Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu L. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XX-XXX C., Poľská republika, zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, Žilina proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7391-5/2013-BA zo dňa 19.08.2013 za účasti K. R.ńskeho, nar.XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XX-XXX V., Poľská republika, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 7391-5/2013-BA zo dňa 19.08.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

III. Účastníkovi konania K. R. sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 7391-5/2013-BA zo dňa 19.08.2013, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 22923-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011 vyslovujúce, že mu účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010 nevznikla. Namietal, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané po uplynutí zákonnej 60 dňovej lehoty ( ) a sám o odvolaní rozhodol po uplynutí takmer 2 rokov od jeho podania. Má súčasne za to, že žalovaný vo svojom procesnom postupe neúplne zistil skutkový stav veci a aplikoval naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnil, keď iba poukázal na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadal s individuálnou situáciou žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa vykonanej dňa 24.06.2011, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca (pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listiny, evidencia dochádzky, mesačné výkazy odvodov poistného, registračné listy) a zo záverov ktorej vyplýva, že nedostatky vo výkone činnosti zamestnancov zistené neboli. Poukazoval na to, že koordinácia systému sociálneho zabezpečenia je okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálna

poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatívne ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého: „ u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniku poistenia, t.j. že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu šablónových rozhodnutí bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

2.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že riešenie zamestnancov zamestnávateľa K. R. PROJEKT PLUS prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú.

3.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, sa dňa 24.06.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania v obci E. je starý neobývaný domček. Podľa vyjadrenia Obecného úradu E. zamestnávateľ žalobcu v obci nemal zriadenú prevádzku a nevykonával tam podnikateľskú činnosť, podľa výsledku šetrenia súhlas majiteľa nehnuteľnosti so zriadením sídla podnikateľa bol odvolaný od 30.05.2011. Na základe tejto kontroly sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ zamestnancom prácu prideľoval a že na území Slovenskej republiky bola skutočne vykonávaná. V dňoch bola vykonaná kontrola zameraná na odvod poistného na sociálne poistenie, zistenia z ktorej nemajú vplyv na posúdenie uplatniteľnej legislatívy. Podľa pracovných zmlúv predložených až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho poistenia bol pracovný pomer dojednaný na 8 hodín mesačne a mzdu vo výške 30,- eur mesačne. Na základe týchto skutkových zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľa žalobcu nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti je nutné vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom.

4.

V súvislosti s námietkou týkajúcou sa oneskoreného vydania rozhodnutí žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a skutočnosť, že lehota na rozhodnutie o odvolaní neplynula z dôvodu prerušenia konania za účelom zistenia relevantných skutočností potrebných pre rozhodnutie.

5.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 19.01.2018 rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.08.2013 zrušil podľa ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6.

Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného správneho orgánu bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 19.01.2018 zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.12.2019.

7.

V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že sa krajský súd opomenul vysporiadať s otázkou určenia uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou v zmysle koordinačných nariadení. Otázka, či žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciou čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných

členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je okrem iného, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy. Bez toho, aby bola záväzne určená legislatíva konkrétneho štátu príslušnou inštitúciou, nie je možné rozhodovať o hmotnoprávnej otázke, či je alebo nie je žalobca osobou vykonávajúcou činnosť ako zamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch. Krajský súd posudzoval rozhodnutie v merite veci bez toho, aby preskúmal, či na vydanie takéhoto rozhodnutia bola žalovaná príslušná.

8.

Podľa vyjadrenia žalovanej poľská legislatíva mala byť v prípade žalobcu určená v zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dohodou medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou. Takáto dohoda nemusí mať podľa vykonávacieho nariadenia písomnú formu, avšak kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v každom prípade musí byť existencia takejto dohody žalovanou preukázaná a určenie uplatniteľnej legislatívy nesmie byť arbitrárne. Prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorých dochádza v jednom členskom štáte, nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými (bod č. 11 preambuly vykonávacieho nariadenia).

9.

Podľa kasačného súdu z administratívneho spis žalovanej existencia dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia nevyplýva. List zo dňa 10.12.2013, ktorým mala žalovaná akceptovať návrh dohody a ktorý sa má vzťahovať na 1236 bližšie nešpecifikovaných osôb, nie je dostatočne určitý, čo do obsahu a subjektov, na ktoré sa vzťahuje. Dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, aj keď nemusí mať písomnú formu, musí byť dostatočne určitá a musí z nej byť nepochybne zrejmé, na ktorú konkrétnu osobu na určenie konkrétnej legislatívy vzťahuje. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná bola povinná vyčkať na určenie uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS. Správne orgány Slovenskej republiky v oboch stupňoch neboli oprávnené pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže nebolo zrejmé, či na prejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia.

10.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazoval na to, že vzhľadom na odlišný právny názor vyjadrený v rozhodnutiach rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. prijal záver, ktorým judikatúru v tejto oblasti zjednotil. V tomto uznesení uviedol, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. b) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu. Vzhľadom na uvedené argumenty kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie žalovanej síce bolo potrebné zrušiť, avšak z dôvodu, že žalovaná bez zákonného dôvodu predčasne posudzovala existenciu sociálneho poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bez toho, aby bola legislatíva záväzne určená postupom ustanoveným v koordinačných nariadeniach a v nich určeným príslušným orgánom.

11.

Za nedostatok postupu krajského súdu vo veci považoval kasačný súd súčasne skutočnosť, že rozhodnutie vo veci bolo po zmene procesnej úpravy prijaté sudcom, napriek tomu, že v nej od počiatku konal a rozhodoval senát krajského súdu.

12.

Po zrušení rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu súd za splnenia procesných podmienok prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a s postupom súdu vyslovili súhlas, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, opätovne (v senáte zloženom pre zmenu v organizácii práce na Krajskom súde v Trnave vyplývajúcu z rozvrhu práce na rok 2020 zloženom čiastočne z iných členov senátu, ako tomu bolo v čase pôvodného pridelenia veci) dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

13.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.08.2013 bolo rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 23298-1/2011-Sž z 22.08.2011 vyslovujúce, že zamestnancovi L. X. W., nar. XX.XX.XXXX - žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010, so stručným odôvodnením, podľa ktorého u zamestnávateľa K. R. PROJEKT PLUS nebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca, u zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo dňa 01.08.2010, preto žalobcovi ako zamestnancovi účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti odo dňa 01.08.2010 nevznikla.

14.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej len „základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušných členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

15.

Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

16.

Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

17.

Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonávať činnosť ako zamestnanec alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

18.

Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 z 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenia“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciou určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

19.

Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

20.

Podľa čl. 13 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie

určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo, že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

21.

Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

22.

Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

23.

Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

24.

Podľa zistenia súdu by v prípade žalobcu poľská legislatíva ako uplatniteľná legislatíva mala byť určená v zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dohodou medzi poľskou inštitúciou sociálneho poistenia a Sociálnou poisťovňou, pričom existenciu tejto dohody by podľa žalovaného mal potvrdzovať jeho list zo dňa 10.12.2013 adresovaný poľskej strane (ZUS) obsahujúci stanovisko žalovaného k riešeniu situácie 1236 bližšie neidentifikovaných osôb - zamestnancov piatich zamestnávateľov pôsobiacich na území SR.

25.

Rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. (ale aj v množstve iných rozhodnutí v obdobných veciach) súd tento doklad pre nedostatok identifikácie osôb, na ktoré by sa dohoda orgánov sociálneho poistenia mala vzťahovať, považoval za neurčitý, nepreukazujúci existenciu dohody o určení legislatívy uplatniteľnej na žalobcu.

26.

Žalovaný tak podľa zistenia súdu predčasne posudzoval existenciu sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bez toho, aby uplatniteľná legislatíva bola záväzne určená postupom stanoveným koordinačnými nariadeniami a nimi určeným príslušným orgánom, ktorým je poľská inštitúcia ZUS nakoľko v konaní nebolo sporným, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike a podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia má uplatniteľné právne predpisy určiť práve inštitúcia členského štátu bydliska osoby.

27.

Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa ) v spojení s ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný svoj postup vo veci podriadi výsledku určenia uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS.

28.

V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa , s tým, že o výške náhrady bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

29.

O náhrade trov konania ďalšieho účastníka Adama Bocheńskeho súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli.

30.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.