Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/1540/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00 001 350, právne zat. Mgr. Lenkou Heřmánkovou, advokátkou, so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 50 239 406, proti povinnému: Z. H., P.. XX.X.XXXX, X. Y. V. XXXX/XX, XXX XX H., o vymoženie 150 847,59 CZK s prísl., vedenej súdnym exekútorom Vladimírom Podešlom, so sídlom exekútorského úradu V.P. Tótha 30, 905 01 Senica, pod č. 134EX 513/19, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.09.2019, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Skalica sp. zn. -44 zo dňa 15.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.08.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 23.09.2019 súdneho exekútora Vladimíra Podešlu, so sídlom exekútorského úradu V.P. Tótha 30, 905 01 Senica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 134EX 513/19 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 23.09.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.10.2019 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 09.01.2020.

3. Dňa 22.01.2020 povinný podal na poštovú prepravu Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.01.2020, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 24.01.2020 (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“). Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil skutočnosťou, že mu exekučný titul nebol riadne doručený do vlastných rúk tak, ako to vyžaduje zákonný predpis - . Až z doručeného Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 14.10.2019, povinný nadobudol vedomosť o existencii exekučného titulu. Nakoľko povinný nemal možnosť ovplyvniť vydanie exekučného titulu, považuje exekučný titul v celom rozsahu za nedôvodný. Povinný ďalej uvádza, že pokiaľ by mal možnosť brániť sa v základnom konaní, toto právo by využil, avšak toto právo mu bolo bez jeho vedomia odňaté. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie namietal spotrebiteľský charakter nároku, z ktorého vzišiel exekučný titul, nakoľko podľa povinného súd prvej inštancie nepreskúmal zákonnosť pohľadávky voči povinnému ako spotrebiteľovi. Povinný záverom návrhu na zastavenie exekúcie teda poukazuje na skutočnosť, že mu exekučný titul nebol doručený do vlastných rúk v súlade so zákonom, a preto nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a tým sa nestal spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého nie je možné vykonávať exekúciu. Z týchto dôvodov je povinný názoru, že exekúcia je od počiatku nedôvodná, a preto navrhuje, aby súd podanému návrhu na zastavenie exekúcie povinnému vyhovel a exekúciu v celom rozsahu zastavil.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa na výzvu súdneho exekútora zo dňa 24.01.2020 vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 06.02.2020. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí v celom rozsahu. Oprávnený berie na vedomie vyjadrenie povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, avšak nestotožňuje sa s ním. Oprávnený má za to, že k vydaniu exekučného titulu došlo v súlade so zachovaním zásady pre spravodlivý súdny proces. Postupy súdov považuje oprávnený za zákonné pri zachovaní prostriedkov na procesnú obranu povinnému.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 12.02.2020 na rozhodnutie.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

14. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

15. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

16. Podľa , elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

17. Podľa , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

18. Podľa , úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

19. Podľa , ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.

20. Podľa , elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

21. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a

takto podaný návrh má odkladný účinok. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a jeho príloh a vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, súd konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

22. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný z dôvodu, že zo strany prvostupňového súdu nebol povinnému, ako žalovanému, riadne doručený do vlastných rúk, čím mu bolo odňaté právo brániť sa v základnom konaní. O vydaní exekučného titulu sa povinný dozvedel až z doručeného Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 14.10.2019. Exekučný súd z dôvodov preskúmania tvrdení povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, požiadal o súčinnosť Okresný súd Skalica prostredníctvom e-mailu dňa 23.03.2020, a to o zaslanie potvrdenia potvrdzujúcom doručenie exekučného titulu povinnému sp. zn. - 44 zo dňa 15.07.2019. Okresný súd Skalica dňa 06.04.2020 doručil tunajšiemu súdu na jeho žiadosť potvrdenie preukazujúce doručenie exekučného titulu povinnému. Preskúmaním predloženej doručenky o doručení exekučného titulu povinnému mal súd za preukázané, že exekučný titul bol povinnému súdom prvého stupňa doručovaný v súlade so zákonom o e-Govrmente do jeho aktivovanej elektronickej schránky a doručený dol povinnému dňa 01.08.2019.

23. Súd uvádza, že s účinnosťou od 01.11.2017 platí novela zákona o e-Govrmente (tento zákon upravuje doručovanie úradných správ do elektronických schránok), pričom táto novela zaviedla, že elektronická úradná správa, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, považuje sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Govrmente za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Vyššie uvedené znamená, že ak má žalovaný aktivovanú elektronickú schránku a žalobca voči nemu podá návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom súd na základe návrhu tento platobný rozkaz vydá, súd doručí platobný rozkaz do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného s tým že, ak v 15 dňovej úložnej lehote žalovaný nepotvrdí doručenie elektronickej úradnej správy, platobný rozkaz sa bude považovať za doručený aj v tom prípade, ak sa o správe žalovaný nedozvedel (napr. preto, lebo si obsah elektronickej schránky v danom čase nekontroloval). Ak sa teda platobný rozkaz považuje za doručený, plynie žalovanému 15 dňová lehota na podanie odporu, pričom ak v tejto lehote žalovaný nepodá vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť, na základe čoho žalobca bude môcť podať návrh na začatie exekúcie. Súd pre úplnosť uvádza, že táto fikcia doručenia sa uplatní len v prípade, ak súd doručuje platobný rozkaz do aktivovanej elektronickej schránky. Súd ďalej konštatuje, že povinný mal v zmysle vyššie citovaného , možnosť zvoliť si zasielanie notifikácii o uložení elektronickej úradnej správy do aktivovanej elektronickej schránky, čím by bol informovaný o každom elektronickom doručení úradnej správy do jeho elektronickej schránky.

24. Nakoľko povinný mal v čase doručovania exekučného titulu prvostupňovým súdom aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie úradných správ, prvostupňový súd pri jeho doručovaní povinnému postupoval v súlade so . Súd konštatuje, že povinným uvedený dôvod na základe ktorého navrhuje zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nezakladá ani jeden z dôvodov na jej zastavenie v zmysle Exekučného, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

25. K ďalším, povinným namietaným skutočnostiam, a to spotrebiteľský charakter nároku, z ktorého vzišiel exekučný titul súd konštatuje, že túto skutočnosť nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučnému titulu. Predmetom skúmania v exekučnom konaní nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred jeho vznikom. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadne nedostatky v základnom konaní nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní.

26. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní mal súd za

preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok (odpor voči platobnému rozkazu), pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 150 847,59 CZK s prísl., ktorá zo strany povinného nebola splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 150 847,59 CZK s prísl. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.

27. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. skúmať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.

29. Nakoľko oprávnený ani povinný si v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil trovy konania, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.