022 správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca podal daňové ZA-30S/102/2022 5
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 dňa 28.06.2021 po zákonnej lehote, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 28.06.2021 o 23:45:42 hod. O oneskorenom podaní predmetného daňového priznania svedčí aj samotný dátum vypracovania daňového priznania, ktorý žalobca uviedol na predmetnom priznaní. Pokuta bola žalobcovi uložená na úplne spodnej hranici zákonom určeného rozpätia. 15. Žalovaný považuje námietku žalobcu ohľadom nepresností výroku rozhodnutia správcu dane ako aj výroku rozhodnutia žalovaného za neopodstatnenú. Žalovaný má za to, že jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky potrebné náležitosti. 16. Námietku žalobcu v súvislosti s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 88/2021 Z. z. o upustení od vyrubenia úroku z omeškania a uloženia sankcie považuje žalovaný za neopodstatnenú. Daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 sa malo podať do 25.06.2021, nie v období od 12.03.2020 do 31.12.2020. Žalobca síce tvrdí, že námietku ohľadom § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 88/2021 Z. z. uplatnil len v prípade úhrnnej pokuty za oneskorené doručenie kontrolných výkazov, avšak žalobca podal len jedno odvolanie proti obidvom pokutám, čo žalovaný vyhodnotil tak, že uvedená námietka bola smerovaná voči obidvom pokutám, a preto sa vysporiadal s uvedenou námietkou v prípade obidvoch pokút. 17. K námietke žalobcu o neupovedomení o začatí konania žalovaný uviedol, že konanie o uložení pokuty je osobitným druhom daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie.
V tomto prípade správca dane uplatňuje zásadu oficiality a teda konanie vo veci uloženia pokuty začína z vlastného podnetu. Jedná sa o samostatné konanie, kde správca dane uplatňuje jednotlivé formy sankčného postihu v závislosti od charakteru porušenia hmotnoprávneho predpisu a v rámci tohto konania správca dane nezisťuje a ani nepreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty bolo dopustenie sa správneho deliktu zo strany žalobcu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie sankcie bolo nepodanie daňového priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 v zákonom stanovenej lehote. V prípade, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z., tak je povinnosťou správcu dane uložiť daňovému subjektu pokutu. Žalovaný navyše uviedol, že zákon č. 563/2009 Z. z. správcovi dane neukladá povinnosť začať samostatné daňové konanie vo veci uloženia pokuty za uvedený správny delikt, a preto správca dane nemal povinnosť upovedomiť žalobcu o začatí konania o uložení pokuty. 18. K námietke žalobcu, že pokuta za nepodanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 mala byť súčasťou úhrnnej pokuty za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH, žalovaný uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 30,00 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona č. 563/2009 Z. z. za nepodanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 v lehote ustanovenej zákonom (t. j. do 25.06.2021) a zároveň mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 20,00 Eur za ZA-30S/102/2022 6
správny delikt podľa § 78a ods. 13 zákona č. 222/2004 Z. z. za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH za zdaňovacie obdobia jún 2020, november 2020 a máj 2021. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt podľa zákona č. 563/2009 Z. z. a za správny delikt podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane preto v predmetnom prípade postupoval správne, keď pokutu za oneskorené podanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 uložil žalobcovi samostatným rozhodnutím a za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH za zdaňovacie obdobia jún 2020, november 2020 a máj 2021 uložil úhrnnú pokutu tiež samostatným rozhodnutím. 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný požiadal súd, aby správnu žalobu zamietol. Replika žalobcu 20. Žalobca dňa 08.11.2022 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe a opätovne na ňu odkazoval. 21. Žalobca opätovne zdôraznil, že v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že nie je zrejmé, ako prvostupňový orgán zistil skutkový stav. Podľa žalobcu sa žalovaný nijakým spôsobom vo svojom rozhodnutí s odvolaním nevysporiadal a uvádzal skutkový stav bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Rozhodnutie žalovaného považuje preto v tomto smere za nepreskúmateľné, pričom žalovaný nemôže nahradzovať v rozhodnutí chýbajúce odôvodnenie odôvodnením vo vyjadrení v rámci správneho súdnictva (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/323/2015 zo dňa 26.10.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/13/2016 zo dňa 21.06.2016). Podľa názoru žalobcu skutočnosti ohľadom doručenia jeho daňového priznania, mali byť uvádzané už v prvostupňovom rozhodnutí, aby mal žalobca možnosť zaujať k tomu stanovisko. 22. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že konanie o uložení pokuty je osobitným druhom daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie. Toto tvrdenie len zdôrazňuje neznalosť žalovaného, keďže k akýmkoľvek skutkovým tvrdeniam možno dospieť len na základe vykonaného dokazovania. 23. Tvrdenie žalovaného, že správca dane nezisťuje a ani nepreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, považuje žalobca za zarážajúce. Žalobca má za to, že správca dane je povinný zistiť a preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti, za ktorú ukladá pokutu a zároveň je povinný aj riadne odôvodniť ako dospel k záveru, že došlo k porušeniu tejto povinnosti, aby rozhodnutie žalovaného bolo preskúmateľné. Žalovaný tak popiera prezumpciu neviny ak uvádza, že uloženie pokuty má obligatórny charakter a správca dane nemá možnosť voľnej úvahy. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný, prípadne správca dane, dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť podať daňové priznanie včas. ZA-30S/102/2022 7
24. Žalobca poukázal na to, že argumentácia žalovaného o tom, že úhrnnú pokutu možno ukladať len v rámci jedného právneho predpisu, je v rozpore so zásadami Trestného zákona o úhrnnom treste, ktoré sú aplikovateľné na administratívne konanie. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky úhrnnú pokutu je možné ukladať pre porušenia akéhokoľvek počtu právnych
predpisov, o ktorých rozhoduje ten istý orgán. V danom prípade ide tak o prepojené povinnosti, ale to, že sú sankcionované dvoma právnymi predpismi je len otázka legislatívnej náhody. 25. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nepodal vyjadrenie, tzv. dupliku Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/102/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/102/2022. 27. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti: dňa 12.10.2021 bolo vydané Daňovým úradom Žilina ako správcom dane prvostupňové rozhodnutie pod číslom 101921106/2021, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku uložená žalobcovi pokuta vo výške 30,00 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 Daňového poriadku za nepodanie daňového priznania podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 v lehote do 25.06.2021. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O podanom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 09.02.2022, číslo 100277941, a to tak, že prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené, pričom dňa 27.09.2022 bola Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vydaná Oprava zrejmých omylov pod č. 102659088/2022, kde bolo oznámené, že došlo k oprave zrejmej nesprávnosti vo vydanom rozhodnutí Finančného riaditeľstva. 28. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 09.02.2022, číslo: 100277941/2022 v znení Opravy zrejmých omylov zo dňa 27.09.2022, číslo: 102659088/2022), ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 12.10.2021, číslo: 101921106). 29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu orgánu verejnej správy vykonal súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie ZA-30S/102/2022 8
pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 28.02.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 30. Podľa § 190 SSP: ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 31. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote. 32. Podľa § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane uloží pokutu od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur. 33. Podľa § 155a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.: tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. 34. Podľa § 155a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.: uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu. 35. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.; do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa § 5, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, nadobudol tovar s oslobodením od dane podľa § 44 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.
36. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že nebol upovedomený o začatí konania, ktorého následkom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia, pričom žalobca uviedol, že konanie o predmetnom správnom delikte predstavuje konanie vo veciach správneho ZA-30S/102/2022 9
trestania, a preto je potrebné na takéto konanie primerane použiť ustanovenia trestného práva, keďže uvedené konanie taktiež predstavuje trestné konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že súhlasí s tým, že v konaniach v rámci správneho trestania sa majú uplatňovať zásady z konania trestného. Analogická aplikácia zásad trestného konania sa však na konaní v rámci správneho trestania neuplatňuje absolútne, ale primerane s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. S analógiou trestného práva je potrebné disponovať tak, aby nedochádzalo k ujme ani na strane daňových subjektov ani na strane záujmov štátu, ktoré sú chránené predpismi správneho práva. Súvisí to aj s posudzovaním postupu správnych orgánov v prípade žalobcu, a to vo vzťahu k spôsobu oznámenia začatia konania o správnom delikte žalobcovi. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Daňový poriadok je procesný predpis, ktorý presne stanovuje povinnosti správcu dane a definuje správny delikt (§ 154 a § 155) a tým (vydaním rozhodnutia) vymedzuje začiatok konania o správnom delikte. Rovnako tak ohraničuje obdobie, počas ktorého je možné pokutu uložiť (§ 155 ods. 12) a striktne stanovuje povinnosť uložiť pokutu a jej rozmedzie (§ 155 ods. 1 písm. a)). Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť správcu dane kvôli oneskorene podanému daňovému priznaniu začať daňovú kontrolu. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za to, že nepodal daňové priznanie včas, bolo len zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcu, o ktorej mal žalobca vedomosť, pričom žalobca v podanej správnej žalobe ani netvrdil, že by daňové priznanie podal včas. Uloženie pokuty bolo teda len obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov voči žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Správny súd tiež zohľadnil skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jednalo o dvojstupňové konanie daňových orgánov a teda daňový subjekt mal možnosť vzniesť námietky v odvolacom konaní, čo aj urobil. Z uvedeného vyplýva, že vo veci uloženia pokuty za uvedený správny delikt správca dane nemal povinnosť upovedomiť žalobcu samostatným podaním o začatí konania o uložení pokuty pred vydaním rozhodnutia. Primeranou aplikáciou zásad trestného konania na postup daňových orgánov, ktorý je dostatočne upravený v Daňovom poriadku, správny súd dospel k záveru, že žalobcovi neboli upreté žiadne práva v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného bola táto žalobná námietka vyhodnotená ako nedôvodná. 37. Žalobca ďalšou žalobnou námietkou poukázal na nepresnosť výroku prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia. Správny súd vyhodnotil aj túto žalobnú námietku ako neopodstatnenú. V prípade uloženia predmetnej sankcie správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, ktorý upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Náležitosti výroku rozhodnutia, ktoré musí obsahovať sú ustanovené v § 63 ods. 3 písm. d) vo väzbe na § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku. Z výroku rozhodnutia správcu dane je zrejmé, akého správneho deliktu sa žalobca dopustil a podľa akého predpisu mu bola uložená predmetná pokuta. Uvedená skutočnosť je naplnením požiadavky na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Porušenie samotných hmotnoprávnych predpisov je uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. V rozhodnutí správcu dane sa uvádza, že pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia s uvedením čísla účtu. ZA-30S/102/2022 10
Uvedená skutočnosť je taktiež naplnením ustanovenia § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, ktorý uvádza, že vo výroku má byť uvedená lehota plnenia a ak ide o peňažné plnenie aj suma a číslo účtu. Čo sa týka výroku rozhodnutia žalovaného, tak žalovaný na základe odvolania žalobcu preskúmal rozhodnutie správcu dane, ktorým uložil žalobcovi predmetnú pokutu. Z výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmé, čo bolo predmetom preskúmavania ako aj označenie osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo. Na základe uvedeného považuje správny súd predmetnú námietku za neopodstatnenú. 38. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obe rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa vysporiadal s odvolaním žalobcu a uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho rozhodnutie a zároveň boli uvedené právne predpisy, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného vadou nepreskúmateľnosti netrpia. Nesúhlas žalobcu s týmito rozhodnutiami, resp. s odôvodnením nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutí z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a ani pre nedostatok dôvodov.
39. V rámci žalobnej námietky týkajúcej sa nepreskúmateľnosti ešte žalobca poukázal na to, že je absolútne nezrozumiteľný záver žalovaného o tom, že námietka v súvislosti s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 88/2021 Z. z. je bezpredmetná, keďže žalovaný túto námietku v odvolaní vôbec neuplatnil, pretože ju uplatnil len voči prvostupňovému rozhodnutiu týkajúcemu sa kontrolných výkazov. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca podal len jedno spoločné odvolanie voči pokute za oneskorené podanie daňového priznania a aj za pokutu za oneskorené doručenie kontrolných výkazov, a preto žalovaný správne vyhodnotil, že uvedená námietka je smerovaná proti obidvom pokutám, takže sa žalovaný vysporiadal s uvedenou námietkou v prípade obidvoch uložených pokút. K tomuto správny súd už len dodáva, že podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 88/2021 Z. z. vyplýva, že správca dane neuloží pokutu za nepodanie daňového priznania, ktoré sa malo podať období od 12. marca 2020 do 31. decembra 2020, ak daňové priznanie bolo podané do 30.06.2021, čo však nie je tento prípad, pretože žalobca mal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 podať do 25.06.2021, teda nie v období, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie (od 12.03.2020 do 31.12.2020), teda aj táto skutočnosť bola žalovaným v jeho rozhodnutí vyhodnotená správne. 40. Poslednou žalobcovou námietkou bolo to, že pokuta za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 mala byť súčasťou úhrnnej pokuty za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2020, november 2020 a máj 2021. Túto námietku správny súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 30,00 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 v lehote ustanovenej zákonom, teda do 25.06.2021. Zároveň mu bola uložená ZA-30S/102/2022 11
úhrnná pokuta vo výške 20,00 eur za správny delikt podľa § 78a ods. 13 zákona o DPH za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2020, november 2020 a máj 2021. S ohľadom na znenie § 155a Daňového poriadku správny súd dospel k záveru, že úhrnná pokuta sa ukladá za všetky delikty podľa jedného zákona, za ktoré je výška pokuty určená rozpätím, nie pevnou sumu ani výpočtom, teda úhrnnú pokutu možno uložiť, ak sa daňový subjekt dopustil správnych deliktov podľa Daňového poriadku. S ohľadom na § 155a ods. 2 Daňového poriadku možno vyvodiť, že samostatnú úhrnnú pokutu možno uložiť aj za správne delikty podľa osobitných predpisov, ktorým je napríklad zákon o DPH (a ďalšie osobitné predpisy). Nie je preto možné uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt podľa Daňového poriadku a správny delikt podľa zákona o DPH. Úhrnná pokuta sa uloží, ak sa subjekt dopustil viacerých správnych deliktov podľa jedného zákona, ako aj toho istého deliktu opakovane. S ohľadom na uvedené správca dane preto v predmetnom prípade postupoval správne, keď pokutu za oneskorené podanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 uložil žalobcovi samostatným rozhodnutím (podľa Daňového poriadku) a za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2020, november 2020 a máj 2021 uložil úhrnnú pokutu tiež samostatným rozhodnutím (podľa zákona o DPH ako osobitného predpisu), čo mu umožňuje § 155a ods. 2 Daňového poriadku. 41. Na záver správny súd dodáva, že nepodanie daňového priznania v zákonom stanovenej lehote sa podľa Daňového poriadku považuje za správny delikt, za ktorý správca dane uloží pokutu v zákonom stanovených medziach. Zodpovednosť za správny delikt v systéme daňového trestania stojí na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti za protiprávny stav (výsledok). Otázka zavinenia daňového subjektu je irelevantná, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. K zbaveniu sa zodpovednosti za správny delikt môže dôjsť len v prípade, ak zákon stanovil liberačné dôvody, ktoré by zbavovali daňovníka zodpovednosti za protiprávny stav. Aj v takomto pomerne jednoduchom prípade môže teoreticky dôjsť k porušeniu práv alebo právom chránených záujmov daňovníka, avšak v danom prípade takáto situácia nenastala. 42. Na základe uvedeného správny súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe, a preto správnu žalobu podľa ust. § 190 SSP zamietol. 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 44. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.